Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/216/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201329 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201329.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Slovenská banská, spol. s r.o., Hodruša - Hámre 388, 966 61 Hodruša - Hámre, IČO: 31 581 447, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 811 02 Bratislava, za účasti: Slovenské Kovy, s.r.o., so sídlom Kammerhofská 8, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 36 760 374, právne zastúpený: POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hurbanovo námestie 1, 811 06 Bratislava, IČO: 50 568 124, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9276/2019-9.2 (15/2019 - rozkl.) zo dňa 30.07.2019, v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.10.2019 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 03.10.2019 sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9276/2019-9.2 (15/2019 - rozkl.) zo dňa 30.07.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobkyne proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy č. 25364/2019, 3272/2019-5.3 zo dňa 15.05.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ako príslušný orgán štátnej správy pre geologický výskum a geologický prieskum podľa § 22, § 23 a § 36 ods. 1 písm. h) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov predĺžilo dobu platnosti a zmenilo - zmenšilo prieskumné územie „Hodruša-Hámre - Banská Štiavnica“, určené rozhodnutím ministerstva č. 25516/2015, 4546/2015-7.3 zo dňa 04.05.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2015 v znení rozhodnutia ministerstva o zmene (zväčšení) prieskumného územia č. 67026/2016, 8005/2016-5.3 zo dňa 22.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017 na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy (Au-Ag, Cu-Pb-Zn rudy) a nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu pre držiteľa prieskumného územia spoločnosť Slovenské Kovy, s.r.o., Kammerhofská 8, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 36 760 374 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 2. Žalobkyňa žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa súčasne s podaním správnej žaloby navrhla, aby súd uznesením priznal jej správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobkyňa odôvodnila tak, že: a) prístupové miesto do dobývacieho priestoru Banská Hodruša (ďalej len „DP“) žalobkyne je vzhľadom na to, že je zahrnuté do prieskumného územia Hodruša- Hámre-Banská Štiavnica (ďalej len „PÚ“) ohrozené v dôsledku geologických prác, ktoré na PÚ môžu byť ďalším účastníkom vykonávané, b) existencia nezákonného PÚ v danom prípade protizákonne limituje možnosti rozšírenia DP žalobkyne v oblasti chráneného ložiskového územia Banská Hodruša (ďalej len „CHLÚ“), c) nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe môže podľa žalobkyne spôsobiť, že ak Hlavný banský úrad (ďalej len „HBÚ“) v konaní o rozšírenie DP v prospech žalobkyne nevyhovie odvolaniu podanému ďalším účastníkom, budú existovať dve protichodné rozhodnutia vyvolávajúce závažný inštitucionálny konflikt (na CHLÚ bude zároveň určené PÚ aj DP), ktorý je spôsobený nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Žalobkyňa uviedla, že tieto skutočnosti preukazujú vysoké riziko závažnej ujmy spôsobenej žalobkyni, ktorej podnikateľská činnosť je v dôsledku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia zásadným spôsobom limitovaná. Ďalej v návrhu uviedla, že nemožno prehliadať ani riziko závažného inštitucionálneho konfliktu, ktorý hrozí medzi žalovaným a HBÚ, pretože predĺženie doby platnosti PÚ v čase, kedy PÚ platne neexistovalo, považuje za rozporné so zákonom, zároveň však žalovaný tento závažný nedostatok prehliada a naďalej zotrváva na správnosti súčasného protiprávneho stavu. Takýto stav by predstavoval nielen zásah do subjektívnych práv dotknutých subjektov, ale výrazným spôsobom by zasiahol do princípov právneho štátu a ohrozil princíp právnej istoty. 4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.02.2020 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobkyne a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že sú naplnené podmienky ustanovené § 185 písm. a) SSP pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe by mal okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. Žalobkyňa mala dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Namiesto náležitostí podľa § 185 písm. a) SSP návrh žalobkyne obsahuje len konštatovanie uvedené v odseku 3 tohto uznesenia. Žalovaný uviedol, že tieto žalobkyňou tvrdené okolnosti nijako nepreukazujú riziko závažnej ujmy pre žalobkyňu, ktorej podnikateľská činnosť by mala byť v dôsledku údajnej nezákonnosti napadnutých rozhodnutí limitovaná. Ďalej sa vyjadril, že posudzovanie zákonnosti konania orgánov štátnej banskej správy vo veci rozšírenia dobývacieho priestoru žalobcu do platného prieskumného územia ďalšieho účastníka, ktorému bola právoplatným rozhodnutím žalovaného predĺžená doba platnosti do 15.05.2023, nie je predmetom tohto súdneho konania. Neobstojí však ani ako dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K argumentácii žalobkyne, že dôjde k nastoleniu nezákonného stavu, kedy by na tom istom území bolo právoplatne určené PÚ a zároveň právoplatne určený DP, nerešpektujúce prezumpciu správnosti a zákonnosti právoplatného rozhodnutia žalovaný uviedol, že nezákonný stav nenastane, pretože HBÚ odvolacie konanie vo veci rozšírenia DP žalobkyne prerušil do právoplatného vyriešenia otázky zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu. Žalovaný navrhol správnemu súdu návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť. 5. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník, a to písomným podaním zo dňa 25.11.2019. V tomto vyjadrení zhrnul procesný stav ku dňu podania vyjadrenia a zhrnutie argumentov žalobkyne, týkajúce sa návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vyjadril sa k právnym predpokladom na priznanie odkladného účinku, pričom uviedol, že považuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyne za nijako nepreukázaný. Žalobkyňa podľa jeho tvrdení nepreukázala, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia jej sťaží ďalšie podnikanie a uvádza len všeobecné konštatovania o možnom dopade napadnutého rozhodnutia na podnikateľskú činnosť žalobkyne. Zároveň má za to, že dôsledky vyvolané napadnutým rozhodnutím nemôžu viesť k vytvoreniu nezvrátiteľného stavu, na základe ktorého by ani prípadné súdne rozhodnutie v prospech žalobkyne nemohlo viesť k náprave prípadnej nezákonnosti. Navrhol, aby správny súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadrila podaním zo dňa 16.12.2019. Uviedla, že tvrdenia ďalšieho účastníka považuje za nesprávne, účelové a vykonštruované. Popiera, že svojimi argumentmi tlačí súd do meritórneho rozhodnutia, tak ako to tvrdí ďalší účastník. Tvrdí, že jasne uviedla okolnosti, ktoré odôvodňujú priznanie odkladného účinku správnej žalobe a v žiadnom prípade triviálne neodkázala len na existenciu sporu. Vyjadrila sa aj k ujme a zásahu do podnikania. Tvrdí, že protizákonné prieskumné územie bráni rozšíreniu dobývacieho priestoru a obmedzuje prístup do dobývacieho priestoru, čo má nepochybne vplyv na podnikateľskú činnosť žalobkyne. V plnom rozsahu trvá na argumentoch predložených v žalobe a v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 9. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 11. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 13. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 16. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ďalšími vyjadreniami účastníkov konania a administratívnym spisom nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobkyňa tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma, ktorá má spočívať v tom, že: a) prístupové miesto do dobývacieho priestoru Banská Hodruša žalobkyne je vzhľadom na to, že je zahrnuté do prieskumného územia Hodruša-Hámre- Banská Štiavnica ohrozené v dôsledku geologických prác, ktoré na PÚ môžu byť ďalším účastníkom vykonávané, b) existencia nezákonného PÚ v danom prípade protizákonne limituje možnosti rozšírenia DP žalobkyne v oblasti chráneného ložiskového územia Banská Hodruša, c) nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe môže podľa žalobkyne spôsobiť, že ak Hlavný banský úrad v konaní o rozšírenie DP v prospech žalobkyne nevyhovie odvolaniu podanému ďalším účastníkom, budú existovať dve protichodné rozhodnutia vyvolávajúce závažný inštitucionálny konflikt (na CHLÚ bude zároveň určené PÚ aj DP), ktorý je spôsobený nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Hrozbu závažnej ujmy však podľa názoru správneho súdu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyňa neosvedčila. Nepredložila žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k závažnej ujme, resp. inému vážnemu nenapraviteľnému následku, ktorý žalobkyňa vidí v obmedzení jej podnikateľskej činnosti obmedzením prístupu do DP v takej miere, že by mohlo dôjsť k závažnej ujme, v protizákonnej limitácii rozšírenia DP a v inštitucionálnom konflikte medzi žalovaným a HBÚ. Správny súd má v konaní za preukázané, že Hlavný banský úrad rozhodnutím č. 918-1179/2019 zo dňa 29.10.2019 prerušil konanie o odvolaní ďalšieho účastníka a Inštitútu pre skúmanie verejného záujmu, Dunajská 15A, 811 08 Bratislava proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 103-1581/2019 z 08.07.2019 o zmene (zväčšení) dobývacieho priestoru Banská Hodruša až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, preskúmavaného v tomto súdnom konaní. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia teda nemôže nastať následok, ktorý žalobkyňa uviedla v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v bode č. 150 pod označením ii. a iii. a ktorý je uvedený aj vyššie pod písm. b/ a c/. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia je predmetom prieskumu správnym súdom v tomto konaní. Pokiaľ správny súd nerozhodne o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, je potrebné napadnuté rozhodnutie v zmysle zásady prezumpcie zákonnosti a správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy považovať za zákonné. V danom momente preto správny súd nemôže považovať tvrdenie žalobkyne o hrozbe závažnej ujmy v dôsledku existencie nezákonného PÚ a protizákonnej limitácie možnosti rozšírenia DP za osvedčené. Žalobkyňa v návrhu okrem tvrdenia, že jej podnikateľská činnosť je v dôsledku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia zásadným spôsobom limitovaná bližšie nešpecifikovala, akým spôsobom je jej podnikateľská činnosť limitovaná a v čom má spočívať závažná ujma, ktorú tvrdí. Nie každý zásah do práv žalobkyne musí byť takej intenzity, že spôsobí závažnú ujmu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa je povinná v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviesť, aká závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok jej hrozí, v čom spočíva a je povinná svoje tvrdenia osvedčiť dokladmi, z ktorý bude zrejmé, že žalobkyni bezprostredne hrozí výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma. Žalobkyňa sama v návrhu uviedla, že prístupové miesto do DP je ohrozené v dôsledku geologických prác, ktoré na PÚ môžu byť ďalším účastníkom vykonávané. Súd nemá za preukázané, že ďalší účastník vykonáva, resp. plánuje v súčasnosti vykonávať na PÚ geologické práce, ktoré by zamedzili žalobkyni prístup k prístupovému miestu do DP a limitovali by podnikateľskú činnosť žalobkyne v takom rozsahu, že by jej mohla vzniknúť závažná ujma. Žalobkyňa podľa názoru správneho súdu žiadne priame a reálne dopady napadnutého rozhodnutia hodnoverne neosvedčila. Žalobkyňa má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobkyňa dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok súdu nepreukázala, krajský súd je toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobkyňu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa v návrhu neuviedla a neosvedčila ani tú skutočnosť, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom. Táto skutočnosť je pritom jednou z podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorý zo zákonom predpokladaných závažných následkov. 17. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukázala hrozbu závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčila splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP a rovnako nepreukázala, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).