Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/162/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201386 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201386.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: FOSSIL Energy s.r.o., IČO: 46063889, so sídlom v Bratislave, Hradská 124, zastúpeného advokátom JUDr. Karolom Spišákom, so sídlom v Bratislave, Tuhovská 1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, za účasti ďalšieho účastníka konania: Daňový úrad Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ševčenkova 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101400217/2018 zo dňa 23.7.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Správca dane dňa 27.3.2014 začal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok - 4. štvrťrok 2012, január 2013 - december 2013 a oznámenie o výkone daňovej kontroly mu zaslal na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I: 81207 Bratislava, Hradská 124. Oznámenie o začatí daňovej kontroly sa dňa 3.4.2014 vrátilo správcovi dane späť nedoručené s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Správca dane výzvou č. 9104404/5/1597815/2014 zo dňa 24.4.2014 a ďalšou výzvou č. 9104404/5/3584030/2014/FraT zo dňa 23.7.2014 opätovne žiadal žalobcu o predloženie dokladov k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok - 4.štvrťrok 2012, január - december 2013. Ani tieto výzvy sa nepodarilo žalobcovi doručiť a vrátili sa správcovi dane späť s poznámkou “zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Zamestnanci správcu dane preto dňa 10.4.2014 vykonali miestne zisťovanie zamerané na preverenie sídla žalobcu a zistili, že na adrese uvedenej v obchodnom registri - Hradská 124, 821 07 Bratislava - sa nachádza polyfunkčná budova, kde má sídlo viacero spoločností. Žalobca nemal vo vstupnej časti budovy označenie ani poštovú schránku, vstup do budovy bol zamknutý, na zvonenie správcu dane nikto nereagoval. Z vedľajšej strany budovy bola cukráreň, ktorej pracovník žalobcu nepoznal (úradný záznam č. 9104404/5/1465291/14/FraT zo dňa 11.4.2014). 2. Vzhľadom na uvedené správca dane pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok a žalobcovi to oznámil dňa 13.11.2014; oznámenie sa vrátilo správcovi dane nedoručené s poznámkou “zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Určovanie dane podľa pomôcok začalo dňa 9.12.2014, keďže nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok). Správca dane zasielal všetky uvedené písomnosti na adresu sídla žalobcu zapísanú v obchodnom registri aj v registri správcu dane: Hradská 124, 821 07 Bratislava. Podľa údajov v informačnom systéme finančnej správy žalobca oznámil správcovi dane novú adresu na doručovanie až dňa 25.6.2015: Tuhovská 1, 831 07 Bratislava. 3. Konateľ žalobcu Martin Hrubý dňa 16.1.2015 kontaktoval správcu dane za účelom dohodnutia stretnutia v súvislosti s daňovou kontrolou. Konateľ žalobcu dňa 21.1.2015 podal vysvetlenie a dňa 2.6.2015 predložil správcovi dane doklady k určeniu dane podľa pomôcok. 4. Správca dane - Daňový úrad Bratislava - rozhodnutím č. 100631016/2018 zo dňa 27.3.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume XXX.XXX,XX €. Žalobca si v zdaňovacom období máj 2013 odpočítal daň z faktúr prijatých od spoločnosti ViRi SK, s.r.o., za nákup pohonných hmôt: Číslo FA - DF Základ dane Daň 20% Dátum vystavenia 130367 XXXXX,XX XXXX,XX 2.5.2013 130403 XXXXX,XX XXXX,XX 6.5.2013 130414 XXXXX,XX XXXX,XX 6.5.2013 130405 XXXXX,XX XXXX,XX 7.5.2013 130416 XXXXX,XX XXXX,XX 9.5.2013 130421 XXXXX,XX XXXX,XX 10.5.2013 130422 XXXXX,XX XXXX,XX 13.5.2013 130423 XXXXX,XX XXXX,XX 14.5.2013 130435 XXXXX,XX XXXX,XX 15.5.2013 130436 XXXXX,XX XXXX,XX 16.5.2013 130437 XXXXX,XX XXXX,XX 17.5.2013 130439 XXXXX,XX XXXX,XX 16.5.2013 130448 XXXXX,XX XXXX,XX 21.5.2013 130449 XXXXX,XX XXXX,XX 22.5.2013 130483 XXXXX,XX XXXX,XX 22,5.2013 130484 XXXXX,XX XXXX,XX 23.5.2013 130485 XXXXX,XX XXXX,XX 24.5.2013 130504 XXXXX,XX XXXX,XX 28.5.2013 130505 XXXXX,XX XXXX,XX 29.5.2013 130506 XXXXX,XX XXXX,XX 31.5.2013 Spolu XXXXXX,XX XXXXXX,XX Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosť ViRi SK, s.r.o., IČO: 46733850, bola dňa 6.5.2014 zrušená na základe dobrovoľného výmazu v dôsledku zlúčenia, jej právnym nástupcom sa stala od 13.5.2014 spoločnosť HFK GROUP, s.r.o., IČO: 43996922. Spoločnosť HFK GROUP, s.r.o., IČO: 43996922 bola od 14.4.2015 tiež dobrovoľne vymazaná a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť ALEXANDRA & BV, s.r.o., IČO: 44167326 od 14.4.2015. Správca dane vypočul konateľa spoločnosti ViRi SK, s.r.o., Petra Andráššyho ako svedka a ten uviedol, že nadviazal kontakt so žalobcom cez odberateľa žalobcu spoločnosť GAS product & services a.s.; žalobca je generálnym dodávateľom spoločnosti GAS product & services a.s. Spoločnosť ViRi SK, s.r.o., vystavila žalobcovi dodávateľské faktúry za zdaňovacie obdobie 1.1.2013 až 30.11.2013, predmetom fakturácie bol predaj pohonných hmôt, odberateľské faktúry boli zaúčtované a zaevidované v účtovníctve a v záznamoch pre účely DPH spoločnosti ViRi SK, s.r.o. K uvedeným deklarovaným obchodom boli uzatvorené medzi zúčastnenými stranami písomné zmluvy, všetko prebiehalo na základe zmlúv a objednávok, spolupráca prebiehala bez problémov. V cene faktúry bola zahrnutá aj preprava, ktorú zabezpečovala spoločnosť ViRi SK, s.r.o. Miesto dodania tovaru určil v objednávke pán C. a väčšinou to bola N., Z. S.. Doklady boli odovzdané spoločnosti HFK GROUP, s.r.o., o čom bol spísaný preberací protokol, ktorý však konateľ ViRi SK, s.r.o., ani dodatočne správcovi dane nepredložil. Tovar, ktorý bol predmetom predaja žalobcovi, daňový subjekt ViRi Sk, s.r.o., nadobudol od viacerých dodávateľov, ale svedok si pamätal na názov len jedného, a to spoločnosti SLOVNAFT, a.s. Spoločnosť SLOVNAFT, a.s., uviedla, že v zdaňovacích obdobiach september, október, november a december 2013 dodávala daňovému subjektu ViRi SK, s.r.o., pohonné hmoty a vystavila odberateľské faktúry, nie však za zdaňovacie obdobie február až august 2013. Žalobca si za zdaňovacie obdobie máj 2013 odpočítal daň aj z prijatých dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou Madone s.r.o., IČO: 47246383: Číslo FA - DF Základ dane Daň 20% Dátum vystavenia 130424 XXXXX,XX XXXX,XX 15.5.2013 130442 XXXXX,XX XXXX,XX 21.5.2013 Spolu XXXXX,XX XXXXX,XX Spoločnosť Madone s.r.o., IČO: 47246383, bola dňa 1.10.2015 dobrovoľne vymazaná a jej právnym nástupcom bola spoločnosť offline.sk s.r.o., IČO: 46317449. Aj spoločnosť offline.sk s.r.o., bola dňa 28.4.2016 dobrovoľne vymazaná a jej právnym nástupcom je spoločnosť Remeda s.r.o. Správca dane vypočul R. M., bývalú konateľku spoločnosti Madone s.r.o. ako svedkyňu. Svedkyňa uviedla že spoluprácu so žalobcom dohodol známy, krstným menom O., na priezvisko si nespomenula; spolupráca prebiehala telefonicky a e-mailom. Spoločnosť Madone s.r.o. vystavila pre žalobcu dodávateľské faktúry za zdaňovacie obdobie máj 2013 až december 2013, a ich predmetom bol predaj pohonných hmôt. So žalobcom mali uzatvorenú zmluvu o spolupráci a k deklarovaným obchodom uzatvorili písomné zmluvy alebo objednávky. Odberateľské faktúry boli zaúčtované a zaevidované v účtovníctve a v záznamoch pre účely DPH. Bývalá konateľka vystavovala faktúry a účtovné záležitosti riešila účtovníčka. Daňový subjekt Madone s.r.o. mal vydané platné colné povolenie na distribúciu a predaj pohonných látok. Tovar, ktorý bol predmetom predaja žalobcovi, nakúpili od spoločnosti Promoto, s.r.o., a od spoločnosti DORIA s.r.o. Preprava tovaru už bola zahrnutá v cene a zabezpečoval ju dodávateľ. Po dobrovoľnom výmaze spoločnosti Madone s.r.o. a zlúčením so spoločnosťou Airola s.r.o., ktorej právnym nástupcom je spoločnosť offline.sk s.r.o. doklady odovzdala. Uviedla, že odovzdávací protokol skúsi pohľadať a dodatočne ho zašle e-mailom, no neurobila tak. O výsluchoch svedkov bol žalobca upovedomený, nezúčastnil sa však na nich z jeho strany nikto. Vzhľadom na uvedené správcovi dane nebolo umožnené deklarované zdaniteľné obchody žalobcu so spoločnosťou Madone s.r.o. preveriť. Daňový subjekt Madone s.r.o. správcovi dane nepreukázal dodanie pohonných hmôt žalobcovi. Na základe uvedeného je správca dane presvedčený, že reálne k zdaniteľnému deklarovanému obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou Madone s.r.o. nedošlo, a tak žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou Madone s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2013. Vykonané šetrenia vedú správcu dane k záveru, že konaním žalobcu a spoločností ViRi SK, s.r.o., a Madone s.r.o. bola umelo vytvorená situácia s cieľom získania daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným právnymi predpismi upravujúcimi mechanizmus fungovania dane z pridanej hodnoty. Žalobca nedodržal princíp fungovania mechanizmu dane s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným odpočítaním dane zo zdaniteľných obchodov, ktorých reálne uskutočnenie nebolo preukázané. Nepotvrdil sa nákup tovaru od dotknutých spoločností a súčasne nebolo potvrdené dodanie predmetného tovaru žalobcovi. Žalobca teda podľa správcu dane porušil ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) v nadväznosti na § 51 a § 2, § 8, § 19 a § 22 tým, že nebolo preukázané reálne dodanie tovaru od dodávateľov ViRi SK, s.r.o. a Madone s.r.o. Správca dane pri určení dane podľa pomôcok preveril