Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/122/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201094 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201094.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, IČO: 42181810, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31797903, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7906-P/2018 zo dňa 31.5.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2075-3000/2018 zo dňa 14.2.2018 uložil žalobcovi pokutu v sume X.XXX,- € podľa § 182 ods. 2 písm. i/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 343/2015 Z.z.) za to, že žalobca vo verejnom obstarávaní v rámci postupu zadávania podlimitnej zákazky na predmet „Obstaranie motorového vozidla - 3 ks“ vyhlásenej dňa 7.8.2015 na webovej stránke www.eks.sk <http://www.eks.sk> pod identifikačným číslom Z201518350, postupoval v rozpore s princípmi transparentnosti, hospodárnosti a nediskriminácie uchádzačov, konkrétne určil v objednávkovom formulári v časti III. Technická špecifikácia predmetu zákazky, také technické požiadavky na obstarávaný predmet zákazky, ktoré neboli dostatočne všeobecne a nestranne definované, nakoľko požadovanú kombináciu parametrov a výbavy spĺňali len konkrétne automobily značky ŠKODA, Audi a Volkswagen (patriace do koncernu Volkswagen Group), pričom postup žalobcu mal priamy vplyv na vyhodnotenie ponúk a zároveň mohol zásadne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Informácia o vyhlásení zákazky v EKS bola prostredníctvom systému zaslaná 170 záujemcom a ponuky predložili dva subjekty: AUTONOVO, a.s., a DANUBIASERVICE, a.s. Kritériom určujúcim poradie dodávateľov bola celková cena predmetu zákazky s DPH s váhou 100, teda najnižšia cena. Na prvom mieste sa umiestnila spoločnosť DANUBIASERVICE, a.s., s celkovou ponukou XX.XXX,- € s DPH, a na druhom mieste spoločnosť AUTONOVO, a.s. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 13.8.2015 boli tri motorové vozidlá s tam určenými technickými vlastnosťami (definovanými aj v odseku 11 prvostupňového rozhodnutia žalovaného). Žalovaný poukázal na to, že žalobca pri vozidlách určil niektoré technické požiadavky presne: počet valcov, výkon, objem palivovej nádrže a pri niektorých požiadavkách (napríklad zdvihový objem, spotreba mesto, spotreba mimo mesto, spotreba paliva kombinovaná, krútiaci moment, emisie, objem batožinového priestoru, dĺžka, šírka a výška vozidla) uviedol minimálnu aj maximálnu hranicu technických parametrov, vymedzil ich teda veľmi úzko. Žalobca reagoval, že špecifikáciu predmetu zákazky zostavil na základe kritérií: (i) technické požiadavky sekcie environmentálnych programov a projektov (SEPP), (ii) plnenie pracovných úloh SEPP a časté užívanie vozidla, (iii) implementácia projektov a frekventovaný výkon kontrol na mieste prijímateľa realizovaných po celej SR, (iv) bezpečnosť zamestnancov a ochrana zdravia pri práci, (v) dve vozidlá obstarával s bežným štandardom pre účely referentov SEPP a jedno vozidlo obstarával s vyšším štandardom pre účely generálneho riaditeľa SEPP, (vi) zakúpenie vozidiel bolo pod limitom stanoveným Ministerstvom financií SR, (vii) nediskriminačné zostavenie základnej technickej špecifikácie, ktoré by spĺňali minimálne tri vozidlá v danej triede. Z odborného stanoviska znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Milana Holéciho č. 201601658053 zo dňa 30.11.2016, vypracovaného na základe požiadavky žalovaného, vyplýva, že existuje iba jedno konzorcium, jeden výrobca, ktorý má vo svojom výrobnom portfóliu skoro identické vozidlá s rovnakými hlavnými technickými skupinami len s minimálnymi rozdielmi v nepodstatných technických špecifikáciách karosérie, ktoré by vyhovovalo všetkým požadovaným parametrom, a to Volkswagen Group, Nemecko. Znalec uviedol, že na základe prieskumu trhu, informácií od výrobcov, importérov a predajcov vozidiel, základné technické riešenia predmetu obstarávania prvého a druhého vozidla splnili minimálne dve vozidlá uvedeného koncernu, a to ŠKODA Octavia 1,6 TDI CR DPF Green Line 81 kW a Audi A3 sportback 1,6 TDI 81 kW. Obe vozidlá majú identickú motorizáciu, modulovú platformu koncernu Volkswagen Group, ktorá zjednocuje hlavné technické skupiny vozidla a umožňuje zefektívniť výrobu (koncepcia LEGO, kde je možné rovnaký typ technickej skupiny montovať do rôznych vozidiel). Pri treťom obstarávanom vozidle splnili nastavené podmienky dve vozidlá, a to ŠKODA Superb 2,0 TDi 110 kW DSG LK a Volkswagen Passat Variant 2,0 TDI DSG, vozidlá jedného výrobcu na modulárnom systéme, t.j. rovnaké motory, rovnaké hlavné technické skupiny a len rozdielne rozmery a rozdielne logo. Žalovaný uviedol, že technické špecifikácie v opise zákazky musia byť určené z hľadiska funkčných a výkonnostných požiadaviek na daný predmet zákazky tak, aby bolo možné predložiť rôznorodé ponuky zo strany čo najširšieho okruhu záujemcov z dôvodu zabezpečenia riadnej a čestnej hospodárskej súťaže a s cieľom získania čo najvýhodnejšej cenovej ponuky. Pri stanovení technických požiadaviek musí verejný obstarávateľ dodržiavať zásady nediskriminácie, transparentnosti a nesmie nijakým spôsobom brániť hospodárskej súťaži. Technické špecifikácie by sa mali formulovať tak, aby sa zabránilo umelému zúženiu hospodárskej súťaže na základe požiadaviek, ktoré zvýhodňujú konkrétny hospodársky subjekt tým, že sa do nich budú premietať kľúčové charakteristické znaky tovarov, služieb alebo prác, ktoré tento hospodársky subjekt zvyčajne ponúka. Technické požiadavky majú vyplývať z objektívne odôvodnených potrieb žalobcu, aby bola čo najmenej obmedzovaná hospodárska súťaž. Žalovaný aj v súvislosti s odborným stanoviskom znalca uviedol, že nie je celkom dôvodné, prečo žalobca požadovanú spotrebu alebo emisie vozidla obmedzil aj dolnou hranicou, objem palivovej nádrže stanovil presnou hodnotou, krútiaci moment obmedzil hornou hranicou a požiadavku výkonu určil opäť presnou hodnotou. Žalobca tým nesporne vylúčil predloženie ponúk s kvalitatívne vyššími parametrami - napríklad s nižšou spotrebou alebo nižšími emisiami. Okrem toho, požiadavka