Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/195/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201351 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201351.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: ZELEŇ SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 968 257, Višňová 2, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Vician, advokát, Gaštanová 458/27, Kalinkovo, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101878662/2019 zo dňa 06.08.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Daňový úrad Bratislava (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu (podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty (podľa zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) za zdaňovacie obdobie február 2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100714516/2019/9104405/ŠTE zo dňa 22.03.2019. Protokol spolu s výzvou bol daňovému subjektu doručený dňa 25.03.2019. Žalobca sa k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole vyjadril, nesúhlasil so závermi správcu dane uvedenými v protokole, vyjadrenie neobsahovalo žiadne nové dôkazy, na základe ktorých by správca dane vykonal dodatočné dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Správca dane prerokoval pripomienky daňového subjektu k protokolu pri ústnom pojednávaní dňa 22.05.2019, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 101221031/2018/9104405/ŠTE. 2. Správca dane vydal dňa 28.05.2019 rozhodnutie č. 101275760/2019, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane v sume 7 834,04 eura. Proti rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101878662/2019 zo dňa 06.08.2019, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil. 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný k priebehu konania a k podkladom pre právne závery daňových orgánov uviedol, že správca dane na základe predložených dokladov zistil, že v kontrolovanom období podstatnú časť odpočítania dane tvorila faktúra č. 02/26/2018 zo dňa 26.02.2018 za „vykonanú zimnú údržbu v lokalite Záhorská Bystrica, Parkville, Koliba, Eden Park, R1, Modrá gula, Zelená Hôrka, Techno“, vystavená na sumu 39 170,00 EUR, DPH 20% 7 834,00 EUR, spolu 47 004,00 EUR, ktorá bola zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu pod interným číslom 1800021. Faktúru vystavila spoločnosť MONSTERS s.r.o., Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 50249657, DIČ: 2120240199. 4. Správca dane dňa 09.08.2018 zaslal spoločnosti MONSTERS s.r.o. výzvu na predloženie dokladov č. 101547532/2018/9104405/Majz, týkajúcich sa preverenia obchodných transakcií s žalobcom. Poštová zásielka sa správcovi dane vrátila dňa 15.08.2018 s poznámkou „adresát je neznámy“. Dňa 28.08.2018 správca dane zaslal predvolanie na výsluch svedka číslo 101676611/2018/9104405/Majz bývalej konateľke spoločnosti MONSTERS s.r.o. C. ktorá bola konateľkou tohto subjektu v čase deklarovaného uskutočnenia obchodných aktivít s žalobcom a žiadal, aby predložila účtovné doklady dodávateľského daňového subjektu. Uvedené predvolanie sa správcovi dane vrátilo dňa 04.09.2018 s poznámkou „adresát je neznámy“. Správca dane dňa 08.11.2018 zaslal predvolanie na výsluch svedka do Maďarska v danom čase aktuálnemu spoločníkovi a konateľovi daňového subjektu MONSTERS s.r.o. Borbála Kovács a požadoval predloženie daňových a účtovných dokladov spoločnosti. Uvedená osoba poštovú zásielku síce prevzala, no v uvedený deň a čas sa na Daňový úrad Bratislava bez náležitého ospravedlnenia nedostavila. Správca dane zároveň upovedomil žalobcu o plánovanom vypočutí svedka. Kontrolovaný daňový subjekt ani v jednom z hore uvedených prípadov nevyužil právo byt' prítomný pri ústnom pojednávaní a klásť svedkom otázky. 5. Dňa 12.12.2018 zaslal správca dane výzvu do Sociálnej poisťovne, a.s., aby oznámila správcovi dane údaje o daňovom subjekte MONSTERS s.r.o., a to či bola/je spoločnosť MONSTERS s.r.o. registrovaná ako zamestnávateľ (odkedy - dokedy) a ak áno, ďalej správca dane žiadal poskytnúť údaje o zamestnancoch spoločnosti MONSTERS s.r.o. v období od 01.03.2016 do 30.06.2018 v členení: meno a priezvisko zamestnanca, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, dátum vzniku a zániku sociálneho poistenia, druh pracovného pomeru, prípadne ďalšie údaje, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii, či spoločnosť MONSTERS s.r.o. zaplatila Sociálnej poisťovni za svojich zamestnancov splatné poistné. Na základe odpovede zo dňa 18.12.2018 zistil, že právnická osoba MONSTERS s.r.o. nie je sociálnou poisťovňou vedená ako platiteľ poistného v zmysle § 128 ods. 1 až 3, 8 až 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 14 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, čo znamená, že spoločnosť nemala vlastných zamestnancov. 6. Dňa 12.12.2018 správca dane požiadal Slovenskú sporiteľňu, a.s. o informácie, týkajúce sa bankového účtu spoločnosti MONSTERS s.r.o., a to výpisy z účtu za obdobie 08.11.2016 - 18.05.2018, identifikačné údaje osôb, ktoré mali dispozičné právo k účtu od 08.11.2016 po 18.05.2018, pri osobných výberoch a vkladoch hotovosti identifikačné údaje osoby, ktorá výber alebo vklad uskutočnila od 08.11.2016 po 18.05.2018. Dňa 19.12.2018 bola správcovi dane doručená odpoveď zo Slovenskej sporiteľne, a.s. (Úradný záznam číslo 102569678/2018). Po prezretí zaslaného výpisu pohybov finančných tokov na uvedenom bankovom účte správca dane poukázal na podozrivé správanie daňového subjektu MONSTERS s.r.o. v zmysle disponovania s finančnými prostriedkami spoločnosti, a to takým spôsobom, že po každej bezhotovostne prijatej väčšej sume bol obnos týchto peňazí v krátkom čase vybratý z účtu spoločnosti v hotovosti. 7. Dňa 09.01.2019 zaslal správca dane žiadosť o predvedenie osoby C. (konateľky spoločnosti MONSTERS s.r.o. v čase uskutočnenia deklarovaného plnenia) príslušnému oddeleniu PZ. Osobu C. sa príslušníkom PZ v uvedený deň a čas nájsť a predviesť nepodarilo (odpoveď č. ORPZ-DS- OPP3-2019/000740 zo dňa 12.02.2019). Kontrolovaný daňový subjekt bol o plánovanom vypočutí svedka upovedomený, avšak nevyužil právo byť prítomný pri výsluchu a klásť svedkovi otázky. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že mal správca dane na základe výsledkov dokazovania u dodávateľa MONSTERS s.r.o. pochybnosti o reálnom uskutočnení obchodných prípadov medzi spoločnosťami MONSTERS s.r.o. a žalobcu, vyzval kontrolovaný daňový subjekt, aby obchodné prípady dostatočným spôsobom preukázal a pochybnosti správcu dane vyvrátil. Dňa 18.02.2019 zaslal správca dane v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) a § 46 ods. 5 daňového poriadku výzvu č. 100455073/2019/9104405/ ŠTE, na predloženie dôkazov a vysvetlenie vzniknutých pochybností správcu dane, v ktorej bolo uvedené, že dodanie tovarov, resp. služieb spoločnosťou MONSTERS s.r.o. pre daňový subjekt. v kontrolovanom zdaňovacom období február 2018 nebolo zo strany spoločnosti MONSTERS s.r.o. žiadnym spôsobom potvrdené a preukázané. 9. Dňa 04.03.2019 bola s konateľom kontrolovaného daňového subjektu Ing. Martinom Blažekom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100551959/2019/9104405/ŠTE. Z ústneho pojednávania vyplynuli nasledovné skutočnosti: P. Blažek uviedol, že je jediným konateľom a spoločníkom žalobcu, podľa tvrdení konateľa obchodoval so spoločnosťou MONSTERS s.r.o., malo ísť o spoluprácu, ktorá sa týkala zimnej údržby v období od 15.11.2017 do 15.03.2018, ako vznikla obchodná spolupráca medzi spoločnosťami si konateľ kontrolovaného daňového subjektu nepamätal, ale uviedol, že z prvého vzájomného stretnutia vyplynul rozsah alebo predmety podnikateľských činností. Pán Blažek uviedol, že požiadal o spoluprácu asi konateľa spoločnosti MONSTERS s.r.o., nakoľko mal v roku 2017 zdravotné problémy a nemohol ich sám zabezpečovať. Konateľ ďalej uviedol, že on oslovil spoločnosť MONSTERS s.r.o. ako prvý za účelom uskutočnenia obchodu, pre spoločnosť MONSTERS s.r.o. sa rozhodol preto, lebo inú spoločnosť, ktorá by takéto služby vykonávala, nepozná. Konateľ na otázku správcu dane, aké konkrétne služby spoločnosť MONSTERS s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt poskytla uviedol, že kompletnú zimnú údržbu na uvedených lokalitách v zmysle vystavenej faktúry č. 02/26/2018. V akom rozsahu bola zimná údržba zo strany spoločnosti MONSTERS s.r.o. vykonaná, si konateľ nespomínal, ale podľa tvrdení konateľa odpovedal predloženému súpisu výjazdov za obdobie február 2018. Po jednotlivých výjazdoch boli kontrolovanému daňovému subjektu zo strany dodávateľa zasielané fotky z daného dňa a danej lokality, ktoré neskôr konateľ vo forme DVD nosiča správcovi dane ako dôkaz predložil. Konateľ nemal informácie o tom. kto predmetné služby vykonával a aké pracovné nástroje pri tom použil. Konateľ nevedel jednoznačne uviesť, s kým sa na vopred stanovenej sume za vykonanú zimnú údržbu, ktorá je uvedená vo faktúre č. 02/26/2018 dohodol, uviedol, že jednal s osobou v golfovom klube v Sebedraží, ktorá sa mu predstavila ako „Ičo.