Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/86/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201720 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201720.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A.. W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX Z., zastúpená advokátskym spoločenstvom: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., IČO: 52 651 258, so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra žalovaného č. 37722/2019/152/RK zo dňa 10.10.2019, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09.03.2020 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Všeobecnou správnou žalobou vylúčenou na samostatné konanie Opatrením Krajského súdu v Bratislave č. 1SprR/6/2020 zo dňa 24.03.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 19.12.2019 a doplnenou podaním zo dňa 04.03.2020, sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra žalovaného č. 37722/2019/152/ RK zo dňa 10.10.2019, jeho zrušenia (vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobou napadnutým rozhodnutím minister žalovaného podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol rozklad žalobkyne zo dňa 17.07.2019 a potvrdil rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie dohľadu, odboru dohľadu nad právnickými profesiami ako prvostupňového správneho orgánu č. 37722/2019-152 zo dňa 26.06.2019, ktorým bola žalobkyňa, vedená pod ev. č. 138, vyčiarknutá z registra mediátorov, pretože dňa 12.06.2018 v sídle ministerstva nevykonala nariadené preskúšanie. 2. Žalobkyňa v doplnení návrhu na začatie konania zo dňa 04.03.2020 požiadala správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyňa odôvodnila tým, že vyškrtnutie zo zoznamu mediátorov negatívne zasiahlo do jej právneho postavenia. Uviedla, že z tohto dôvodu nemôže vykonávať funkciu mediátora a momentálne nevykonáva žiadnu inú pracovnú alebo podnikateľskú činnosť. Ako dôkaz predložila potvrdenie z úradu práce a oznámenie o vyčiarknutí. Argumentovala tým, že pretrvávajúca situácia vyvoláva na jej strane akútnu absenciu finančných prostriedkov, ktoré potrebuje pre seba a svoju rodinu. Ďalej uviedla, že je pre ňu nevyhnutnosťou aj zúčastňovať sa ďalšieho vzdelávania mediátorov v zmysle ustanovení o povinnom vzdelávaní mediátorov. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 13.07.2020, osobne podaným Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.07.2020. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobkyne a vo vzťahu k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobkyňa nepreukázala hrozbu závažnej ujmy (ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dosah), ani iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa žalovaného skutočnosť, že žalobkyňa je od 12/2019 vedená na úrade práce, a že momentálne nevykonáva žiadnu inú pracovnú alebo podnikateľskú činnosť, nie je priamym následkom vydaných rozhodnutí v správnom konaní. Vyčiarknutie z registra mediátorov totiž nepredstavuje prekážku zamestnania sa, resp. podnikania v inej oblasti a zabezpečenia finančných prostriedkov. Zároveň z vyjadrení žalobkyne v priebehu správneho konania vyplynulo, že táto práve z dôvodu starostlivosti o rodinu a chorú matku nemohla vykonávať ani činnosť mediátora. Teda je tu predpoklad, že ani pred vyčiarknutím žalobkyne z registra mediátorov táto nedosahovala z výkonu činnosti mediátora nijaký príjem. Z uvedeného dôvodu nemohlo jej vyčiarknutie (a nedosahovanie príjmu z výkonu mediácie) spôsobiť akútnu absenciu finančných prostriedkov. Ďalší dôvod vymedzený žalobkyňou, ako nevyhnutnosť zúčastňovať sa ďalšieho vzdelávania mediátorov, je podľa názoru žalovaného irelevantný, nakoľko právoplatným vyčiarknutím zo zoznamu mediátorov jej táto povinnosť odpadla. Zároveň mal žalovaný za to, že priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko v prípade kladného posúdenia takéhoto návrhu by došlo k „zapísaniu" žalobkyne do registra mediátorov, ako mediátorky, ktorá by však nespĺňala zákonom stanovené predpoklady (riadne absolvovanie ďalšieho vzdelávania) pre výkon takejto činnosti. S prihliadnutím na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku podľa 188 SSP ako nedôvodný zamietol. 4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyne a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP a ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP. 10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bližšie nijakým spôsobom neodôvodnila. Uviedla len toľko, že vyškrtnutie zo zoznamu mediátorov negatívne zasiahlo do jej právneho postavenia, že z tohto dôvodu nemôže vykonávať funkciu mediátora a momentálne nevykonáva žiadnu inú pracovnú alebo podnikateľskú činnosť. Tvrdila, že pretrvávajúca situácia vyvoláva na jej strane akútnu absenciu finančných prostriedkov, ktoré potrebuje pre seba a svoju rodinu. Ako ďalší dôvod uviedla nevyhnutnosť zúčastňovať sa ďalšieho vzdelávania mediátorov. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo strany žalobcu nepostačuje. Podľa tunajšieho súdu žalobkyňa nedostatočne odôvodnila svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe a neosvedčila tak žiaden zo zákonných dôvodov možnosti priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Samotný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s poukazom na „akútnu absenciu finančných prostriedkov“ totiž bez ďalšieho neosvedčuje jeho priznanie zo strany správneho súdu. 11. Správny súd zastáva názor, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. 12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by hrozila žalobkyni závažná ujmy, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, žalobkyňa tunajšiemu súdu nepredložila. Subjektívne presvedčenie žalobkyne o jej nároku na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súdny poriadok v ustanovení § 185 zakotvuje možnosť, a nie povinnosť, správneho súdu uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a to za splnenia podmienok stanovených pod písm. a) prípadne b) daného ustanovenia. Rozhodnutie o tejto otázke, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu. 13. Záverom tunajší súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. 14. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neosvedčila splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.