Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/294/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201779 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201779.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1) M.. M. Z., B. F. XX, XXX XX K., 2) T.. J. Z., B. F. XX, XXX XX K., 3) Z. Z.Ď., B. F. XX, XXX XX K., 4) V.. V.. P.. G.. O. Z., O.., B. F. XX, XXX XX K., žalobcovia v 2., 3. a 4. rade zastúpení žalobcom v 1. rade proti žalovaným: 1) Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava 3, 2) Mestská časť Bratislava-Rača, Kubačova ulica 21, 831 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2019/91592/ KIZ zo dňa 03.10.2019, v konaní o sťažnosti žalobcov proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave sťažnosť žalobcov zo dňa 03.05.2020 proti uzneseniu č. k. 5S/294/2019-18 zo dňa 14.02.2020 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) e-mailom dňa 30.12.2019, doplnenú v listinnej podobe dňa 09.01.2020, sa žalobcovia v 1. až 4. rade (ďalej len „žalobcovia“) domáhajú preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2019/91592/KIZ zo dňa 03.10.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný 1 oznámil žalobcom a prvostupňovému správnemu orgánu, žalovanému 2, že odvolanie žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu mestskej časti Bratislava-Rača č.j.: 7619/237/2019/SU-MRV zo dňa 25.04.2019 bolo podané oneskorene a spisový materiál týkajúci sa predmetnej veci vrátil žalovanému 2. 2. Žalobcovia v závere žaloby splnomocnili žalobcu v 1. rade, M.. M. Z., B. F. XX, XXX XX K., ktorý tvrdí, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, na svoje zastupovanie v konaní pred správnym súdom. Žalobcovia ďalej uviedli, že sú si vzájomne blízkymi osobami. 3. Uznesením č. k. 5S/294/2019-18 zo dňa 14.02.2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) správny súd, konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka, vyzval žalobcov na predloženie originálu, prípadne úradne overenej fotokópie splnomocnenia udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní pred správnym súdom alebo potvrdenie, že každý zo žalobcov má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, poučil ich o možnosti obrátiť sa na centrum právnej pomoci a vyzval ich na predloženie potrebného počtu rovnopisov žaloby spolu s poučením, že inak budú rovnopisy žaloby vyhotovené na trovy žalobcov. Napadnuté uznesenie bolo doručené žalobcovi 1 ako splnomocnenému zástupcovi žalobcov dňa 14.03.2020. 4. Proti napadnutému uzneseniu, vydaného súdnym úradníkom, žalobcovia podali sťažnosť zo dňa 03.05.2020, doručenú správnemu súdu e-mailom dňa 04.05.2020, doplnenú v listinnej podobe dňa 14.05.2020. Sťažnosť odôvodnili tým, že napadnuté uznesenie bolo doručené iba žalobcovi 1 a to dňa 14.03.2020. Ostatným žalobcom napadnuté uznesenie nebolo doručené. Ďalej žalobcovia uviedli, že napadnuté uznesenie nepovažujú za v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/3/2016 zo dňa 26.04.2017, ktoré sa priamo týkalo súdneho konania sp. zn. 5S/171/2012 vedeného na správnom súde. V napadnutom uznesením sa vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR nespomína a súdny úradník neuviedol ani inú judikatúru. Ďalej žalobcovia uviedli, že slová za bodkočiarkou v § 51 ods. 2 druhej vete Správneho súdneho poriadku sa vzťahujú na vetu, v ktorej sú napísané a teda na druhú vetu a nie na prvú vetu § 51 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Ďalšou námietkou žalobcov bolo, že napadnuté uznesenie nie je v súlade s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku č. 5S/294/2019-16, podľa ktorej je žalobca 1 právnym zástupcom ostatných žalobcov. Žalobcovia v sťažnosti uviedli, že vysokoškolský diplom žalobcu 1 bol správnemu súdu doručený dňa 17.02.2020, teda ešte pred doručením napadnutého uznesenia žalobcom. Žalobcovia ďalej namietali poučenie o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ktoré je podľa nich neúplné, pretože neobsahuje údaj o sídle tohto centra, kam možno fyzicky prísť za účelom poskytnutia