“ Ako ďalej uviedol, bolo to v období jeseň 2017. Na otázku správcu dane, kto konateľa s touto osobou zoznámil, odpovedal, že niekto z golfového klubu, netušil kto. Osobou predstavenú ako „IČo“ si nepreveroval, nakoľko mu to v tej chvíli neprišlo dôležité a vtedy bral identifikáciu osoby za vybavenú. Konateľ ďalej uviedol, že s osobou identifikovanou ako „Ičo“ už nie je v kontakte, a nevie ani celé meno tejto osoby. Písomná zmluva medzi spoločnosťami MONSTERS s.r.o. a žalobcom nebola uzatvorená, bola vyhotovená objednávka, ktorá bola správcovi dane spoločne s faktúrou predložená. Konateľ nepoznal osobu Evu Kovácsovú (Eva Kovácsová bola konateľka MONSTERS s.r.o. v čase uskutočnenia deklarovanej spolupráce), nespomínal si, že by s ňou niekedy komunikoval, že by sa s ňou niekedy osobne stretol, nevedel ako táto osoba vyzerá a nespomína si ani, že by sa mu táto osoba akýmkoľvek spôsobom predstavila. Konateľ nepoznal osobu Borbála Kovács, to meno mu podľa jeho tvrdení nič nehovorí. Pri ústnom pojednávaní bol kontrolovaným daňovým subjektom predložený súpis výjazdov za február 2018, konkrétne miesta s adresami lokalít vykonanej zimnej údržby a DVD s fotografiami jednotlivých lokalít. 10. Správca dane zistil, že dňa 13.02.2019 bolo Okresným súdom Žilina zverejnené v Obchodnom vestníku pod spisovou značkou 43CbR/8/2018 Oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti MONSTERS s.r.o. bez likvidácie. 11. K jednotlivým žalobcom predloženým dokumentom správca dane konštatoval, že súpis výjazdov za február 2018 - na uvedenom dokumente sa v hlavičke nachádza chybný názov spoločnosti, a to MONSTER, s.r.o., správne malo byť MONSTERS s.r.o.. Hlavnú časť dokumentu tvorí vypracovaná tabuľka, ktorá vyjadruje, v ktorom konkrétnom dni v mesiaci február 2018 a kde (v ktorej lokalite) sa v počte (pravdepodobne) hodín mali práce spoločnosťou MONSTERS s.r.o. vykonať. Pod tabuľkou je pečiatka spoločnosti MONSTERS s.r.o. bez podpisu. Cez nižšie uvedenú pečiatku žalobcu je nečitateľný podpis. Z uvedeného dokumentu však nevyplýva, kto deklarované výjazdy a zimnú údržbu za spoločnosť MONSTERS s.r.o. mal vykonať. Adresy lokalít zimnej údržby 2018/2019 - na tomto listinnom dokumente sa nachádzajú lokality s presnými adresami, kde mala byť zimná údržba vykonávaná. Pod zoznamom týchto lokalít je pečiatka žalobcu, ktorá je podpísaná. Dokument však nemožno považovať za dôkaz, že na uvedených adresách vykonala zimnú údržbu práve spoločnosť MONSTERS s.r.o.. DVD s fotografiami z jednotlivých lokalít, kde sa mali práce zimnej údržby vykonávať - na jednotlivých fotografiách sú zachytené viaceré ulice a priestranstvá, kde bola zimná údržba na základe predložených fotografií vykonávaná. Buď bola vykonávaná osobami priamo formou ručného odhŕňania snehu, ktoré sú na fotografiách zachytené alebo osobným automobilom, ktoré má v prednej časti na tento účel nainštalovanú radlicu. Z fotografií však nevyplýva, že by práce boli akýmkoľvek spôsobom vykonávané práve spoločnosťou MONSTERS s.r.o. a taktiež osoby na nich zachytené nemožno spájať so spoločnosťou MONSTERS s.r.o. 12. V deň, kedy konateľ kontrolovaného daňového subjektu predložil správcovi dane uvedené dôkazy, ktoré mali potvrdiť obchodný vzťah medzi spoločnosťami MONSTERS s.r.o. a žalobcom, podal aj svoje ústne vyjadrenie (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100551959/2019/9104405/ŠTE zo dňa 04.03.2019), z ktorého vyvodil správca dane závery, že konateľ kontrolovaného daňového subjektu obchodnú spoluprácu so spoločnosťou MONSTERS s.r.o. ústne potvrdil, avšak dôkazné nepreukázal. Tvrdil, že si prvé stretnutie o obchodnej spolupráci nepamätá, mal sa však stretnúť s istou osobou menom „Ičo“ na golfe v Sebedraží. ktorej celé meno nevie, ani sa s ňou už nestretáva. Konateľ taktiež nevysvetlil väzbu (spojitosť) medzi „Ičom“ a Spoločnosťou MONSTERS s.r.o. Identitu tejto osoby si konateľ podľa svojich tvrdení nepreveroval, nepovažoval to za dôležité. Nepozná bývalú konateľku spoločnosti MONSTERS s.r.o. C., nikdy s ňou nekomunikoval, nestretol sa s ňou, a nevie ani, ako táto osoba vyzerá a ani nepozná súčasnú konateľku spoločnosti MONSTERS s.r.o. Borbálu Kovács. Vo svojom písomnom vyjadrení konateľ dodal, že nevie mená osôb, ktoré mali zimnú údržbu vykonať, nakoľko to neboli osoby, s ktorými má žalobca uzatvorené pracovné zmluvy. 13. Dňa 12.04.2019 bolo prostredníctvom podateľne správcu dane v elektronickej podobe doručené vyjadrenie daňového subjektu k protokolu č. 100714516/2019/9104405/ŠTE, v ktorom so závermi správcu dane v protokole nesúhlasí a naďalej zastáva názor, že spoločnosť si splnila všetky svoje daňové povinnosti, ktoré ukladá zákon. Správca dane na základe doručeného vyjadrenia zaslal kontrolovanému daňovému subjektu dňa 15.04.2019 Oznámenie o prerokovaní pripomienok, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 23.04.2019. V zmienenom oznámení o určení dňa prerokovania pripomienok správca dane určil deň prerokovania na 22.05.2019. 14. Dňa 22.05.2019 sa za účelom prerokovania pripomienok k protokolu dostavil na daňový úrad Ing. Martin Blažek, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 101221031/2019/9104405/ ŠTE. Správca dane konštatoval, že daňovým subjektom neboli predložené vo vyrubovacom konaní žiadne nové dôkazy ani návrhy na vykonanie nových dôkazov. Odmietavé stanovisko kontrolovaného daňového subjektu k výsledkom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2018 v doručenom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 12.04.2019 nemalo vplyv na výsledok ukončenej daňovej kontroly. 15. Správca dane na základe zistených skutočností prijal záver, že obchodná spolupráca medzi daňovými subjektmi MONSTERS s.r.o. a žalobcom mala podľa tvrdení kontrolovaného daňového subjektu trvať v období od 15.11.2017 do 15.3.2018, v tom čase bola jedinou spoločníčkou a konateľkou daňového subjektu MONSTERS s.r.o. pani C.. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu, ktorý konateľku spoločnosti MONSTERS s.r.o. nepoznal, v priebehu ústneho pojednávania (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100551959/2019/9104405/ŠTE) tvrdil, že oslovil ako prvý spoločnosť MONSTERS s.r.o. za účelom uzatvorenia obchodu, ale neuviedol a nevysvetlil, odkiaľ mal informácie, že takáto spoločnosť vôbec existuje a vykonáva práve zimnú údržbu komunikácií. Obchodné stretnutie so spoločnosťou MONSTERS s.r.o. si konateľ kontrolovaného daňového subjektu nepamätal, fakturáciu za vykonanú zimnú údržbu za vopred dohodnutú sumu dohodol konateľ kontrolovaného daňového subjektu s osobou, ktorá sa volala „Ičo“, pričom si nepreveril, či táto osoba je vôbec oprávnená konať za spoločnosť MONSTERS s.r.o. O tejto osobe nevedel žiadne základné informácie, ani meno a priezvisko a ani v akej pozícii za spoločnosť MONSTERS s.r.o. táto osoba má vystupovať, čiže správal sa veľmi nezodpovedne a neobozretne, i napriek skutočnosti, že ako oprávnená osoba konať za spoločnosť MONSTERS s.r.o. bola vo verejne dostupnom obchodnom registri SR zapísaná žena - pani Eva Kovácsová. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu nepreveroval, či má spoločnosť MONSTERS s.r.o. pracovníkov, stroje na zimnú údržbu a teda, či je vôbec schopná poskytnúť uvedené služby. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu sa do zápisnice vyjadril (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100551959/2019/9104405/ŠTE), že meno C. mu nič nehovorí, nepozná takéto meno, nespomína si na osobu s takýmto menom, ale do vyjadrenia k protokolu uviedol, že si spoločnosť minimálne cez obchodný register preveril, čiže meno jediného spoločníka a konateľa mu malo byť známe, ale nebolo. 