účtovné, daňové doklady a evidenciu dane z pridanej hodnoty, ktoré použil ako pomôcky v nadväznosti na podané daňové priznanie žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu o určení dane podľa pomôcok uviedol, že počas celého roka 2014 komunikoval so správcom dane v iných daňových konaniach a jeho konateľ sa zúčastňoval na ústnych pojednávaniach u správcu dane. V roku 2014 preberal iné zásielky od iných štátnych orgánov, na adrese sídla spoločnosti mal označenú kanceláriu celým obchodným menom. Tu muselo dôjsť k pochybeniu pracovníkov pošty pri doručovaní písomností. Po tom, čo sa konateľ dozvedel, že sa žalobcovi údajne nepodarilo doručiť nejaké zásielky od daňového úradu, sám telefonicky kontaktoval správcu dane a dohodol s ním stretnutie na predloženie dokladov a požadované doklady aj predložil. Účtovníctvo žalobcu je správcovi dane stále k dispozícii. V ostatnom sa žalobca pridržiaval vyjadrenia k protokolu o určení dane podľa pomôcok č. 102519125/2017 zo dňa 6.12.2017 s tým, že neboli splnené zákonné podmienky na určenie dane postupom podľa § 48 DP a oznámenie podľa § 48 DP bolo predčasné. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 101400217/2018 zo dňa 23.7.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 100631016/2018 zo dňa 27.3.2018 ako vecne správne. Správca dane na základe pomôcok zistil, že spoločnosti ViRi SK, s.r.o., a Madone s.r.o. nenadobudli PHM, ktoré fakturovali žalobcovi. Platiteľ má právo na odpočítanie dane iba za predpokladu, že dodávateľovi uvedenému na faktúre, z ktorej si uplatní právo na odpočítanie dane, vznikla daňová povinnosť tak, ako je uvedené na faktúre. Nebola preto splnená základná podmienka na uplatnenie práva na odpočítanie dane platiteľom podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., a to vznik daňovej povinnosti podľa § 19 citovaného zákona u dodávateľa žalobcu. K námietke zákonnosti určenia dane podľa pomôcok žalovaný uviedol, že správca dane všetky písomnosti súvisiace so začatím daňovej kontroly DPH doručoval na sídlo žalobcu zapísané v obchodnom registri: Hradská 124, 821 07 Bratislava, v súlade s § 30 ods. 5 DP; žalobca mu inú adresu na doručovanie neoznámil. Podľa údajov v informačnom systéme finančnej správy žalobca až dňa 16.6.2015 v elektronickom podaní č. 6/08784329/2015 oznámil novú korešpondenčnú adresu: Tuhovská 1, 831 07 Bratislava, a až od tohto dátumu správca dane doručoval písomnosti na uvedenú adresu. Aj keď si žalobca neprevzal zásielky a vrátili sa správcovi dane neprevzaté v odbernej lehote, v zmysle § 31 ods. 3 DP sa považujú 15. deň od ich uloženia na pošte za doručené, aj keď sa o ich uložení nedozvedel. Pokiaľ mal žalobca na adrese svojho sídla poštovú schránku, poštu si preberal a pochybila pošta, keď nezanechala oznámenia o zásielkach, za tieto skutočnosti nenesie zodpovednosť správca dane, riešenie pochybení je v právomoci žalobcu. V protiklade s uvedeným tvrdením žalobcu správca dane zistil na základe miestneho zisťovania v sídle žalobcu: Hradská 124, Bratislava, dňa 11.4.2014, že na uvedenej adrese sa nachádza polyfunkčná budova a v jej vstupnej časti sa nenachádza označenie žalobcu ani jeho poštová schránka. Správca dane teda zasielal písomnosti o začatí daňovej kontroly na sídlo žalobcu a pred vydaním oznámenia o určení dane podľa pomôcok vykonal aj pokus o osobné stretnutie dostavením sa na sídlo žalobcu. Správca dane postupoval v zmysle zásad správy daní uvedených v § 3 a § 48 DP. V procese určenia dane podľa pomôcok sa nevykonáva dokazovanie, preto podľa názoru žalovaného nie je oprávnené poukazovať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/l/2011, podľa ktorého keď daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných tovarov a služieb od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. Ako vyplýva z protokolu aj z rozhodnutia, daňový úrad vykonal u dodávateľov, od ktorých nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane, dožiadania, boli spísané zápisnice s osobami, ktoré boli v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov ich konateľmi. Žalobca bol upovedomený o vypočutí svedkov, no ani na jednom pojednávaní sa jeho zástupca nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil, čím nevyužil právo uvedené v § 25 ods. 4 DP. Správca dane určil žalobcovi daň na základe pomôcok, ktoré si zaobstaral a ktoré podrobne uviedol v protokole aj v rozhodnutí. Pomôckami (dožiadanie, výpoveď konateľa ViRi SK, s.r.o. Petra Andráššyho, vyjadrenie spoločnosti SLOVNAFT, a.s., výpoveď konateľky Madone s.r.o. Zuzany Janebovej) sa nepotvrdili skutočnosti uvedené na faktúrach vystavených Viri SK, s.r.o., a Madone s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/79/2014 zo dňa 23.8.2016. II. Žaloba 6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101400217/2018 zo dňa 23.7.