Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/105/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200962 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200962.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lidl Slovenská republika, v.o.s., Ružinovská 1E, Bratislava, IČO: 35 793 783, zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 871/2018-420 zo dňa 03.05.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 871/2018-420 zo dňa 03.05.2018 ako aj rozhodnutie žalovaného č. 1475/2017-023 zo dňa 01.12.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Žalovaný na základe poverenia č. 37/2016 na vykonanie kontroly, vydaného ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vykonal u žalobcu kontrolu, zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej ako „zákon č. 362/2012 Z.z."), najmä vo väzbe na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z. vo väzbe na zmluvný vzťah žalobcu s dodávateľom: spoločnosťou HYZA, a.s. so sídlom: Odbojárov 2279/37, 955 92 Topoľčany, IČO: 31562 540, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sa, vložka č. 10349/N (ďalej len „účastník konania HYZA"). Na základe výsledkov, zistených počas kontroly, ktorú vykonal žalovaný u žalobcu, vypracoval žalovaný Protokol o vykonanej kontrole č. z. 30320/2016, č. spisu: 2953/2016-020 zo dňa 28.11.2016 (ďalej aj ako „protokol"), v ktorom boli identifikované porušenia zákona č. 362/2012 Z. z.. 2. Žalovaný začal deliktuálne konanie voči žalobcovi doručením oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 15.03.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 17.03.2017. Toto oznámenie žalovaný zaslal aj účastníkovi konania HYZA listom č. 1475/2017-023, 6492/2017 zo dňa 15.03.2017. Žalovaný v oznámení vyzval žalobcu a tiež účastníka konania HYZA, aby sa podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku písomne vyjadrili k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako i k spôsobu ich zistenia v lehote 8 dní odo dňa doručenia Oznámenia. 3. Žalobca sa k výzve žalovaného vyjadril listom č. 8095/17 zo dňa 24.03.2017, doručeným žalovanému dňa 29.03.2017, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k protokolu zo dňa 06.12.2016, pričom zdôraznil, že zákonom stanovená 45-dňová lehota na úhradu kúpnej ceny za tovar, dodaný účastníkom konania HYZA (faktúry č. 333441776, č. 333441775, č. 333442627, č. 333442628, č. 333442629, č. 333442630, č. 333442635 a č. 333442636) nebola zo strany žalobcu dodržaná z dôvodov na strane účastníka konania HYZA a 30 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia riadne vystavenej faktúry a 45 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa dodania potraviny (faktúry č. 333450121 a č. 333449609) neboli dodržané z dôvodu ľudského zlyhania a nesprávne zapísaných vstupných údajov v internom systéme žalobcu. Ďalej uviedol, že jeho konanie nevyvolalo žiadne negatívne následky pre samotnú spoločnosť HYZA a tiež, že medzi žalobcom a účastníkom konania HYZA v rámci ich záväzkovo-právneho vzťahu nebola dohodnutá lehota splatnosti faktúr, ktorá by odporovala lehote stanovenej v § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. a teda že konanie, ktoré žalovaný žalobcovi kladie za vinu nie je správnym deliktom v zmysle zákona č. 362/2012 Z. z. 4. Dňa 01.12.2017 žalovaný konajúci v prvom stupni vydal rozhodnutie č. spisu 1475/2017-023, č. záznamu: 26564/2017, ktorým ako vecne príslušný správny orgán vo veci uloženia pokuty podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. a v súlade s ustanoveniami § 5, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov žalobcovi podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z., ktorých predmetom sú potraviny za správny delikt uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech uvedenej v ustanovení § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z. z., ktorých predmetom sú potraviny v obchodnom vzťahu so spoločnosťou HYZA a.s. a vo veci odstránenia neprimeranej podmienky v lehote určenej ministerstvom podľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z. z., ktorých predmetom sú potraviny žalobca sa v období od 18.12.2015 do 12.02.2016 vo svojom sídle podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z., ktorých predmetom sú potraviny dopustila správneho deliktu uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech uvedenej v ustanovení § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z. z., ktorých predmetom sú potraviny - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona, pričom nebola dodržaná lehota na úhradu kúpnej ceny, a to: najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, čo preukazuje: dátum doručenia faktúry dňa 14.12.2015 uvedený na faktúre č. 333449333 zo dňa 10.12.2015 na sumu 25 990,40 eur, splatnej dňa 09.01.2016 a dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny dňa 14.01.2016, čo vyplýva z výpisu z účtu (homebanking) bankovej inštitúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.04.2017 v spojení s platobným avízom č. 80063963 zo dňa 14.01.2016; najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny, čo preukazujú: dátum dodania potraviny dňa 02.11.2015 deklarovaný na dodacom liste č. 92651610 zo dňa 02.11.2015, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 333441776 zo dňa 13.11.2015 na sumu 627,26 eur, splatná dňa 13.12.2015 a dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny dňa 10.11.2015 čo vyplýva z výpisu z účtu (homebanking) bankovej inštitúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.04.2017 v spojení s platobným avízom č. 80058357 zo dňa 17.12.2015, dátum dodania potraviny dňa 02.11.2015 deklarovaný na dodacom liste č. 92651600 zo dňa 02.11.2015, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 333441775 zo dňa 13.11.2015 na sumu 14 821,74 eur, splatná dňa 13.12.2015, doručená dňa 18.11.2015 a dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny dňa 18.12.2015, čo vyplýva z výpisu z účtu (homebanking) bankovej inštitúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.04.2017 v spojení s platobným avízom č. 80058357 zo dňa 17.12.2015, dátum dodania potraviny dňa 08.11.2015 deklarovaný na dodacom liste č. 92658513 zo dňa 08.11.2015, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 333442627 zo dňa 16.11.2015 na sumu 1 254,53 eur, splatná dňa 16.12.2015, doručená dňa 08.01.2016 a dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny dňa 14.01.2016, čo vyplýva z výpisu z účtu (homebanking) bankovej inštitúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.04.2017 v spojení s platobným avízom č. 80063963 zo dňa 14.01.2016, dátum dodania potraviny dňa 08.11.2015 deklarovaný na dodacom liste č. 92658514 zo dňa 08.11.2015, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 333442628 zo dňa 16.11.2015 na sumu 14 982,48 eur, splatná dňa 16.12.2015, doručená dňa 08.01.2016 a dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny dňa 14.01.2016, čo vyplýva z výpisu z účtu (homebanking) bankovej inštitúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.04.2017 v spojení s platobným avízom č. 80063963 zo dňa 14.01.2016, dátum dodania potraviny dňa 09.11.2015 deklarovaný na dodacom liste č. 92658839 zo dňa 09.11.2015, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 333442629 zo dňa 16.11.2015 na sumu 11167,19 eur, splatná dňa 16.12.2015, doručená dňa 08.01.2016 a dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny dňa 14.01.2016, čo vyplýva z výpisu z účtu (homebanking) bankovej inštitúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.04.2017 v spojení s platobným avízom č. 80063963 zo dňa 14.01.2016, dátum dodania potraviny dňa 09.11.2015 deklarovaný na dodacom liste č. 92658848 zo dňa 09.11.2015, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 333442630 zo dňa 16.11.2015 na sumu eur, splatná dňa 16.12.2015, doručená dňa 08.01.2016 a dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny dňa 14.01.2016, čo vyplýva z výpisu z účtu (homebanking) bankovej inštitúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.04.2017 v spojení s platobným avízom č. 80063963 zo dňa 14.01.2016, dátum dodania potraviny dňa 10.11.2015 deklarovaný na dodacom liste č. 92660018 zo dňa na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 333442635 zo dňa 16.11.2015 na sumu eur, splatná dňa 16.12.2015, doručená dňa 08.01.2016 a dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny dňa 14.01.2016, čo vyplýva z výpisu z účtu (homebanking) bankovej inštitúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.04.2017 v spojení s platobným avízom č. 80063963 zo dňa 14.01.2016, dátum dodania potraviny dňa 10.11.2015 deklarovaný na dodacom liste č. 92660021 zo dňa na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 333442636 zo dňa 16.11.2015 na sumu 7 049,63 eur, splatná dňa 16.12.2015, doručená dňa 08.01.2016 a dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny dňa 14.01.2016, čo vyplýva z výpisu z účtu (homebanking) bankovej inštitúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.04.2017 v spojení s platobným avízom č. 80063963 zo dňa 14.01.2016; najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny, čo preukazujú: dátum doručenia faktúry dňa 18.12.2015 uvedený na faktúre č. 333450121 zo dňa 14.12.2015 na sumu 1 163,52 eur, splatnej dňa 13.01.2016, dátum dodania potraviny dňa 03.12.2015 deklarovaný na dodacom liste č. 92689130 zo dňa 03.12.2015 a dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny dňa 12.02.2016, čo vyplýva z výpisu z účtu (homebanking) bankovej inštitúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.04.2017 v spojení s platobným avízom č. 80069180 zo dňa 11.02.2016, dátum doručenia faktúry dňa 18.12.2015 uvedený na faktúre č. 333449609 zo dňa 11.12.2015 na sumu 627,26 eur, splatnej dňa 10.01.2016, dátum dodania potraviny dňa 02.12.2015 deklarovaný na dodacom liste č. 92686101 zo dňa 02.12.2015 a dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny dňa 12.02.2016, čo vyplýva z výpisu z účtu (homebanking) bankovej inštitúcie Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.04.2017 v spojení s platobným avízom č. 80069180 zo dňa 11.02.2016; v obchodnom vzťahu so spoločnosťou HYZA a.s.. 5. Prvostupňovým rozhodnutím za správny delikt uvedený vo výroku I. tohto rozhodnutia boli žalobcovi uložená podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z., ktorých predmetom sú potraviny pokuta vo výške 12 000 eur (slovom: dvanásťtisíc eur). 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu : 871/2018-420, č. záznamu: ZJ 11655/2018 zo dňa 03.05.2018 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 1475/2017-023 zo dňa 01.12.2017 potvrdil. 7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že z podkladov mal za preukázané, že žalobca uplatňoval neprimeranú podmienku vo svoj prospech v obchodnom vzťahu so spoločnosťou HYZA, a. s. v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z. z., t.j. nedodržal lehotu na úhradu kúpnej ceny, ktorá je v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z., najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny. Porušenie 45 dňovej zákonnej lehoty preukazuje výpis z účtu vystavený bankovou inštitúciou Slovenská sporiteľňa, a.s. zo 7. apríla 2017. 8. Žalovaný zistil, že k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z. z. došlo pri faktúre č. 333449333, pri ktorej nebola dodržaná 30 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry. K nedodržaniu 45 dňovej lehoty na úhradu kúpnej ceny odo dňa dodania potraviny na základe riadne vystavenej faktúry došlo pri faktúrach č. 333441775, č. 333441776, č. 333442627, č. 333442628, č. 333442629, č. 333442630, č. 333442635 a č. 333442636 a nedodržanie 30 a 45 dňovej lehoty na úhradu kúpnej ceny súčasne ministerstvo zistilo pri faktúrach č. 333450121 a č. 333449609. Následkom oneskorených úhrad faktúr žalobca neoprávnene disponoval s finančnými prostriedkami spoločnosti HYZA a.s. 9. Zákon č. 362/2012 Z. z. teda stanovilo dve lehoty na úhradu kúpnej ceny za dodané potraviny. Prvá je „najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry", druhá je „45 dní odo dňa dodania potraviny". Podľa názoru ministerky pôdohospodárstva pri výklade tohto ustanovenia nemožno vychádzať len z jeho doslovného znenia, ale treba hľadať účel (zmysel) právnej normy. Lehota 45 dní je právne významná vtedy, ak odberateľ mohol kúpnu cenu uhradiť v uvedenej lehote, lebo všetky potrebné informácie (údaje) mal k dispozícii aj bez včasného doručenia faktúry (najmä ak z dodacieho listu je zrejmá suma, ktorú má zaplatiť, a z dodacieho listu alebo iných dokumentov je zrejmé, na aký účet treba kúpnu cenu zaplatiť). 10. Spoločnosť HYZA, a. s. vo vyjadrení uviedla, že jednotkové ceny dodávaných tovarov ich spoločnosť dohoduje s obchodnými partnermi väčšinou dvakrát v priebehu roka a tak tomu bolo aj v prípade žalobcu. Z toho možno urobiť záver, že žalobca objektívne vedel aj bez včasného doručenia faktúry, akú sumu má uhradiť za dodané potraviny. Pre celkové posúdenie veci je rozhodujúce to, že žalobca v jednom prípade kontrolovaných faktúr nedodržal lehotu 30 dní odo dňa doručenia faktúry, v ôsmich prípadoch nedodržal lehotu 45 dní na úhradu kúpnej ceny od dodania potraviny a v dvoch prípadoch nedodržal lehotu 30 dní a 45 dní súčasne. 