Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/249/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201591 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201591.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SYQUEST, spol. s r.o., so sídlom Skýcovská 241/5, 851 10 Bratislava - Čunovo, IČO: 35 774 118, zastúpený Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102140254/2019 zo dňa 11.09.2019 a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102140254/2019 zo dňa 11.09.2019 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.11.2019 (ďalej len „správny súd“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102140254/2019 zo dňa 11.09.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100691934/2019 zo dňa 19.03.2019 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „DP“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume XX.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie apríl 2017. 2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením, že správca dane za kontrolované daňové obdobie 01 - 08/2017, vyrubil žalobcovi rozdiel dane v celkovej výške XXX.XXX,XX EUR. Žalobca nemá k dispozícií tak vysokú finančnú sumu, aby ju mohol zaplatiť, v dôsledku čoho by sa stal daňovým dlžníkom. V prípade, ak sa žalobca stane dlžníkom daňového úradu, tento údaj bude dostupný v databáze dlžníkov a na základe tohto budú považovať obchodní partneri žalobcu ako nedôveryhodného a budú s ním ukončovať podnikateľské aktivity. Skutočnosť, že sa žalobca stane dlžníkom daňového úradu bude mať za následok aj vylúčenie možnosti žalobcu zúčastňovať sa napr. procesu verejného obstarávania a verejných obchodných súťaží, čo bude mať ďalší negatívny dopad na podnikanie žalobcu. Najpodstatnejší dôvod priznania odkladného účinku žalobe je skutočnosť, že aj čiastočná úhrada vyrubenej dane by mohla mať pre žalobcu likvidačné dôsledky. V ďalšom žalobca uviedol, že má uzatvorené dodávateľské a odberateľské zmluvy, pričom výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde k paralyzácií podnikania žalobcu, vzniku platobnej neschopnosti, dôsledkom čoho môže byť až zánik podnikania. 3. Podľa názoru žalobcu, priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže sa zachováva právny stav, ktorý tu bol až do napadnutého rozhodnutia žalovaného a ktorý žalovaný subjektívne považuje za zákonný. Ak žalovaný, resp. prvostupňový orgán pristúpi k vymáhaniu žalobou napadnutých rozhodnutí napadnutých tak s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 12 Daňového poriadku je navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekučnom konaní vylúčené, teda v prípade úspechu v tomto konaní by si žalobca škody spôsobené nezákonným rozhodnutím musel vymáhať od štátu. Priznanie odkladného účinku je tak aj v záujme ochrany štátnej pokladnice. 4. Žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20 S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010 a sp. zn. 10S/26/2006 zo dňa 10.11.2006 z ktorých vyplýva, že zákonom vyžadovanými požiadavkami pre odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je tvrdenie skutočností, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy ich okamžitým výkonom. Nevyžaduje sa, aby žalobca preukázal, že ujma bezprostredne nastala, ale naopak, je potrebné preukázať hrozbu závažnej ujmy a ak je tá preukázaná, je dôvodné odložiť vykonateľnosť správneho rozhodnutia voči ktorému smeruje žaloba. V zmysle uvedených má žalobca za to, že jeho argumentácia ako aj predložené dôkazy sú dostatočným podkladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Okamžitým výkonom rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma a sú dané zákonné dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 5. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 06.02.2020, v rámci ktorého sa vyjadril i k návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že výška vyrubenej dane z pridanej hodnoty po daňovej kontrole nebola pre žalobcu likvidačná a nebola ohrozená ani jeho podnikateľská činnosť, pretože v nej naďalej pokračuje. Konanie žalobcu je účelové, ktorý svojím neoprávneným uplatnením nároku na odpočítanie DPH, ukrátil štátny rozpočet. Žalovaný s poukazom na svoje rozhodnutia ako aj vyjadrenie k žalobe navrhol, aby súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol. 6. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 9. Podľa § 188 S.s.p., ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. 11. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 12. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žaloby odôvodnil len všeobecne, skutočnosťami uvedenými v odseku 2. až 4. tohto uznesenia, pričom tieto hodnoverne a reálne žiadnym spôsobom neosvedčil. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov žalobcu, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Žalobca v návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia správneho orgánu by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na jeho podnikanie. Žalobca neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikaním, prevádzkové náklady, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku, stav na účte a pod.). 13. Správny súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. 14. Keďže žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, súd podľa § 188 SSP návrh o odkladný účinok správnej žalobe zamietol. 15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods.2 písm. e) SSP)