právnej pomoci. Správny súd podľa tvrdenia žalobcov poučil o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci iba žalobcu 1 s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa a nepoučil ostatných žalobcov, pretože napadnuté uznesenie bolo doručené výlučne žalobcovi 1. Ďalej žalobcovia považovali za zavádzajúce aj poučenie o sťažnosti v napadnutom uznesení a napadnuté uznesenie podľa nich nie je ani v súlade s ich podaním vo veci sp. zn. 5S/171/2012, pričom uvedený spis obsahuje taktiež doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa a podanie sa týkalo tej istej administratívno-právnej veci. V závere sťažnosti žalobcovia uviedli, že sú si vzájomne blízkymi osobami a argumentačne objasnili súdu tento pojem v zmysle Občianskeho zákonníka. 5. Podľa § 152 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje. 6. Podľa § 152 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 7. Podľa § 153 Správneho súdneho poriadku, sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech. 8. Podľa § 154 Správneho súdneho poriadku, sťažnosť musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na správnom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 9. Podľa § 159 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 10. Podľa § 159 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca. 11. Podľa § 160 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 160 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, správny súd môže nariadiť výsluch účastníkov konania alebo iné zisťovanie, ak to považuje za potrebné. 13. Podľa § 161 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne. 14. Podľa § 162 Správneho súdneho poriadku, proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok. 15. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. 16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. 17. Správny súd preskúmal podanú sťažnosť žalobcov bez nariadenia pojednávania, ktorá bola v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony podaná včas a dospel k záveru, že nie je dôvodná. 18. Napadnutým uznesením správny súd, konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka, vyzval žalobcov za použitia ustanovení § 49 ods. 1, 2, § 182 ods. 2, § 59 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku na predloženie originálu, prípadne úradne overenej fotokópie splnomocnenia udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní pred správnym súdom alebo potvrdenie, že každý zo žalobcov má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, poučil ich o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci a vyzval ich na predloženie potrebného počtu rovnopisov žaloby spolu s poučením, že inak budú rovnopisy žaloby vyhotovené na trovy žalobcov. Napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že žalobcovia nie sú v súdnom konaní zastúpení advokátom a zároveň nepreukázali, že majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Ďalej argumentoval tým, že zastúpenie žalobcu procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a žalobca je jej blízkou osobou, v konaní pred správnym súdom sa pripúšťa len v prípade, že ide o konanie o správnej žalobe, kde nie je zákonom vyžadované povinné zastúpenie žalobcu advokátom podľa § 49 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Na konania o správnej žalobe, kde sa vyžaduje povinné zastúpenie žalobcu advokátom podľa § 49 ods. 1 Správneho súdneho poriadku nie je možné aplikovať ust. § 51 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pretože zákon v týchto prípadoch výslovne vyžaduje zastúpenie advokátom. K uvedenému citoval z komentára k Správnemu súdnemu poriadku nasledovne: „Odborná právnická literatúra, napr. komentár k Správnemu súdnemu poriadku, k povinnosti zastúpenia advokátom podľa § 49 SSP a k zastúpeniu blízkou osobou účastníka konania podľa § 51 SSP uvádza: „Na účely zastúpenia podľa § 51 SSP je dôležité upozorniť na vzťah medzi § 49 SSP, upravujúcim výlučne obligatórne zastúpenie žalobcu a výnimky z takéhoto zastúpenia, a § 51 SSP, ktorý pojednáva o zastúpení účastníka konania (vrátane žalobcu) a osoby zúčastnenej na konaní. Vyriešenie otázky, či v konkrétnom prípade zastúpenia žalobcu treba aplikovať § 49 SSP, alebo prichádza do úvahy použitie § 51 SSP, závisí od toho, či ide o konanie, v rámci ktorého zákon zastúpenie advokátom nevyžaduje (§ 49 ods. 2 SSP), pričom § 51 SSP sa vo vzťahu k žalobcovi použije práve v týchto prípadoch.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 348).“ Zároveň žalobcov vyzval na predloženie potrebného počtu rovnopisov žaloby. 19. Správny súd k právnemu zastúpeniu žalobcov v konaní pred správnym súdom uvádza, že z komentára k Správnemu súdnemu poriadku, ktorého časť vyšší súdny úradník citoval v napadnutom uznesení, jasne vyplýva, že možnosť účastníkov konania, a teda aj žalobcov, prípadne aj osôb zúčastnených na konaní, nechať sa zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou, je možné len v konaniach, kde sa nevyžaduje obligatórne zastúpenie účastníkov konania advokátom. Takýmito konaniami podľa Správneho súdneho poriadku sú napr. konanie o žalobe vo veciach správneho trestania, konanie vo veciach slobodného prístupu k informáciám, konanie o žalobe v sociálnych veciach a ďalšie. Konanie o všeobecnej správnej žalobe nepatrí k výnimkám z obligatórneho právneho zastúpenia advokátom. Povinné právne zastúpenie advokátom v tomto konaní nemusí spĺňať len osoba, ktorá má sama vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo právnická osoba, za ktorú koná jej zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V ostatných prípadoch musí byť účastník konania, v tomto prípade žalobcovia, zastúpený advokátom. Použitie § 51 Správneho súdneho poriadku závisí od toho, či ide o konanie, v rámci ktorého zákon zastúpenie advokátom nevyžaduje (§ 49 ods. 2 SSP). Ustanovenie § 51 Správneho súdneho poriadku sa vo vzťahu k účastníkom konania, žalobcom, použije len v týchto prípadoch. Tvrdenie žalobcov, že slová za bodkočiarkou v § 51 ods. 2 druhej vete Správneho súdneho poriadku sa vzťahujú na vetu, v ktorej sú napísané a teda na druhú vetu a nie na prvú vetu § 51 ods. 2 Správneho súdneho poriadku je pravdivé, avšak znamená len to, že aj keď si účastník konania, resp. zúčastnená osoba zvolí zástupcu v zmysle § 51 ods. 2 prvá veta, nie je vylúčené, že takýto zástupca, ktorý môže konať len osobne, si zvolí na svoje zastupovanie advokáta. Uvedené nemá žiadny vplyv na povinnosť žalobcov zvoliť si na zastupovanie v konaní pred správnym súdom advokáta. Námietka žalobcov týkajúca sa výzvy súdu na preukázanie právneho zastúpenia advokátom preto nie je dôvodná. 20. Žalobcovia v sťažnosti namietali aj skutočnosť, že napadnuté uznesenie bolo doručené iba žalobcovi 1 a nie všetkým žalobcom, ktorí mali preložiť splnomocnenie udelené advokátovi, čím pochybil. Správny súd k tejto námietke uvádza, že žalobcovia splnomocnili na svoje zastupovanie v celom konaní žalobcu 1, s ktorým správny súd konal ako so splnomocneným zástupcom žalobcov pri odstraňovaní vád konania. Splnomocnenie udelené žalobcovi 1 v závere žaloby je podpísané všetkými žalobcami, čím vyjadrili so svojím zastupovaním žalobcom 1 súhlas a žalobca 1 toto splnomocnenie prijal. Nakoľko súd považuje splnomocnenie udelené žalobcami žalobcovi 1 za platné, nevidí dôvod, prečo by malo byť napadnuté uznesenie, prípadne aj iné rozhodnutia súdu alebo podania účastníkov konania doručované všetkým žalobcom a nielen ich splnomocnenému zástupcovi, žalobcovi 1. Problémom však je tá skutočnosť, že žalobcovia 2, 3 a 4, ani ich splnomocnený zástupca správnemu súdu nepreukázali, že splnomocnený zástupca, žalobca 1, je advokátom zapísaným v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, a preto nie je splnená jedna z obligatórnych podmienok správneho súdneho konania, povinné zastúpenie advokátom v zmysle § 49 Správneho súdneho poriadku. Vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa žalobcu 1 je v tomto prípade, ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na použiteľnosť ust. § 51 ods. 2 Správneho súdneho poriadku irelevantné a rovnako tak aj skutočnosť, že žalobcovia sú si navzájom blízkymi osobami. Námietka žalobcov, že napadnuté uznesenie nebolo doručené všetkým žalobcom preto nie je dôvodná. 