Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/225/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201583 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201583.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ALFA-R, s.r.o., IČO: 36 246 271, so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, zastúpený advokátskym spoločenstvom: Nagy & Partners, s.r.o., IČO: 36 869 341, so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Karol Nagy, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102238045/2019 zo dňa 25.09.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.11.2019 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 22.11.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronicky taktiež dňa 22.11.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 102238045/2019 zo dňa 25.09.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "daňový poriadok") rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č. 101519731/2019 zo dňa 20.06.2019, ktorým bola podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku žalobcovi uložená pokuta vo výške XX.XXX,XX eura za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku za uvedenie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodňoval tým, že okamžitým výkonom resp. inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia (resp. napadnutých rozhodnutí) mu hrozí závažná ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že napadnutým rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi povinnosť uhradiť pokutu vo výške XX.XXX,XX eur, pokutu ktorú je nutné vnímať v spojitosti s ďalšími rozhodnutiami daňového úradu za ďalšie zdaňovacie obdobia kalendárneho roka 2014-2015. Žalovaný takto potvrdil uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť na účet správcu dane celkovo spolu sumu vo výške XX.XXX,XX eura. V dôvodoch svojho návrhu žalobca ďalej uviedol, že pokutu uloženú správnou žalobou napadnutým rozhodnutím doposiaľ neuhradil, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. Tvrdil, že aj keby si určenú povinnosť splniť chcel, nemôže tak v plnom rozsahu učiniť, pretože takýmito finančnými prostriedkami nedisponuje. Následne tvrdil, že na základe napadnutého rozhodnutia môže žalovaný viesť exekúciu na majetok žalobcu, čo by v spojitosti s ďalšími rozhodnutiami daňového úradu a žalovaného malo likvidačný dopad na majetkovú sféru žalobcu a znamenalo by to krajne nepriaznivý zásah do podnikateľskej činnosti žalobcu s dôsledkom predĺženia spoločnosti žalobcu, ukončenia podnikateľskej činnosti, zrušenia pracovných miest zamestnancov žalobcu (44 zamestnancov a 6 osôb pracujúcich na živnosť) a v konečnom dôsledku zánik žalobcu. Nezaplatením uloženej pokuty určenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím v plnej výške je tiež vystavený aj riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane. Žalobca mal za to, že je nepochybné, že z uvedených dôvodov vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia zakladá existenciu závažnej ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi. V prípade výkonu rozhodnutí žalovaného a daňového úradu by ochrana práv žalobcu stratila význam, čím by bola odopretá spravodlivá ochrana subjektívnych práv žalobcu pred nepriaznivými účinkami rozhodnutia žalovaného. Podľa žalobcu môže uvedenej závažnej ujme a v mnohých ohľadoch nenapraviteľným následkom predísť správny súd - priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Záverom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu uviedol, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe nevznikne žiadna ujma žalovanému ani iným osobám na rozdiel od situácie, keď by malo dôjsť k okamžitému výkonu rozhodnutí. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 22.01.2020, doručeným tunajšiemu súdu taktiež dňa 22.01.2020, v rámci ktorého sa vyjadril i k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to tak, že žiada, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel. Argumentoval tým, že celková DPH vyrubená žalobcovi po daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2015 v sume XXX.XXX,XX eura a uložená pokuta v sume XX.XXX,XX eura nebola pre žalobcu likvidačná a nebola ohrozená ani jeho podnikateľská činnosť, pretože v nej naďalej pokračuje a daňových priznaniach k DPH vysoké obraty. Vo svojom vyjadrení žalovaný poukázal na účelové konanie žalobcu, ktorý svojim konaním, neoprávneným uplatnením nároku na odpočítanie DPH, ukrátil štátny rozpočet. Podľa žalovaného z správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol zapojený do reťazca obchodníkov s mäsom, konanie subjektov zapojených v tomto reťazci nesie podľa zistenia správcu dane pri daňovej kontrole znaky podvodného konania. Subjekty, ktoré mali dodávať túto komoditu žalobcovi, si svoje daňové povinnosti neplnili, v reťazci sa nachádzali tzv. rizikové subjekty. Žalobca tým, že si odpočítal daň z faktúr od takýchto spoločností, ukrátil štátny rozpočet. Dôsledkom konania žalobcu je vyrubenie rozdielu dane a následné uloženie pokuty. Žalovaný zastával názor, že pokiaľ by si žalobca plnil svoje daňové povinnosti v súlade s platnou legislatívou, nevystavil by sa riziku uloženia sankcií, následnej exekúcie ani trestného stíhania. 4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP. 10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy resp. ohrozenie vážnym nenapraviteľným následkom. Hrozbu takéhoto následku videl predovšetkým v tom, že na základe napadnutého rozhodnutia môže žalovaný viesť exekúciu na majetok žalobcu, čo malo likvidačný dopad na majetkovú sféru žalobcu a znamenalo by to krajne nepriaznivý zásah do podnikateľskej činnosti žalobcu s dôsledkom predĺženia spoločnosti žalobcu, ukončenia podnikateľskej činnosti, zrušenia pracovných miest zamestnancov žalobcu (44 zamestnancov a 6 osôb pracujúcich na živnosť) a v konečnom dôsledku zánik žalobcu. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Strohá nepreukázaná konštatácia o hrozbe následku značnej závažnej ujmy resp. iného nenapraviteľného následku nepostačuje. Správny súd je preto toho názoru, že žalobca vo svojom návrhu neosvedčil žiaden zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 SSP. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o hrozbách ujmy v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. 12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy resp. vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd zdôrazňuje, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. 13. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. 14. Záverom tunajší súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca sám poukázal na skutočnosť, že na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Z uvedeného je podľa názoru správneho súdu možné vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností poukazujúc na svoju zlú finančnú situáciu. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, neosvedčil, Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.