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 100631016/2018 zo dňa 27.3.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a v konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 7. Uviedol, že dňa 16.1.2015 sám kontaktoval správcu dane, pretože sa od iného daňového subjektu dozvedel, že je údajne nekontaktný a dohodol so správcom dane osobné stretnutie na 21.1.2015. Konateľ sa na stretnutie dostavil a poskytol informácie o podnikateľskej činnosti, zamestnancoch, vedení účtovníctva a pod. Dňa 2.6.2015 sa uskutočnilo miestne zisťovanie, na ktorom správcovi dane predložil všetky požadované doklady. 8. V období rokov 2014 a 2015 došlo k situácii, kedy mu v inej daňovej veci správca dane doručoval zásielky na nesprávnu adresu, v dôsledku čoho mu bola dokonca z úradnej moci zrušená registrácia na DPH. Po zistení, že správca dane pochybil, mu bola registrácia na DPH obnovená a správca dane sa mu ospravedlnil. Nie je pravdou, že žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu, pretože nevedel, že daňová kontrola prebieha. Okamžite po tom, ako sa o prebiehajúcej daňovej kontrole dozvedel, kontaktoval správcu dane za účelom vykonania daňovej kontroly a poskytol mu všetky požadované doklady. 9. Žalobca poukázal na to, že zásielky sa správcovi dane vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Ak by nemal na adrese Hradská 124 v Bratislave označenú schránku, zásielky by sa správcovi dane vrátili s označením adresát neznámy. Žalobca trvá na tom, že mal a stále má v objekte na adrese Hradská 124 v Bratislave schránku označenú obchodným menom, kanceláriu označenú logom a obchodným menom a poštu si preberal a preberá, preto evidentne musela pochybiť doručovacia spoločnosť, ktorá mu nezanechala oznámenie o doručovaní zásielok správcu dane. Pokiaľ ide o miestne zisťovanie vykonané zamestnancami správcu dane a konštatovanie, že vo vstupnej časti sa nenachádzalo jeho označenie, ani poštová schránka, z miestneho zisťovania nebola vyhotovená žiadna fotodokumentácia, preto uvedené ostáva iba v rovine tvrdení zamestnancov správcu dane. Čo sa týka jeho neúčasti pri výsluchu svedkov, ide o právo, nie o povinnosť daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu. Svedkovia Peter Andráššy (bývalý konateľ ViRi SK, s.r.o.) a Zuzana Janebová (bývalá konateľka Madone s.r.o.) potvrdili dodanie tovarov, preto sa jeho účasť na výsluchu týchto svedkov nejaví ako potrebná, nedošlo k protichodným svedectvám a nebolo potrebné vykonávať konfrontáciu. 10. Dodávateľ ViRi SK, s.r.o., potvrdil dodanie tovaru a uviedol, že obchody prebiehali na základe objednávok a zmlúv, že v zdaňovacom období mal platné colné povolenie na distribúciu minerálnych olejov a že dotknuté faktúry boli zaúčtované a zaevidované v účtovníctve a v záznamoch pre účely DPH, pričom daň bola priznaná a odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach. Peter Andráššy, konateľ dodávateľa ViRi SK, s.r.o., zároveň označil za jedného zo svojich dodávateľov spoločnosť SLOVNAFT, a.s., pričom na mená ostatných dodávateľov si nevedel spomenúť. Nakoľko spoločnosť SLOVNAFT, a.s., bola dodávateľom spoločnosti ViRi SK, s.r.o., v inom období roka 2013, je evidentné, že konateľ ViRi SK, s.r.o., hovoril pravdu, no nevedel si detailne spomenúť na ďalších dodávateľov, ktorí dodávali tovar spoločnosti ViRi SK, s.r.o., v máji 2013. 11. Dodávateľ Madone s.r.o., IČO: 47246383 tiež potvrdil dodanie PHM, ku ktorému vystavil dodávateľské faktúry, a uviedol, že hlavný predmet podnikateľskej činnosti spoločnosti v období roka 2013 bol nákup a predaj pohonných hmôt, spolupráca so žalobcom prebiehala telefonicky a e- mailom, mali uzatvorenú zmluvu o spolupráci, obchody prebiehali na základe objednávok a zmlúv, že v zdaňovacom období mal platné colné povolenie na distribúciu minerálnych olejov a že dotknuté faktúry boli zaúčtované a zaevidované v účtovníctve a v záznamoch pre účely DPH. 12. Skutočnosť, že jeho dodávatelia si nesplnili svoje povinnosti (nepredložili účtovníctvo, sú nekontaktní a pod.), nie je podľa žalobcu dôvodom, aby správca dane naňho prenášal vinu za konanie dodávateľov alebo aby z tohto dôvodu uprel daňovému subjektu právo na odpočítanie dane, ani aby ako pomôcky nevyužil prijaté (dodávateľské) faktúry, a tým neprihliadol na okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre žalobcu. 