Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/214/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201369 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201369.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, konajúca prostredníctvom JUDr. Miloša Kvasňovského, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101901029/2019 zo dňa 08.08.2019 a o návrhu žalobcu zo dňa 05.05.2020 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu zo dňa 05.05.2020 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101901029/2019 zo dňa 08.08.2019 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.10.2019 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len správny súd) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101901029/2019 vydaného dňa 08.08.2019 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len prvostupňový správny orgán) číslo 100598901/2019 zo dňa 11.03.2019 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým bolo uložené podľa § 50 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 160 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) žalobcovi predbežné opatrenie v rozsahu povinnosti zložiť na účet správcu dane peňažnú sumu vo výške X XXX XXX,XX € za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015. 2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac vznikom hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami, v prípade výkonu rozhodnutia, nakoľko v prípade zablokovania účtov sa stane vo vzťahu k svojím zamestnancom a dodávateľom nedôveryhodným a zároveň absolútne platobne neschopným a nebude objektívne schopný plniť si svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom, príslušným sociálnym a zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Žalobca zdôraznil, že zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický kraj a len jeho náklady spojené s plnením si svojich povinností ako zamestnávateľa predstavuje cca XXX XXX € za jeden kalendárny mesiac. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu všeobecné informácie o účtovnej jednotke žalobcu, účtovnú závierku za rok 2018, náklady na zamestnancov za august 2019, dlhodobý majetok za obdobie 09.2018. Poukázal na svoju každoročne sa zlepšujúcu finančnú situáciu a v roku 2018 dosiahol najlepší hospodársky výsledok za posledných 6 rokov, čo dáva predpoklad plnenia si záväzkov. Zdôraznil, že Kriminálny úrad finančnej správy a ani žalovaný nezohľadnili tvorbu účelovej rezervy vo výške cca X XXX XXX € na daňové záväzky roku 2018 a cca X XXX XXX € v účtovnom roku 2018. Potom mal za to, že nútený výkon rozhodnutia by spôsobil jeho absolútny a nezvratný rozklad v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, narušenia obchodných vzťahov, bol by nútený znižovať stavy zamestnancov a toto všetko by v konečnom dôsledku viedlo k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Priznaním odkladného účinku žalobe by podľa neho nevznikol ani rozpor s verejným záujmom na zabezpečení včasného a riadneho výberu daní. Záverom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6S/6/2018, v obdobnej veci žalobcu - spol. W. S., P.. B.., kde bol odkladný účinok priznaný ako aj iné rozhodnutia správnych súdov (Krajský súd v Prešove) pri správnych žalobách vzhľadom na šikanózny postup správcu dane a nezákonný výkon daňových kontrol a s tým spojený princíp zachovania právnej istoty. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 19.12.2019 a v rámci tohto podania zaujal stanovisko aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe neobsahuje žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali žalobcove tvrdenia. 4. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/214/2019-132 zo dňa 29.01.2020 súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil správnemu súdu dňa 05.05.2020 opätovný návrh na priznanie odkladného účinku, správnej žalobe a žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Opätovný návrh znova odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, ktorá by mala spočívať v tom, že by sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Napadnuté rozhodnutie je exekučným titulom na jeho majetok, pričom exekúciou by sa dostal do objektívnej neschopnosti plniť svoje záväzky, nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale hlavne vo vzťahu k zamestnancom, sociálnym a zdravotným inštitúciám, obchodným partnerom. Poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu vedenom pod sp. zn. 1S/255/2019, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že „ak by žalobca neskôr dosiahol úspech