Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/109/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200984 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200984.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v spore žalobcu: kpt. W.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Q. XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Turecká č. 36, 940 23 Nové Zámky, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PHZ- KA4-2018/002450 zo dňa 07.05.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I administratívne rozhodnutia 1. Prezident Hasičského a záchranného zboru rozhodnutím č. PHZ-KA4-2018/002450 zo dňa 07.05.2018 podľa § 154a ods. 3, ods. 6 zákona č. 315/2001 Z. z, o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov na konanie a rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v odvolacom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline č. KRHZ-NR-14-027/2018, ktorým uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na jeden mesiac. 2. Žalovaný odôvodnil predmetné rozhodnutie predovšetkým tým, účastníkovi konania bolo uložené disciplinárne opatrenie za porušenie služobných povinností, a to § 69 ods. 3 písm. p) a t) zákona č. 315/2001 Z. z. Prvostupňové rozhodnutie bolo služobným orgánom vydané na základe zisteného nasledujúceho skutočného stavu veci: „v noci zo dňa 4. novembra 2017 na 5. novembra 2017 bol televíznou stanicou TA3 vyhotovený záznam z volebnej noci kandidáta na predsedu Vyššieho územného celku Trnava (záznam je spracovaný do televízneho príspevku, odvysielaného televíziou TA3 v čase správ od 7:00 h dňa 5. novembra 2017) pri zverejňovaní výsledkov volieb do funkcie predsedu Trnavského samosprávneho kraja, v ktorých bol úspešný Mgr, Jozef Viskupič. V televíznom príspevku v jeho časovom úseku od 00:23 sekundy až do 00:28 sekundy počas vyjadrovania k výsledkom volieb poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. J. je zreteľne poznateľná osoba mužského pohlavia, s krátkymi vlasmi, oblečená v modrej košeli, s ktorou bol stotožnený účastník konania. Prítomnosť účastníka konania na volebnej noci I. E. potvrdzujú aj fotografie zverejnené k článku „E.“: žiadne bezhlavé čistky nechystám“ uverejnenom na stránke „mytrnava.sme.sk“. 3. V nadväznosti na výsledky preverenia vyššie uvedených skutočností riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre menoval dňa 12. januára 2018 disciplinárnu komisiu za účelom zistenia čí je konania účastníka konania disciplinárnym previnením (prípadne závažným služobným previnením). Samotné konanie začalo dňa 15.01.2018, kedy účastník konania prevzal predvolanie na zasadnutie disciplinárnej komisie spolu s upovedomením o začatí disciplinárneho konania. Na zasadnutí disciplinárnej komisie sa účastník konania odmietol vyjadriť, len sa pridržal svojho písomného vyjadrenia zo dňa 27.12.2017. Účastník konania taktiež odmietol odpovedať na otázky disciplinárnej komisie, resp. jej členov. Na podklade výsledkov disciplinárneho konania bolo účastníkovi konania uložené disciplinárne opatrenie „zníženie služobného platu o 15% na jeden mesiac“ za porušenie služobných povinností, a to § 69 ods. 3 písm. p) a t) zákona č. 315/2001 Z. z. Účastník konania podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré rozdelil do dvoch častí. V prvej častí napáda, že došlo k preklúzii na uloženie disciplinárneho opatrenia a v druhej časti namieta nedostatočne zistený a preukázaný skutkový stav veci, nakoľko použité dôkazy sú podľa jeho názoru získané v rozpore so zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že služobný orgán vyčerpávajúco odôvodnil, na základe akých dôkazov a prečo má za preukázané, že účastník konania sa služobného previnenia dopustil, odvolací orgán sa zaoberal predovšetkým dôvodmi odvolania a nie opakovane preukazovať skutkový stav veci. 4. K preklúzii žalovaný uviedol, že dňom, kedy sa riaditeľ (vedúci služobného úradu) dozvedel o služobnom previnení účastníka konania je 09.01.2018, t. j. deň, kedy mu boli predložené všetky podklady týkajúce sa služobného previnenia účastníka konania. Po posúdení predložených podkladov riaditeľ vymenoval disciplinárnu komisiu, pred ktorou prebehlo disciplinárne konanie, kde bolo účastníkovi konania umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom a účinne sa obhajovať. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že účastník konania toto nevyužil (odmietol sa vyjadriť, odmietol odpovedať na otázky disciplinárnej komisie, nenavrhol žiadnych svedkov ani iné dôkazy....). Následne bolo vydané rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, ktoré účastník konania prevzal dňa 02.03.2018; subjektívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia (60 dní) teda zachovaná bola. Nepochybne bola taktiež zachovaná objektívna ročná lehota. K druhej časti odvolania odvolací orgán uviedol, že nejde o žiadnu tajne vyhotovenú nahrávku ani nezákonným spôsobom získanú nahrávku. Predmetná nahrávka, ako aj článok sú verejne dostupné informácie z masmédií, a tak služobný orgán (ako aj odvolací orgán) má za to, že boli vyhotovené v medziach zákonnej licencie na spravodajské účely. Služobný orgán nie je jej zhotoviteľom, ani predmetné informácie nijako ďalej nepoužil, iba zhodnotil ich obsah v medziach disciplinárneho konania. Služobný úrad nie je zhotoviteľom ani objednávateľom predmetného záznamu. Je viac ako evidentné, že nahrávka nebola zhotovené tajne ani s cieľom uškodiť účastníkovi konania. Ak má účastník konania dojem, že predmetné verejne dostupné informácie mu „uškodili“, môže sa domáhať súdnou cestou satisfakcie či už relutárnej alebo inej, ale u tvorcu nahrávky alebo u toho, kto ju zverejnil. Je nemysliteľné, aby služobný úrad (alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba) nemohol konať, ak sa niečo dozvie bežným spôsobom z masmédií. Pokiaľ ide o nepoučenie svedkov v disciplinárnom konaní, odvolací orgán uvádza, že nešlo o svedeckú výpoveď v medziach § 146a, nakoľko nikto z oslovených nebol prítomný pri spáchaní disciplinárneho previnenia účastníka konania, išlo výlučne o jeho rekogníciu. Aj keby na predmetné výsledky rekognície služobný orgán alebo odvolací orgán neprihliadal, zo samotnej nahrávky ako aj fotodokumentácie k článku na „mytmava.sme.sk“ je nepochybné, že účastník konania sa na danom mieste nachádzal a ž kontextu videa je zrejmé, že toto bolo vytvorené po oznámení predbežných výsledkov. Odvolací orgán zastával názor, že na stotožnenie zreteľne viditeľnej osoby na videozázname alebo fotografii je plne postačujúca jej identifikácia disciplinárnou komisiou a nebolo potrebné žiadne ďalšie dokazovanie. II. žaloba a námietky 5. Žalobca v žalobe namietal, že z ustanovenia § 80 zákona je bez pochybností zrejmé, že právomoc oprávneného orgánu na uloženie disciplinárneho opatrenia je vymedzená 60 dňovou subjektívnou lehotou a súčasne jednoročnou objektívnou lehotou. Z poznámky pod čiarou v kontexte citovaného ustanovenia zákona zároveň vyplýva, že zákonodarca mal na mysli kontroly vykonané podľa osobitných zákonov lex specialis a nie výsledok konania uskutočneného pred disciplinárnou komisiou. Uvedená skutočnosť je dôležitá pre stanovenie začiatku plynutia subjektívnej 60 dňovej lehoty. Zákonným predpokladom pre uloženie disciplinárneho opatrenia za služobné previnenie je dodržanie subjektívnej i objektívnej lehoty, ktoré zákonodarca v citovanom ustanovení § 80 ods. 1 zákona taxatívne určil a to i v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie. Z tejto dikcie zákona je zrejmá snaha zákonodarcu o striktné dodržiavanie subjektívnej 60 dňovej lehoty v disciplinárnom konaní. Zo spisového materiálu však vyplýva, že písomnosťou č. ORHZ-NZ-889/2017 zo dňa 13.11.2017 plk. JUDr. František I. podal podnet na Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Nitre vo veci podozrenia zo spáchania služobného previnenia, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým že porušil liečebný režim. Plk. JUDr. V. I. zároveň vo svojom podnete podrobne opísal priebeh domnelého skutku pričom tiež uviedol, že týmto konaním došlo minimálne k porušeniu liečebného režimu. Odhliadnuc od skutočnosti, že plk. JUDr. V. I. bez akéhokoľvek právneho podkladu prejudikoval jeho vinu, žalobca poukázal na dôležitú právnu skutočnosť a to, že predmetná písomnosť bola na Krajskom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Nitre zaevidovaná dňa 14.11.2017 pod číslom KRPZ-NR-683/2017. Túto skutočnosť potvrdil aj riaditeľ KR HaZZ, ktorý ma písomnosťou č. KRHZ-NR-OPP-683-003/2017 zo dňa 08.12.2017 požiadal o vyjadrenie k podnetu