Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/249/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201563 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201563.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Z.źyna K. J., štátna občianska N. republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. I. XX, T. XXXX, C. konfederácia zastúpená: Dentons Europe CS LLP, One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, IČO: 36 861 391 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102340758/2019 zo dňa 10.10.2019 a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.11.2019 sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102340758/2019 zo dňa 10.10.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktoré jej bolo doručené prostredníctvom jej právneho zástupcu v daňovom konaní dňa 21.10.2019 a ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101549012/2019 zo dňa 25.06.2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), na základe ktorého vyrubil žalobkyni ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume XX XXX XXX, XX eura a neuznal daňovú stratu v sume XX XXX, XX eura, na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne nové dôkazy a skutočnosti, na základe ktorých by bola oprávnená žiadať, aby príjem z podnikania vo výške XXX XXX XXX,XX eura ako príjem komplementára na základe účasti v komanditnej spoločnosti nebol zdanený napriek skutočnosti, že uvedený príjem je v zmysle vnútroštátneho predpisu t.j. zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o dani z príjmov“) predmetom dane -je zdaniteľným príjmom a nie je oslobodený od dane. Uviedol, že žalobkyni ako komplementárovi komanditnej spoločnosti V. k.s., U. XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX (od 11.08.2016 V. D. k.s. v likvidácii), vznikla na území I. republiky stála prevádzkareň, ktorá je povinná zdaniť všetky príjmy z podnikania dosiahnuté na území Slovenskej republiky (okrem príjmov oslobodených od dane) a že jej dosiahnutý príjem nie je oslobodený od dane v zmysle vnútroštátneho právneho predpisu ani na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore dane z príjmov a z majetku č. 95/1996 Z. z. (ďalej len ako „ZZDS“), nakoľko výkon komplementára patrí medzi riadiace činnosti, ktoré nemožno považovať v zmysle tejto ZZDS za podpornú činnosť, pretože ide o aktívnu činnosť z podnikania a je nutné ho odlišovať od pasívneho príjmu - dividendy. Komplementár je teda štatutárnym orgánom, ktorému je vyplácaný príjem na základe výkonu jeho aktívnej činnosti a nezdanením podielu na výsledku hospodárenia, teda podielu na zisku komplementára, ktorý sa vypláca pred zdanením, by bola porušená zásada jediného priameho zdanenia a zásada rovnakého daňového zaobchádzania. 2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný rovnako ako aj správca dane - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykladali a aplikovali príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov neústavným a nezákonným spôsobom, keď nad rámec jeho príslušných ustanovení jej ukladali povinnosti, ktoré jej tieto ustanovenia neukladajú a ktoré sa z nich nedajú odvodiť ani pomocou žiadnych prípustných výkladových metód. Ďalej namietala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí poprel svoje vlastné skoršie právne stanoviská a metodický pokyn a taktiež zavádzajúco argumentoval odbornou literatúrou ako aj poukazovaním na poučenie k formuláru daňového priznania. 3. Žalobkyňa zároveň žiadala správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a ako dôvod uviedla, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo jeho dobrovoľným splnením jej hrozí značná hospodárska a finančná škoda, ako aj iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Poukázala na to, že uložená daňová povinnosť je veľmi pravdepodobne najvyššou daňovou povinnosťou, aká bola kedy uložená fyzickej osobe v Slovenskej republike v oblasti dani z príjmu a že keďže napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú zjavne nezákonné, už len výška tejto daňovej povinnosti predurčuje vznik priamych a nepriamych škôd, ktorý jej hrozí v prípade, že by musela splniť povinnosť uloženú napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím alebo v prípade ich núteného výkonu. Uviedla, že uložená daňová povinnosť je taká vysoká, že nikto nemôže od žiadnej rozumne a obozretne konajúcej osoby (akokoľvek majetnej) očakávať, že bude držať takú vysokú sumu na bežnom účte, alebo mať alokovanú v likvidných aktívach premeniteľných na hotovosť v krátkom čase a takýto postup by bol totiž v rozpore so základnými princípmi investovania a zhodnocovania peňažných prostriedkov s odbornou starostlivosťou. 