maximálneho výkonu vozidla a maximálneho krútiaceho výkonu sú v praxi previazané aj s otáčkami motora (motor dosahuje maximálny výkon alebo krútiaci moment pri určitých otáčkach), na základe čoho môže byť z užívateľského hľadiska považovaný za kvalitatívne lepší motor, ktorý má nižší krútiaci moment - napríklad 330 Nm - ale nachádza sa v lepšie využiteľnom pásme otáčok (1200-1400 ot./min), ako motor s maximálnym krútiacim momentom 350 Nm dosahovaným pri 5000 ot./min. Uvedené parametre sa odrážajú v dynamických vlastnostiach vozidla, ako je zrýchlenie alebo maximálna rýchlosť vozidla. Na tie vplývajú aj ďalšie parametre - hmotnosť vozidla alebo aerodynamický odpor. Stanovovanie týchto parametrov samých osebe alebo vo vzájomnej kombinácii bez toho, aby vyústili do určitého cieľa, nemá význam a pôsobí ako zužujúci faktor pre hospodársku súťaž, kde je z predloženia ponuky vylúčená konkurencia ponúkajúca ekvivalentný produkt s inými čiastkovými parametrami (napríklad s krútiacim momentom 345 Nm, ale s rovnakým zrýchlením alebo výkonom 100 kW a rovnakou maximálnou rýchlosťou dosiahnutou napríklad vďaka nižšej hmotnosti a súčasne za nižšej spotreby). Obdobný záver platí aj pri ďalších parametroch: dodržanie rozpätia zdvihového objemu valcov motora, ktoré samo osebe nemá výpovednú hodnotu, obmedzenie maximálnej veľkosti batožinového priestoru alebo v rámci prvkov výbavy požiadavka na presne stanovený 5'' farebný dotykový displej. Žalobcom vymedzený opis predmetu zákazky nebol nestranný a dostatočne všeobecný, pretože stanovená špecifikácia nezohľadnila účel použitia. Žalobca obstarávanými vozidlami sledoval zabezpečovanie prepravy riaditeľa a referentov SEPP za účelom výkonu kontrol na mieste u prijímateľov finančnej pomoci, išlo teda o bežné, každodenné prevádzkové potreby jeho zamestnancov. Podľa žalovaného možno trh osobných automobilov považovať za vysoko konkurenčný, takže možno predpokladať, žeby potreby žalobcu naplnila široká škála automobilov od viacerých výrobcov za súčasného dodržania požiadaviek na ich hodnotu v zmysle limitov stanovených Ministerstvom financií SR. Z dokumentácie z verejného obstarávania nemožno určiť objektívny cieľ, ktorý žalobca obstaraním vozidiel sledoval stanovením tak podrobných parametrov. Podstatným je to, že kombinácia všetkých stanovených požiadaviek zúžila hospodársku súťaž natoľko, že fakticky boli prípustné len ponuky na vozidlá od skupiny Volkswagen Group. Žalobca vecne nespochybnil odborné stanovisko znalca, neuviedol príklad žiadneho vozidla od iného výrobcu, ktorý by spĺňal jeho požiadavky. Nemožno opomenúť, že ponuky predložili len dva subjekty, ktoré sú predajcami vozidiel patriacich do koncernu Volkswagen Group. Na rozdiel od výkonu kontroly je v konaní o správnom delikte predmetom skutková podstata správneho deliktu. Nie je dôvodné, aby sa textácia kontrolného zistenia úplne zhodovala s opisom skutku v správnom konaní pre účely jeho subsumpcie pod konkrétny správny delikt. Slovné spojenia „mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania“ a „priama súvislosť“, resp. „priamy vplyv na vyhodnotenie ponúk“ sa z obsahového hľadiska nevylučujú, nakoľko priama súvislosť porušenia zákona pri vyhodnotení ponúk môže súčasne implikovať porušenie zákona s možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania. Preukázanie čo i len potenciálneho vplyvu na výsledok verejného obstarávania znamená faktické závažnejšie porušenie zákona, pretože zahŕňa aj materiálne hľadisko. V predmetnej veci išlo o zákazku zadávanú prostredníctvom EKS, v ktorom dochádza k automatizovanému vyhodnocovaniu ponúk a uzavretiu zmluvy, a aj vzhľadom na anonymitu procesu záujemcovia nemajú možnosť požadovať od žalobcu ako verejného obstarávateľa vysvetlenie a nemôžu ani podať námietky. Opis predmetu zákazky vo formulári je tak jedinou skutočnosťou, ktorá je bezprostredne spôsobilá ovplyvniť nielen okruh záujemcov, ale aj ponúk bez ohľadu na to, či je opis v súlade so zákonom alebo nie. Ak ide o opis diskriminačného charakteru, nemožno predpokladať, že sa budú vo verejnom obstarávaní uchádzať o zákazky subjekty ponúkajúce iné tovary; riskujú totiž konštatovanie porušenia OPET zo strany verejného obstarávateľa, odstúpenie od zmluvy zo strany verejného obstarávateľa, negatívnu referenciu, zaradenie na blacklist a podobne. Žalovaný dospel k záveru, že porušenie zákona malo priamy vplyv na výber záujemcov, resp. vyhodnotenie ponúk a aj potenciálne zásadný vplyv na výber záujemcov obstarávania. V prípade nediskriminačne stanoveného opisu zákazky, je aj vzhľadom na vysokú konkurenčnosť trhu s osobnými automobilmi vysoko pravdepodobné, žeby ponuku predložilo podstatne viac uchádzačov zastupujúcich iných výrobcov, pričom súčasne nie je vylúčené, žeby predložili aj ekonomicky výhodnejšie ponuky. Napokon, spoločnosť Kia Motors Sales Slovensko s.r.o. podala žalovanému podnet označený ako „námietka na verejné obstarávanie cez EKS“. Pri určení výšky sankcie žalovaný poukázal na čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/2010 a uviedol, že za súčasného rozpätia pokuty podľa § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z., kedy sa znížilo rozpätie pokuty od XXX,- € do XX.XXX,- €, oproti rozpätiu pokuty od X.XXX, € o XX.XXX,- € podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z., sa sankcia ukladá podľa novšej priaznivejšej právnej úpravy. Žalovaný zohľadnil rozpätie sankcie podľa § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z., povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Predmet zákazky bol stanovený v rozpore so základnými princípmi zákona, technické požiadavky žalobcu boli priveľmi podrobné, s malým rozptylom v požadovaných minimách a maximách, čím žalobca výrazne obmedzil prípadné iné technické riešenia a vytvoril tým diskriminačné prostredie. Žalovaný to hodnotil ako závažné porušenie princípov, pretože ovplyvnilo výber uchádzača takým spôsobom, že elektronickej aukcie prostredníctvom EKS sa mohli zúčastniť iba dodávatelia značky ŠKODA, Audi a Volkswagen. 