Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/149/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201308 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201308.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 23, 810 11 Bratislava IČO: 35 832 126, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., AK so sídlom Kadnárová č. 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, so sídlom Námestie Rodiny č. 1, Bratislava IČO: 00 604 887, o správnej žalobe opomenutého účastníka, v konaní o doručenie opatrenia žalovaného č. 2017/530/O/7/Ro zo dňa 19.04.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave u k l a d á žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi žalobou napadnuté opatrenia žalovaného č. 2017/530/O/7/Ro zo dňa 19.04.2017, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : I. žaloba 1. Žalobou zo dňa 14.09.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.09.2018, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi opatrenia č. 2017/530/O/7/Ro zo dňa 19.04.2017. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca je podnikateľ, ktorý sa v rámci svojej činnosti venuje predovšetkým reklamnej a propagačnej činnosti, konkrétne prenájmom reklamných zariadení svojim klientom. Na tento účel používa hnuteľné prenosné reklamné zariadenie. Je zostavené z plechu a valcovaných kovových profilov. Konštrukcie bočných nosných nôh sú v tvare písmena „A“, ukončené v spodnej časti roznášacími plechovými podložkami pre voľné položenie konštrukcie na nerovný a rastlinný terén v miestach použitia reklamných zariadení. Na základe ohlásenia tretej osoby, Asociácie vonkajšej reklamy zo dňa 05.04.2017, doručeného dňa 06.04.2017 vydal stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica dňa 19.04.2017 súhlas s odstránením reklamnej stavby č. 2017/530/0/7/ Ro. V ohlásení bolo uvedené okrem údajov o ohlasovateľovi, o akú reklamnú stavbu ide a kde sa nachádza. V rozpore so skutočnosťou AVR napísala v ohlásení, že stavba nie je označená, ktorú skutočnosť si stavebný úrad nepreveril. 3. Pritom sa žalobca odvolával na ustanovenie § 88 ods. 7 Stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že zákon ustanovuje dva postupy pre odstránenie reklamnej stavby v závislosti od toho, či ide skutočne o reklamnú stavbu a či je známy vlastník stavby. Z uvedeného je zrejmé, že vlastník reklamného zariadenia je známy. V rozpore s citovaným ustanovením stavebný úrad nevyzval žalobcu na preukázanie, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby, teda so žalobcom ako so známym vlastníkom reklamného zariadenia nekonal. Žalobca je preto opomenutým účastníkom. 4. Nakoľko k odstráneniu žalobcových billboardov dochádza opakovane za rovnakých skutkových okolností, podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podnet na vydanie protestu prokurátora a za účelom odstránenia nezákonného postupu stavebných úradov. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II pri previerke skutočne zistila, že stavebné úrady (Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice a Mestská časť Bratislava - Ružinov) nezistili presne a úplne skutočný stav veci. Prokurátorka konštatovala, že deklarovaná absencia označenia reklamnej stavby v zmysle § 86 ods. 4 stavebného zákona nie je zo spisov zistiteľná. Túto informáciu okrem ohlásenia nepotvrdzuje v spise žiadna skutočnosť a nie je možné ju vyvodiť ani z priloženej dokumentácie. Skutočnosť, že ide o reklamnú stavbu neznámeho vlastníka je esenciálnou podmienkou toho, aby mohol stavebný úrad postupovať podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona, preto je nutné trvať na tom, aby bolo overenie tejto skutočnosti súčasťou administratívneho spisu. Na základe podnetu právneho zástupcu žalobcu podaného na Okresnú prokuratúru Bratislava IV bol žalobca upovedomený listom zo dňa 13.04.2018 č. Pd 18/18/1104-12, že v súvislosti s podnetom v časti, v ktorej napádal postup stavebného úradu mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica, tento bol vybavený upozornením prokurátora č. Pd 18/18/1104-11 zo dňa 13.04.2018 a to najmä z dôvodu porušenia ustanovení § 3 ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 7 Správneho poriadku. 