16. Spoločnosti nemali medzi sebou uzatvorenú písomnú zmluvu o vykonaní zimnej údržby, čo síce nie je povinnosťou, ale obozretný podnikateľ sa chráni aj takouto formou - hlavne v prípadoch, keď ide o rôzne špecifické činnosti, o ktorých možno hovoriť aj v preverovanom prípade, nakoľko údržba mala byť vykonaná počas zimy, teda mohlo dôjsť aj k rôznym úrazom, k navýšeniu nákladov podľa poveternostných podmienok a pod. Po začatí daňovej kontroly sa novým konateľom spoločnosti MONSTERS s.r.o. stal občan Maďarska, čo sa javí ako účel, aby nebolo možné preveriť uskutočnenie zdaniteľných plnení. Môže sa stať, že podnikateľské subjekty sa dostanú do finančnej straty a postupom času utlmujú svoju podnikateľskú činnosť alebo zaniknú, ale spoločnosti podnikajúce podľa práva tak učinia v zmysle platných právnych predpisov (napr. sami požiadajú o zrušenie registrácie platiteľa DPH, oznámia správcovi dane koniec podnikateľskej činnosti, požiadajú súd o výmaz z OR, vyhotovia uzávierku ku dňu likvidácie a pod.) Správcovi dane nebolo umožnené preveriť uskutočnenie zdaniteľných plnení spoločnosťou MONSTERS s.r.o., keď sa na výsluch svedka bývalá konateľka C. nedostavila a nepodarilo sa ju predviesť ani príslušníkmi policajného zboru Slovenskej republiky. Podľa odpovede zo Sociálnej poisťované spoločnosť MONSTERS s.r.o. nemala zamestnancov a to, že by zimnú údržbu vykonala bývalá spoločníčka a konateľka spoločnosti úplne sama, nebolo správcovi dane žiadnym spôsobom preukázané. 17. Správca dane nahliadol do kontrolného výkazu daňového subjektu MONSTERS s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až marec 2018. pričom v zdaňovacom období február 2018 tento subjekt deklaroval prijatie tovarov, resp. služieb iba od dvoch dodávateľských subjektov, a to TOPNOTCH s. r. o. (IČO: 36 354 295) a B2M, s.r.o. (IČO: 36 282 936). Spoločnosti TOPNOTCH s. r. o. bola zrušená registrácia pre daň dňa 28.02.2019, pričom posledné daňové priznanie podala táto spoločnosť ako kvartálny platiteľ ešte za 4. štvrťrok 2017, a to nulové. Spoločnosť B2M, s.r.o. v zdaňovacom období február 2018 deklarovala len dodanie tovaru a služby v zmysle § 8 a 9 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 222/2004 Z.z.“ alebo ako „zákon o DPH“) v sume základu dane 5 000,00 EUR + DPH 20 % 1 000,00 EUR spoločnosti NEUSTÁLE, s. r. o., IČO: 36 232 505 (Úradný záznam č. 101275129/2019). Obe spoločnosti nedeklarovali žiadne dodávky tovarov, resp. služieb spoločnosti MONSTERS s.r.o. v zdaňovacom období február 2018, čím správca dane preukázateľne zistil, že údajne poskytnuté služby za vykonanú zimnú údržbu neboli vykonané ani subdodávateľský. 18. Nie je povinnosťou správcu dane, aby daňovému subjektu preukazoval, kto mu deklarované služby - zimnú údržbu, reálne poskytol. Vedeným dokazovaním však správca dane preukázateľne zistil, že mu služby nemohla dodať, resp. zabezpečiť spoločnosť MONSTERS s.r.o., a to z dôvodov, že nemala žiadnych vlastných zamestnancov, z kontrolného výkazu vyplynulo, že žiadny podnikateľský subjekt nevykázal voči spoločnosti MONSTERS s.r.o. v príslušnom zdaňovacom období február 2018 žiadne plnenia, jedinou oprávnenou osobou konať za spoločnosť MONSTERS s.r.o. bola pani Eva Kovácsová, ale s takouto osobou kontrolovaný daňový subjekt ani nekomunikoval, podľa tvrdení jeho konateľa jednal iba s osobou menom „IČO“, spoločnosť MONSTERS s.r.o. nemala reálne fungujúce sídlo. 19. Správca dane konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt hodnoverne nepreukázal a nepredložil, ani na základe správcom dane zaslanej výzvy (výzva číslo 100455073/2019/9104405/ŠTE zo dňa 18.02.2019), také dôkazy o službách, ktoré by vierohodne a jednoznačne preukazovali jeho tvrdenia o tom, že deklarované služby za vykonanie zimnej údržby boli poskytnuté práve spoločnosťou MONSTERS s.r.o., ktorými by jednoznačne a preukázateľne vyvrátil, že sa nejednalo iba o formálne uvedené udalosti zaznamenané v predmetnej faktúre č. 02/26/2014? zo dňa 26.02.2018 (int. č. faktúry 1800021) a v dokladoch k nej predložených, t.j. že sa nejednalo len o fakturačný obchod bez existencie reálneho plnenia. 20. Správca dane na základe zistených skutočností konštatoval, že spoločnosť MONSTERS s.r.o., ktorá mala vyhotoviť faktúru č. 02/26/2018 zo dňa 26.02.2018, nedodala žiadne služby, t.j. neuskutočnila zdaniteľné obchody kontrolovanému daňovému subjektu v zdaňovacom období február 2018 v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o DPH, ktoré by boli predmetom dane v zmysle ustanovenia § 2 zákona o DPH, čím spoločnosti MONSTERS s.r.o. nevznikla ani daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH, tzn. ani kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie DPH uvedenej v predmetnej faktúre v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. 21. Faktúra č. 02/26/2018 zo dňa 26.02.2018, ktorú mal prijať kontrolovaný daňový subjekt je dokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH iba vtedy, ak osvedčuje uskutočnené zdaniteľné obchody, tzn. ktorá preukazuje skutočné dodanie služieb, ktoré boli predmetom dane v zmysle ustanovenia § 2 zákona o DPH. 22. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH je predmetom dane dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Bližšie určuje predmet dane, ktorým je dodanie služby zdaniteľnou osobou za protihodnotu, ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o DPH. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa ustanovenia § 8 zákona o DPH, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku, vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému dušenému vlastníctvu; poskytnutia práva užívať hmotný majetok; prijatie záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav a služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 23. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. V zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Vznik nároku na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. 24. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo na odpočítanie dane. K odpočítaniu dane však nestačí predložiť len faktúru. Predovšetkým musí dôjsť k dodaniu tovaru alebo služieb a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru, alebo služieb sa neuskutoční (povinnosť zaplatiť daň síce dodávateľovi vznikne, ale podľa ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH), daňová povinnosť nevznikne podľa ustanovenia § 19 zákona o DPH a zároveň ani právo na odpočítanie nevznikne podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. 25. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa ustanovenia § 71 zákona o DPH. 26. Podľa ustanovenia § 71 ods. 3 zákona o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH sa vierohodnosťou pôvodu faktúry rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru. Vierohodnosť pôvodu faktúry znamená, že faktúra bola vydaná dodávateľom alebo inou osobou v jeho mene, pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu má nielen dodávateľ, ale aj príjemca tovaru alebo služby. 27. Správca dane podľa ustanovenia § 24 ods. 2 daňového poriadku vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo naj úplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 28. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu viedol v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 daňového poriadku dokazovanie, z dôvodu čo najúplnejšieho zistenia a objasnenia skutočností, týkajúcich sa zdaniteľných obchodov, deklarovaných vo faktúre č. 02/26/2018 od spoločnosti MONSTERS s.r.o. Správca dane bol oprávnený rozšíriť dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti aj na spoločnosť MONSTERS s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu, pričom zistenia správcu dane, ktoré u nej vyplynuli z vykonaných úkonov, nie sú dôvodom na nepriznanie odpočítanej DPH z tejto faktúry, ale sú použité iba ako dôkazy na reálne spochybnenie tvrdení žalobcu o tom, že mu skutočne boli dodané fakturované služby práve spoločnosťou MONSTERS s.r.o., čo je základným predpokladom pre priznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty. 29. Kontrolovaný daňový subjekt nebol počas výkonu daňovej kontroly schopný vyvrátiť oprávnené pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov a písomností a o pravdivosti údajov v nich uvedených, a to ani na základe výzvy správcu dane, a to najmä z dôvodu, že nepredložil jednoznačné a hodnoverné dôkazy k službám, ktoré by potvrdzovali ich prijatie od spoločnosti MONSTERS s.r.o. Nebolo preukázané, že by spoločnosť MONSTERS s.r.o. dodala služby v zmysle § 9 ods. 1 zákona o DPH, ktoré by boli predmetom dane v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, resp., že spoločnosti MONSTERS s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH. Povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu, pokiaľ si uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 02/26/2018 zo dňa 26.02.2018, bolo vedieť preukázať uskutočnenie obchodov, ktoré boli deklarované v predmetnej faktúre, čo do priebehu a obsahu a preukázať, že ich uskutočnila spoločnosť MONSTERS s.r.o., uvedená v predloženej faktúre. 30. Počas daňovej kontroly bolo povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu ZELEŇ SLOVAKIA, s.r.o. preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len hodnotí. Kontrolovaný daňový subjekt uvedené nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov od spoločnosti MONSTERS s.r.o., ktoré boli deklarované v predmetnej faktúre, ktorej vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. 31. Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že počas daňovej kontroly bolo povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len hodnotí. Kontrolovaný daňový subjekt uvedené nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov od spoločnosti MONSTERS s.r.o., ktoré boli deklarované v predmetnej faktúre, ktorej vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Kontrolovaný daňový subjekt neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH z prijatej dodávateľskej faktúry od spoločnosti MONSTERS s.r.o., čím porušil § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; o uvedenom správca dane vydal rozhodnutie č. 101275760/2019 dňa 28.05.2019, voči ktorému sa daňový subjekt odvolal. 32. Z verejne dostupných zdrojov (register účtovných závierok) zrejmé, že na jeseň 2017, kedy spoločnosť ZELEŇ SLOVAKIA, s.r.o. dohodla vykonanie prác zimnej údržby s neidentifikovanou osobou s prezývkou „Ičo“, bola zverejnená iba účtovná závierka spoločnosti MONSTERS s.r.o. za rok 2016, podľa ktorej spoločnosť MONSTERS s.r.o. nemala žiadne obraty ani výnosy a nemala ani žiadnych zamestnancov. Účtovná závierka za rok 2017 v jeseni 2017 nebola ani zverejnená ani vyhotovená, keďže bola predložená až spolu s daňovým priznaním k dani z príjmov právnických osôb za rok 2017 a následne zverejnená dňa 04.07.2018. Odvolávajúci sa, ktorý podľa vlastného vyjadrenia nepozná konateľov (ani minulých ani súčasných) spoločnosti MONSTERS s.r.o., neuvádza, ktorá osoba za spoločnosť MONSTERS s.r.o., ktorá nemá zamestnancov, mu mala dať k nahliadnutiu predbežnú účtovnú závierku spoločnosti za rok 2017. V zápisnici o ústnom pojednávaní číslo 100551959/2019 zo dňa 04.03.20219, ani v žiadnom inom svojom podaní sa konateľ žalobcu ani nezmieňuje, že by mu osoba s prezývkou „Ičo“ niekedy predkladala nejaké účtovné doklady spoločnosti MONSTERS s.r.o. (ani nie je zrejmé, na základe čoho by táto osoba týmito dokladmi mohla disponovať). Spoločnosť MONSTERS s.r.o. v zverejnenej účtovnej závierke za rok 2017 vykazuje obrat cca poldruha milióna eur, avšak daň z príjmov právnickej osoby za rok 2017 priznala iba vo výške pár tisíc eur, a ani táto daň uhradená nebola. Z poznámok k účtovnej závierke za rok 2017 je súčasne zrejmé, že ani v roku 2017 nemala spoločnosť MONSTERS s.r.o. žiadnych zamestnancov, čo pri vykazovanom obrate v takom značnom náraste oproti roku 2016 nie je štandardné. 33. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že nemá také možnosti získať informácie o inom daňovom subjekte ako správca dane, žalovaný uviedol, že už z vyššie uvedeného je zrejmé, že kontrolovaný daňový subjekt nevyužil ani tie možnosti, ktoré mal, nesprával sa zodpovedne a obozretne a uzatváral obchody s osobou („Ičo“), ktorú si nepreveril ani na základnej úrovni (ww.orsr.sk) a ktorú nie je možné akýmkoľvek spôsobom spojiť so spoločnosťou MONSTERS s.r.o. Výber obchodného partnera (v tomto prípade dodávateľa) je legitímnym rozhodnutím daňového subjektu, ktorý je tak aj plne zodpovedný za dôsledky svojho konania. Zákon o DPH ponechal na platiteľoch, ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, nemusia ich dôveryhodnosť preverovať nijako, v tomto prípade sa však, konkrétne u tohto druhu daní s poukazom na znenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, vystavujú riziku, že nesplnia zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane. 34. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR číslo 5Sžf/97/2009, ktorý poukázal na zásadu poctivého obchodného styku, s tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Splnenie formálnej stránky (predloženie faktúry) je síce jednou z podmienok uznania práva na odpočítanie dane, tento doklad však musí byť odrazom reálneho plnenia. To znamená, že ani doklady s požadovanými náležitosťami nie sú dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu fakticky došlo tak, ako je v dokladoch deklarované. Práve reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu nebol kontrolovaný daňový subjekt v spolupráci s dodávateľom, ktorého si sám zvolil, pri daňovej kontrole schopný preukázať. 35. Pokiaľ žalovaný namietal, že správca dane neakceptoval ním predložené dôkazy o uskutočnení prác zimnej údržby spoločnosťou MONSTERS s.r.o. z dôvodu preklepu v názve spoločnosti, nečitateľného podpisu a podobných formálnych nedostatkov, žalovaný považoval uvedenú námietku za celkom neodôvodnenú. Správca dane daňovým subjektom predložené dôkazy zaznamenal a riadne a podrobne vyhodnotil (str. 9-10 protokolu a str. 7 rozhodnutia), pričom uviedol aj formálne chyby, nachádzajúce sa v predložených dôkazoch. Uvedené však neznamená, že správca dane z dôvodu týchto formálnych chýb predložené dôkazy neakceptoval. Správca dane nepovažoval predložené doklady za dostatočné, keďže zo súpisu výjazdov za február 2018. adries lokalít zimnej údržby 2018/2019 a predloženého DVD s fotografiami z jednotlivých lokalít žiadnym spôsobom nevyplýva, že by práce zimnej údržby v predmetných lokalitách a v predmetnom čase vykonávala práve spoločnosť MONSTERS s.r.o. Na žiadnom doklade nie je identifikovaná konkrétna osoba, ktorá mala práce zimnej údržby vykonať, na absolútnej väčšine fotografií, predložených na DVD, je zobrazený sneh na ceste/chodníku/parkovisku v jednotlivých častiach mesta, na niekoľkých fotkách je vidieť neidentifikovateľnú osobu v reflexnej veste, alebo bez vesty, ktorá odhŕňa sneh, gro fotiek je vyhotovených z pohľadu neidentifikovaného vodiča auta, ktoré má na prednej časti nainštalovanú radlicu na odhŕňanie snehu. Tieto dôkazy nepreukazujú, že fakturované práce zimnej údržby boli v deklarovanom období vykonané spoločnosťou MONSTERS s.r.o., či už jej zamestnancami alebo subdodávateľský. Spoločnosť MONSTERS s.r.o., ktorá je nekontaktná a konateľku nie je možné predviesť ani políciou, predmetné dôkazy, predložené daňovým subjektom, žiadnym ani spôsobom neverifikovala. 36. Pokiaľ žalobca namietal, že správca mu dane neoznámil, aké ďalšie dôkazy požaduje k preukázaniu služieb predložiť, podľa žalovaného správca dane nemá povinnosť uvádzať, aké dôkazy má daňový subjekt predložiť a taktiež nie je povinný zisťovať, či nejaké dôkazy existujú. Malo by byť v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov, ktorými by bol schopný preukázať reálne uskutočnenie dodania tovaru a služieb a to z toho dôvodu, že je zaťažený dôkaznou povinnosťou v zmysle § 24 daňového poriadku. Najvyšší súd SR opakovane vo svojich rozsudkoch uvádza, že nie je povinnosťou daňových orgánov vyhľadávať za daňový subjekt dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na odpočet dane, ale naopak bolo povinnosťou daňového subjektu predložiť relevantné dôkazy. 37. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nekontaktnosti dodávateľa MONSTERS s.r.o., túto námietku považoval žalovaný tiež za nedôvodnú. Z predloženého spisu je zrejmé, že správca dane využil dostupné prostriedky dané daňovým poriadkom na dostatočné zistenie skutkového stavu, keď konateľku spoločnosti MONSTERS s.r.o. v rozhodnom čase, Evu Kovácsovú, predvolal a po neúspešnom predvolám následne aj dal predviesť políciou, avšak bývalú konateľku sa ani príslušnému útvaru PZ predviesť nepodarilo. V tejto súvislosti odvolací orgán v zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku dopĺňa výsledky daňového konania o zistenia uvedené v protokole č. 101649982/2018 zo dňa 23.08.2018. Daňový úrad Žilina začal dňa 13.06.2018 vykonávať daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 v spoločnosti MONSTERS s.r.o. Keďže však daňový subjekt MONSTERS s.r.o. neumožnil správcovi dane daňovú kontrolu vykonať (nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady spoločnosti, nereagoval na výzvu správcu dane, neposkytol správcovi dane žiadnu súčinnosť, nemá žiadne reálne sídlo spoločnosti ani iné priestory na podnikanie atď.), správca dane spoločnosti MONSTERS s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2018 určil daň podľa pomôcok, čím vyčerpal všetky možnosti, ktoré mu zákon dáva. 38. Správca dane nespochybnil, že práce zimnej údržby boli fakturované odberateľovi HomePro Správcovská, s.r.o. (odberateľské faktúry vystavené vo februári 2018, preverené u dodávateľa HomePro Správcovská, s.r.o.), nebolo však preukázané, že fakturované práce zimnej údržby boli dodané spoločnosťou MONSTERS s.r.o. 39. Pokiaľ žalobca namietal nevyhodnotenie dôkazov v prospech daňového subjektu, vyplývajúcich z kontrolného výkazu DPH spoločnosti MONSTERS s.r.o., z odvolacej námietky je zrejmé, že daňový subjekt mylne interpretuje účel vykonania príslušného úkonu správcu dane (analýza príslušnej časti kontrolného výkazu spoločnosti MONSTERS s.r.o. v súvislosti s dodávateľmi spoločnosti MONSTERS s.r.o.). Cieľom uvedenia príslušných informácií z kontrolného výkazu bolo jednoznačným spôsobom preukázať, že spoločnosť MONSTERS s.r.o. nemohla vykonať predmetné služby - zimnú údržbu. Spoločnosť MONSTERS s.r.o. nemala žiadnych vlastných zamestnancov (informácie zistené v Sociálnej poisťovni, a.s., nepodané ročné prehľady a mesačné hlásenia o dani zo závislej činnosti správcovi dane) a takisto nemohla zimnú údržbu zabezpečovať ani subdodávateľský, nakoľko žiaden deklarovaný dodávateľ v zdaniteľnom období február 2018 takéto dodanie tovaru alebo služby voči spoločnosti MONSTERS s.r.o. v podaných kontrolných výkazoch nedeklaroval. Je bezpredmetné konštatovanie daňového subjektu o tom, či dodávateľský daňový subjekt MONSTERS s.r.o. deklaroval v kontrolnom výkaze zdaniteľné plnenie voči žalobcovi, alebo nie, keďže aj v prípade, že ho deklaroval, bolo preukázané, že deklarované plnenie MONSTERS s.r.o. pre žalobcu reálne nikdy nevykonal. 40. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane neboli pochybnosti a ani vnútorné pocity správcu dane, ale konkrétne porušenia konkrétnych ustanovení hmotnoprávneho predpisu, zákona o DPH, všetko podrobne uvedené a riadne odôvodnené na str. 9 až 11 napadnutého rozhodnutia. Správca dane sa neriadil iba pochybnosťami, ktoré nezaložil na dôkazoch, ale posúdil vec s dostatočnou starostlivosťou, vo vzájomných súvislostiach a procesného pochybenia sa nedopustil. Ak vznikli u správcu dane pochybnosti o úplnosti predkladaných dokladov a nejasnosti v súvislosti s predloženými dokladmi (§ 46 ods. 5 daňového poriadku), správca dane požiadal daňový subjekt o podanie vysvetlenia a objasnenie predmetných skutočností a to výzvou na predloženie dôkazov Číslo 100455073/2019/9104405/ŠTE zo dňa 18.02.2019. Správca dane správne do odôvodnenia rozhodnutia uviedol všetky príslušné ustanovenia zákona o DPH, uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno (§ 24 daňového poriadku), keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov od spoločnosti MONSTERS s.r.o., deklarované v predmetnej faktúre, ktorej vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Správca dane jednoznačne konštatoval, že spoločnosť MONSTERS s.r.o., ktorá mala vyhotoviť faktúru č. 02/26/2018, nedodala žiadne služby zimnej údržby kontrolovanému daňovému subjektu v zdaňovacom období február 2018 v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o DPH, ktoré by boli predmetom dane v zmysle ustanovenia § 2 zákona o DPH, čím spoločnosti MONSTERS s.r.o. nevznikla ani daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH a kontrolovanému daňovému subjektu ZELEŇ SLOVAKIA, s.r.o. tak nevzniklo právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. 41. Žalobca tiež namietal, že správca dane sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s pripomienkami daňového subjektu k protokolu, ani ich konkrétne neuviedol, vyhodnotil dôkazy, ktoré sú v neprospech kontrolovaného daňového subjektu a neuviedol a nevyhodnotil skutočnosti, ktoré sú v jeho prospech. K tomu žalovaný uviedol, že daňový subjekt bol so zisteniami v daňovej kontrole v dostatočnom časovom predstihu riadne oboznámený, pričom mal poskytnutý primeraný priestor na predloženie dôkazných prostriedkov o obchodnej spolupráci s daňovým subjektom MONSTERS s.r.o. Dôkazy predložené daňovým subjektom na základe ústnych pojednávaní uskutočnených v dňoch 04.03.2019 a 08.03.2019 (teda dôkazy, o ktorých sa daňový subjekt domnieva, že svedčia v prospech kontrolovaného daňového subjektu), správca dane uviedol a vyhodnotil jednak v protokole, ako aj v následnom rozhodnutí. Správca dane vyhodnotil tieto dôkazy predložené daňovým subjektom ako nepostačujúce, nepreukazujúce reálnosť dodania fakturovaných plnení spoločnosťou MONSTERS s.r.o., poukázal aj na to, že tieto dôkazy neboli dodávateľom verifikované, čím však princíp právnej istoty nebol žiadnym spôsobom dotknutý. Vo vyjadrení k protokolu daňový subjekt konštatoval, že správcovi dane boli z jeho strany predložené všetky doklady, súvisiace s dodávateľom MONSTERS s.r.o. a žiadne ďalšie doklady a dôkazy už nepredložil. Správca dane mohol vyhodnotiť len také dôkazy, ktorými disponoval a tieto aj riadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí vyhodnotil. 42. Skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie fakturovaných služieb leží na kontrolovanom daňovom subjekte, správca dane opakovanie uviedol vo svojom rozhodnutí. Ide o základnú povinnosť kontrolovaného daňového subjektu, ktorý v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach. Daňový subjekt si v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil právo na odpočítanie dane za práce zimnej údržby a pre správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku je podstatné, či deklarovaný dodávateľ MONSTERS s.r.o. skutočne dodal deklarované práce zimnej údržby uvedené na faktúre, keďže daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. a 1 a 2 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru, resp. služby a právo odpočítať daň z tovaru, resp. služby vzniká v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Práve preto, pokiaľ si daňový subjekt uplatňoval nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od tejto spoločnosti, mal byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve spoločnosťou uvedenou na faktúre. 43. Bolo v prvoradom záujme kontrolovaného daňového subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov k preukázaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, pretože je jedine jeho zákonnou povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, ktoré si nárokuje (napr. Rozsudok NS SR č.k. 5Sžf/17/2011 z 23.02.2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. IV ÚS 24/2013-7 z 17.01.2013), podľa ktorého daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Daňový subjekt tvrdí, že práce zimnej údržby mu boli dodané dodávateľom MONSTERS s.r.o., tak je povinný toto dodanie preukázať. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správcu dane neobviňuje kontrolovaný daňový subjekt, že sa zúčastnil na podvode s DPH, ale z toho, že nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že predmetné služby mu boli dodané tak, ako boli fakturované. 44. K poukazu na body rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-285/11 Bonik, podľa ktorého právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu, týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa , žalovaný uviedol, že daňový subjekt neoprávnene poukazuje na vyššie uvedený rozsudok, nakoľko sa týka daňového podvodu, pričom správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza, že dôvodom nepriznania práva na odpočítania dane je porušenie konkrétnych ustanovení hmotnoprávneho predpisu a nie preukázateľné zistenie, že plnenie je spojené s daňovým podvodom. Je však súčasne nutné uviesť, že v súvislosti s daňovými podvodmi rozsudok v spojených veciach Mahagében a Péter Dávid č. C-80/11 a C-142/11 pripomína, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ podporovaný smernicou 2006/112 (bod 41 rozsudku) a obozretný daňový subjekt môže považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo službu, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (bod 60 rozsudku). Podľa judikatúry Súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (bod 53 rozsudku). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (bod 59 rozsudku). Obdobné platí napr. aj pre rozsudok v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, podľa ktorého tie subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa nezúčastnili plnení poznačených podvodom, nestratia právo na odpočet DPH. Je teda dôvodné očakávať, že firmy prijmú dôsledné opatrenia s jasnými postupmi, dokumentáciou a kontrolnými mechanizmami, aby sa vyhli obchodov s podnikateľmi, ktorí by eventuálne mohli byť zapojení do daňových podvodov, aby nestratili právo na odpočet DPH. 45. Bez ohľadu na to, či ide o daňový podvod alebo nie, v zmysle Obchodného zákonníka (§§ 135a, 194) bol žalobca pri výkone svojho podnikania povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou, t.j. konať so „starostlivosťou riadneho hospodára“. To znamená, že bol povinný si zaobstarať dostupné informácie pre účely svojich rozhodnutí, dodržiavať pritom bežný štandard obchodnej opatrnosti a minimalizácie rizika a pristúpiť k výkonu svojho práva na podnikanie dostatočne obozretne a zodpovedne. Je zrejmé, že ak tak neučinil, resp. učinil nedostatočne (ako v predmetnom prípade), nesie následky svojho konania a prijatých rozhodnutí. II. Žaloba 46. Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 08.10.