plk. JUDr. V. I.. 6. Žalobca považoval podnet plk. JUDr. V. I. zaevidovaný na Krajskom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Nitre dňa 14.11.2017 pod číslom KRPZ-NR-683/2017, za deň keď sa riaditeľ KR HaZZ dozvedel o jeho služobnom previnení v súlade s § 80 ods. 1 zákona. V uvedenej súvislosti je tiež potrebné konštatovať, že riaditeľ KR HaZZ vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol deň, keď sa o jeho služobnom previnení dozvedel ani sa s vymedzením začiatku subjektívnej lehoty nijako nezaoberal. Vzhľadom na to, že rozhodnutie mu bolo doručené až 02.03.2018 a zo spisového materiálu nevyplývajú žiadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali posunutie začiatku plynutia subjektívnej 60 dňovej lehoty podľa § 80 ods. 1 zákona na neskorší deň, mal za to, že posúdenie plynutia subjektívnej lehoty v rozhodnutí je nepreskúmateľné. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že subjektívna lehota riaditeľovi KR HaZZ začala plynúť dňom doručenia podnetu plk. JUDr. V. I., t.j. 14.11.2017. Zároveň je tiež nesporné, že 60 dňová lehota uvedená taxatívne v § 80 ods. 1 zákona je lehotou prekluzívnou. To znamená, že uplynutím stanovenej lehoty na uplatnenie práva dochádza k zániku práva neuplatneného v tejto lehote. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. Na preklúziu práva sú oprávnené orgány vrátane súdu povinné prihliadať ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Preklúzia tak predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Uvedený princíp je premietnutý priamo do ustanovenia § 174 ods. 2 zákona. Podľa ustálenej judikatúry a aplikačnej praxe pri vydávaní správnych rozhodnutí oprávnený orgán napadnuté rozhodnutie zruší ak zistil také pochybenia v rozhodovaní prvostupňového orgánu, ktoré má za následok nezákonnosť rozhodnutia ktorá spôsobuje tzv. nulitnosť vydaného rozhodnutia. I keď platná právna úprava správneho súdnictva neobsahuje ustanovenia o nulite správneho aktu, je možné konštatovať, že správne akty ktorých chybovosť dosahuje takú mieru, že nemožno o nich ako o správnych aktoch hovoriť, sú akty nulitné. Jedným z dôvodov nulity rozhodnutia je aj neexistencia kompetencie správneho orgánu správny akt vydať. Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce 20 spisového materiálu mal žalobca za to, že riaditeľ KR HaZZ vydal napadnuté rozhodnutie po uplynutí subjektívnej 60 dňovej prekluzívnej lehoty v rozpore so zákonom, t.j. v čase keď už na to nemal právomoc z dôvodu preklúzie práva na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 80 ods. 1 zákona. Už táto samotná skutočnosť mala byť dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje všetky znaky nulitného rozhodnutia, t.j. takého ktoré nemalo byť vôbec vydané. 7. Z odpovede televízie TA3 zaevidovanej pod č. KRHZ-NR-OPP-14-14/2018 dňa 24.01.2018 vyplýva, že presný čas vzniku a zhotovenia záznamu nie je možné zistiť, pričom televízia TA3 zároveň uviedla, že už neuchováva originály nahrávky. Z ustanovenia § 146 ods. 1 cit. zákona jednoznačne vyplýva záver, že za dôkaz môže akýkoľvek dôkaz slúžiť iba v prípade, ak bol získaný v súlade s právnymi predpismi. Zo spisového materiálu je však zrejmé že riaditeľ KR HaZZ sa v konaní týmto ustanovením neriadil a rozhodol na základe dôkazov ktoré neboli získané v súlade s právnymi predpismi. Zo všetkých uvedených dôvodov v tomto bode preto považoval predložené DVD ako nedôveryhodný, nepreskúmateľný dôkaz bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, získaný navyše v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V priamej prítomnosti I. J. ako i C.. I. E. sa počas predvolebného obdobia zdržoval viackrát, avšak výhradne v čase svojho služobného voľna resp. počas povolených vychádzok. Obdobné stanovisko zaujal aj v súvislosti s ďalším predloženým „dôkazom“ a to link: https: / /mytrnava.sme.sk/c/20688789/viskupic-ziadnc <file:///mytrnava.sme.sk/c/20688789/ viskupic-ziadnc> bezhlave-cistky-nechystam.html, uvedený v rozhodnutí, podľa ktorého jeho prítomnosť na zverejňovaní výsledkov v dobe dočasnej pracovnej neschopnosti preukazujú fotografie č. 5, 6,a 13 z uvedeného linku. Autorom predmetného tlačového spravodajstva je Trnavský denník MY Trnava. Z písomnosti č. KRHZ-NR-OPP-14-Ol 3-1/2018 zo dňa 16.01.2018, ktorá