KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava21. 6. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/286/2019 z 21. 6. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. júna 2020, sp. zn. 1S/286/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019201771.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/286/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201771
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201771.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Green Art a. s., so sídlom Pekárska 11, 917 01
Trnava, IČO: 36 808 601, zastúpený advokátskou spoločnosťou: Advokátska kancelária ŠROBÁR,
s.r.o., Laurinská 12/212, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 875, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/
BEZ/2019/4630 O-350/2019 zo dňa 30.10.2019, v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, č. PO/BEZ/2019/4630
O-350/2019 zo dňa 30.10.2019 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len ,,tunajší súd“ alebo ,,správny súd“) dňa
27.12.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4630
O-350/2019 zo dňa 30.10.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Inšpektorátu práce Bratislava č.
2019/499 zo dňa 13.08.2019, ktorým žalobcovi uložil na základe ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej zákon č. 125/2006 Z. z.) pokutu vo výške 6 000 eur za porušenie

- § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č.
311/2001 Z. z.), ktorého sa žalobca dopustil tým, že v období júl až október 2017 a v období august
až november 2018 zamestnankyni H. R., v období august až november 2018 zamestnankyni T. W. a
v období október a november 2018 zamestnankyni Y. G., všetky pracujúce na pozícii „aranžér, florista
- predavač“, neposkytol doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho
mzdového nároku ustanoveného pre druhý stupeň patriaci ich pracovnému miestu, ale im poskytoval
mzdu vychádzajúc v roku 2017 z dohodnutých XXX eur mesačne a v roku 2018 z dohodnutých XXX
eur mesačne,

- § 120 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z., ktorého sa účastník konania dopustil tým, že nepriradil
pracovnému miestu „aranžér, florista - predavač“ zamestnankýň H. R. a T. W. v období august až
november 2018 a Y. G. v období október a november 2018, stupeň v súlade s charakteristikami stupňov
náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej
činnosti, ktorej výkon od zamestnankýň vyžadoval v rámci druhu práce dohodnutého v ich pracovných
zmluvách, ale ich pracovným pozíciám priradil len prvý stupeň náročnosti práce, čo vyplýva z toho,
že im v uvedenom období poskytoval mzdu (s prihliadnutím na odpracované hodiny) zodpovedajúcu



len prvému stupňu náročnosti práce, hoci ani jedna z nich nevykonávala pomocné, prípravné alebo
manipulačné práce podľa presných postupov a pokynov,

- § 92 ods. l zákona č. 311/2001 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že nerozvrhol pracovný čas tak,
aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní
12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, a to u H. R., medzi zmenami 18.-19.07.2017,
26.-27.07.2017, 30.-31.08.2017, 11.-12.09.2017, 20.-21.09.2017 a 27.-28.09.2017, kedy
jej bol odpočinok skrátený na 11,5 hodiny,

- § 10 ods. l zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o
náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca), ktorého sa žalobca dopustil tým, že
zamestnankyni T. P. nevyplatil náhradu príjmu za prvých desať dní jej pracovnej neschopnosti trvajúcej v
októbri 2017 a zúčtovanej so mzdou za tento mesiac, vo výplatnom termíne, ktorý bol určený na výplatu
mzdy za október 2017, t. j. do 30.11.2017, ale jej ju zaslal na účet až 05.12.2017.

2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

3. Zároveň žiadal žalobca priznať tejto správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ustanovenia § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len
„SSP“) do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Potrebu priznania odkladného účinku
správnej žalobe žalobca odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, ktorú odôvodnil poukázaním na plnenie
reštrukturalizačného plánu s odkazom na uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 36R/2/2016-415 zo
dňa 03.01.2017. Uviedol, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná
ujma, keďže by značne negatívnym spôsobom tento výkon zasiahol do výkonu podnikateľskej činnosti
žalobcu, ktorý primárne rešpektuje v postavení dlžníka potvrdený reštrukturalizačný plán a žalobcovi
by hrozila strata schopnosti platiť záväzky jeho veriteľom. V závere žalobca poznamenal, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nie je v rozpore s
verejným záujmom.

4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným správnemu súdu dňa
25.05.2020, v rámci ktorého návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal
zamietnuť.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Krajský súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.



9. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo
inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku
pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha
priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie o ktorého platnosti
možno mať vážne pochybnosti a náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi
hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného
rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú
právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z
práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom však pre takéto
rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Krajský súd považoval dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe za opodstatnené. Po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zistil správny súd zákonné dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe s poukazom na skutočnosť, že žalobca je podnikateľom - právnickou osobou, ktorá zamestnáva
fyzické osoby v trvalom pracovnom pomere a v zmysle rozhodnutia Okresného súdu v Trnave (bližšie
špecifikované v bode 3 tohto uznesenia) plní reštrukturalizačný plán, pričom v danej situácii mu hrozí
finančná ujma, a to najmä vo vzťahu k reštrukturalizačnému plánu a ak by žalobca neskôr dosiahol
úspech v konaní o tejto žalobe, nedošlo by k naplneniu jej zákonného účelu, pretože v tom čase, už by
žalobca nemusel byť schopný vykonávať svoju obchodnú činnosť z dôvodu vzniknutej finančnej ujmy.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonom
vyžadovaných predpokladov v ustanovení § 185 ods. 1 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1019201771)

  1. 21. 6. 2020Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/286/2019 z 21. 6. 2020 (toto rozhodnutie)
  2. 9. 9. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/286/2019 z 9. 9. 2020

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam