Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/157/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201037 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201037.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101183758/2019 zo dňa 16.05.2019, o opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Správny súd p r i z n á v a správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101183758/2019 zo dňa 16.05.2019 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.07.2019, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101183758/2019 zo dňa 16.05.2019, ktorým ako odvolací orgán potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100220415/2019 zo dňa 17.01.2019, ktorým bolo oznámené daňovou exekučnou výzvou vymáhanie daňového nedoplatku vo výške X.XXX.XXX,XX EUR v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) voči žalobcovi ako daňovému dlžníkovi, stanoveného na základe exekučného titulu - výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. 100723819/2019, zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 12.04.2018. 2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s odôvodnením hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Uviedol, že prípadným výkonom výkonu daňovej exekúcie sa stane absolútne platobne neschopným a nebude schopný plniť si svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom, príslušným sociálnym a zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Žalobca zdôraznil, že má vysoké náklady spojené s plnením si povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko zamestnáva 297 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický kraj. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu všeobecné informácie o účtovnej jednotke žalobcu, účtovnú závierku za rok 2018, rekapituláciu miezd podniku za 5/2019, výpis z účtu č.51 OTP Banka Slovensko, a.s. k 02.07.2019, výpis z účtu Prima Banka Slovensko, a.s. k 28.06.2019, výpis z účtu ČSOB, a.s. k 01.07.2019, z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa žalobca stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek ďalšiu spoluprácu. 3. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/157/2019-108 zo dňa 13.09.2019 súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil správnemu súdu dňa 08.10.2019 opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Opätovný návrh odôvodnil vznikom hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Uviedol, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane vo vzťahu k svojím zamestnancom a dodávateľom nedôveryhodným a zároveň absolútne platobne neschopným a nebude schopný plniť si svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom, príslušným sociálnym a zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Žalobca zdôraznil, že má vysoké náklady spojené s plnením si povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky v Banskobystrickom kraji, a poskytuje stabilné pracovné miesta. Krok spočívajúci v exekúcii na jeho majetok by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti jeho spoločnosti. Ďalej uviedol, že jeho terajšia finančná situácia mu dovoľuje ďalej vykonávať jeho podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna, nechystá sa nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. O jeho dlhodobo, v tomto prípade každoročne, sa zlepšujúcej finančnej situácii svedčia práve finančné výsledky, kedy práve za posledný uzavretý finančný rok, a to rok 2018 dosiahol najlepší hospodársky výsledok za posledných šesť rokov. Bol tak názoru, že priaznivý vývoj hospodárskych výsledkov a priaznivá dlhodobá prognóza vývoja tržieb, výnosov a zisku dáva dostatočnú dlhodobú garanciu, že v prípade splatnosti záväzkov, tieto záväzky bude schopný uhradiť. Žalobca žiadal pri rozhodovaní súdu zohľadniť aj tvorbu účelovej rezervy vo výške cca X,X mil. eur na daňové záväzky v roku 2017 a účelovú rezervu na úhradu daňových záväzkov vo výške X,X J. eur v účtovnom roku 2018, ako aj splácanie splatných daňových pohľadávok a jeho platobnú disciplínu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a správcovi dane, pričom aj v terajšej mimoriadne zložitej situácii pristupuje k plneniu svojich daňových záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať svoju platobnú disciplínu. Ďalej bol názoru, že hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je objektívne daná, existujúca a preukázaná, nakoľko v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe, bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu všeobecné informácie o účtovnej jednotke žalobcu, účtovnú závierku za rok 2018, rekapituláciu miezd podniku za 08/2019, výpisy z účtov vedených v OTP banke, Prima banke a v ČSOB, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným a zároveň pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek ďalšiu spoluprácu. Poukázal tiež na to, že len jeho náklady spojené s plnením si jeho povinnosti ako zamestnávateľa vo vzťahu k svojím zamestnancom predstavujú sumu cca XXX XXX EUR za kalendárny mesiac, nehovoriac o výrobných nákladoch a nákladov na splátky poskytnutých úverov a mal za to, že nútený výkon rozhodnutia by spôsobil jeho absolútny a nezvratný rozklad v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, ktorý by viedol k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe by podľa jeho názoru nevznikol ani rozpor s verejným záujmom na zabezpečení riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správne žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, v ktorých vystupuje ako žalobca, resp. ako žalobca vystupuje spol. Podtatranská hydina, a. s., v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o vyrubení rozdielu dane, za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorých bol správnym súdom priznaný podaným žalobám odkladný účinok. Rovnako mu tak boli priznané viaceré odkladné účinky pri správnych žalobách vzhľadom na šikanózny postup správcu dane a nezákonný výkon daňových kontrol. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/28/2010 zo dňa 21.06.2011, v ktorom Najvyšší súd SR „zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.“ Záverom uviedol, že akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu mu nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s jeho majetkom ako obchodnej spoločnosti mal za nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených § 185 písm. a) SSP a hrozí mu tak závažná ujma z dôvodu zablokovania všetkých finančných prostriedkov, pričom je ako zamestnávateľ zdrojom príjmu živiteľov viac ako 500 rodín v dotknutom regióne, ktorých členmi sú aj maloleté, neplnoleté deti, na ktorých bude mať nepochybne zamedzenie jeho činnosti nepriaznivý dopad. 5. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovanému s tým, že má možnosť sa k nemu v lehote 15 dní vyjadriť. Žalovaný sa v stanovenej lehote k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril. 6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Krajský súd v Bratislave preskúmal opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku a dospel k záveru že je dôvodný. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal na základe tej skutočnosti, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia a že sa žalobca v dôsledku toho stane absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr/28/2010 zo dňa 21.06.2011 a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorými bol žalobám žalobcov zo skupiny spoločností hydina v obdobných veciach priznaný odkladný účinok. K opätovnému návrhu zo dňa 08.10.2019 priložil ako dôkaz aj predmetné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. v opätovnom návrhu ďalej uviedol, že jeho prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho, ako obchodná spoločnosť tvorí záporný prevádzkový kapitál. Ďalej v návrhu zdôraznil svoju úlohu zamestnávateľa, ktorý zamestnáva 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický kraj. Žalobca vo svojom opätovnom návrhu uviedol tvrdenia o výške disponibilných prostriedkov na svojich bankových účtoch a poukázal aj na torbu účelovej rezervy na daňové záväzky v roku 2017 a svoju argumentáciu rozšíril aj o tvrdenie účelovej rezervy na daňové záväzky v účtovnom roku 2018. Správnemu súdu predložil aj účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2018 a opätovne poukázal aj na dodržiavanie jeho daňových záväzkov a na ich riadne plnenie, ako aj na tvrdenia o svojej objektívnej platobnej neschopnosti, krátkodobej zlej finančnej situácii, pozitívnej prognóze zisku v nasledujúcich daňových obdobiach a plnenia daňovej povinnosti na základe napadnutého rozhodnutia s jeho následnou likvidáciou. Žalobca žiadal priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok aj z dôvodu zachovania právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu, keďže jeho správnym žalobám v obdobných veciach súdy už priznali odkladný účinok. Podmienku, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom žalobca odôvodnil tak, že takýto rozpor nevzniká, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. K opätovnému návrhu žalobca priložil okrem účtovnej závierky ku dňu 31.12.2018 a uznesení Krajského súdu v Prešove aj mesačnú štatistiku o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie a dokumenty - Rezervy na dorubenie a Rekapitulácia DPH dodatočné vyrubenie. Správny súd mal po posúdení všetkých vyššie uvedených skutočností za osvedčené, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného závažná finančná ujma, hospodárska škoda ako aj vážny nenapraviteľný následok, spočívajúci v možnej likvidácii spoločnosti žalobcu a ohrození existencii pracovných miest u žalobcu. Správny súd tak opätovný návrh na priznanie odkladného účinku považoval za dostatočne odôvodnený a podložený relevantnými skutočnosťami. Priznanie odkladného účinku za daných skutočností podľa názoru správneho súdu nebude v rozpore s verejným záujmom, nakoľko ako žalobca tvrdí, nedôjde k zániku pohľadávky správcu dane, ale len k odloženiu jej splnenia do právoplatného rozhodnutia správneho súdu. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, finančnej a hospodárskej škody u žalobcu, prepúšťaniu zamestnancov žalobcu a prípadnému likvidačnému následku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia u žalobcu. 10. Záverom správny súd uvádza, že žalovaný sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijako nevyjadril. Správny súd mal z opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za dostatočne preukázané splnenie podmienok pre jeho priznanie aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa k nemu nevyjadril a tak správnemu súdu neboli známe skutočnosti, ktoré by mal vziať pri posudzovaní opätovného návrhu do úvahy. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto postupoval v súlade s ustanovením § 185 písm. a) SSP a rozhodol o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 08.10.2019 tak, že žalobe priznal odkladný účinok až do právoplatného rozhodnutia súdu. 12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).