je súčasťou spisového materiálu je zrejmé, že disciplinárna komisia žiadala denník MY Trnava o poskytnutie obdobnej informácie, ako v prípade Televízie TA3. Z písomnosti č. KRHZ-NR- OPP-14-022/2018 zo dňa 14.02.2018 však jednoznačne vyplýva, že disciplinárna komisia nezískala žiadne potvrdenie, alebo svedectvo MY Trnava o tom, že by sa žalobca v danom konkrétnom čase zdržoval na uvedenom mieste a že teda uvedené fotografie nevznikli v inom čase. Preto aj v prípade tohto dôkazu mám za to, že ide o dôkaz získaný z neznámeho neverifikovateľného zdroja, bez autorského oprávnenia, navyše bez súhlasu fyzickej osoby na účely disciplinárneho konania je jednoznačne v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej fyzickej osoby. 8. Následne sa ako ďalší dôkaz v rozhodnutí uvádzalo stanovisko posudkového lekára MV SR č. KRHZ- NR-OPP-14-023/2018 zo dňa 08,02.2018, kde posudkový lekár MUDr. I. konštatoval že o porušenie liečebného režimu ide len vtedy, ak bolo zistené a preukázané, že sa počas noci zo dňa 04.11.2017 na 05.11.2017 nezdržiaval na adrese I.. Otázka preukázania služobného previnenia nebola bez pochybnosti objasnená ani v rámci disciplinárneho konania a to najmä pre zásadné nedostatky na ktoré som v rámci disciplinárneho ako i odvolacieho konania poukázal. Faktom však ostáva skutočnosť, že posudkový lekár MUDr. I. podmieňuje porušenie liečebného režimu práve tým, či bolo jednoznačne zistené a preukázané že som sa na uvedenej adrese nezdržoval. Ide teda o konštatovanie zisteného stavu s výhradou. Vzhľadom na to, že táto otázka je predmetom tohto konania nemožno vyjadrenie MUDr. I. považovať za záväzné konštatovanie porušenia liečebného režimu, Ďalším dôkazom ktorý riaditeľ KR HaZZ uviedol v rozhodnutí sú vyjadrenia kolegov, ktorí sa mali po prezretí uvedeného DVD vyjadriť k otázkam disciplinárnej komisie, či poznajú osobu (niektoré osoby) ktoré sa na DVD nachádzajú. Zo spisového materiálu však vyplýva, že disciplinárna komisia svedkov pribratých do konania vôbec nepoučila o ich práve odoprieť výpoveď čo je jednoznačne preukázateľné aj zo spisového materiálu č. KRHZ-NR- OPP-14-09-001až008/2018 zo dňa 17.01.2018. Uvedeným porušením citovaného ustanovenia zákona teda vykonala disciplinárna komisia dôkaz neprípustným spôsobom. Podľa ustálenej súdnej praxe dôkazný prostriedok nie je v súlade so zákonom ak je vykonaný neprípustným spôsobom. Priamo zo zákona totiž vyplýva povinnosť služobného orgán vždy poučiť svedka podľa cit. ustanovenia § 146a ods. 4 zákona. Poučenie je potrebné vykonať vždy pred výsluchom, nestačí dodatočne až po ňom. Keďže služobný orgán takto nepostupoval resp. postupoval v rozpore so zákonom, mám za to, že takýto dôkazný prostriedok nemožno považovať za dôkazný prostriedok, ktorý je v súlade so s právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. III. argumenty žalovaného 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 09.01.2018 sa vedúci služobného úradu dozvedel o služobnom previnení žalobcu, pričom deň oznámenia rozhodnutia bol 02.03.2018. Dňa 14.11.2017 bol na Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Nitre doručený list riaditeľa Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nových Zámkoch č. p.: ORHZ-NZ-889/2017 zo dňa 13.11.2017 „Podnet na prešetrenie konania príslušníka kpt. Ing. C. E.“, Listom č. p.: KRHZ- NR-OPP-683/2017-001 zo dňa 29.11.2017 požiadalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Nitre o doplnenie podnetu. Listom č. p.; ORHZ- NZ-889/2017-001 zo dňa 05.12.2017 doplnil riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nových Zámkoch podnet. Listom č. p.: KRHZ-NR-OPP-683-003/2017 z 08.12.2017 doručeným dňa 27.12,2017 požiadalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Nitre príslušníka o vyjadrenie k podnetu na prešetrenie jeho konania. Listom č. p.: KRHZ-NR-OPP-683-004/2017 zo dňa 27.12.2017, doručeným dňa 02.01.2017, sa príslušník vyjadril k podnetu na prešetrenie jeho konania. Listom č. p.: KRHZ-NR-OPP-14/2018 zo dňa 05.01.2018, doručeným do vlastných rúk v ten istý deň, Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Nitre vyžiadalo od služobnej lekárky príslušníka vyjadrenie či príslušníkovi počas neschopnosti výkonu štátnej služby v dňoch 04.11.2017 a 05.11.2017 povolila vychádzky a ak áno, tak