2. Predseda žalovaného ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 7906-P/2018 zo dňa 31.5.2018 zmenil prvostupňové rozhodnutie č. 2075-3000/2018 zo dňa 14.2.2018 tak, že uložil žalobcovi pokutu v sume X.XXX,- € podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 17.4.2016 (ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z.) za to, že žalobca vo verejnom obstarávaní v rámci postupu zadávania podlimitnej zákazky na predmet „Obstaranie motorového vozidla - 3 ks“ vyhlásenej dňa 7.8.2015 na webovej stránke www.eks.sk <http:// www.eks.sk> pod identifikačným číslom Z201518350, porušil princíp nediskriminácie, konkrétne určil v objednávkovom formulári v časti III. Technická špecifikácia predmetu zákazky také technické požiadavky na obstarávaný predmet zákazky, ktoré neboli dostatočne všeobecne a nestranne definované, nakoľko požadovanú kombináciu technických parametrov a výbavy spĺňali len konkrétne automobily značky ŠKODA, Audi a Volkswagen (patriace do koncernu Volkswagen Group), pričom postup žalobcu mal priamy vplyv na vyhodnotenie ponúk. Základnou povinnosťou verejného obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. je pritom kľúčové. Princípy nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania patria medzi základné piliere európskeho práva, preto je potrebné postupovať podľa čl. 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/14/EÚ z 26.februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len smernica EÚ 2014/14/ EÚ). Preto má verejný obstarávateľ (žalobca) pristupovať k definícii súťažných podmienok a predmetu zákazky tak, aby bezdôvodne nezužoval hospodársku súťaž. Jedným zo základných cieľov verejného obstarávania je vytvárať rovnaké príležitosti pre podniky a podporovať súťaž, ktorá je spravodlivá, čím sa následne vytvára predpoklad na zdravé konkurenčné prostredie a dosiahnutie najlepšej hodnoty za vynaložené prostriedky. Snahou verejného obstarávateľa by tak malo byť, aby mu bolo v súťaži doručených čo najviac ponúk. V opačnom prípade nepôjde o skutočnú súťaž a verejný obstarávateľ sa vystavuje riziku, že ponúknuté riešenie nebude pre neho výhodné z hľadiska nákladového a/alebo technického alebo sa stane závislým na jednom dodávateľovi. Na účely dosiahnutia žalobcom zamýšľaného cieľa (zabezpečovanie prepravy riaditeľa a referentov za účelom výkonu kontrol na mieste) v zásade nie je dôvodný a ani objektívne odôvodniteľný opis predmetu zákazky odkazujúci na konkrétny výrobok, resp. stanovujúci technickú špecifikáciu, ktorú dokáže splniť len určitý výrobca. Trh osobných automobilov možno v súčasnosti považovať za tak vysoko konkurenčný a prinášajúci inovácie v krátkych časových intervaloch, že v zásade každé osobné vozidlo má svoj ekvivalent (konkurenčný výrobok) od výrobcu patriaceho pod iný koncern. Preto nie je dôvodné a ani potrebné, aby bol opis predmetu zákazky príliš detailne technicky špecifikovaný s tým, že niektoré parametre nemajú samé osebe výpovednú hodnotu, neplnia sledovaný cieľ. Znalecký posudok a rovnako aj odborné stanovisko je jedným z dôkazov v administratívnom konaní. Prvostupňový správny orgán správne uviedol, ktoré skutočnosti z odborného stanoviska znalca považoval za relevantné; odborné stanovisko znalca bolo jednoznačné a dalo odpoveď na položenú otázku. Prvostupňový správny orgán správne uviedol, že vychádzal z prvej otázky upravujúcej odbornú problematiku a druhú a tretiu otázku považoval za otázky právne, ktorých zodpovedanie neprináleží znalcovi ale správnemu orgánu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenia znalca, že existuje iba jedno konzorcium (fakticky jeden výrobca), ktorý má vo svojom portfóliu skoro identické vozidlá s rovnakými hlavnými technickými skupinami a len s minimálnymi rozdielmi v nepodstatných technických špecifikáciách karosérie, ktoré by vyhovovali všetkým požadovaným parametrom. Žalobca takisto neuviedol, ktoré iné vozidlo by ním požadovanú špecifikáciu dokázalo splniť. Podľa druhostupňového správneho orgánu sú skutkové závery prvostupňového orgánu správne. Žalobca tým, že nepostupoval pri stanovení technických požiadaviek na obstarávaný predmet zákazky v súlade s princípom nediskriminácie uchádzačov, umožnil zapojiť sa do verejného obstarávania iba zásadne obmedzenej skupine uchádzačov, ktorá disponuje konkrétnymi automobilmi značiek ŠKODA, Audi a Volkswagen. Diskrimináciou nemožno rozumieť len zjavný rozdielny prístup k jednému uchádzačovi oproti prístupu k celku, ale aj prvok tzv. skrytej diskriminácie, ktorú pri zadávaní zákaziek možno vidieť aj v takom postupe, pri ktorom verejný obstarávateľ nevymedzí predmet zákazky nestranne, teda nezabezpečí rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov. Verejným obstarávateľom zadané špecifikácie musia zohľadňovať všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie kúpnej zmluvy a na vypracovanie ponuky na predmet zákazky. Z hľadiska následkov uvedeného konania je zrejmé, že porušenie princípu nediskriminácie už samo osebe indikuje prinajmenšom potenciálny vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko bez objektívnych dôvodov vylučuje určitú kategóriu ponúk, ktoré by inak boli schopné predložiť ponuky. Podľa názoru druhostupňového správneho orgánu boli naplnené všetky znaky správneho deliktu, a to konania, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovedná osoba, ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Druhostupňový správny orgán poukázal na rozpor medzi výrokom a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, keď vo výroku sa uvádzalo ustanovenie § 182 ods. 2 písm. i/ zákona č. 343/2015 Z.z. a v odôvodnení rozhodnutia § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je však zrejmé, že prvostupňový orgán rozhodol podľa § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z. a toto pochybenie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. K zmene prvostupňového rozhodnutia v jeho výroku a k oprave ustanovenia § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. došlo vo svetle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/09, kedy orgán štátu nie je nositeľom subjektívnych práv. Účastníkom