11. Za nedôvodnú považoval žalovaný námietku že zákon č. 362/2012 Z. z. dostatočne jasne a presne určuje základné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý spočíva v dohodnutí neprimeranej zmluvnej podmienky v prospech odberateľa, t.j. dosiahnutie vzájomného konsenzu o neprimeranej podmienke, ktorá navyše musí byť dohodnutá v prospech jedného z účastníka obchodného vzťahu. S prihliadnutím na zásadu nullum crimen sine lege, iné konanie ako napríklad faktické nedodržanie stanovenej lehoty splatnosti faktúr, nie je možné považovať za dohodnutie si neprimeranej podmienky. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom ústavný súd okrem iného uviedol, že interpretácia právnej normy sa musí založiť na racionálnej argumentácii. Ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/331/2015 z 26. októbra 2016, kde najvyšší súd uviedol, že obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Ministerka pôdohospodárstva poukazuje tiež na skutočnosť, že správnym deliktom nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie, a to aj vtedy, keď zákon nevyžaduje zavinenie, ale predpokladá objektívnu zodpovednosť. Žalovaný dospel preto k názoru, že jednotlivé skutkové podstaty neprimeraných podmienok sa týkajú tak dohodnutia, ako aj konania (uplatnenia). Ako príklad možno uviesť § 4 ods. 4 písm. b) zákona č. 362/2012 Z. z., kde sa za neprimeranú podmienku považuje aj vykonávanie kontrol na náklady dodávateľa, teda nie dohodnutie, ale za neprimeranú podmienku sa považuje konanie, ďalším príkladom je § 4 ods. 4 písm. n) zákona č. 362/2012 Z. z., kde sa za neprimeranú podmienku považuje bezdôvodné neprevzatie vopred dohodnutého objemu potraviny umiestňovanej na trh a tiež ako príklad možno uviesť § 4 ods. 4 písm. w) zákona č. 362/2012 Z. z., kde podľa tohto ustanovenia sa za neprimeranú podmienku výslovne považuje aj uplatňovanie neprimerane výhodných obchodných podmienok alebo uplatňovanie diskriminačných obchodných podmienok vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom pri rovnakom plnení, teda nie dohodnutie neprimeranej podmienky. 12. Pokiaľ prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta v sume 12 000 eur za správny delikt podľa § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z. z. - za nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2 zákona, ktorá je „najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny, bolo to dané tým, že žalobca sa správneho deliktu dopustil uplatnením neprimeranej podmienky neuhradením 11-tich faktúr v lehote splatnosti 30, 45 a súčasne 30 a 45 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, respektíve odo dňa dodania potraviny. Pri prvej faktúre (č. 333449333) išlo podľa výroku napadnutého rozhodnutia o nedodržanie 30 dňovej lehoty odo dňa doručenia faktúry. Faktúra bola vystavená 10. decembra 2015, doručená 14. decembra 2015, splatná (podľa ministerstva) 9. januára 2016 a uhradená 14. januára 2016. Podľa zásad počítania času, ak faktúra bola doručená 14. decembra 2015, 30 dní odo dňa jej doručenia uplynulo 13. januára 2016. Keďže faktúra bola uhradená 14. januára 2016, došlo k omeškaniu o jeden deň (suma 25 990, 40 Eur). Pri druhej až deviatej faktúre išlo podľa výroku napadnutého rozhodnutia o nedodržanie 45 dňovej lehoty od dodania potraviny. Ministerstvo uviedlo údaje o dátumoch dodania potraviny deklarovaných na dodacích listoch a údaje o dátumoch vystavenia faktúr, ich splatnosti a dni úhrady. Pri desiatej a jedenástej faktúre išlo podľa výroku napadnutého rozhodnutia o nedodržanie 30 dňovej lehoty od doručenia faktúry a 45 dňovej lehoty od dodania potraviny. V oboch prípadoch sa uvádza dátum doručenia faktúry 18. decembra 2015, čo znamená, že 30 dní uplynulo 17. januára 2016, pričom k úhrade kúpnej ceny došlo 12. februára 2016, teda oneskorene (suma 1 790, 78 Eur). 13. Určená pokuta bola podľa žalovaného primeraná identifikovanému porušeniu zákona a plní represívny aj výchovný účel. Bola uložená v dolnej časti rozpätia zákonnej sadzby a rovnako zohľadňuje rozsah a charakter identifikovaného porušenia zákona č. 362/2012 Z. z. - naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného v § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z. z. Podľa názoru ministerky pôdohospodárstva takto určená pokuta nie je pokutou likvidačnou, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom č. 362/2012 Z. z. II. Žaloba 14. Žalobou doručenou súdu dňa 26.06.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 871/2018-420 zo dňa 03.05.2018, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané žalovaným v prvom stupni pod číslom 1475/2017-023 zo dňa 01.12.2017, ktorého výrok je opísaný v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca považoval obe rozhodnutia žalovaného za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 15. Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním žalovaného, že sa žalobca dopustil správneho deliktu v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. Uviedol, že v danom prípade je z právneho hľadiska potrebné dôsledne rozlišovať medzi zákonným vymedzením neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch a zákonným vymedzením znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa zákona č. 362/2012 Z.z. V tomto význame nemožno za zákonné vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu považovať § 4 ods. 4 písm. f/ tohto zákona, ktoré definuje jednu z foriem neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch. Vymedzenie skutkových podstát správnych deliktov spolu s príslušnými sankciami je ex lege predmetom úpravy § 8 zákona č. 362/2012 Z.z. nie § 4 tohto zákona. 16. Z hľadiska objektívnej stránky ako jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty správneho deliktu sa naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. s poukazom na § 4 ods. 4 písm. f/ explicitne vyžaduje dohoda vo svoj prospech, t.j. konsenzus strán zúčastnených na obchodnom vzťahu, o nedodržaní lehoty podľa § 3 ods. 2 zákona. Zákonodarca tak presne, jasne, určito a zrozumiteľne definoval skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorá explicitne spočíva v konaní účastníka obchodného vzťahu, ktorý v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku. 17. U žalobcu nebola zistená a ani konštatovaná existencia dohody medzi žalobcom a účastníkom správneho konania HYZA o neprimeranej podmienke stanovenej v § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z., ktorá by bola v prospech jedného z účastníkov obchodného vzťahu, ba priam naopak, ako vyplýva z kontrolných zistení uvedených v protokole, medzi žalobcom a účastníkom konania v jednotlivých zmluvných podmienkach bola dohodnutá splatnosť kúpnej ceny bankovým prevodom do 30 dní po obdŕžaní faktúry najneskôr do 45 dní od dodania tovaru. 18. Žalobca argumentoval, že úmyslom zákonodarcu pri tvorbe zákona č. 362/2012 Z.z. bolo postihovať prípady zneužívania dominantnosti postavenia niektorých subjektov v obchodných vzťahoch, ktoré by uzavretie dohody o odbere potravín podmieňovali niektorou z podmienok, ktoré sú v súčasnosti týmto zákonom definované ako neprimerané podmienky v obchodnom vzťahu. Počas kontroly žalovaného však nebola zistená a ani konštatovaná existencia dohody medzi žalobcom a účastníkom o neprimeranej podmienke v obchodných vzťahoch vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. f/ zákona, ktorá by bola dohodnutá v prospech jedného z účastníkov obchodného vzťahu, a teda k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zo strany žalobcu nemohlo prísť. 19. Žalobca dodal, že v dôsledku napadnutého postupu žalovaného došlo zároveň k porušeniu zásad správneho trestania a to zásady legality, najmä v súvislosti s uplatňovaním zásady nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, čo žalobca považoval v právnom štáte za neprípustné. 20. Žalobca konštatoval, že v prípade oneskorenej úhrady faktúr účastníkovi konania HYZA nemohla byť zo strany žalobcu naplnená skutková podstata správneho deliktu vymedzená v § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. a to v časti, ktorá predpokladá dohodnutie neprimeranej podmienky v prospech jedného zo subjektov obchodného vzťahu. 21. Žalobca tiež namietal uloženú pokutu, keď podľa jeho názoru pri stanovení výšky uloženej pokuty nepostupoval žalovaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ani svojou rozhodovacou praxou. Poukázal na skutočnosť, že vo viacerých prípadoch žalovaný uložil pri predmetnom správnom delikte pokutu na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby pri obdobnom charaktere zisteného protiprávneho konania. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Argumentácia uvedená vo vyjadrení k žalobe bola obdobná ako v odôvodnení rozhodnutia napadnutého v žalobe, ktorého opisu sa súd venoval v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. IV. Relevantné práve predpisy 23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. zmluva, na základe ktorej sa umiestňuje potravina na trh, musí obsahovať a) podmienky nákupu, b) určenie objemu a druhu potraviny umiestňovanej na trh a harmonogram plnenia s dohodnutou toleranciou, c) spôsob určenia kúpnej ceny, d) spôsob zníženia kúpnej ceny, e) lehotu na úhradu kúpnej ceny, f) druh služby súvisiacej s obchodnou spoluprácou pri ďalších marketingových aktivitách spojených s potravinou. 