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, považoval ich za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 47. V žalobe uviedol nasledovné: „Žalovaný v zhode s Prvostupňovým orgánom vyššie uvedené tvrdenia odôvodňuje najmä s poukazom na skutkové zistenia týkajúce sa spoločnosti Monsters. V tejto súvislosti, žalovaný podporuje svoju argumentáciu najmä že, spoločnosť Monsters bola pri výkone daňovej kontroly pasívna a nekontaktná; nedostatkom „preverenia“ spoločnosti Monsters zo strany žalobcu; nedostatkom/ neexistenciou evidovaných zamestnancov spoločnosti Monsters; neexistenciou sub-dodávaleľských plnení na strane Monsters v kontrolovanom období február 2018. K prvému bodu žalobca uvádza, že on sám počas výkonu daňovej kontroly so Správcom dane ako aj žalovaným spolupracoval a včas poskytol všetky dopytované informácie a doklady, ktorými v súvislosti s obchodným prípadom disponoval. Zároveň žalobca dodáva, že v porovnaní so žalovaným, prípadne inými orgánmi verejnej správy nedisponuje takým rozsahom oprávnení, ktorými by pomohol zabezpečiť spoluprácu zo strany dodávateľa - spoločnosti Monsters. Ako už žalobca uviedol vo svojich predošlých vyjadreniach, samotná skutočnosť, že spoločnosť Monsters je nekontaktná ho prekvapila a viedla k ukončeniu akejkoľvek ďalšej spolupráce s touto spoločnosťou. V tejto súvislosti sa však žalobca domnieva, že samotná skutočnosť, že dodávateľ - spoločnosť Monsters je nekontaktná, nemôže sama o sebe byť dostatočným dôvodom na zabránenie uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty s prihliadnutím na všeobecný princíp daňovej neutrality DPH a tým súvisiacu ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca sa domnieva, že deklarovaním dodaní predmetných služieb žalobcovi v daňovom priznaní a najmä v kontrolnom výkaze spoločnosťou Monsters, s referenciou na 1Č DPH žalobcu a poskytnutú faktúru č. 02/26/2018, je možné konkludentným spôsobom preukázať dodanie predmetných služieb spoločnosťou Monsters. Zároveň o dodaní týchto služieb musel mať vedomosť i štatutárny zástupca spoločnosti Monsters, respektíve minimálne ním splnomocnená a kvalifikovaná osoba na podanie príslušných daňových priznaní a výkazov. Na prešetrenie/zohľadnenie uvedených skutočností žalobca vo svojich vyjadreniach, ako aj Odvolaní viackrát apeloval, no žalovaný ich dodatočne nepreveril a ani vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, nakoľko ich považoval za irelevantné. V nadväznosti na uvedené chce žalobca poukázať na ustanovenie §24 ods. 2 Zákona o správe daní a to, že „správca darte vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. " Z tohto dôvodu sa žalobca domnieva, že opomenutím preverenia vyššie uvedených skutočností nedošlo zo strany preverenia vyššie uvedených skutočností došlo zo strany žalovaného k neúplnému splneniu jeho povinnosti podľa §24 ods. 2 Zákona o správe daní. Naviac v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalobca konštatoval, že Správca dane nemohol v spoločnosti Monsters vykonať daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 a preto pristúpil k určeniu dane na základe pomôcok v zmysle §48 a nasl. zákona o správe daní. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný za účelom konzistentnosti odôvodnenia rozhodnutia však neuvádza dôležitý fakt, či pri určení DPH na základe pomôcok spoločnosti Monsters nezohľadnil výstupnú daň z dodaní predmetných služieb žalobcovi, ktorých vznik daňovej povinnosti pre nedostatok preukaznosti ich reálneho uskutočnenia spoločnosťou Monsters namieta. Ak by Správca dane daň na výstupe z faktúry č. 02/26/2018 za predmetné dodané služby pri určení DPH spoločnosti Monsters zohľadnil, nemôže naďalej obstáť argumentácia Správcu dane a žalovaného, že nedošlo k vzniku daňovej povinnosti. Zároveň sa žalobca domnieva, že takýmto konaním mohlo dôjsť aj k zásadnému porušeniu princípu neutrality DPH, ako aj porušeniu základných zásad daňového konania podľa §3 ods. 1 Zákona o správe daní. K druhému bodu žalobca uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že pri uzavieraní obchodu so spoločnosťou Monsters nekonal s dostatočnou obozretnosťou. Je nesporné, že sa žalobca pri preverení spoločnosti Monsters zameral najmä na daňovo-formálne a finančné aspekty a to predovšetkým: - či spoločnosť Monsters nevystupuje ako dlžník vo verejne dostupných registroch (Finstat, Sociálna poisťovňa. Daňový úrad); - či je spoločnosť Monsters riade registrovaná pre účely DPH a uvedená ako registrovaný subjekt v informačných zoznamoch žalovaného; a - či u spoločnosti Monsters nenastali dôvody na zrušenie registrácie v čase vyhotovenia faktúry; Ako už viackrát konštatoval žalobca vo svojich vyjadreniach, dostal od spoločnosti Monsters k nahliadnutiu aj priebežnú účtovnú závierku, čo nebýva zvyčajným štandardom v bežnom obchodnom styku, z ktorej vyplynuli priebežné tržby vo výške 1 mil. EUR indikujúci žalobcovi relatívnu „finančnú solídnosť“ s prihliadnutím na vlastné tržby žalobcu. V tejto súvislosti žalobca pripúšťa, že bližšie nepreveroval postavenie osoby, s ktorou rokoval o rozsahu potrebných služieb zimnej údržby od spoločnosti Monsters. Konal však v dobrej viere, že osoba s ktorou rokoval disponuje dostatočným poverením na uzavretie relatívne bežného a v porovnaní na celkové tržby spoločnosti v priebežnej účtovnej závierke relatívne nevýznamného obchodu pre spoločnosť Monsters. V praxi , ale takéto preverovanie nie je bežné a ani ho nie je možné spravodlivo vyžadovať , nakoľko úlohou podnikateľských subjektov nie je prioritne preverovanie svojich partnerov z pohľadu plnenia si ich daňových povinností, alebo postavenia ich štatutárnych orgánov , najmä ak ide o obchodné prípady, ktoré nie sú objemom výnimočné. Taktiež aj s prihliadnutím na limitované riziko žalobcu z titulu dohodnutej fakturácie a platby až po výkone objednaných služieb, nepovažoval v tom čase žalobca za potrebné osoby konajúce v mene spoločnosti Monsters bližšie preverovať. Naviac, konkludentným konaním zo strany spoločnosti Monsters - a to postupným plnením a realizáciou objednaných služieb zimnej údržby v rozsahu v akom boli medzi oboma stranami dohodnuté, mal žalobca za to, že došlo k riadnemu uzavretiu obchodného vzťahu so spoločnosťou Monsters. Žalobca sa ďalej domnieva, že i s poukazom na nižšie uvedenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie uvedenú nižšie, by i prípadný exces v konaní osôb za spoločnosť Monsters sám o sebe nemal limitovať právo na odpočet dane z takýchto služieb. Uvedený exces by však mohol zakladať prípadné nároky na náhradu škôd v obchodnoprávnej / občiansko-právnej rovine. Tu je však žalobca toho názoru, že v predmetnom prípade ani nedošlo k poškodeniu spoločnosti Monsters a to z dôvodu, že rozsah objednaných a dodaných služieb bol žalobcom na základe riadne vyhotovenej faktúry spoločnosti Monsters v celosti uhradený. Na základe vyššie uvedených argumentov považuje žalobca odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tomto bode za nedostatočné a právne neudržateľné . K tretiemu a štvrtému bodu žalobca uvádza, že žalovaný ako aj Správca dane sa pri odôvodnení svojho rozhodnutia zameriavajú najmä na skutočnosť, či bolo možné zo strany spoločnosti Monsters zabezpečiť predmetné fakturované služby zimnej údržby žalobcovi. Žalovaný svoje závery odôvodňuje najmä zistenými skutočnosťami, že spoločnosť Monsters v rozhodnom období výkonu zimnej údržby podľa údajov zo Sociálnej poisťovne nemala evidovaných žiadnych vlastných zamestnancov. Uvedený fakt, že spoločnosť Monsters nemala v Sociálnej poisťovni evidovaných žiadnych zamestnancov považuje žalobca v predmetnej veci za nepodstatný a nedostatočný argument v spojení so snahou žalovaného preukázať „nemožnosť“ dodania služieb zo strany spoločnosti Monsters. Uvedené žalobca odôvodňuje najmä faktom, že v rozsahu vykonaného dokazovania zo strany žalovaného nemožno vylúčiť, že osoby ktoré pre spoločnosť Monsters vykonávali predmetné práce zimnej údržby boli v inom než zamestnaneckom vzťahu so spoločnosťou (napr. živnosť) a teda, že k zabezpečeniu služieb došlo zo strany spoločnosti Monsters subdodávateľský (uvedenú možnosť pripúšťa aj žalovaný vo svojom rozhodnutí). Zároveň, aj v prípade absentujúceho subdodávateľského vzťahu s predmetnými osobami a prípadnom porušení oznamovacích a ohlasovacích povinností vo vzťahu k zamestnávaniu osôb voči príslušným orgánom verejnej moci zo strany spoločnosti Monsters, nezakladá právo Správcu dane na odmietnutie nároku na odpočet dane z fakturovaných služieb na strane odberateľa - žalobcu. Neexistencia dodaní v kontrolnom výkaze za obdobie február 2018 ako dostatočný dôkaz, že nedošlo k subdodávateľskému zabezpečeniu služieb neobstojí. A to z dôvodu, že zo strany spoločnosti Monsters mohlo dôjsť s poukazom na ustanovenie §51 ods. 2 zákona o DPH k uplatneniu dane na vstupe z takýchto dodávateľských faktúr aj v neskorších obdobiach a nie iba v zdaňovacom období február 2018. Taktiež je možné dôvodne vylúčiť skutočnosť, že spoločnosť Monsters mohla uvedené dodávateľské služby nakupovať od drobných podnikateľov/živnostníkov neregistrovaných na účely DPH. V tomto prípade by sa totiž uvedené faktúry od takýchto neregistrovaných dodávateľov v kontrolnom výkaze spoločnosti Monsters neuvádzali. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca domnieva, že Správca dane, ako aj žalovaný v tejto časti argumentácie nezohľadnili a nedostatočne zistili všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie, čo je v priamom rozpore s ustanoveniami §44 ods. 1 Zákona o správe daní. Ako žalobca uvádza aj vo svojich vyjadreniach, Správca dane a žalovaný pri odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezohľadnili závažné a primárne skutočnosti zakladajúce nárok žalobcu na odpočet DPH z dodaných služieb spoločnosťou Monsters. Týmito skutočnosťami je fakt, že došlo k skutočnému (fyzickému) výkonu a realizácií fakturovaných služieb zimnej údržby, čo bolo aj dôsledne žalobcom preukázané poskytnutými písomnosťami, ako aj predloženou extenzívnou fotodokumentáciou. Zároveň dodanie týchto služieb potvrdzuje aj fakt, že tieto následne boli žalobcom ďalej dodané a fakturované konečnému zákazníkovi - spoločnosti Horne Pro Správcovská s. r. o„ ktorá ich dodanie taktiež nespochybnila. V tejto súvislosti nedá žalobcovi opäť poukázať na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá práve skutočnosti, že došlo k skutočným dodaniam služby/tovaru a následnému použitiu týchto dodaní na zdaniteľné plnenia daňovníka, považuje za rozhodujúce pre uplatnenie nároku na odpočtu dane s ohľadom na zachovanie princípu neutrality DPH. Preto žalobca principiálne nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, ktoré sa primárne zakladá na „nekontaktovateľnosti“ dodávateľskej spoločnosti Monsters a tým súvisiacej nemožnosti hĺbkového preverenia skutočností, písomností a účtovných záznamov na strane tejto spoločnosti. Na základe uvedeného sa žalobca domnieva, že došlo z jeho strany k splneniu všetkých hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry spoločnosti Monsters v zmysle §49 a §51 zákona o DPH, keďže: - Objektívne došlo k fyzickému výkonu a teda k dodaniu služieb zimnej údržby na základe predloženej fotodokumentácie zakladajúcej vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa týchto služieb; - Predmetné dodané služby boli zo strany žalobcu následne použité na jeho vlastné zdaniteľné plnenia - dodania konečnému spotrebiteľovi spoločnosti Home Pro Správcovská s. r. o., pričom daň z týchto dodaní bola riadne deklarovaná a odvodená žalobcom; - Spoločnosť Monsters bola v čase dodania a fakturácie služieb riadne registrovaným platiteľom DPH a zároveň za dodané služby riadne vyhotovila faktúru v zmysle ustanovení §71 a nasl. zákona o DPH; - Žalobca pri odpočítaní dane splnil formálne požiadavky v zmysle §49 a 51 zákona o DPH a to disponoval faktúrou vyhotovenú iným platiteľom za príslušné dodávky služieb s uplatnením dane, ktorú žalobca bol povinný zaplatiť a túto aj dodávateľovi zaplatil; - V konaní nebolo Správcom dane ani žalovaným konštatované, že by dodanie služieb bolo poznačené podvodom. Zhrnutím vyššie uvedeného má žalobca za to, že žalovaný v odôvodnení Napadnutého rozhodnutia: - nevyhodnotil správne zistené skutkové okolnosti; - nevysporiadal sa s argumentmi žalobcu; - nekonštatoval ani nepreukázal zneužitie práva žalobcom, ktoré by v zmysle ustálenej judikatúry SDEÚ bolo nevyhnutné k splneniu podmienok pre obmedzenie základného práva na odpočet DPH na vstupe.“ III. Vyjadrenie žalovaného 48. Žalovaný sa k žalobe vyjadril elektronickým podaním doručeným súdu dňa 03.02.2020, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Obsahom bolo vyjadrenie k správnej žalobe obdobné ako odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, pričom opisom argumentov daňového orgánu sa súd zaoberal v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. IV. Relevantné právne predpisy 49. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 50. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 51. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 52. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 53. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 54. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 55. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 56. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 57. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 58. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 59. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 60. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 61. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona o DPH na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). V. Posúdenie veci správnym súdom 62. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 63. Predmetom preskúmavania správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti. Žalobca v žalobe namietal, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z § 19, § 49 a § 51 zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 a splnenie podmienok aj riadne preukázal. 64. Správca dane pri daňovej kontrole vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, pričom overil relevantnosť žalobcových tvrdení a preveril skutočnosti podstatné pre správne určenie dane. 65. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť záverov daňových orgánov, ktoré boli pretavené do žalovaným potvrdeného výroku správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti, správny súd poukazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia opísaného v ods. 5 až 45 tohto rozsudku, pričom sa správny súd so závermi žalovaného plne stotožnil. 66. Hoci žalobca popieral závery správcu dane o tom, že by sa obchod deklarovaný v súvislosti s podaným daňovým priznaním na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie neuskutočnil a namietal pri tom okrem nesprávneho právneho posúdenia aj nedostatočne zistený skutkový stav, základnou spornou otázkou pre posúdenie veci bolo naplnenie podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane upravené v § 49 až § 51 zákona o DPH. 67. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tejto súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 68. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č o DPH. 69. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 70. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 71. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie DPH pri dodaní služby je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa vykonanie úkonov, o ktorých existuje hmatateľný dôkaz v podobe existencie produktu služby zhmotneného do podoby podľa druhu poskytnutej služby. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním služby je rozhodujúce, aby prijímateľ disponoval s výsledkom činnosti dodávateľa služby alebo mal obchodný vzťah (ako dodávateľ) s osobou disponujúcou výsledkom služby a o poskytnutej službe aj relevantnú vedomosť, pokiaľ dodával príslušnú službu subdodávateľsky. 72. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne a objektívne spochybnia uskutočnenie obchodu, je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť obchod a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so spornou službou skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 39/2018). 73. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. 74. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 75. Žalobca si uplatnil nároku na odpočet DPH za príslušné zdaňovacie obdobie z dôvodu faktúry č. 02/26/2018 zo dňa 26.02.2018 vystavenej obchodnou spoločnosťou MONSTERS s.r.o. za „vykonanú zimnú údržbu v lokalite Záhorská Bystrica, Parkville, Koliba, Eden Park, R1, Modrá gula, Zelená Hôrka, Techno“, na sumu 39 170,00 EUR, DPH 20% 7 834,00 EUR, spolu 47 004,00 EUR. V daňovom konaní však z dôkazov produkovaných žalobcom alebo zabezpečených správcom dane nebolo preukázané, že žalobca prijal službu od ním označeného dodávateľa, ktorý bol uvedený na predložených faktúrach. 76. Správca dane po vzniku pochybností o existencii tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Správca dane správne preveroval dodávateľa žalobcu, pretože riadne označenie dodávateľa je jednou z náležitostí faktúry a slúži na verifikáciu vierohodnosti faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť MONSTERS s.r.o. žalobcovi fakturovaný tovar nedodala, čím neboli naplnené podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane upravené v § 49 až § 51 zákona o DPH. 77. V čase rozhodnom pre posúdenie veci bola obchodná spoločnosť MONSTERS s.r.o. nekontaktná, nemohla teda ani potvrdiť uskutočnenie činností fakturovaných žalobcovi. 