konania je verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z., ktorý konal ako štát (v mene SR), tým pádom mu analogicky nemožno priznať právo na priaznivú retroaktivitu. Žalobca je subjektom patriacim do verejnej správy a nie do súkromného práva. Vzhľadom na uvedenú chybu v písaní druhostupňový správny orgán postupom podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) chybu opravil, prvostupňové rozhodnutie zmenil a uviedol do výroku správne ustanovenie § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. Okrem toho, nemožno považovať novú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 343/2015 Z.z. za menej priaznivú, pretože žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. aj § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z. Hoci ide o gramatickú odlišnosť v spomínaných ustanoveniach (nové ustanovenie je v mnohých prípadoch miernejšie), ich zmysel a účel je rovnaký. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že pojmy „potencialita vplyvu na výsledok verejného obstarávania“ a „priamy vplyv na vyhodnotenie ponúk“ sa navzájom vylučujú. Postup žalobcu pri určení technických parametrov obstarávaných vozidiel mal nepochybne bezprostredný a zásadný vplyv na vyhodnotenie ponúk a na výsledok verejného obstarávania a možno ho považovať za preukázaný. Druhostupňový správy orgán vypustil z výroku prvostupňového rozhodnutia aj porušenie princípov transparentnosti a hospodárnosti, nakoľko primárnou skutočnosťou je práve porušenie princípu nediskriminácie. Aj keď stanovenie diskriminačných technických požiadaviek vedie k popretiu hospodárskej súťaže a vytvára tým priestor na nehospodárnosť, možno hovoriť len o porušení princípu v potenciálnej rovine a o sekundárnom následku porušenia princípu nediskriminácie. Z predloženej dokumentácie nemal za preukázané, že žalobca porušil princíp transparentnosti, ktorý by súvisel s vyhodnotením ponúk, resp. by mal vplyv na výsledok verejného obstarávania, preto ho z rozhodnutia vypustil. Kontrolná skupina nemá povinnosť uviesť ustanovenie zákona upravujúce správny delikt ani to, že medzi konaním verejného obstarávateľa a vyhodnotením ponúk je priama príčinná súvislosť. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby sa textácia kontrolného zistenia úplne zhodovala s opisom skutku v správnom konaní za účelom subsumpcie pod správny delikt. Prvostupňový správny orgán postupoval pri určení výšky pokuty podľa § 182 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. K rozhodnutiam žalovaného (č. 5927-P/2017, č. 19595-P/2016 a č. 5885-P/2017), na ktoré poukázal žalobca, druhostupňový správny orgán uviedol, že je pravdou, že nimi boli uložené nižšie sankcie za obdobné konanie, no vždy išlo o obstaranie len jedného motorového vozidla v nižšej hodnote. Účastník konania nemôže nadobudnúť legitímnu dôveru, že žalovaný neprekročí výšku pokút uložených v minulosti. Legitímna dôvera nemôže byť založená na metóde stanovovania pokút (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-3/06 P, v spojených veciach C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P). Odôvodnenie sankcie považuje za logické, spravodlivé a zákonné a výška sankcie je aj podľa druhostupňového správneho orgánu primeraná povahe, závažnosti, spôsobu a následku porušenia povinnosti. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-234/03, C-3/06 P, v spojených veciach C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/69/2008, sp. zn. 6Sžo/150/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/250/2013 a sp. zn. 2S/161/2009. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7906- P/2018 zo dňa 31.5.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 2075-3000/2018 zo dňa 14.2.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi. 4. Žalobca poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky ustanovení § 46 a § 47 SP, pretože druhostupňový správny orgán sa nevysporiadal s jeho námietkami (vágne formulované závery odborného stanoviska znalca). Odborné stanovisko znalec vypracoval na základe požiadavky žalovaného z dôvodu nutnosti odborného posúdenia predmetu zákazky a za účelom objektívneho posúdenia postupu žalobcu, znalec mal odpovedať na tri otázky. Kontrolná skupina následne na základe záverov odborného stanoviska dospela k záveru, že konanie žalobcu mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Tento záver však nekorešponduje so záverom druhostupňového rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že vplyv konania žalobcu na výsledok verejného obstarávania možno považovať za preukázaný. V tomto kontexte žalobca poukázal na § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z., ktorý vyžaduje preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcu, kontrolóri žalovaného však konštatovali len možný vplyv na výsledok verejného obstarávania (podľa žalobcu teda nemožno jednoznačne preukázať, že jeho konaním došlo k ovplyvneniu vyhodnotenia ponúk alebo výberu záujemcu). Žalobca nesúhlasí s tvrdením druhostupňového orgánu, že kontrolná skupina nemusí v protokole o kontrole uviesť ustanovenie upravujúce konkrétny správny delikt. 5. Žalobca poukázal na princíp prezumpcie neviny a in dubio pro reo a tiež na to, že v zmysle § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. sa vyžaduje preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením zákona a vyhodnotením ponúk alebo výberom uchádzača a podľa § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z. stačí, len ak porušenie zákona mohlo mať vplyv alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Nesúhlasil so záverom druhostupňového orgánu, že nemožno použiť priaznivú retroaktivitu a aplikovať ustanovenia upravujúce skutkovú podstatu správneho deliktu podľa zákona č. 343/2015 Z.z. Zásady správneho trestania platia pre všetky subjekty rovnako a správny orgán od nich nemôže upustiť a nepostupovať podľa právnej normy, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia. Žalovaný je povinný aplikovať právne predpisy, za účinnosti ktorých bol správny delikt spáchaný, pokuta sa však ukladá podľa právnych predpisov priaznivejších pre páchateľa. Preto žalobca napáda výrok druhostupňového rozhodnutia, keď rozhodol len s poukazom na § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z., podľa ktorého posúdil zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu aj trestnosť činu (t.j. ukladanie pokuty) a vylúčil aplikáciu neskoršieho priaznivejšieho zákona. 