v konaní o tejto žalobe, nedošlo by k naplneniu jej zákonného účelu, pretože v tom čase, už žalobca by nemusel byť schopný vykonávať svoju obchodnú činnosť z dôvodu vzniknutej finančnej ujmy“. V danom prípade prebieha súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty s tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaným, pred rozhodnutím súdu o zákonnosti tohto rozhodnutia, by mohlo dôjsť na jeho strane k vzniku závažnej ujmy s trvalými a nezvratnými následkami pre jeho existenciu ako obchodnú spoločnosť, vážnosť danej situácie videl žalobca o to viac, že žalovaný je oprávnený realizovať exekučnú činnosť na podklade vykonateľného exekučného titulu, ktorého vykonateľnosť nastala napriek skutočnosti, že právny základ, v podobe rozhodnutia a to rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, ktoré nie je právoplatné a súčasne ako závislého rozhodnutia od rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktoré rovnako nie je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, a teda pohľadávka de facto nie je ani zákonne splatná a objektívne absolútne nepreukázaná. Bol názoru, že správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody v prípade spoločnosti ako zamestnávateľa, kedy v súčasnej dobe zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla okres Zvolen - Banskobystrický kraj a rovnako aj v regióne prevádzky - v Košiciach, kde sa nachádza drvivá väčšina jeho zamestnancov. Jeho náklady spojené s plnením si povinnosti spoločnosti ako zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu (cena práce) predstavujú sumu vo výške približne U. XXX,- eur za jeden kalendárny mesiac, čo predstavuje len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti, nehovoriac o výrobných nákladoch, nákupe vstupov, pravidelných mesačných splátkach poskytnutých úverov a iných položiek. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že opatrenia v súvislosti s COVID 19 mimoriadne negatívne zasiahli do jeho príjmovej stránky. Predmetné opatrenia predstavujú objektívnu právnu skutočnosť, ktorá je v celom rozsahu nezávislá od jeho vôle alebo jeho pričinenia ako daňového subjektu. Poukázal na to, že príjmy plynúce od dodávok tovaru do zariadení verejného stravovania tvoria mimoriadne významnú časť tržieb a cca mesiac pociťuje mimoriadne významný pokles objednávok a tržieb. Žalobca ďalej uviedol, že nútený výkon rozhodnutí tak spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností spoločností ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločnosti, podnikateľov stratí obchodného partnera a podstatnú časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky. Ďalej uviedol, že jeho terajšia finančná situácia mu dovoľuje ďalej vykonávať jeho podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna, nechystá sa nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. O jeho dlhodobo, v tomto prípade každoročne, sa zlepšujúcej finančnej situácii svedčia práve finančné výsledky, kedy práve za posledný uzavretý finančný rok, a to rok 2018 dosiahol najlepší hospodársky výsledok za posledných šesť rokov. Bol tak názoru, že priaznivý vývoj hospodárskych výsledkov a priaznivá dlhodobá prognóza vývoja tržieb, výnosov a zisku dáva dostatočnú dlhodobú garanciu, že v prípade splatnosti záväzkov, tieto záväzky bude schopný uhradiť. Žalobca žiadal pri rozhodovaní súdu zohľadniť aj tvorbu účelovej rezervy vo výške cca X,X V.. eur na daňové záväzky v roku 2017 a účelovú rezervu na úhradu daňových záväzkov vo výške X,X V.. eur v účtovnom roku 2018, ako aj splácanie splatných daňových pohľadávok a jeho platobnú disciplínu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a správcovi dane, pričom aj v terajšej mimoriadne zložitej situácii pristupuje k plneniu svojich daňových záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať svoju platobnú disciplínu. Mal za to, že aj z tvorby fakultatívnych účtovných rezerv v kumulatívnej výške X,X V.. eur v účtovnom roku 2017 a 2018 vyplýva jeho zodpovedný prístup k splácaniu svojich budúcich daňových záväzkov v prípade, ak nastane ich splatnosť resp. za predpokladu, ak ich zákonnosť potvrdí súd. Uviedol, že vzhľadom na jeho krátkodobú zlú ekonomickú situáciu, by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia viedol k jeho úpadku, a to vzhľadom na výšku vyrubeného rozdielu dane a daňovému exekučnému konaniu zameranému na vymoženie vyrubeného rozdielu dane. Likvidačné pôsobí už len blokácia bankových účtov finančnou správou v súvislosti s právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutí. Ďalšou