4. Žalobkyňa uviedla, že v súčasnosti nemá dostatok likvidného majetku (finančného a iného) na to, aby dokázala túto daňovú povinnosť splniť (či už dobrovoľne alebo nútene). Ďalej žalobkyňa uviedla, že je renomovanou filantropkou a investorkou, ktorá svoj majetok investuje a zhodnocuje za účelom zabezpečenia svojej pokojnej staroby a následne s cieľom jeho zachovania pre svoje budúce generácie v súlade so štandardnými investičnými postupmi a metódami, využívajúc investície s dlhodobým investičným horizontom s tým, že väčšina jej majetku je investovaná do projektov v oblasti rastového kapitálu (venture capital - startupy), v akciách spoločností, ktoré nie sú verejne obchodovateľné, realitných investícií, filantropických projektoch a uzavretých nelikvidných investičných a alternatívnych fondov, všetko s dlhodobým investičným horizontom v dĺžke 5 - 10 rokov, pričom pre tieto investície neexistuje žiaden sekundárny trh, čo znamená, že ak by ich musela odpredať pred uplynutím príslušného horizontu, musela by ich predať s výrazným diskontom, čím by utrpela značnú a najmä nenapraviteľnú škodu ešte nad rámec uloženej daňovej povinnosti. Uviedla, že od vyplatenia príjmu, z ktorého jej bola vyrubená daňová povinnosť, uplynulo 5 rokov a keďže sa v dobrej viere spoliehala na príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov, nepočítala a ani nemohla rozumne počítať s tým, že jej bude vyrubená predmetná daňová povinnosť, a preto na jej splnenie si logicky nevytvárala žiadne likvidné rezervy, ale tento príjem investovala. 5. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o jej likvidný majetok, ktorý nie je blokovaný ako zábezpeka (kolaterál) na zabezpečenie jej záväzkov z úverov slúžiacich na financovanie investícií, tento predstavuje čiastku alokovanú na pokrytie jej životných nákladov a jej rodiny a nepredvídateľných výdavkov na najbližšie tri roky s tým, že výška tejto likvidnej zložky jej majetku v súčasnosti dosahuje len zanedbateľné percento sumy uloženej daňovej povinnosti, a preto z pohľadu jej splnenia ide o relatívne bezvýznamnú sumu. Žalobkyňa zároveň dôvodila tým, že skutočnosť, že nemá dostatočný likvidný majetok na splnenie uloženej daňovej povinnosti, nie je z jej strany preukázateľná, pretože platí negatívne dôkazná teória, v zmysle ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (NS SR 6 Cdo/81/2010) a teda dôkazné bremeno na spochybnenie tejto jej obrany preto zaťažuje žalovaného, ktorý pokiaľ by chcel túto obranu spochybňovať, musí preukázať, že má likvidný majetok v dostatočnej výške na splnenie uloženej daňovej povinnosti. 6. Hrozbu hospodárskej a finančnej škody žalobkyňa odôvodnila tým, že predajom investícií za účelom získania likvidných peňažných prostriedkov na úhradu uloženej daňovej povinnosti, by jej hrozila ako investorke väčšia strata nielen na ušlom výnose, ale aj na investovanej listine. Zároveň poukázala na to, že ak by uhradila uloženú daňovú povinnosť či už dobrovoľne alebo nútene a súd by žalobe vyhovel, financovala by tak bezúročne štátny rozpočet Slovenskej republiky po dobu, kým by jej v dôsledku zrušenia napadnutého rozhodnutia vznikol nárok na vrátenie daňového preplatku a zároveň by vzhľadom na výšku tejto škody hrozilo, že by ju musela od štátu súdne vymáhať, čo by trvalo ďalšie dlhé obdobie. Žalobkyňa taktiež uviedla, že jej hrozí finančná škoda aj v prípade, že na podklade napadnutého rozhodnutia, jej správca dane uloží pokutu za správny delikt. Podľa žalobkyne jej hrozí iný vážny nenapraviteľný následok v dôsledku dobrovoľného splnenia uloženej daňovej povinnosti alebo núteného výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorý spočíva v tom, že každá z investícií je v podstate unikátnym a neopakovateľným aktívom, ktorého strata nie je pre ňu nahraditeľná, pretože by bola nedobrovoľne (a v rozpore so zákonom) pripravená o unikátnu časť svojho majetku, ktorú v tom čase už nebude mať možnosť tento istý majetok získať naspäť a dosiahnuť uvedenie do pôvodného stavu. 