6. Žalobca tvrdí, že žalovaný pri rovnakých skutkových záveroch a pri aplikácii iného právneho predpisu v prvom a druhom stupni uložil rovnakú sankciu. Pri uložení výšky sankcie absentuje odôvodnenie, ako žalovaný prihliadol na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinností a prečo uložil práve pokutu 2.500,- €. Žalovaný v obdobných veciach ukladá nižšie pokuty v sume 1.300,- € (rozhodnutie č. 5927-P/2017), v sume 1.000,- € (rozhodnutie č. 19595-P/2016 a č. 5885-P/2017), čím porušil § 3 ods. 5 SP. 7. S ohľadom na nepreukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcu alebo uchádzača, žalovaný jednoznačne nezistil skutkový stav a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi žalobcovi uložil pokutu. Takéto rozhodnutie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. 8. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/15/2011, sp. zn. 3Sžf/78/2008, sp. zn. 5Sžo/131/2010, sp. zn. 8Sž/18/2010, R 61/2001, R 33/2004. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že so všetkými relevantnými námietkami žalobcu sa v rozhodnutiach vysporiadal. Nie je pritom nevyhnutné dať odpoveď na každú vznesenú námietku, no z rozhodnutia musí byť zrejmé, ako dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Rozhodnutie treba čítať celé a v kontexte s výrokom, dodržal zásadu prezumpcie neviny a in dubio pro reo. Vyjadril sa k námietke ohľadom odborného stanoviska znalca, zisteniam uvedeným v protokole, priaznivej retroaktivite, skutkovej podstate správneho deliktu aj výške sankcie. 10. Zo skutkovej podstaty správneho deliktu upravenej v § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. vyplýva, že žalovaný je povinný uložiť pokutu verejnému obstarávateľovi, ak poruší jeden z princípov verejného obstarávania a medzi porušením a výsledkom verejného obstarávania alebo výberom uchádzača je priama príčinná súvislosť. Žalobca stanovil podmienky v technickej špecifikácii diskriminačne tak, aby uvedené spĺňali len automobily koncernu Volkswagen Group. 11. Žalobcu oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie a špecifikoval ich už v oznámení o začatí správneho konania. Protokol bol len jedným z podkladov rozhodnutia a hodnotil ho vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi aj jednotlivo. Trvá na tom, že štát nie je nositeľom subjektívnych práv a žalobca vystupoval vo verejnom obstarávaní v mene SR, teda ako štát. Prípadné uplatnenie neskoršej priaznivejšej právnej normy nemá pre žalobcu faktický význam, pretože je deliktuálne zodpovedný v zmysle oboch právnych úprav, čo je uvedené aj v druhostupňovom rozhodnutí. IV. Replika žalobcu 12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe a uviedol, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 13. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 15. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákonov č. 25/2006 Z.z., č. 343/2015 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní. 19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. 20. Podľa § 146 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. kontrolou sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. Pri výkone kontroly úrad sleduje aj plnenie nariadení uložených rozhodnutiami úradu. Kontrola sa začína v deň doručenia oznámenia o jej začatí kontrolovanému (ods. 1). Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov a po zrušení postupu zadávania zákazky a súťaže návrhov na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať námietky, na základe podnetov orgánov štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20160101.html> a z vlastného podnetu (ods. 4). 21. Podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 1 000 eur do 30 000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania alebo princíp nediskriminácie okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až h) a medzi týmto porušením a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov alebo uchádzačov je priama príčinná súvislosť. 22. Podľa § 149 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. f). Pri ukladaní sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní podľa odseku 3 písm. b) prvého bodu úrad vždy skúma, či bola referencia vystavená v súlade s týmto zákonom. 23. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 130 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html>, § 132 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html>, § 134 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html>, § 146d <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/25/20140227.html> a § 149 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/25/20140227.html>. 24. Podľa § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2018 Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30 000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie alebo princíp proporcionality okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až z) a porušenie mohlo mať alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. 25. Podľa § 187b ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. v konaní, ktoré začne úrad po 31. máji 2017 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. apríla 2016, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016. 26. Podľa § 32 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (ods. 3). 27. Podľa § 34 ods. 2 SP dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 28. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. VII. Posúdenie veci krajským súdom 29. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt spočívajúci v porušení princípu nediskriminácie v rámci postupu zadávania podlimitnej zákazky na predmet „Obstaranie motorového vozidla - 3 ks“ vyhlásenej dňa 7.8.2015 na webovej stránke www.eks.sk <http://www.eks.sk> pod č. Z201518350. Medzi účastníkmi bola spornou otázka použiteľnosti odborného stanoviska znalca Ing. Milana Holéciho č. 201601658053 zo dňa 30.11.2016, zhody záverov v protokole o výsledku kontroly a skutkovou vetou správneho deliktu špecifikovanou v rozhodnutí, takisto bola spornou aplikácia právneho predpisu výhodnejšieho pre páchateľa z hľadiska uloženej pokuty (§ 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. versus § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z.). 30. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čandy proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 31. Dohovor publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. dňa 15.5.1992 je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 1.10.1992. Z časového hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz adresovaný súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie sú iba práva a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia príslušných orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú zmluvu vykladajú a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými slovami, nielen Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a slobôd ako zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor vykladá. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych otázkach, ex tunc. 32. Vzhľadom na skutočnosť, že Dohovor v čl. 6 zabezpečuje obvinenému zo správneho deliktu viac práv ako Správny poriadok z hľadiska špecifikácie skutku vo výroku rozhodnutia identifikáciou miesta, času, spôsobu spáchania správneho deliktu a ďalších znakov umožňujúcich odlíšiť ho od iných deliktov, tak aby sa zabránilo porušeniu zásad prezumpcie neviny, ne bis in idem, res iudicata, a podobne, je nevyhnutné jeho aplikáciu uprednostniť pred Správnym poriadkom pri vyššie uvedených aspektoch. Správny súd dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného tieto požiadavky spĺňa a podrobne opisuje miesto a čas (verejné obstarávanie na predmet „Obstaranie motorového vozidla - 3 ks“ vyhlásené dňa 7.8.2015 na webovej stránke www.eks.sk pod č. Z201518350) aj spôsob spáchania správneho deliktu (žalobca určil v objednávkovom formulári v časti III. Technická špecifikácia predmetu zákazky také technické požiadavky na obstarávaný predmet zákazky, ktoré neboli dostatočne všeobecne a nestranne definované, nakoľko požadovanú kombináciu technických parametrov a výbavy spĺňali len konkrétne automobily značky ŠKODA, Audi a Volkswagen, patriace do koncernu Volkswagen Group). 33. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. sa skladá zo subjektu, objektu a objektívnej stránky. Subjektívna stránka sa u správnych deliktov právnických osôb neskúma, teda je právne irelevantné, či právnická osoba spáchala delikt vedome alebo nevedome, prípadne s úmyslom alebo nedbanlivosťou; podstatným je samotné porušenie zákona. Inými slovami, na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok. 34. Subjektom správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. je verejný obstarávateľ, teda aj ministerstvo, ktoré zákon č. 25/2006 Z.z. v ustanovení § 6 ods. 1 písm. a/ považuje za verejného obstarávateľa. Objektom je záujem chránený zákonom č. 25/2006 Z.z., teda dodržanie postupov vo verejnom obstarávaní v zmysle legislatívnej úpravy a pri zadávaní zákaziek dodržať princíp nediskriminácie. Objektívnou stránkou správneho deliktu je potom v zmysle § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. porušenie princípu nediskriminácie s tým, že medzi týmto porušením a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov alebo uchádzačov je priama príčinná súvislosť. Všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu musia byť naplnené kumulatívne, inak nemožno hovoriť o spáchaní správneho deliktu a nemožno ho ani sankcionovať. 35. Kľúčovým pre posúdenie veci je spôsob formulácie technických požiadaviek na obstarávaný predmet troch motorových vozidiel. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o odbornú otázku, žalovaný správne a v súlade s § 32 ods. 2 a § 34 ods. 2 SP požiadal znalca o odborné stanovisko. V požiadavke mu zadal tri otázky: 1. Sú vyššie uvedené požiadavky na predmet zákazky, resp. technické parametre na obstarávané osobné automobily opísané tak, že ich vie splniť viac výrobcov osobných automobilov na trhu, resp. že ich spĺňa viac typov osobných automobilov? Pokiaľ áno, uveďte nám prosím názov výrobcov osobných automobilov, resp. o ktoré konkrétne typy osobných automobilov by mohlo ísť. 2. Takto stanovené požiadavky na predmet zákazky a realizáciu zákazky mohli podľa Vášho názoru odradiť hospodárske subjekty, ktoré zabezpečujú dodanie osobných automobilov, od účasti v predmetnom verejnom obstarávaní? 3. Je podľa Vášho názoru predmet zákazky definovaný v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a jeho základnými princípmi, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti? 36. Podľa názoru správneho súdu bolo pochybením žalovaného položiť znalcovi druhú a tretiu otázku, pretože ide o právne otázky, ktorých posúdenie a vyhodnotenie patrí do kompetencie správneho orgánu a nie znalca. Na druhej strane však žalovaný správne položil znalcovi prvú otázku zameranú na odborné posúdenie technickej špecifikácie zadanej podlimitnej zákazky a z odpovede na túto otázku aj vychádzal v meritórnom rozhodnutí. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach jasne a zrozumiteľne uviedli, že sa riadili len odpoveďou znalca na prvú položenú otázku a odpovede na druhú a tretiu otázku nezohľadnili, pretože išlo o právne otázky, ktoré nepatria do kompetencie znalca. Tento záver správnych orgánov oboch stupňov je správny, a preto pochybenie pri kladení druhej a tretej otázky znalcovi (zameranej na právnu stránku veci) nedosahuje takú intenzitu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odborné stanovisko je jedným z dôkazov, podkladov rozhodnutia, ktoré správny orgán môže zohľadniť v zmysle § 32 ods. 2 a § 34 ods. 2 SP. Podľa názoru správneho súdu odborné stanovisko nie je koncipované vágne, práve naopak, detailne popisuje formuláciu technických parametrov obstarávaného predmetu podlimitnej zákazky a jej prienik s konkrétnymi druhmi vyhovujúcich automobilov. 