v ktorých hodinách. Služobná lekárka príslušníka sa vyjadrila vlastnoručne na predmetný list. Dňa 09.01.2018 vedúci oddelenia požiarnej prevencie Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre po zosumarizovaní všetkých dostupných podkladov informoval listom „Oboznámenie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre s výsledkami preverenia podnetu“ č. p.: KRHZ- NR-OPP-14-001/2018 z 09.01.2018 riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre a vedúceho služobného úradu plk. Ing. G. L. o podkladoch zhromaždených v súvislosti s preverovaním podnetu. Až v tento deň sa riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre dozvedel o služobnom previnení príslušníka v zmysle § 80 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. Ako teda vyplýva zo spisu, deň, kedy sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu bol 09.01.2018, t.j. deň, kedy mu boli predložené všetky podklady týkajúce sa služobného previnenia žalobcu. Subjektívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia (60 dní) teda zachovaná bola, rovnako ako bola zachovaná aj objektívna lehota (1 rok). K námietke nedostatočne zisteného a preukázaného skutkového stavu - nedôveryhodný, nepreskúmateľný dôkaz, získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Túto námietku možno považovať za irelevantnú, nakoľko nešlo o žiadnu tajne vyhotovenú nahrávku alebo nahrávku získanú nezákonným spôsobom. Predmetná nahrávka, ako aj článok, sú verejne dostupné informácie z masmédií, a tak máme za to, že boli vyhotovené v medziach zákonnej licencie na spravodajské účely. 10. Služobný orgán nie je jej zhotoviteľom, ani predmetné informácie nijako ďalej nepoužil, iba zhodnotil ich obsah v medziach disciplinárneho konania. Služobný úrad nie je ani objednávateľom predmetného záznamu. Je viac ako evidentné, že nahrávka nebola zhotovené tajne ani s cieľom uškodiť účastníkovi konania. Ak má účastník konania dojem, že predmetné verejne dostupné informácie mu „uškodili“, môže sa domáhať súdnou cestou satisfakcie či už relutárnej alebo inej, ale u tvorcu nahrávky alebo u toho, kto ju zverejnil. Je nemysliteľné, aby služobný úrad (alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba) nemohol konať, ak sa niečo dozvie bežným spôsobom z masmédií. Námietku nepoučenia svedkov v disciplinárnom konaní považoval žalovaný za neopodstatnenú, nakoľko sa nejednalo o výsluch svedkov v zmysle § 146a zákona č. 315/2001 Z. z. Nikto z oslovených nebol prítomný pri spáchaní disciplinárneho previnenia žalobcu, išlo výlučne o jeho rekogníciu. Aj keby na predmetné výsledky rekognície služobný orgán neprihliadal, zo samotnej nahrávky ako aj fotodokumentácie k článku na „mytrnava.sme.sk“ je nepochybné, že účastník konania sa na danom mieste nachádzal a z kontextu videa je zrejmé, že toto bolo vytvorené po oznámení predbežných výsledkov. Na stotožnenie zreteľne viditeľnej osoby na videozázname alebo fotografii je plne postačujúca jej identifikácia disciplinárnou komisiou a nebolo potrebné žiadne ďalšie dokazovanie. IV. verejné vyhlásenie rozhodnutia 11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24.06.2020 s tým, že správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote piatich dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania podľa § 182 ods. 1 písm. g/ SSP a žalovaný sa v prvom úkone urobenom voči správnemu súdu výslovne nevyjadril, že žiada na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. V. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 13. Podľa § 68 zákona č. 315/2001 Z. z., služobná disciplína príslušníkov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 14. Podľa § 69 ods. 3 písm. p) a písm. t) cit. zákona, príslušník je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. Príslušník je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz, ak nie je zdravotná starostlivosť poskytovaná mimo územia Slovenskej republiky, 15. Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona, služobným previnením je zavinené porušenie povinnosti príslušníka. Príslušník zodpovedá za služobné previnenie. 16. Podľa § 80 ods. 1 cit. zákona, za služobné previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 60 dní odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania služobného previnenia. Za deň, keď sa vedúci služobného úradu dozvedel o služobnom previnení, ktoré bolo zistené na základe kontroly vykonanej podľa osobitných predpisov sa považuje deň skončenia kontroly podľa osobitných predpisov. 