24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e) je najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny; riadne vystavenou faktúrou je účtovný doklad obsahujúci náležitosti podľa osobitného predpisu, iné chyby a nesprávnosti neznamenajú, že nie je riadne vystavená. 25. Podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/362/20130101>. 26. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/362/20130101>. 27. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur. V. Posúdenie veci správnym súdom 28. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 29. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon. 30. Súd ďalej poukazuje na to, že objasňovaním iných správnych deliktov, rovnako ako trestných činov či priestupkov, podľa príslušných právnych predpisov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je správnym deliktom a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, obhliadka a listiny, resp. fotodokumentácia. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. 31. Zákon č. 362/2012 Z.z. vymedzuje neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom je potravina alebo služba spojená s predajom potraviny, upravuje kontrolu neprimeraných podmienok a konanie vo veciach neprimeraných podmienok. 32. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 33. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 34. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že opis skutku vyplynuvšieho z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správneho orgánu. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhrnul pochybenia žalobcu, vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel a prezentoval aj svoje úvahy ohľadom výšky uloženej sankcie. 35. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“. Dohovor <file:///G:\..\..\..\Main\Default.aspx> má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. 36. V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že jednou zo zásad administratívneho trestania (podobne ako v trestnom konaní) je zásada nullum crimen, nulla poena sine lege (kde nie je zákon, nie je zločin, žiadny trestný čin bez zákona). Inak povedané, ak zákon nejaký čin nepovažuje za trestný čin (správny delikt), nemôže ísť o trestný čin (správny delikt). Aplikujúc na predmetnú situáciu možno predmetnú zásadu definovať tak, že pokiaľ sa v texte pra´vnej normy nevyskytuje opis urcˇite´ho konania, spra´vny orga´n nemo^zˇe existuju´ci text za´kona doplnitˇ o konanie, ktore´ za´kon neobsahuje. 37. Vychádzajúc z žalobou napadnutých rozhodnutí, podľa žalovaného sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. tým, že uplatňoval neprimeranej podmienku uvedenú v § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z. z. - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona. 38. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. 39. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). 40. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., podľa ktorého správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/362/20130101>, v zmysle jeho dikcie a najmä v zmysle v ustanovení použitých gramatických výrazových prostriedkov, vylučuje taký výklad, ktorý by za správny delikt považoval konanie iné ako „dohodnutie neprimeranej podmienky“, napríklad aj realizáciu takejto dohody. 41. V danom prípade sa nemožno výkladovo oprieť právneho názoru (vyjadreného napr. v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013-36), že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Hoci gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy, v danom prípade by iný ako gramatický výklad nebol jednoznačný, bol by (v kontexte s možnosťou ustanovenou v § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z.) mätúci, resp. bol by v priamom rozpore s gramatickým významom zákonodarcom použitého termínu „dohodne“. 42. Podľa názoru súdu nemožno za prinajmenšom jasné a ani zrozumiteľné považovať, ak predpokladom spáchania správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. je „dohodnutie neprimeranej podmienky“ uvedenej v § 4 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/362/20130101> a zároveň § 4 v ods. 4 písm. f) predpokladá za neprimeranú podmienku aj nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny (najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny). 