13. Subjektívne konštatovanie žalovaného, že správca dane na základe pomôcok zistil, že spoločnosti ViRi SK, s.r.o., a Madone s.r.o. nenadobudli PHM, ktoré následne fakturovali žalobcovi, ako aj subjektívne konštatovanie správcu dane, že je presvedčený, že reálne k zdaniteľnému obchodu nedošlo, je absurdné a ničím nepodložené. Žalovaný ani správca dane nepredložili žiaden dôkaz, že k zdaniteľným obchodom medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nedošlo, tento záver vyvodili iba zo skutočnosti, že spoločnosť SLOVNAFT, a.s., nepotvrdila dodanie tovaru spoločnosti ViRi SK, s.r.o., v máji 2013. To však neznamená, že spoločnosť ViRi SK, s.r.o., nenadobudla tovar od iného dodávateľa alebo že by spoločnosť Madone s.r.o. nemohla tovar dodať žalobcovi. Dokazovanie, od akého dodávateľa nadobudla spoločnosť ViRi SK, s.r.o., tovar, ktorý následne predala žalobcovi, však nie je povinnosťou žalobcu a jeho právo na odpočítanie dane nezávisí iba na preukázaní nadobudnutia tovaru jeho dodávateľom. 14. Z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, či správca dane preveril daňové priznania alebo evidenciu DPH alebo iné doklady podané dodávateľmi za účelom preverenia priznania dodávok tovarov žalobcovi, tiež či preveril majiteľa bankového účtu, na ktorý žalobca zasielal platby za tovar dodaný dodávateľom, ani či preveril pohyby na tomto bankovom účte. Doplnenie dokazovania, ktorého výsledok by mal podstatný význam na určení výslednej daňovej povinnosti, nevykonal ani žalovaný, obmedzil sa iba na konštatovanie, že daňové priznania bez evidencie DPH a ďalších dokladov majú nízku vypovedaciu hodnotu. Nie je však zodpovednosťou žalobcu strážiť uchovávanie daňovej a účtovnej evidencie jeho dodávateľov. 15. Podľa jeho názoru možno určenie dane podľa pomôcok považovať za osobitný sankčný prostriedok postihujúci daňové subjekty, ku ktorému sa môže správca dane uchýliť iba vtedy, ak daňový subjekt v rámci procesu dokazovania nesplnil niektorú zo svojich povinností, v tom prípade má však správca dane povinnosť prihliadať na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, i keď neboli v konaní uplatnené. Keďže správca dane daň dorubil, je potrebné, aby samotné rozhodnutie daňových orgánov obsahovalo rozumné a akceptovateľné dôvody vzniku rozdielu. Zároveň je potrebné, aby si správca dane zabezpečil informácie, ktorými môže zistiť aj okolnosti, z ktorých môžu pre daňový subjekt vyplynúť aj určité výhody, ako to vyplýva z § 48 ods. 5 DP. 16. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/52/2017 zo dňa 3.7.2018, sp. zn. 8Sžf/83/2014 zo dňa 30.11.2016, sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 5Sžf/49/2010, sp. zn. 6Sžf/10/2012, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že ak sa žalobca nezúčastnil na výsluchu svedkov, ide síce o jeho právo, no zároveň aj o vyjadrenie jeho postoja, že nemá záujem preukázať skutočnosti, ktoré deklaruje na dokladoch od svojich dodávateľov. Žalobca nevie preukázať uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov, neurobil tak ani po oboznámení sa so zisteniami uvedenými v protokole. Nie je pravdou, že správca dane ako pomôcky vybral tie, ktoré sú v neprospech žalobcu; správca dane aj pri riadnych daňových kontrolách preveruje dodávateľov kontrolovaných subjektov. Aj pokiaľ by preveroval všetkých dodávateľov žalobcu, minimálne by mu vyrubil daň v takej výške, ako je vyrubená v súčasnosti. Žalobca si ani v iných zdaňovacích obdobiach neplní svoju zákonnú dôkaznú povinnosť preukázať skutočnosti uvedené na dokladoch, z ktorých si uplatňuje právo na odpočítanie dane. 18. Vzhľadom na všetky zistenia a nesplnenie dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody, ktoré deklaroval od svojich dodávateľov, sa uskutočnili tak, ako je uvedené na dokladoch. Jediným zámerom žalobcu bolo neoprávnene si uplatniť z dokladov právo na odpočítanie dane. 19. Žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru od dodávateľov uvedených na predložených dokladoch, preto neoprávnene poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/2011, podľa ktorého musia byť pri uplatnení práva splnené formálne aj vecné podmienky; žalobca nepreukázal splnenie vecných podmienok. 20. Ďalší účastník sa k žalobe písomne nevyjadril. IV. Replika žalobcu 21. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe. Doplnil, že správca dane má uprednostniť výkon daňovej kontroly pred určovaním dane podľa pomôcok. 22. Žalovaný a ďalší účastník sa k replike žalobcu písomne nevyjadrili. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.7.2020, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania. 24. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 27. Podľa § 30 ods. 1 a ods. 5 DP v znení účinnom do 31.12.2015 správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane (ods. 1). Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len "miesto doručenia"); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté (ods. 5). 