17. Podľa § 146 ods. 1 cit. zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno spoľahlivo zistiť stav veci a ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k spoľahlivému zisteniu stavu veci, najmä vyjadrenie účastníka konania, výpoveď svedka, odborný posudok, znalecký posudok, listina a obhliadka. 18. Podľa § 146 ods. 2, ods. 3 a 4 cit. zákona, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkaz, ktorý mu je známy. Vykonávanie dôkazu patrí služobnému orgánu. Služobný orgán rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Služobný orgán je povinný vykonať aj iný dôkaz, než aký bol účastníkom konania navrhnutý, ak je to potrebné na spoľahlivé zistenie stavu veci. Služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. VI. Posúdenie veci správnym súdom 19. Hasičský a záchranný zbor najmä plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, vykonáva štátny požiarny dozor, plní úlohy pri likvidácii požiarov a pri poskytovaní pomoci a vykonávaní záchranných prác, poskytuje pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku právnických osôb a fyzických osôb, vykonáva záchranné práce pri núdzovom odstraňovaní stavieb a ľadových bariér, zabezpečuje jednotné uplatňovanie technických požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti, posudzovania zhody a vykonávanie dohľadu nad výrobkami, plní úlohy v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi a v oblasti preventívno-výchovného pôsobenia, plní úlohy na úseku materiálneho vybavenia a technického zabezpečenia súvisiace s vykonávaním činností zboru, plní ďalšie úlohy podľa osobitných predpisov. Služobná disciplína príslušníkov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 20. Dôvody zamietnutia žaloby žalobcu je možné vymedziť v dvoch rovinách. Žalobca predovšetkým namietal nezákonnosť spočívajúcu v nesprávnej interpretácii a aplikácii ustanovenia § 80 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., t. j. nedodržanie 60 dňovej subjektívnej lehoty, v ktorej je možné za služobné previnenie uložiť disciplinárne opatrenie a v druhej rovine namietal nedostatočne zistený a preukázaný skutkový stav v nadväznosti na použitie nezákonne získaných dôkazov. Podľa správneho súdu procesné garancie, ktoré sú atribútmi spravodlivého súdneho konania, slúžia právnej istote a sú imanentným komponentom tom materiálneho právneho štátu. Rovnako aj ustanovenia o preklúzii disciplinárneho stíhania, ktoré umožňujú realizáciu disciplinárnej zodpovednosti tak, že konaniu oprávnených orgánov určujú časové limity, vytvárajú právnu istotu pre disciplinárne stíhané subjekty. Účelom a zmyslom zákonom stanoveného limitu na uloženie disciplinárneho opatrenia (60 dňovej subjektívnej lehoty) je na jednej strane záujem, aby sa o služobnom previnení rozhodlo bez zbytočného odkladu a na druhej strane nevyhnutnosť poskytnúť ochranu disciplinárne stíhaným subjektom pred podávaním disciplinárnych návrhov s podstatným časovým odstupom, jednak od momentu keď došlo ku konaniu, v ktorom možno vidieť disciplinárne previnenie a jednak od momentu, keď sa osoba oprávnená podať návrh o takomto konaní dozvedela (v záujme právnej istoty). Správny súd však v tomto spore zastáva názor, že deň, kedy sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu, teda pre začiatok 60 dňovej subjektívnej lehoty, je nevyhnutné považovať za deň, kedy vedúci služobného úradu po vyhodnotení podkladov mal preukázateľne vedomosť o disciplinárnom previnení a nepostačuje, aby sa navrhovateľ mal iba možnosť o disciplinárnom previnení dozvedieť. Z listín založených v administratívnom spise vyplýva, že dňa 09.01.2018 vedúci oddelenia požiarnej prevencie Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre po zosumarizovaní všetkých dostupných podkladov zaslal riaditeľovi Krajského riaditeľstva HaZZ v Nitre a vedúcemu služobného úradu „Oboznámenie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nitre s výsledkami preverenia podnetu“ č. p.: KRHZ-NR-OPP-14-001/2018 z 09.01.2018 a zároveň ho informoval o podkladoch zhromaždených v súvislosti s preverovaním podnetu. Vedúci