43. Nedodržanie lehoty splatnosti faktúry však nemožno považovať za konanie napĺňajúce znaky správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. z jednoduchého dôvodu - pretože konajúci týmto spôsobom neuzatvára „dohodu“ ale ju realizuje, čo znením § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. nie je subsumované pod predmetnú skutkovú podstatu správneho deliktu. V tejto súvislosti za podstatný rozlišujúci prvok správny súd videl v tom, že pokiaľ ide o dohodu, jej podstatou je súhlasný prejav vôle minimálne dvoch účastníkov obchodného (zmluvného) vzťahu, pričom nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny je jednostranným omisívnym konaním. 44. Nemožno v tejto súvislosti nepripomenúť, že aj v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. 45. Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnyh noriem (napr. PL. ÚS 15/98 tiež napr. PL. ÚS 1/04, alebo PL. ÚS 8/04). 46. Z hľadiska požiadavky eurokonformity výkladu právnych noriem je neprípustné, aby si orgán štátnej správy v deliktuálnom konaní prisvojoval kompetencie, ktoré mu nepatria a sám dodával právnym normám význam, ktorý nemajú a ktorý je v priamom rozpore s ich znením a porušoval tým základné zásady správneho trestania. Štátne orgány môžu podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 47. Prípustná je len interpreta´cia za´kona správnym orgánom. Pre správny orgán je naopak nedovolenou tvorba pra´va resp. dopĺňanie znenia zákona ním samotným bez legálneho podkladu. Tým, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutia, v ktorých konštatoval žalobcom spáchaný delikt tým, že nedodržal lehoty na úhradu kúpnej ceny (§ 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z.) konštituoval skutkovú podstatu, ktorá sa v zákone č. 362/2012 Z.z. nenachádza. Uvedené je v priamom rozpore s jednou zo základných zásad správneho trestania nullum crimen, nulla poena sine lege. Týmto žalovaný zvolil neprípustne extenzívny výklad v rozpore s ústavným impreatívom právnej istoty, adresnosti a konkrétnosti právnych noriem. Správny súd opakuje, že v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. sankcionovať možno výlučne len také konanie účastníka obchodného vzťahu, ktorý neprimeranú podmienku v zmysle tohto zákona dohodne, nie iné konania, napr. že niektorú časť dohody uzavretej podľa § 3 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. nedodrží. 48. Zásada správneho trestania nullum crimen, nulla poena sine lege je okrem už spomínaného odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách (ods. 69 odôvodnenia rozsudku) vyjadrené v čl. 49 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 49. Podľa § 49 Ústavy SR len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. 50. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 51. Rovnaky´ u´stavny´ princi´p ako v trestnom práve je povinný aplikovatˇ i správny orgán v deliktuálnom konaní. Preto bolo zo strany žalovaného vyššie opísaný extenzívny výklad príslušných ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. nepri´pustný. Obdobne ako je vylu´cˇene´, aby orga´ny cˇinne´ v trestnom konani´ alebo vsˇeobecny´ su´d vy´kladovy´m postupom rozsˇirovali znaky skutkovej podstaty trestne ´ho cˇinu o konania, ktore´ neboli explicitne za´konodarcom vymedzene´ v ra´mci dikcie za´konne´ho ustanovenia upravuju´ceho skutkovu´ podstatu trestne´ho cˇinu, je tak vylu´cˇene´, aby spra´vny orga´n (teda aj žalovaný) vlastny´m extenzi´vnym vy´kladovy´m postupom rozsˇiroval znaky skutkovej podstaty spra´vneho deliktu, a ty´m aj podmienky deliktua´lnej zodpovednosti v ra´mci spra´vneho trestania. 52. V danom kontexte súd len pripomína, že je nevyhnutné vychádzať aj z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených, dimenziách každej prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. 53. Sumarizujúc správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného o rozklade, ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo spôsobuje ich nezákonnosť a bolo dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie. 54. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný v ďalšom konaní bude na zistený skutkový stav aj s ohľadom na odôvodnenie tohto rozsudku opätovne rozhodne v intenciách právneho názoru vysloveného správnym súdom v tomto rozsudku. Pre úplnosť súd dodáva, že zákon č. 362/2012 Z.z. stratil dňom 30.04.2019 účinnosť a bol nahradený zákonom č. 91/2019 Z.z.. 55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).