5. Nesprávne právne posúdenie správneho orgánu spočíva v posúdení reklamného zariadenia žalobcu ako reklamnej stavby. Žalobca na základe svojich skúseností z podnikateľskej činnosti vie, že existuje viacero druhov reklamných zariadení, ktoré sa líšia konštrukciou a existenciou a povahou spojenia so zemou (nakoľko niektoré sú osadené v zemi, iné sú upevnené na pevnom základe na zemi a ďalšie len položené na zemi, bez akejkoľvek úpravy podkladu. Tento posledný typ (tzv. áčkový billboard, s nohami v tvare „A“) nemožno subsumovať pod zákonnú definíciu reklamnej stavby a práve takéto reklamné zariadenie vlastní žalobca. Ako dôkaz je Stanovisko Slovenskej asociácie vonkajšej reklamy, záujmového združenia právnických osôb, IČO: 45747172, z ktorého vyplýva, že mobilné zariadenie s nohami v tvare „A“, ktoré má charakter stavebnej konštrukcie, ale nie je pevne spojené so zemou, ani upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, ani nevyžaduje úpravu podkladu, nemožno za súčasných podmienok považovať za reklamnú stavbu v zmysle stavebného zákona. Obdobné posúdenie predložilo aj Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v Odpovedi na žiadosť o výklad ust. § 71 ods. 1 písm. c) zák. č. 50/1976 Zb. zo dňa 20.02.2009: „V prípade, ak reklamné zariadenie stojí na nohách v tvare A voľne postavené na pozemku, teda nie je pevne spojené s pozemkom“, má prenosný charakter a nepodlieha povoleniu.“ 6. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/157/2013-56 zo dňa 13.11.2014, pokiaľ reklamno-informačné zariadenie a propagačné zariadenie je spojené s pozemkom bez akejkoľvek úpravy (nevybetónovanie základov pre osadené trny), podľa názoru krajského súdu nejde o zariadenie pevne spojené so zemou a preto nie je potrebné na jeho osadenie povolenie príslušného stavebného úradu. Obdobne sa vyjadril Krajský súd v Trnave aj v rozhodnutí sp. zn. 14S/29/2016 zo dňa 11.05.2017 (t.j. už po zmene právnej úpravy a za účinnosti ustanovenia § 43 ods. 2 stavebného zákona, ktorý definuje reklamnú stavbu), v odôvodnení ktorého uviedol: „žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v dôvodoch svojho rozhodnutia neozrejmili, či je reklamno-informačné a propagačné zariadenie spojené skrutkami tak, že došlo zo strany žalobcu k úprave pozemku tak, že pod týmto zariadením bol vytvorený pevný základ. Ani z priloženej fotodokumentácie nebolo možné zistiť, či pozemok pod reklamným zariadením bol upravovaný tak, aby bolo možné jednoznačne potvrdiť, že ide o pevné spojenie so zemou. Pokiaľ reklamno-informačné a propagačné zariadenie je spojené s pozemkom bez akejkoľvek úpravy, nevybetónovanie základov pre osadené trny, podľa názoru krajského súdu nejde o zariadenie pevne spojené so zemou a preto nie je potrebné na jeho osadenie povolenie príslušného stavebného úradu.“ III. právne posúdenie 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP"), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 11. Podľa § 179 ods. 2 SSP, ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. 12. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. 13. Podľa § 179 ods. 4 SSP, po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. 14. Podľa § 179 ods. 5 SSP, opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. 15. Podľa § 179 ods. 6 SSP, ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. 16. Podľa § 88 ods. 7 Stavebného zákona, povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1976/50/20200425> pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1976/50/20200425>], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby. IV závery správneho súdu 17. Základným účelom správnej žaloby opomenutého účastníka je zabezpečenie doručenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho osobe. Pre správny súd je v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka podstatné zistiť naplnenie hypotézy citovaného ust. § 179 ods. 1 SSP. Nakoľko správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, Správny súdny poriadok v tomto kontexte vychádza z postulátu, že základným predpokladom úspechu v konaní pred správnym súdom je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Takúto žalobu pritom môže objektívne podať len taký účastník, ktorý mal možnosť oboznámiť sa s obsahom ním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Za predpokladu, že je správna žaloba opomenutého účastníka úspešná, zabezpečí sa ňou doručenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy s možnosťou inštančného administratívneho postupu, pričom v správnom súdnom konaní sa ďalej už nepokračuje a zastaví sa (§ 179 ods. 4 prvá veta SSP). Ak by osoba, ktorá bola úspešná pri žalobe opomenutého účastníka, chcela následne namietať nezákonnosť jej doručeného rozhodnutia alebo opatrenia, prípadne nezákonnosť "nového" druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy o riadnom opravnom prostriedku, mohla by tak urobiť podaním všeobecnej správnej žaloby, ktorej riadnemu a kvalifikovanému podaniu by už nebránila jeho neznalosť zo strany žalobcu. 18. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd v predmetnej právnej veci skúmal, či sú kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky v zmysle citovaného ust. § 179 ods. 1 SSP pre uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi opatrenie č. 2017/530/O/7/Ro zo dňa 19.04.2017. Novelou Stavebného zákona uskutočnenou zákonom č. 293/2014 Z.z. <aspi://module='aspi'&link='293/2014%20Z.z.'&ucin- k-dni='30.12.9999'> (účinnou od 2. januára 2015) sa ustanovenie § 88 doplnilo odsekom 6, podľa ktorého sa nevyžaduje povolenie stavebného úradu na odstránenie reklamnej stavby, a odsekom 7, ktorý upravuje nový mechanizmus na odstraňovanie nelegálnych stavieb, umožňujúci operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby. Nepovolenú reklamnú stavbu neznámeho vlastníka odstrániť aj na základe ohlásenia. Ide o prípad, keď vlastník pozemku alebo osoba, ktorá má pozemok, na ktorom je umiestnená nepovolená reklamná stavba, v správe [teda má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c) <aspi://module='aspi'&link='50/1976%20Zb.%2523P139'&ucin- k-dni='30.12.9999'> podľa povahy prípadu užíva pozemok alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, ide o právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, alebo o právo vyplývajúce z iných právnych predpisov] a na uskutočneniu ktorej nedal právo inej osobe, ohlási stavebnému úradu jej odstránenie. Stavebný úrad v stanovenej lehote oznámi osobe, ktorá podala ohlásenie, že k odstráneniu reklamnej stavby nemá námietky a dá jej súhlas s odstránením stavby. Stavebný úrad vydá súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia (reklamná stavba môže byť odstránená až po doručení oznámenia stavebného úradu). Ohlásenie odstránenie stavby môže podať aj záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb, keďže sa novelou zavádza forma koregulácie prostredia vonkajšej reklamy. Zároveň sa upravila možnosť odstrániť reklamnú stavbu na základe ohlásenia v prípade, ak je vlastník takejto stavby známy. Ide o prípad, keď vlastník pozemku alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c) <aspi://module='aspi'&link='50/1976%20Zb.%2523P139'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, na ktorom je umiestnená takáto reklamná stavba, a na uskutočnenie ktorej nedal právo inej osobe, alebo záujmové združenie, ohlási stavebnému úradu jej odstránenie. Pri známom vlastníkovi stavebný úrad vyzve vlastníka reklamnej stavby, aby v lehote do 15 dní preukázal, že mal právo uskutočniť reklamnú stavbu na pozemku alebo stavbe a že bola uskutočnená v súlade s platnými predpismi. Ak v stanovenej lehote vlastník reklamnej stavby nepreukáže, že mal právo uskutočniť stavbu na tomto pozemku alebo stavbe, stavebný úrad oznámi osobe, ktorá podala ohlásenie, a vlastníkovi stavby, že k odstráneniu reklamnej stavby nemá námietky. Takáto reklamná stavba môže byť odstránená až po doručení oznámenia stavebného úradu. Stavebný úrad vydá súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby. 19. Z uvedeného pritom vyplýva, že pre postup stavebného úradu podľa § 88 ods. 7 písm. a) Stavebného zákona je nevyhnutné, aby bola overená skutočnosť, či ide o reklamnú stavbu neznámeho vlastníka. Ako tiež preukazuje priložená fotodokumentácia, žalobcove billboardy sú označené a je na nich uvedené obchodné meno spolu s telefonickým kontaktom. Vlastník reklamného zariadenia je takto známy. Žalovaný pochybil, ak so žalobcom nekonal ako s účastníkom konania a nedoručil mu predmetné opatrenie. Žalovaný by sa mal v administratívnom konaní vysporiadať aj otázkou podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, teda či uvedená zariadenie vôbec podlieha povoleniu, pretože žalobca relevantným spôsobom preukazoval, že ide o zariadene v tvare A - voľne stojace na pozemku a nie je s ním pevne spojené. Je potrebné tiež uviesť, že žalovanému bola zo strana konajúceho súdu doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe dňa 29.10.2018, na túto nereagoval. Po preskúmaní predložených dôkazov zo strany žalobcu mal správny súd za preukázané, že žalobcovi (ako vlastníkovi označených zariadení) mal v administratívnom konaní prináležať status účastníka konania a žalovaný mu mal oparenie doručiť. Od vydania opatrenia dňa 19.04.2017 v čase podania žaloby dňa 14.09.2018 neuplynuli viac ako tri roky. 20. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnej žalobe opomenutého účastníka vyhovel a uložil žalovanému povinnosť v súlade s ust. § 179 ods. 1 SSP doručiť žalobcovi, ako opomenutému účastníkovi konania, vo veci vydané opatrenie žalovaného č. 2017/530/O/7/Ro zo dňa 19.04.2017. 21. O náhrade trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí o zastavení konania podľa § 179 ods. 4 SSP. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci