Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/82/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200536 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200536.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Ružinovský podnik verejno-prospešných služieb, a.s., so sídlom Mlynské Luhy 19, 821 05 Bratislava, IČO: 35 828 064, právne zastúpený: AK Vasiľová, s.r.o. so sídlom Bajkalská 29/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 800 392, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100419223/2019 zo dňa 11.02.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj "správca dane") dňa 23.10.2018 vydal rozhodnutie č. 102107186/2018 (ďalej aj "prvostupňové rozhodnutie" alebo "rozhodnutie správcu dane"), ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj "daňový poriadok" alebo "zákon č. 563/2009 Z. z.") vyrubil daňovému subjektu Ružinovský podnik verejno-prospešných služieb, a.s., IČO: 35 828 064, so sídlom Mlynské Luhy 19, 821 05 Bratislava - Mestská časť Ružinov (ďalej aj "daňový subjekt") úrok z omeškania v sume XX,XX eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac september 2014 na zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 2. Správca dane svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že daňový subjekt ako zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane podľa § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z., nezaplatil v ustanovenej výške a v ustanovenej lehote preddavok na daň zníženú o úhrn daňového bonusu za mesiac september 2014 najneskôr do 15.10.2014, hoci mu tak ukladal zákon. Preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške X.XXX,XX eur uhradil až dňa 13.11.2014. Bolo preto povinnosťou správcu dane vyplývajúcou z § 156 ods. 2 daňového poriadku, vyrubiť daňovému subjektu úrok z omeškania. 3. Súčasťou rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania bola tabuľka výpočtu úroku z omeškania. Správca dane tiež uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 16.10.2014, t.j. prvému dňu omeškania predstavovala 0,05 % a vzhľadom k tomu, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15%, pri výpočte sa použila ročná úroková sadzba 15%. 4. Daňový subjekt rozhodnutie správcu dane napadol v zákonnej lehote odvolaním. V odvolaní uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.01.2017 bolo začaté reštrukturalizačné konanie spoločnosti Ružinovský podnik verejno-prospešných služieb, a.s. ( č.k. 4R/1/2017). Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 19/2017 dňa 27.01.2017. 5. Okresný súd Bratislava I svojim rozhodnutím zo dňa 28.02.2017 povolil reštrukturalizáciu tejto spoločnosti, ustanovil reštrukturalizačného správcu JUDr. Martina Sečanského a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Daňový úrad Bratislava si pohľadávku do reštrukturalizácie neprihlásil. 6. Argumentoval, že za vznik pohľadávky z verejno-právneho vzťahu je treba považovať okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Právny dôvod vzniku pohľadávky ako úroku z omeškania je daný ustanovením § 156 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku. Zaplatením dlžnej sumy X.XXX,XX eur dňa 13.11.2014 za obdobie september 2014 bol záväzok vyrovnaný. Týmto dňom bol daňový subjekt zároveň oprávnený prvýkrát plniť sankciu - úrok z omeškania vypočítaný podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku. Vydaním rozhodnutia č. 102107186/2018 dňa 23.10.2018 bol len daný platobný titul pohľadávky vzniknutej dňa 16.10.2014. Z uvedeného je zrejmé, že sa tak stalo pred začatím reštrukturalizačného konania. Vzhľadom k tomu, že správca dane rozhodnutie o delikte nevydal, právo uplatňovať tento nárok tak v zmysle § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len "ZKR") zaniklo potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom. Preto navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil. 7. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "žalovaný") rozhodnutím č. 100419223/2019 dňa 11.02.2019 prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdilo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa jeho zistení správca dane ku dňu povolenia reštrukturalizácie na osobnom účte daňového subjektu neevidoval iné daňové nedoplatky, než prihlásil do reštrukturalizačného konania. 8. Žalovaný pripomenul, že daňové konanie je definované ako konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektoch (§ 2 ods. c/ daňového poriadku). Jednotlivé sankčné postihy a podmienky ich uplatnenia sú stanovené § 154, § 155, § 155a a § 156 daňového poriadku, konkrétne v ustanoveniach o správnych deliktoch, pokutách, úhrnnej pokute a úroku z omeškania. V procese správy daní je vyrubovanie povinnosti procesný inštitút. Začatím reštrukturalizačného konania ani povolením reštrukturalizácie a ani skončením reštrukturalizácie sa daňové konania neprerušuje. Ak nastanú zákonné dôvody, je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania. Ukladať povinnosti alebo priznávať práva v zmysle daňového poriadku je podľa § 63 ods. 1 možné len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Nárok na úrok z omeškania správcovi dane teda nevzniká priamo zo zákona, ale až porušením zákonných povinností daňového subjektu. Až porušením povinností správcovi dane vzniká povinnosť vyrubiť úrok z omeškania. Na vznik daňovej pohľadávky nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne významnou skutočnosťou je až právoplatné rozhodnutie správcu dane. Správca dane splnil podmienky podľa § 156 daňového poriadku na vyrubenie úroku z omeškania riadne. 10. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane daňovú pohľadávku vzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania nemohol prihlásiť do reštrukturalizačného konania skončeného na základe uznesenia súdu zo dňa 13.10.2017, pretože táto pohľadávka vznikla na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 23.10.2018. Správca dane pri vydaní predmetného rozhodnutia teda postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. II. Žaloba 11. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len "správny súd") dňa 16.04.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: 100419223/2019 zo dňa 11.02.2019 a rozhodnutia správcu dane č. 102107186/2018 zo dňa 23.10.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. 12. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca dôvodil rovnakým právnym názorom a argumentáciou ako uviedol v odvolaní. Tvrdil, že bolo povinnosťou správcu dane, aby si pohľadávku na úrok z omeškania uplatnil už v čase splatnosti úrokov, ktorá nastala dňa 16.09.2014, teda pred dátumom 31.07.2017, t. j. pred začatím reštrukturalizačného konania voči žalobcovi. 13. Argumentoval ďalej žalobca, že v rámci reštrukturalizácie sa dlh spoločnosti, resp. dlžníka delí na tzv. starý a na nový dlh s tým, že starý dlh musí byť v zmysle § 120 ods. 1 ZKR uplatnený prihláškou a bude uspokojený na základe plánu. Nový dlh predstavuje tzv. prednostné pohľadávky v zmysle § 121 ods. 2 ZKR, pričom tento nový dlh je dlžník povinný hradiť v dohodnutých lehotách splatnosti. Rozhodujúcim momentom, ku ktorému sa dlh spoločnosti, resp. dlžníka rozdeľuje na starý dlh a nový dlh, je moment začatia reštrukturalizačného konania. V prípade, ak starý dlh nie je uplatnený riadne a včas prihláškou, tento starý dlh v zmysle § 120 ods. 1, veta druhá ZKR zaniká, resp. zaniká právo na jeho vymáhanie, a to v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu. 14. Úrok z omeškania, ktorý správca dane vyrubil žalobcovi, predstavuje tzv. starý dlh žalobcu, nakoľko tento nárok vznikol a jeho splatnosť nastala pred dátumom 31.07.2017. Tento dlh správca dane do reštrukturalizácie žalobcu neprihlásil, v dôsledku čoho zaniklo právo na jeho vymáhanie, nakoľko reštrukturalizačný plán žalobcu bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I č. 4R/1/2017- 614 dňa 13.10.2017. 15. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného potom spočíva v tom, že správca dane vyrubil žalobcovi nárok - úrok z omeškania, ktorý je nevymáhateľný v zmysle § 120 ods. 1, veta druhá ZKR v spojení s § 155 ods. 2 ZKR. Správca dane rozhodnutie nemal vydať, nakoľko v zmysle § 120 ods. 1, veta druhá ZKR v spojení s § 155 ods. 2 ZKR zaniklo právo daňového úradu, keďže si riadne a včas podľa ZKR pohľadávku voči žalobcovi neprihlásil. 16. Žalobca zároveň tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je aj nedostatočne preskúmateľné čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol ich zrušenie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 12.08.2019. Žalobu neuznal dôvodnou. 18. Žalovaný odporuje záveru žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné vyrubený úrok z omeškania v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásiť do reštrukturalizácie. Uviedol, že v zmysle § 158 ods. 1 daňového poriadku sa za pohľadávku na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje daňový nedoplatok. Daňou sa v zmysle § 2 písm. b/ daňového poriadku rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. Úrok z omeškania sa považuje za samostatnú daň (istinu), ktorá je na účely ZKP pohľadávkou. 