hrozbou by bolo aj neuhradenie jeho záväzkov - preddavkových faktúr voči jeho dodávateľom, čo by malo za následok zrušenie dohodnutých obchodných vzťahov. Ďalej bol názoru, že hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je objektívne daná, existujúca a preukázaná, nakoľko v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe, bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. Uviedol, že inštitút odkladného účinku správnej žaloby nemá primárne slúžiť na zaistenie priaznivej finančnej situácie podnikateľských subjektov. Avšak v situácii, kedy prebieha súdne konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým sa začalo exekučné konanie na vymoženie rozdielu dane v sume X XXX XXX,XX eura, je pri určitej výške tejto dane opodstatnené prihliadnuť na to, že okamžitým výkonom rozhodnutia pred rozhodnutím súdu o zákonnosti tohto rozhodnutia na podklade podanej žaloby by mohlo dôjsť k závažnej ujme vo vzťahu k jeho ďalšej existencii a podnikateľským aktivitám, čo by v neposlednom rade malo negatívny sociálny dopad aj na jeho zamestnancov. Ďalej dôrazne poukázal na skutočnosť, že z obsahu riadnej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2018 vyplýva, že prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho ako obchodná spoločnosť tvorí záporný prevádzkový kapitál. Z riadnej účtovnej závierky jednoznačne vyplýva, že výška jeho obežného majetku (brutto) predstavuje sumu XX XXX XXX,- eur, pričom však výška jeho krátkodobých záväzkov predstavuje výšku XX XXX XXX,- eur a daňové záväzky sumu vo výške X XXX XXX,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že jeho záväzky značne prevyšujú jeho pohľadávky, čo predstavuje komplikácie v rámci financovania jeho prevádzky, ktorý je nútený zdroje na chod a hospodársku réžiu financovať aj z cudzích zdrojov, prijatých formou úveru. Žalobca konštatoval, že priznaním odkladného účinku nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žaloby nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie je na neprospech ani verejného záujmu a ani správcovi dane. Priznanie odkladného účinku nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, avšak dáva mu možnosť naďalej udržiavať jeho podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť. Nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je v prípade jeho úspechu v súdnom konaní spôsobilé privodiť stav, kedy na vrátení výkonom rozhodnutia postihnutých prostriedkov - reštitúcie, už nebude mať alebo nemusí mať záujem, nakoľko jeho hospodárska situácia bude už nezvratná, prípadne bude už v procese zániku. 6. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovanému s tým, že má možnosť sa k nemu v lehote 15 dní vyjadriť. Žalovaný sa v stanovenej lehote k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril. 7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 9. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 11. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. 12. Krajský súd v Bratislave preskúmal opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku a dospel k záveru, že ani opätovnému návrhu nemôže vyhovieť. 13. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie isť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 14. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odseku 5. tohto uznesenia, pričom v tomto prípade - nariadenia predbežného opatrenia o povinnosti zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie v návrhu nijako nepreukázal. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nado všetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca žiadne nové právne relevantné skutočnosti odôvodňujúce prijať záver o nenapraviteľných následkoch na jeho právach nepreukázal inak ako len svojím tvrdením a to aj v súvislosti s opatreniami súvisiacimi s COVID-19, ktoré podľa jeho tvrdení ho mali mimoriadne negatívne zasiahnuť z príjmovej stránky. V prejednávanej veci správny súd je názoru, že v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcom uvádzanú závažnú ujmu spočívajúcu v ohrození (možnom ukončení) jeho podnikania v prípade zloženie do zábezpeky finančnej čiastky nijako hodnoverne nepreukázal. Preukazovanie likvidačného dopadu na žalobcu v prípade zloženia danej sumy na účet správcu dane, čím sa znemožní možnosť nakladania s touto sumou žalobcovi, podľa názoru správneho súdu nijako neodráža reálnu schopnosť a jeho (ne)možnosť túto čiastku zložiť z vlastných disponibilných zdrojov, keďže samotný žalobca v návrhu poukázal na tvorbu účelovej rezervy na úhradu svojich daňových záväzkov za