28. Podľa § 31 ods. 1 DP v znení účinnom do 31.12.2015 do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon (písm. a/), ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou (písm. b/), ak tak určí správca dane (písm. c/). 29. Podľa § 31 ods. 3 DP v znení účinnom do 31.12.2015 písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. 30. Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ DP v znení účinnom do 31.12.2015 kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. 31. Podľa § 46 ods. 9 písm. b/ DP v znení účinnom do 31.12.2015 daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2. 32. Podľa § 48 ods. 1 písm. d/ DP v znení účinnom do 31.12.2015 správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. 33. Podľa § 48 ods. 2 až ods. 5 DP v znení účinnom do 31.12.2015 správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety (ods. 2). Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov (ods. 3). Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7 (ods. 4). Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené (ods. 5). 34. Podľa § 49 DP v znení účinnom do 31.12.2015 o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň (ods. 1). Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (ods. 2). Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1 (ods. 3). 35. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 36. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 37. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 38. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 39. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 40. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 41. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). VII. Posúdenie veci správnym súdom 42. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 43. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.9.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.9.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 44. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.6.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 45. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.4.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 4/2018). 46. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 39/2018). 47. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). 48. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). 49. Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu. Zákonodarca v § 48 DP zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v stanovených prípadoch po tom, čo správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Je na správnej úvahe správcu dane určenie použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/21/2015 zo dňa 26.8.2016, sp. zn. 8Sžf/5/2012 zo dňa 14.12.2016). 50. Daňová kontrola podľa dokladov (dokladová kontrola) má prednosť pred určením dane podľa pomôcok. Uvedené podčiarkuje aj povaha inštitútu určenia dane podľa pomôcok, ktorý je potrebné chápať ako osobitný sankčný prostriedok postrihujúci daňové subjekty, ku ktorého využitiu má správca dane pristúpiť iba v zákonom predpokladaných prípadoch. 51. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri určení dane podľa pomôcok v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). 52. Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania je zákonnosť určenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 podľa pomôcok. 53. Dôvodom určenia dane podľa pomôcok bola skutočnosť, že žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu (pričom nejde o výnimku stanovenú v § 46 ods. 2 DP) tým, že nepreberal písomnosti (oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 4.3.2014, výzvy na predloženie dokladov zo dňa 24.4.2014 a zo dňa 23.7.2014) na adrese uvedenej v obchodnom registri a správcovi dane nepredložil doklady potrebné na vykonanie dokladovej daňovej kontroly. Správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane pri doručovaní písomností žalobcovi na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri je správny a v súlade s § 30 a § 31 DP. Správca dane svojím konaním vyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon priznáva za účelom preverenia relevantnej adresy žalobcu na doručovanie - overil výpis z obchodného registra žalobcu, register finančnej správy a vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla žalobcu zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, vložka č. 71366/B. Adresa sídla žalobcu zostáva od 11.3.2011 až doposiaľ nezmenená: Hradská 124, 821 07 Bratislava. Správca dane doručoval žalobcovi písomnosti (oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 4.3.2014, výzvy