služobného úradu sa preto v daný deň (po vyhodnotení relevantných dôkazov) dozvedel o služobnom previnení príslušníka v zmysle § 80 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. Subjektívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia (60 dní) teda zachovaná bola, rovnako ako bola zachovaná aj objektívna lehota (1 rok). Písomnosť žalovaného zo dňa 08.12.2017 „Žiadosť o vyjadrenie príslušníka na prešetrenie jeho konania“ v rámci získavania podkladov, nie je možné zamieňať napr. s oznámením o začatí disciplinárneho konania, ktoré by správny súd pokladal ako prvý úkon vykonaný voči účastníkovi konania. Za tento úkon by bolo možné pokladať jeho predvolanie č. KRHZ-NR-OPP zo dňa 12.01.2018. 21. V prípade námietky nedostatočne zisteného a preukázaného skutkového stavu správny súd uvádza, že pri porušení služobnej povinnosti správny orgán rozhodujúci v disciplinárnom konaní nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v správnom konaní neplatí ani zásada prezumpcie neviny. Vzhľadom na to, že správne trestanie nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky kodifikované, právna úprava preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy vo veciach správneho trestania aj na základe ustálenej súdnej judikatúry, vrátane judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, zakotvuje taktiež osobitné zásady súdneho prieskumu, ktoré vyplývajú zo základných zásad konania a rozhodovania v trestných veciach. Na správne trestanie sa vzťahujú čl. 6 <aspi://module='ASPI'&link='209/1992%20Zb.%2523%25C8l.6'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, <aspi://module='ASPI'&link='209/1992%20Zb.%2523%25C8l.7'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 13 <aspi://module='ASPI'&link='209/1992%20Zb.%2523%25C8l.13'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 2 <aspi://module='ASPI'&link='209/1992%20Zb.%2523%25C8l.2'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='209/1992%20Zb.%2523%25C8l.4'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Protokolu č. 7 k Dohovoru, ktoré ustanovujú kritériá spravodlivého súdneho konania v trestných veciach, zákaz trestu bez zákona, ale aj právo na účinné opravné prostriedky, právo na odškodnenie za nezákonné odsúdenie a právo nebyť súdený alebo trestaný v tej istej veci dvakrát. Rozhodovanie správneho súdu vo veciach správneho trestania sa však ďalej približuje výkonu trestného súdnictva aj tým, že hoci zákon nekonkretizuje, ktoré zo základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (§ 195 písm. c) SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523195'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a zo zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> (§ 195 písm. d) SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523195'&ucin- k-dni='30.12.9999'>) budú v rámci správneho trestania použiteľné, môžu práve úvahy o aplikácii týchto zásad tvoriť podstatu súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí o zodpovednosti za správne delikty a o uložených sankciách. 22. Podstata a odlišnosť disciplinárneho práva od iných druhov právnej zodpovednosti je v tom, že vznik disciplinárnej zodpovednosti je založený porušením služobnej disciplíny, čiže služobných povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, ale tiež z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov označovaných v teórii i v legislatíve rôzne, ako napríklad rozkazy, služobné príkazy, vnútorné predpisy, inštrukcie, pokyny a pod. Disciplinárnu zodpovednosť možno uplatniť predovšetkým voči zamestnancom príslušných orgánov štátnej správy (štátnym zamestnancom), a ďalej voči verejným činiteľom, zamestnancom, ktorí sú v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k právnickej osobe, ktorá je na základe zákona alebo na základe správneho aktu vydaného na základe zákona, prípadne na základe administratívnej zmluvy uzavretej na základe zákona subjektom verejnej správy. Disciplinárne právo je špecifické v tom, že sú postihované osoby, ktoré majú osobitné právne vzťahy k niektorým inštitúciám s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto právneho vzťahu. Disciplinárne delikty sú druhom správnych deliktov len v prípade, ak o disciplinárnych deliktoch rozhoduje vykonávateľ verejnej správy alebo subjekt, ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc. Subjektívna stránka je vždy založená na zavinení. Protiprávne konanie, zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu, nemôže byť zároveň priestupkom, a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne. Právna úprava je roztrúsená vo viacerých osobitných zákonoch, ktoré zároveň upravujú disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania. Orgány prejednávajúce disciplinárne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť disciplinárne previnenie znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za disciplinárne previnenie. Pre preukázanie spáchania disciplinárneho previnenia nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. V danom prípade žalovaný správny orgán v priebehu disciplinárneho konania vyhodnotil skupinu dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca porušil povinnosť príslušníka dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej práceneschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby podľa § 69 ods. 3 písm. t) zákona č. 315/2001 Z. z. a povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu podľa § 69 ods. 3 písm. p) cit. zákona. Za nedôvodné považoval správny súd tie námietky žalobcu, ktorými spochybňoval autenticitu DVD, materiál z tlačového spravodajstva Trnavský denní MY Trnava (fotografie č. 5,6 a 13), odpovede televízie TA3 pod č. KRHZ-NR-OPP-14-14/2018 zo dňa 24.01.2018 a odpoveď MY Trnava č. KRHZ-NR-OPP-14-022/2018 zo dňa 14.02.2018. Správny súd nezistil ani vadu administratívneho konania v tom zmysle, že by žalovaný správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý vzal za základ svojho rozhodnutia. Ani že rozhodnutie je v rozpore s administratívnym spisom. Zásada materiálnej pravdy sa prejavuje v povinnosti správneho orgánu presne a úplne zistiť skutkový stav, do povinnosti dokázať vinu, čo znamená, že osoba, voči ktorej sa vedie disciplinárne konanie nemá povinnosť preukazovať svoju nevinu. Nemožno však vyvodiť záver, že by v danom disciplinárnom konaní neboli dôkazy zabezpečované nestranne a objektívne, resp. tu existovala tendencia ignorovať navrhnuté dôkazy. Žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vykonal analýzu označeného televízneho príspevku, ktorý bol v archíve TA3 s dátumom 05.11.2018 o 01.18 hod a mal vzniknúť počas volebnej noci zo dňa 04.11.2017 na 05.11.2017, v nočných hodinách po zverejnení výsledkov volieb do VÚC. Túto skutočnosť potvrdzuje aj odpoveď asistenta generálneho riaditeľa zo dňa 24.01.2018 s výnimkou, že táto odpoveď iba nepotvrdila presný čas jeho vzniku. Z hľadiska procesu vyhodnotenia dôkazov nie je možné vytknúť žalovanému nesprávne závery, teda správne skutkovo ustálil a bolo preukázané, že žalobca mimo času povolenia vychádzok (od 09:00 do 11:00 hod, od 14:00 do 16:00 hod) sa nezdržiaval na adrese Jánošíkova ulica č. XX/X p. - L. X.. 23. Pre konštatovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval správny súd za určujúce, že nezistil takú namietanú vadu v zmysle ust. § 191 ods. 1 SSP, na základe ktorej by bolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Nebolo možné ani akceptovať stotožnenie procesného inštitútu rekognície s povinnosťou vypovedať ako svedok a jeho poučením podľa § 146a ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. Išlo o úkon identifikácie, ktorý nemožno zamieňať s výpoveďou svedka. Opodstatnenie nemala ani námietka žalobcu týkajúca sa nezákonne získaných dôkazov a s touto sa správny orgán dostatočne vysporiadal v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia. Žalovaný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie so správnym právnym posúdením, odvolávajúc sa taktiež na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aplikovaní právnych predpisov, na ktoré sa odvolával. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, úsudok žalovaného o tom, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia, zakladajúceho dôvod na uloženie sankcie vyplýval jednak z dôkazov založených v administratívnom spise. Nebolo možné preto konštatovať, že by žalovaný nevykonal dôsledné prešetrenie veci. Správny súd sa najmä nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci na jeho riadne posúdenie. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).