78. Pokiaľ žalobca namietal, že nemožno od neho spravodlivo požadovať zodpovednosť za nekontaktnosť jeho obchodných partnerov alebo za to, že ich konanie bolo v rozpore s právnymi predpismi, správny súd zdôrazňuje, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). 79. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). 80. O daňovom subjekte platí domnienka, že na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie, že ide o prípad podvodu, resp. nezákonného konania, ak tovar alebo službu fyzicky nevidel, neskontroloval ich, nemá dôkaz o pôvode, predchádzajúcom pohybe alebo nemá doklad o parametroch služby. Tento predpoklad nemožno vyvrátiť preukázaním, že nevedomosť o týchto pre obchod nevyhnutných otázkach bola spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH. Okrem uvedenej možnosti je akokoľvek inak možné preukázať existenciu primeraných dôvodov pochybností. 81. Za dôležité považoval správny súd zistenie správcu dane, že MONSTERS s.r.o. nebola sociálnou poisťovňou vedená ako platiteľ poistného v zmysle § 128 ods. 1 až 3, 8 až 11 zákona č. 461/2003 Z. z., čo znamená, že MONSTERS s.r.o. nemala vlastných zamestnancov, ktorí by mohli fakturované pracovné činnosti pre žalobcu za jeho dodávateľa vykonať a je nanajvýš nepravdepodobné, že by spoločníčka a konateľka MONSTERS s.r.o. Eva Kovácsová celú zimnú údržbu vykonala úplne sama. Bol teda vážne spochybnený jeden zo základných atribútov pre konštatovanie reálnosti daňovým subjektom deklarovaných zdaniteľných plnení (obchodných transakcií). 82. Skutočnosťou spochybňujúcou hodnovernosť dodávateľa žalobcu a tým spochybňujúcou aj zrealizovanie predmetného obchodu fakturovaného žalobcovi dodávateľom MONSTERS s.r.o. bolo zistenie správcu dane týkajúce sa bankového účtu MONSTERS s.r.o.. Za podozrivé možno považovať správanie MONSTERS s.r.o., ktorá po každej bezhotovostne prijatej väčšej sume na svoj bankový účet túto v krátkom čase z účtu v hotovosti vybral. 83. Ako ďalej vyplýva zo zistení správcu dane z kontrolného výkazu MONSTERS s.r.o., ktoré súd opísal v ods. 17 odôvodnenia tohto rozsudku, tieto vylučujú poskytnutie služby za vykonanú zimnú údržbu pre žalobcu spoločnosťou MONSTERS s.r.o. aj subdodávateľský. 84. Správny súd preto poukazuje na skutočnosť hodnú zreteľa, a síce že ani u samotného dodávateľa žalobcu nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre žalobcu či už priamo alebo subdodávkou. 85. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností a tiež z dôkazov podrobnejšie opísaných v ods. 5 až 45 odôvodnenia rozsudku, správca dane celkom dôvodne dospel k záveru, že dodávateľ žalobcu predmetnú službu nemohol nadobudnúť od deklarovaného dodávateľa. V tomto smere správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, pričom žalobcom produkované dôkazy neboli dostatočne presvedčivé na preukázanie správnosti ním vypočítanej DPH, preto hoci žalobca namietal aj nedostatočne zistený skutkový stav, s touto námietkou sa správny súd nestotožnil. 86. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalobcu, resp. Ing. Martina Blažeka ako jediného spoločníka a konateľa žalobcu v čase rozhodnom pre posúdenie veci k okolnostiam predmetného obchodu fakturovaného mu spoločnosťou MONSTERS s.r.o., tieto správny súd nemohol ani v najmenšom považovať za preukazujúce zrealizovanie zdaniteľného plnenia. 87. Konateľ žalobcu nepoznal konateľku MONSTERS s.r.o. a správcom označené osoby konateľku Eva Kovácsová ani neskoršieho Borbála Kovácsa žalobca nevedel identifikovať. Napriek tomu, že sporný obchod medzi žalobcom a MONSTERS s.r.o. sa mal uskutočniť vo februári 2018, zhruba len po roku (dňa 04.03.2019 na ústnom pojednávaní) si konateľ žalobcu nevedel spomenúť takmer na žiadnu okolnosť jeho uzavretia a realizácie. K vzniku spolupráce konateľ žalobcu uviedol, že si na to nepamätá a nevedel ani kto ho zoznámil s osobou, ktorú označil ako „Ičo“, s ktorou mal o obchode jednať v golfovom klube v Sebedraží v novembri 2017. Pokiaľ ide o rozsah a spôsob plnenia (ústnej) zmluvy, ani k tomu konateľ žalobcu nevedel uviesť relevantné informácie, nemal informácie o tom, kto jednotlivé činnosti týkajúce sa fakturovanej služby vykonával a aké pracovné nástroje pri tom použil. 88. Za dôležitú skutočnosť správny súd považoval vyjadrenie konateľa žalobcu, že osobu menom „Ičo“, nevedel bližšie identifikovať, dokonca ani nepoznal celé meno tejto osoby a neskôr už s ňou nebol v kontakte. O takomto tvrdení nemožno zmýšľať inak ako o pochybnom a postrádajúcom racionalitu. Neznalosť základných údajov o obchodnom partnerovi a o parametroch plnenia, z ktorého odplatu si účtoval žalobca ako náklad na vstupe pre potrebu odpočtu DPH, je na neprospech žalobcu a výrazne spochybňuje existenciu ním tvrdeného reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia. 89. Vo všeobecnosti je výber dôveryhodných obchodných partnerov primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keď znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/25/2011 zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.9.2011 a sp. zn. 2Sžf/42/2012 zo dňa 18.4.2013). 90. Žalobca predložil správcovi dane podklady, ktoré podľa neho mali preukázať uskutočnenie sporného obchodu. Správny súd neprisvedčil žalobcovi a je toho názoru, že tieto spôsobilosť preukázať uskutočnenie obchodu nemali. 91. Pokiaľ žalobca predložil súpis výjazdov za február 2018, uvedený dokument obsahuje (okrem chybného názvu dodávateľa) tabuľku s uvedenými dňami v mesiaci február 2018, hodinami a lokalitami, na ktorých sa mali práce spoločnosťou vykonať, pričom pod tabuľkou je pečiatka spoločnosti MONSTERS s.r.o. bez podpisu a cez nižšie pečiatku žalobcu je nečitateľný podpis. Z uvedeného dokumentu však nevyplýva, či ho verifikoval dodávateľ žalobcu MONSTERS s.r.o., ani to či a kým boli deklarované práce na zimnej údržbe za MONSTERS s.r.o. vykonané. 92. Pokiaľ žalobca správcovi dane predložil adresy lokalít zimnej údržby 2018/2019, - na tejto listine je uvedený zoznam lokalít a adries, kde mala byť zimná údržba vykonávaná a pod zoznamom je podpísaná pečiatka žalobcu. Dokument s takýmto obsahom nemožno považovať za dôkaz o tom, že , že spornú zimnú údržbu vykonala práve spoločnosť MONSTERS s.r.o.. 93. Pokiaľ ide o DVD nosič, na ňom boli fotografie z jednotlivých lokalít, kde sa mali práce zimnej údržby vykonávať zachytávajúce osoby pri ručnom odhŕňaní snehu alebo osobné automobily s nainštalovanou radlicou. Nemožno však tieto fotografie považovať za dôkaz potvrdzujúci tvrdenia žalobcu o tom, že práce na zimnej údržbe fakturované dodávateľom žalobcu MONSTERS s.r.o. boli vykonávané práve MONSTERS s.r.o. resp. osobami spojiteľnými touto spoločnosťou. 94. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného kontraktu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľmi sa reálne uskutočnili. Správny súd na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 ObZ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 ObZ právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/54/2017 zo dňa 23.1.2019). 95. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). 96. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku opätovne pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi). Žalobca však nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené. 97. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194 ObZ) pri výbere obchodného partnera a rovnako je v danom prípade badať nedostatočné preverovanie svojich obchodných partnerov, o ktorých mal žalobca minimálnu vedomosť. Z pohľadu daňovej uplatniteľnosti, a to súd zdôrazňuje, nemôže obstáť neschopnosť žalobcu preukázať sa komunikáciou s obchodnými partnermi o parametroch dodávky, o zmluve, o fakturácii a nedostatok (aspoň základnej) nevedomosti o obsahu obchodovania len dokresľuje pochybnosti o reálnosti posudzovanej obchodnej činnosti. Správny súd dospel k záveru, že z uvedených indícií by bolo v rozpore s logikou sa domnievať, že žalobca nemohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom. 98. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH, oba správne orgány správne a podrobne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 99. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. Navyše, žalovaný nebol v konaní právne zastúpený, keďže zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho v konaní pred súdom zastupujú. 100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).