na predloženie dokladov zo dňa 24.4.2014 a zo dňa 23.7.2014, oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 11.11.2014) v daňovom konaní na uvedenú adresu, na ktorej ich však žalobca nepreberal a vracali sa správcovi dane nedoručené s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“. Správca dane následne žalobcovi oznámil určenie dane podľa pomôcok so začiatkom dňa 13.11.2014. Riadna (dokladová) daňová kontrola sa v tomto prípade skončila oznámením o určení dane podľa pomôcok, tak ako to predpokladá § 46 ods. 9 písm. b/ DP a správca dane v ďalšom konaní používal pomôcky na určenie dane. 54. Žalobca poukázal na rozpor medzi vyjadrením pošty a miestnym zisťovaním správcu dane ohľadom jeho sídla a poštovej schránky umiestnenej na adrese sídla zapísanej v obchodnom registri. Žalobca tvrdí, že ak by nemal umiestnenú poštovú schránku na adrese Hradská 124, 821 07 Bratislava (ako to tvrdí správca dane a žalovaný), pošta by zásielku vrátila s inou poznámkou: adresát neznámy a nie s poznámkou: zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Správny súd uvádza, že je pravdou, že v administratívnom spise nie je k úradnému záznamu z miestneho zisťovania č. 9104404/5/1465291/14/ FraT zo dňa 11.4.2014 pripojená fotodokumentácia budovy, kde má podľa zápisu v obchodnom registri sídliť žalobca, no ani žalobca k svojmu tvrdeniu nepripojil fotografiu, že mal na adrese svojho sídla umiestnenú poštovú schránku. Správny súd preto uvádza, že bez ohľadu na to, či na adrese sídla žalobcu zapísanej v obchodnom registri, mal alebo nemal umiestnenú poštovú schránku, je to pre doručovanie právnickým osobám v daňovom konaní právne irelevantné - ustanovenie § 31 ods. 3 DP totiž spája vznik fikcie doručenia písomnosti právnickej osobe so splnením nasledovných podmienok: a. doručovanie na adresu sídla právnickej osoby uvedenú v obchodnom registri, b. doručovanie na túto adresu bolo neúspešné (ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti za právnickú osobu zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu; ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie; žalobca netvrdil, že v tom čase zmenil sídlo, adresu na doručovanie, ani žeby sa na adrese nezdržiaval, práve naopak; nepreukázal ani pochybenie doručovateľa a jeho tvrdenie zostalo len v hypotetickej rovine), c. adresát si nevyzdvihne písomnosť v 15-dňovej úložnej lehote na pošte, všetky tri podmienky boli v predmetnej veci splnené. Neprevzatím zásielky (pre ktorú platí fikcia doručenia) daňovník sám zmaril možnosť predloženia požadovaných dokladov. 55. Žalobca bol v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ DP niekoľkokrát vyzvaný na predloženie dokladov výzvami doručovanými do sídla zapísaného v obchodnom registri, no výzvy sa vrátili správcovi dane s poznámkou "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Z poznámok poštového doručovateľa vyplýva, že výzvy boli doručované v zmysle § 31 ods. 2 a 3 DP, pričom zákon s uplynutím lehoty 15 dní od nevyzdvihnutia oznámenej poštovej zásielky spája fikciu jej riadneho doručenia. Bolo predovšetkým v záujme žalobcu zaujímať sa o stav a priebeh daňovej kontroly, ktorá mu bola oznámená (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/21/2015 zo dňa 26.8.2016). Ak teda žalobca nepredkladá žiadne dôkazy o pochybení doručovateľa, správny súd dospel k záveru, že pri doručovaní oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 4.3.2014, výziev na predloženie dokladov zo dňa 24.4.2014 a zo dňa 23.7.2014 vznikla fikcia doručenia § 31 ods. 3 DP. 56. Protokol o určení dane podľa pomôcok aj rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov obsahujú zdokumentovanie prechodu z procesu dokladovej daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok. Dokladová daňová kontrola bola ukončená doručením oznámenia o určení dane podľa pomôcok v zmysle § 46 ods. 9 písm. b/ DP, preto nasledovalo štádium určovania dane podľa pomôcok, v rámci ktorého už správca dane rozhoduje bez spolupráce s daňovým subjektom a ním prípadne predložené doklady a dôkazy vyhodnocuje len ako pomôcky (§ 48 ods. 4 DP). Správca dane v predmetnej veci postupoval v súlade s § 48 ods. 4 DP a žalobcom predložené doklady použil ako pomôcky pri určení dane, z uvedeného dôvodu nebolo porušené právo žalobcu. Žalobca poskytol (aj keď oneskorene) určitú súčinnosť a predložil účtovné doklady, to však nezakladá povinnosť správneho orgánu pokračovať v už skončenej dokladovej daňovej kontrole, resp. použiť tieto doklady na daňovú kontrolu. Daňový poriadok neumožňuje vrátiť proces určovania dane podľa pomôcok do riadnej (dokladovej) daňovej kontroly po tom, čo daňový subjekt dodatočne v rámci určovania dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady na posúdenie správnosti určenia dane. Tak ako bolo uvedené vyššie, účtovné doklady sa v uvedenej situácii považujú za pomôcky. 