37. Z odpovede znalca Ing. Milana Holéciho na prvú otázku obsiahnutej v odbornom stanovisku č. 201601658053 zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že existuje iba jedno konzorcium, jeden výrobca, ktorý má vo svojom výrobnom portfóliu skoro identické vozidlá s rovnakými hlavnými technickými skupinami a len s minimálnymi rozdielmi v nepodstatných technických špecifikáciách karosérie, ktoré by vyhovovalo všetkým požadovaným parametrom, a to Volkswagen Group, Nemecko. Uviedol, že na základe prieskumu trhu, informácií od výrobcov, importérov a predajcov vozidiel, základné technické riešenia predmetu obstarávania prvého a druhého vozidla splnili minimálne dve vozidlá uvedeného koncernu, a to ŠKODA Octavia 1,6 TDI CR DPF Green Line 81 kW a Audi A3 sportback 1,6 TDI 81 kW. Obe vozidlá majú identickú motorizáciu, modulovú platformu koncernu Volkswagen Group, ktorá zjednocuje hlavné technické skupiny vozidla a umožňuje zefektívniť výrobu (koncepcia LEGO, kde je možné rovnaký typ technickej skupiny montovať do rôznych vozidiel). Pri treťom obstarávanom vozidle splnili nastavené podmienky dve vozidlá, a to ŠKODA Superb 2,0 TDi 110 kW DSG LK a Volkswagen Passat Variant 2,0 TDI DSG, vozidlá jedného výrobcu na modulárnom systéme, t.j. rovnaké motory, rovnaké hlavné technické skupina a len rozdielne rozmery a rozdielne logo. 38. Na základe uvedeného odborného stanoviska potom správne orgány oboch stupňov opodstatnene dospeli k záveru, že žalobca pri zadávaní technických požiadaviek na obstarávaný predmet podlimitnej zákazky konal diskriminačne, keď technické parametre špecifikoval tak úzko, že im mohli vyhovieť len automobily výrobcov patriacich do koncernu Volkswagen Group, Nemecko. Je nepochybné, že medzi takto úzko nastavenými technickými parametrami bez preukázania objektívnej potreby ich úzkej špecifikácie (detailne opísanými v odseku 11 prvostupňového rozhodnutia č. 2075-3000/2018 zo dňa 14.2.2018) a výsledkom verejného obstarávania a vybraným záujemcom - úspešnými mohli byť len automobily výrobcov patriacich do koncernu Volkswagen Group a ich predajcovia - existuje priama príčinná súvislosť. Inými slovami, ak by žalobca nastavil technické parametre obstarávaného predmetu podlimitnej zákazky širšie a všeobecnejšie za súčasného zachovania funkcionality a kvality požadovaných automobilov, verejného obstarávania sa mohli zúčastniť aj iné subjekty s inými automobilmi ako boli subjekty obchodujúce s automobilmi výrobcov patriacich do koncernu Volkswagen Group. K tejto situácii však v predmetnej veci nedošlo. Správne orgány oboch stupňov preto správne dospeli k záveru, že konanie žalobcu spočívajúce v porušení princípu nediskriminácie malo priamy vplyv na výsledok verejného obstarávania a výber úspešného uchádzača. Je potrebné mať na pamäti, že v predmetnej veci išlo o zákazku zadávanú prostredníctvom EKS, v ktorom dochádza k automatizovanému vyhodnocovaniu ponúk a uzavretiu zmluvy, a aj vzhľadom na anonymitu procesu záujemcovia nemajú možnosť požadovať od žalobcu ako verejného obstarávateľa vysvetlenie a nemôžu podať námietky. Opis predmetu zákazky vo formulári tak zostáva jedinou skutočnosťou, ktorá je bezprostredne spôsobilá ovplyvniť nielen okruh záujemcov ale aj ponúk. Žalobca si mal byť uvedenej situácie vedomý už v štádiu špecifikácie technických parametrov obstarávaného predmetu podlimitnej zákazky a formulovať ju bez limitov, ktoré neboli pre vec podstatné a ktorých objektívnu potrebu nepreukázal, nepostupoval však uvedeným spôsobom, znáša preto následky v podobe deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt. 39. K námietke žalobcu o nesúlade formulácie záverov protokolu o kontrole a skutkovej vety správneho deliktu správny súd uvádza, že nie je reálne a objektívne možné už v záveroch protokolu uviesť definitívne právne posúdenie správneho deliktu, tak aby zodpovedalo formulácii skutkovej vety správneho deliktu v následnom administratívnom konaní, pretože právne posúdenie veci závisí od zisteného skutkového stavu veci, ku ktorému dochádza až v priebehu administratívneho konania. Protokol o výsledku kontroly v predmetnej veci obsahuje náležitosť v zmysle § 146c ods. 1 písm. h/ zákona č. 25/2006 Z.z., teda že konanie žalobcu mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Je potrebné si uvedomiť, že protokol je len jedným z podkladov rozhodnutia v administratívnom sankčnom konaní a podlieha ďalšiemu preskúmavaniu vo vzájomnom kontexte s ostatnými dôkazmi (§ 32 SP). Aj v trestnom konaní, ktorého zásady sa na správne trestanie primerane aplikujú, je možné, aby od vznesenia obvinenia do právoplatného rozhodnutia súdu dochádzalo k zmene právnej kvalifikácie skutku trestného činu, resp. k precizovaniu skutkovej vety trestného činu. Preto ak je táto možnosť daná v trestnom konaní, nie je dôvod ju neaplikovať v trestaní správnych deliktov. Nejde o vadu, ktorá by spôsobovala nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ako sa mylne domnieva žalobca. 40. Trestnosť správneho deliktu sa posudzuje a sankcia sa ukladá podľa právneho predpisu účinného v čase spáchania správneho deliktu, neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (čl. 50 ods. 6 Ústavy SR). Žalobca spáchal správny delikt dňa 7.8.2015 za účinnosti ustanovenia § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z., ktoré pre naplnenie skutkovej podstaty (okrem iného) vyžaduje existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi porušením princípu nediskriminácie a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov. Inými slovami, príčinná súvislosť musí byť priama, neprerušená a daná. Na druhej strane, podľa neskôr účinného ustanovenia § 182 ods. 1 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z. však na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti stačí, ak je vplyv porušenia princípu nediskriminácie čo i len potenciálny („mohlo mať alebo malo“). Podľa názoru správneho súdu je neskoršia