19. Pohľadávka správcu dane na dani, teda i úroku z omeškania do lehoty splatnosti a daňovým nedoplatkom ako dlžná pohľadávka je dlžná suma dane, teda aj úroku z omeškania po lehote splatnosti dane (§ 2 písm. e/, písm. f/ DP). Správca dane ku dňu povolenia reštrukturalizácie na osobnom účte žalobcu neevidoval takéto daňové nedoplatky, ktoré by mohol prihlásiť do reštrukturalizačného konania. V procese správy daní je vyrubovanie povinný procesný inštitút. Začatím reštrukturalizačného konania, povolením reštrukturalizácie a ani skončením reštrukturalizácie sa daňové konanie neprerušuje. Ak nastanú zákonné dôvody, je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania. Daňový poriadok a ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii nezakladajú účinky zákazu vyrubovania počas procesu reštrukturalizačného konania, reštrukturalizácie, a ani po skončení reštrukturalizácie. Pre správcu dane, ak sú na to zákonné dôvody, naďalej trvá povinnosť vyrubovania. V zmysle § 63 ods. 1 daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona je možné len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Sankciu charakteru úroku z omeškania správca dane vyrubí v súvislosti s peňažným plnením sumy dane, t.j. za oneskorené zaplatenie dane alebo jej zaplatenie v nesprávnej výške tak ako to vyplýva z hmotnoprávnych predpisov alebo z rozhodnutia správcu dane. Nárok na úrok z omeškania správcovi dane teda nevzniká priamo zo zákona. Až porušením zákonných povinností daňového subjektu vzniká správcovi dane povinnosť vyrubiť úrok z omeškania. Na vznik daňovej pohľadávky preto nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne významnou skutočnosťou je až právoplatné rozhodnutie správcu dane. Správca dane splnil podmienky podľa § 156 daňového poriadku na vyrubenie úroku z omeškania a preto nemohol prihlásiť daňovú pohľadávku vzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania do reštrukturalizačného konania skončeného na základe uznesenia súdu zo dňa 13.10.2017, pretože táto pohľadávka vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 23.10.2018 (pozn. súdu: vo vyjadrení zrejme nesprávne uvedený dátum 02.10.2018). Žalovaný zároveň odkázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré potvrdzujú správnosť právneho názoru správcu dane a žalovaného. 20. Žalovaný preto zotrval na názore, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase a preto navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol a žalobcovi nepriznal trovy konania. 21. Vyjadrenie bolo doručené žalobcovi dňa 22.08.2019. Žalobca repliku vo veci nepodal. IV. Relevantné právne predpisy 22. Daňou sa v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (daňový poriadok) rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. Úrok z omeškania sa považuje za samostatnú daň (istinu), ktorá je na účely ZKR pohľadávkou. 23. Podľa § 2 písm. e) a f) daňového poriadku, daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani, t.j. i úroku z omeškania, do lehoty splatnosti a daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane, teda aj úroku z omeškania, po lehote splatnosti dane. 24. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona je možné len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 595/2003 Z. z.") zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. 26. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa ods. 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vyberanú zrážkou alebo f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 27. Podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo do vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. 28. Podľa § 156 ods. 5 daňového poriadku, ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň. 29. V zmysle § 158 ods. 1 daňového poriadku sa za pohľadávku na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje daňový nedoplatok. 30. Podľa § 114 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia reštrukturalizačného konania zanikajú zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku; oznam súd zverejní v Obchodnom vestníku bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť. 31. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP"),ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. V. Právne posúdenie veci 32. Predmetom posúdenia v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 100419223/2019 zo dňa 11.02.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102107186/2018 zo dňa 23.10.2018. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane žalobcovi vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z.z. úrok z omeškania v sume XX,XX eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac september 2014 na zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 33. Žalobca body žaloby vymedzil nesprávnym právnym posúdením veci a nepreskúmateľnosťou napadnutých rozhodnutí. 34. Z vykonaného dokazovania zadokumentovaného v administratívnom spise mal správny súd bezpečne za preukázané, že žalobca si nesplnil svoju daňovú povinnosť stanovenú § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z., keď ako zamestnávateľ neodviedol preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu za september 2014 najneskôr do 15.10.2014. Preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške X.XXX,XX eur uhradil až dňa 13.11.2014. Preto Daňový úrad Bratislava, ako príslušný správca dane dňa 23.10.2018 vydal rozhodnutie č. 102107186/2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume XX,XX eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac september 2014 na zdaňovacie obdobie 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia bola tabuľka výpočtu úroku z omeškania, z ktorej vyplýva, že správca dane vypočítal úrok z omeškania do 13.11.2014, t.j. do dňa platby. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 11.02.2019 č. 100419223/2019 dňa 14.02.2019. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil. 35. Správny súd ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.02.2017 č. k. 4R/1/2017-358, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.03.2017, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka Ružinovský podnik verejno-prospešných služieb, a.s., t.j. žalobcu. Ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.10.2017, č. k. 4R/1/2017-614, právoplatného a vykonateľného dňa 16.11.2017, súd povolil reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. 36. V predmetnej veci bolo potrebné primárne posúdiť otázku vzniku pohľadávky na úroku z omeškania, ktorý bol žalobcovi vyrubený správcom dane podľa § 156 ods. 1 písm. d/ daňového poriadku, a posúdiť, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť túto pohľadávku z titulu úroku z omeškania z dôvodu nezaplatenia alebo neodvedenia dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške prihláškou do reštrukturalizačného konania. 37. Aplikujúc vyššie citované relevantné zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie, dospel správny súd k záveru zhodnému s názorom daňových orgánov, že v danom prípade nebolo možné pohľadávku správcu dane vzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania prihlásiť do reštrukturalizačného konania, nakoľko táto pohľadávka vo forme úroku z omeškania vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 23.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2019. 38. Daňové orgány správne vychádzali z § 2 písm. b/ daňového poriadku, podľa ktorého sa daňou pre účely rozumie daň, vrátane úroku z omeškania podľa tohto zákona. Podľa § 2 písm. e/, písm. f/ daňového poriadku daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani (teda i úroku z omeškania) do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak a daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane, teda i úroku z omeškania po lehote splatnosti dane. 39. V prípade žalobcu sa jedná o nezaplatenie preddavku na dani z príjmov zo závislej činnosti v zákonom ustanovenej lehote, preto správca dane bol povinný postupovať podľa § 156 ods. 1 písm. d/ daňového poriadku, podľa ktorého úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo ustanovenej výške alebo v lehote, alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane. 40. V tomto konaní aj podľa názoru správneho súdu bolo potrebné vychádzať z § 63 ods. 1 daňového poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny bolo preto záver žalovaného i správcu dane, že povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania a pohľadávku správcu dane vo forme úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty v ustanovenej lehote alebo výške vznikla, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený, resp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia. 41. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu, že úroky z omeškania predstavujú pohľadávku, ktorá sa mala v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou je neopodstatnená, pretože citovaným rozhodnutím vyrubené úroky z omeškania sa stali pohľadávkou až dňa 14.02.2019, kedy nastala právoplatnosť rozhodnutia správcu dane, a preto nemohla byť prihlásená prihláškou podľa § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., doručenou správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Správny súd pripomína, že daňový poriadok v § 156 ods. 1 písm. d/ určuje, že úrok z omeškania správca dane "vyrubi", t.j. má povinnosť vyrubiť, ak daňový subjekt v ustanovenej lehote daň neodvedie. Ustanovenie § 156 ods. 6 písm. a/ až d/ daňového poriadku určuje prípady, v ktorých sa úrok z omeškania nevyrubí, pričom ani jeden sa nevzťahuje na prípad žalobcu. 42. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti argumentoval kolíziou dvoch zákonov s rovnakou právnou silou, teda zákona č. 563/2009 Z. z., ktorý má všeobecnú platnosť (lex generali) a zákona č. 7/2005 Z. z. ako lex specialis, ktorého použitie má prednosť, a preto mal správca dane postupovať podľa tohto špeciálneho zákona a predmetnú pohľadávku prihlásiť do konkurzného konania, s touto námietkou súd súhlasí len, že vo veci ide o stret zákonov. Nemožno ale opomenúť ustanovenie § 63 ods. 1 daňového poriadku a z neho vyplývajúcu povinnosť daň vyrubiť vydaním rozhodnutia. 43. Prenesené na daný posudzovaný prípad, ako už súd vyššie uviedol, vyrubený úrok z omeškania sa stal pohľadávkou až dňa 14.02.2019, kedy nastala právoplatnosť rozhodnutia správcu dane o jeho vyrubení č. 102107186/2018 zo dňa 23.10.2018 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 100419223/2019 zo dňa 11.02.2019, a preto správca dane nemohol postupovať podľa § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a pohľadávku prihlásiť do 30 dní od povolenia reštruktualizácie správcovi aj súdu. 44. Uvedený názor plne korešponduje s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Bratislave (napr. rozsudok č. k. 5S/9/2014-110, č. k. 5S/21/2014-37 zo dňa 12.02.2019, rozsudok č. k. 5S/319/2015-46 zo dňa 18.06.2019), ale aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku vo veci sp. zn. 5Sžfk/8/2017 zo dňa 21.11.2018, v ktorom sa zaoberal touto problematikou, okrem iného uviedol: "Daňové orgány správne vychádzali z ustanovenia § 2 písm. b/ daňového poriadku, podľa ktorého sa daňou pre účely tohto zákona rozumie daň, vrátane úroku z omeškania podľa tohto zákona. Podľa ust. § 2 písm. e/ a písm. f/ daňového poriadku, daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani (teda i úroku z omeškania) do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak a daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane, teda i úroku z omeškania po lehote splatnosti dane. Aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo potrebné vychádzať z ust. § 63 ods. 1 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného krajský súd správne vyvodil záver, že povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania a pohľadávku správcu dane vo forme úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty v ustanovenej lehote alebo výške vznikla, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený, resp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia.... a preto nemohla byť prihlásená prihláškou podľa § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. doručenou správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie." Rozhodnutie žalovaného a správcu dane s vysloveným názorom najvyššieho súdu plne korešponduje. 45. Na tomto mieste správny súd považuje pripomenúť, že konanie pred správnym súdom sa okrem osobitných princípov vypočítaných v § 5 Správneho súdneho poriadku, riadi aj princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. Jedným z takýchto princípov je princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 46. Správny súd sa nemohol stotožniť ani s druhou námietkou žaloby, ktorou žalobca rozhodnutiu žalovaného vytýka jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaný sa v rozhodnutí zo dňa 11.02.2019 vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi, tieto vecne správne a logicky vyhodnotil a svoj záver oprel o relevantné právne predpisy platné a účinné v rozhodnom čase. Rozhodnutiu žalovaného tak nemožno vytknúť nedostatok dôvodov a ani nezrozumiteľnosť. Rovnakú kvalitu vykazuje aj rozhodnutie správcu dane. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol. 48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že vo veci úspešnému žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný o náhradu trov voči žalobcovi nežiadal a tomuto ani preukázateľne žiadne nevznikli. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.