57. Správca dane oprávnene preveroval reálne dodanie tovaru, tak ako to vyžaduje zákon č. 222/2004 Z.z. a Daňový poriadok, judikatúra Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ majúc na zreteli, že označenie dodávateľa a predmetu dodania je základnou náležitosťou faktúr podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. predložených žalobcom za účelom preukázania svojich tvrdení o oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH, a preto podliehajú kontrole a overovaniu správcom dane. Okrem toho preverovanie dodávateľov a subdodávateľov daňového subjektu vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 (Maks Pen EOOD) zaoberajúcim sa výkladom práva EÚ. Správny súd zdôrazňuje, že rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Benedetti, 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.6.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale deklaratórny charakter a pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Kempter, C-2/06, 12.2.2008, Zb. s. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.1.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 2.2.1988, Zb. s. 379, bod 27). Preto správny súd považoval námietku žalobcu o nesprávnosti preverovania dodania tovaru u jeho dodávateľa spoločnosti ViRi SK, s.r.o., aj subdodávateľov SLOVNAFT, a.s., Madone s.r.o., Promoto, s.r.o., a DARIA, s.r.o., za právne irelevantnú. 58. Žalobcovi možno vytknúť nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a Obchodného zákonníka) pri výbere obchodných partnerov (ViRi SK, s.r.o., a Madone s.r.o.), s ktorým obchodne spolupracoval. Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplýva, žeby si preveroval svojich obchodných partnerov, či sú dôveryhodní z hľadiska plnenia záväzkov, odvádzania daní, poskytnutí zákonnej súčinnosti, nadobúdania tovaru a preukazovania reálneho nadobudnutia a dodania tovaru. Dodávatelia žalobcu nepreukazujú reálne dodanie tovaru, nepredkladajú doklady správcovi dane. Žalobca teda nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera, jeho reputáciu na trhu a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal a nadobudol, musí znášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). 59. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ je totiž nevyhnutné preveriť aj materiálne dodanie tovaru, t.j. aby reálne dodanie tovaru zodpovedalo fakturačnému toku, čo sa v predmetnej právnej veci nestalo. Nestačí len predloženie faktúr, pretože „ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. (...) správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené v predložených faktúrach“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/18/2019 zo dňa 4.2.2020). V skutkovej situácii, aká je v predmetnej právnej veci, na úspešné uplatnenie práva na nadmerný odpočet DPH nestačí len predloženie formálnych dokladov, keďže materiálne dodanie tovaru žalobcovi bolo spochybnené. Nie je pritom povinnosťou správcu dane presne označiť subjekt, od ktorého žalobca alebo jeho dodávateľ tovar v skutočnosti nadobudol. 60. Podľa názoru správneho súdu správca dane aj žalovaný dôvodne dospeli k záveru, že k zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou ViRi SK, s.r.o., a Madone s.r.o. reálne nedošlo, a tak žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z predložených faktúr za zdaňovacie obdobie máj 2013. Inými slovami, nepotvrdil sa nákup tovaru od dotknutých spoločností a súčasne nebolo potvrdené dodanie predmetného tovaru žalobcovi, preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. 61. Správny súd dopĺňa, že o výsluchoch svedkov - konateľov jeho dodávateľov - bol žalobca upovedomený, no nezúčastnil sa na nich z jeho strany nikto. Je pravdou, že ide o právo žalobcu byť prítomný na výsluchu svedkov, a nie o jeho povinnosť, no ak mu správca dane poskytne priestor na kladenie otázok svedkom, prípadnú konfrontáciu a účastník konania túto možnosť nevyužije, následky musí znášať sám. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, pretože obsah administratívneho spisu svedčí o opaku a námietka žalobcu, že správca dane nezisťoval pohyby na bankových účtoch jeho dodávateľov nie je pravdivá, pretože správca dane tieto skutočnosti zisťoval u Slovenskej sporiteľne, a.s., československej obchodnej banky, a.s., Uni Credit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Všeobecnej úverovej banky, a.s. 62. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by mu v konaní vznikli trovy. 64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).