7. Žalobkyňa má za to, že navrhovaný odkladný účinok nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože umožní predísť vzniku značných škôd, za ktoré by niesol štát zodpovednosť v prípade, ak by bola nútená predčasne zlikvidovať časť svojich investícií na to, aby dokázala splniť uloženú daňovú povinnosť (a prípadnú pokutu za správny delikt) a súd by následne tejto žalobe vyhovel. Zdôraznila, že je osobou požívajúcouu veľmi dobrú reputáciu a povesť vo všetkých krajinách, v ktorých podnikateľsky a osobne pôsobí a plneniu svojich zákonných povinností sa nevyhýba a svoj majetok pred daňovými orgánmi neukrýva, a preto neexistuje žiadne riziko nezaplatenia zákonne uloženej daňovej povinnosti z jej strany ak by táto bola potvrdená súdmi Slovenskej republiky po vyčerpaní všetkých prostriedkov právnej ochrany. Žalobkyňa zdôraznila, že pokiaľ existujú dôvodné a významné pochybnosti o zákonnosti uloženia tejto predmetnej daňovej povinnosti, je v záujme prevencie vzniku značných škôd na jej strane aj na strane štátu priznať správnej žalobe odkladný účinok. 8. Žalovaný sa podrobne vyjadril k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v písomnom vyjadrení zo dňa 27.03.2020, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.03.2020, v ktorom uviedol, že žalobkyňa bola od 13.05.2011 do 05.04.2016 komplementárom v komanditnej spoločnosti V. D. k.s. a bola daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá mala príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky. V prípade žalobkyne vznikla stála prevádzkareň na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 16 ods.1 písm. a) a ods. 3 zákona o dani z príjmov a teda príjem v nej dosahovaný bol aj príjem komplementárov komanditnej spoločnosti (daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou) a ktorý im plynul z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane pri zisťovaní a preverovaní základu dane a iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a dodržiavaní ustanovení zákona o dani z príjmov postupoval v súlade s ustanovením § 3 Daňového poriadku, so všeobecne platnými právnymi predpismi, pričom bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu a zistených skutočností rozhodujúcich pre zistenie alebo vyrubenie dane, a to tak, že chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovávanie práva a právom chránených záujmov kontrolovaného daňového subjektu. Žalovaný nesúhlasil s odkladným účinkom správnej žaloby, vzhľadom na to, že žalobkyňa nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nemá výrobnú resp. obchodnú činnosť, v ktorej by vymáhanie nedoplatku správcom dane jej spôsobilo finančné problémy. 9. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 10. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom, 11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 12. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. 13. Z dikcie ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyplýva, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by mal správny súd z obsahu administratívneho spisu, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní strán v súdnom konaní preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom. 14. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu určitá závažná ujma hrozí. 15. V danom prípade z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsiahnutého v správnej žalobe nevyplýva, že žalobkyni okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, hrozba závažnej ujmy, značná hospodárska škoda či finančná škoda resp. vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 16. Správny súd zastáva názor, že žalobkyňa má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Súd má za to, že takýmto dôkazom nie je žalobkyňou doložené právne stanovisko Univerzity Komenského, Právnická fakulta č. sekr. 509/2019 A III/1 - „Zdaňovanie príjmu z účasti v komanditnej spoločnosti v roku 2014“ zo dňa 13.12.2019, nakoľko neosvedčuje zákonné dôvody podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP, v zmysle ktorého, správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobkyňu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by jej okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Pokiaľ žalobkyňa súdu nepreukázala žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, súd dospel k záveru, že neosvedčila, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jej podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, a preto súd nepriznal žalobe odkladný účinok. 17. Na základe uvedených skutočností postupoval správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP, a rozhodol o návrhu žalobcu tak ako je uvedené vo výroku uznesenia. 18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. a SSP).