roky 2017 a 2018 v celkovej výške X XXX XXX €, čo bezpochyby by umožnilo žalobcovi splnenie uloženej povinnosti napadnutým rozhodnutím. Pri posudzovaní dôvodnosti opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Takýto stav však podľa názoru súdu v danej veci nenastal, keďže žalobca podľa svojho vyjadrenia v žalobe má vytvorené finančné rezervy umožňujúce mu zloženie danej ujmy. 15. Správny súd uvádza, že zákonom (SSP) predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom. 16. V prejednávanej veci ide o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia majúceho charakter predbežného opatrenia - zloženie peňažnej sumy na účet správcu dane, t. j. ide o rozhodnutie zaisťovacieho charakteru a dočasného trvania, slúžiaceho k zabezpečeniu prípadnej budúcej povinnosti žalobcu plniť voči správcovi dane určenú daňovú povinnosť. Napadnuté rozhodnutie nijako nepostihuje žalobcu nad rámec toho, že s dotknutými peňažnými prostriedkami, ktoré má žalobca na účte nebude môcť dočasne disponovať, a to práve z dôvodu obavy, ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí (aj v prvostupňovom rozhodnutí) riadne odôvodnil. 17. Z obsahu k návrhu pripojených dokladov žalobcu ako aj svojej rozhodovacej činnosti - iných súdnych konaní, správny súd vyvodil, že žalobca je postihnutý viacerými daňovými konaniami a aj daňovými exekúciami. Žalobca v jednej časti svojho návrhu tvrdí, že mu bezprostredne hrozí likvidácia a ukončenie podnikania (vzhľadom na množstvo daňových konaní) a zároveň v ďalšej časti návrhu argumentuje svojou finančnou disciplínou a výškou svojich vytvorených finančných rezerv, ktoré majú slúžiť na pokrytie jeho daňových nedoplatkov. 18. Správny súd musí uviesť, že rozhodnutia iných správnych súdov a ani tunajšieho správneho súdu v iných daňových veciach žalobcu, resp. jeho dcérskych spoločností - S. SK, B.. T.. Y.., W. S., P.. B.., a v ktorých konaniach bol priznaný podaným žalobám odkladný účinok nie sú pre správny súd v tejto veci právne záväzné, nakoľko sa nejedná o veci totožné z hľadiska účastníkov, predmetu konania a skutkových okolností a preto argument žalobcu o zachovaní právnej istoty a legitímnych očakávaní nie je namieste. 19. Správny súd tiež poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe nemôže slúžiť na zhojenie nepriaznivej situácie (finančnej) žalobcu a nemôže predstavovať spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov žalobcu a tiež ani nezbavuje žalobcu jeho povinnosti úhrady zistených daňových nedoplatkov. V zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne preukázane hrozila žalobcovi závažná ujma a nie že by ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. 20. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade žalobca dostatočne neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže samotný žalobca tvrdí o svojej nemožnosti dobrovoľného plnenia uloženej povinnosti napadnutým rozhodnutím bez dopadu na jeho existenciu ako podnikateľa, z čoho vyplýva aj jeho neochota podrobiť sa plneniu povinnosti uloženej mu napadnutým rozhodnutím, resp. dobrovoľne plniť zistené daňové podlžnosti. Zároveň v prejednávanej veci je verejný záujem postavený na požiadavke včasného plnenia zákonných daňových povinností zo strany daňových subjektov, t. j. aj žalobcu, pričom však tento si svoje daňové povinnosti podľa žalovaného (o čom má správny súd vedomosť z viacerých súdnych konaní) dlhodobo riadne neplní. 21. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP. 22. V zmysle obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ide o vymáhanie daňového nedoplatku žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015, pričom z odôvodnenia opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nevyplýva, že by vo veci predmetného daňového nedoplatku bol v žalobcom iniciovanom súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia správcu dane priznaný odkladný účinok podanej správnej žalobe. 23. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Taktiež nijako nepreukázal svoje opätovné tvrdenie o možnom zániku podnikania. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ... “ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 24. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe nepreukázal, súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho platobnú neschopnosť, pre ktorú by nemohol zaplatiť vymáhaný daňový nedoplatok, prípadne že by sa jeho zaplatením mohol do takejto situácie dostať. Preto správny súd podľa § 188 SSP opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods.2 písm. e/ SSP)