právna úprava z hľadiska skutkovej podstaty správneho deliktu pre žalobcu nepriaznivejšia, pretože na vyvodenie zodpovednosti stačí čo aj len možnosť vplyvu na výsledok verejného obstarávania, kým podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. sa potenciálnym prvkom zákonodarca nezaoberal a vyžadoval priamy vplyv protizákonného konania na výsledok verejného obstarávania. Inak povedané, len potenciálny vplyv konania verejného obstarávateľa na výsledok verejného obstarávania nebol podľa tejto právnej úpravy sankcionovateľný, kým podľa zákona č. 343/2015 Z.z. už podlieha uloženiu sankcie. Preto druhostupňový správny orgán odôvodnene rozhodol o uznaní žalobcu vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z., pretože to bolo preňho priaznivejšie. O to viac, že sa na administratívne konanie v predmetnej veci v zmysle § 187b ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. použije procesný postup vyplývajúci z ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. (k tomu napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2007). 41. Žalovaný uložil žalobcovi pokutu podľa novšej právnej úpravy - § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z. - pretože sa v porovnaní s § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. znížilo rozpätie pokuty z 1.000,- € až 30.000,- € na 500,- € až 30.000,- €. Aj tento postup je správny. Hoci je odôvodnenie výšky pokuty 2.500,- € stručné, podľa názoru správneho súdu spĺňa podmienky odôvodnenia použitia správnej úvahy pri ukladaní pokuty a zohľadnenie faktorov vyplývajúcich z § 182 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z.; zároveň žalovaný zohľadnil, že predmet zákazky bol definovaný v rozpore s princípom verejného obstarávania a vytvoril tým diskriminačné prostredie. Druhostupňový správny orgán sa v tomto ohľade vysporiadal aj s námietkou žalobcu, že v obdobných veciach ukladal nižšie pokuty, a uviedol, že v iných veciach, na ktoré poukazuje žalobca, uložil pokuty 1.000,- € alebo 1.300,- € za obstaranie len jedného motorového vozidla v nižšej hodnote, kým žalobcovi uložil pokutu za obstaranie troch motorových vozidiel. Preto ani z uvedeného pohľadu uložená pokuta 2.500,- € nevybočila z rámca ustanovenia § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z. s tým, že je uložená na dolnej hranici sadzby. Druhostupňový správny orgán odôvodnene konštatoval v súlade s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ vo veci C-3/06 P, v spojených veciach C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P až C-208/02 P a C-213/02 P, že účastník konania nemôže nadobudnúť legitímnu dôveru, že žalovaný neprekročí výšku pokút uložených v minulosti a legitímna dôvera nemôže byť založená na metóde stanovovania pokút. Uložená pokuta je primeraná porušenej povinnosti, plní represívnu aj preventívnu funkciu, preto správny súd nevidel zákonný dôvod na jej zmenu. 42. Správny súd považuje za nutné uviesť, že sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca ako orgán konajúci za štát nie je nositeľom práv (iných ako tých, ktorými disponuje v rámci rozhodovacích procesov v oblasti verejnej správy), a preto nemožno pri ňom uplatniť čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Správny súd uvádza, že je nevyhnutné vychádzať z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP k správnym deliktom, ich povahe a charakteru. Pre porovnanie: ak možno pri trestnom čine aj priestupku, ktoré sú založené na subjektívnom princípe zohľadňujúcom zavinenie, aplikovať neskoršiu priaznivejšiu právnu úpravu, potom niet dôvodu, aby sa rovnaký princíp nemohol aplikovať na správne delikty právnických osôb / fyzických osôb - podnikateľov, pri ktorých sa zavinenie nezohľadňuje. Rozlišujúcim faktorom nemôže byť subjektívny alebo objektívny princíp sankcionovania deliktov, rozlišujúcim faktorom môže byť jedine to, či z hľadiska charakteru konania a uloženej sankcie ide o vec deliktuálnu, resp. vec trestného charakteru, tak ako to prízvukuje ESĽP vo svojej rozhodovacej činnosti citovanej vyššie. Správne delikty právnických osôb, priestupky aj trestné činy sú vecami trestného charakteru, preto sa pri nich všetkých aplikuje čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/09, na ktoré poukazuje žalovaný, sa týka inej procesnej situácie, a to aktívnej legitimácie na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR vo veci, v ktorej Protimonopolný úrad SR konal a rozhodol v administratívnom konaní ako orgán verejnej správy (v mocenskej pozícii vo vzťahu k účastníkovi administratívneho konania) a ktorého rozhodnutie správny súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd SR v uvedenej procesnej situácii dospel k záveru, že Protimonopolný úrad SR nie je nositeľom aktívnej legitimácie na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR, to však neznamená, že na správny delikt, ktorý spáchal štátny orgán, ktorý v administratívnom konaní nekonal a meritórne nerozhodol, ale vystupoval ako účastník konania, nemožno aplikovať čl. 50 ods. 6 Ústavy SR (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2007). Opačný názor žalovaného nie je správny, z hľadiska meritórneho výroku však rozhodol správne podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. a sankciu uložil podľa § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č,. 343/2015 Z.z. Nesprávny právny názor o nemožnosti použitia miernejšej právnej úpravy pre štát ako páchateľa správneho deliktu, ktorý však viedol k rovnakému meritórnemu rozhodnutiu, nie je takou vadou, pre ktorú by sa mal formálne zopakovať proces, ktorý by pre žalobcu neznamenal priaznivejšie rozhodnutie. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 15/2008 zo dňa 6.8.2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 43. Na základe uvedeného skutkového stavu, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ESĽP a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil a vo veci rozhodol v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z., č. 343/2015 Z.z. a Správnym poriadkom. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).