21. Námietka žalobcov k výzve správneho súdu na zaplatenie súdneho poplatku, že predmetná výzva je v rozpore s napadnutým uznesením je taktiež nedôvodná. Správny súd už vyššie uviedol, že splnomocnenie udelené žalobcami žalobcovi 1 ako ich splnomocnenému zástupcovi je platné, aj keď tento nie je spôsobilý ako advokát zastupovať žalobcov v konaní pred správnym súdom a tým splniť povinnosť zastúpenia advokátom. Súd môže konať s takýmto platne splnomocneným zástupcom v rámci odstraňovania vady právneho zastúpenia, ako aj v rámci konania o súdnych poplatkoch, ktoré sa realizuje podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, na ktoré sa nevzťahuje povinné zastúpenie advokátom. Správny súd by so splnomocneným zástupcom, ktorý nie je advokátom, nemal v konaní, kde sa obligatórne vyžaduje zastúpenie účastníkov konania advokátom konať v rámci úkonov vykonávaných vo veci samej, ako napr. vyjadrenia týkajúce sa veci samej a konanie v rámci súdneho pojednávania. Ak však takéto úkony boli vykonané a účastník konania si dodatočne zvolí na svoje zastupovanie advokáta, súd musí prihliadať aj na úkony urobené účastníkom konania, resp. jeho zástupcom, ktorý nespĺňal podmienku povinného právneho zastúpenia. Opačný prístup by sa priečil účelu správneho súdneho konania. V prípade, že vada konania týkajúca sa obligatórneho zastúpenia žalobcov advokátom nebude v konaní na výzvu správneho súdu odstránená, správny súd žalobu odmietne podľa § 98 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku. 22. K námietke žalobcov týkajúcej sa poučenia o možnosti obrátiť sa vo veci právneho zastúpenia na Centrum právnej pomoci a týkajúcej sa poučenia o možnosti podať sťažnosť proti napadnutému uzneseniu správny súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú, nakoľko sťažnosť proti tejto časti uznesenia nie je prípustná. Sťažnosť je prípustná len proti výroku uznesenia súdneho úradníka. Správny súd navyše dodáva, že sa jedná o štandardné poučenia, vychádzajúce zo zákonnej právnej úpravy, pričom zákon presne nevymedzuje náležitosti poučenia o možnosti obrátiť sa vo veci právneho zastúpenia na Centrum právnej pomoci a poučenie o sťažnosti proti napadnutému uzneseniu uvedené v jeho závere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a to kto, kedy a kde môže sťažnosť podať. 23. Námietky žalobcov, kedy odkazujú na konanie vedené pred správnym súdom vo veci sp. zn. 5S/171/2012, správny súd nepovažuje za dôvodné, nakoľko podania žalobcov v inom konaní, odlišnom od tu prejednávanej veci a rovnako aj rozhodnutia v inej veci nie sú pre správny súd priamo záväzné a súd nemá povinnosť vyhľadávať listiny z iného konania, a to aj v prípade, ak sa týkalo skutkovo obdobnej veci. Ak žalobcovia chceli uviesť svoj odlišný právny názor od právneho názoru vyjadreného v napadnutom uznesení, mohli uviesť svoje argumenty a podporiť ich právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí nadriadeného súdu týkajúceho sa právne podobnej veci. Žalobcovia však žiadne právne relevantné argumenty, ktoré by podporili uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/3/2016 neuviedli. V sťažnosti uviedli len toľko, že súdny úradník v napadnutom uznesení nespomína uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/3/2016 ani inú judikatúru, pričom neuviedli, v čom vidia nesprávnosť toho postupu. Správny súd nie je povinný vyhľadávať za žalobcov dôkazy a domýšľať si argumenty odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia. Podľa názoru správneho súdu sa v konaní o všeobecnej správnej žalobe povinne vyžaduje právne zastúpenie advokátom, bez ohľadu na ust. § 51 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ktoré je možné použiť len na konania, v ktorých sa nevyžaduje povinné právne zastúpenie advokátom. Najvyšší súd SR v žalobcami prezentovanom uznesení sp. zn. 6Sžk/3/2016 zo dňa 26.04.2017 odôvodnil prípustnosť zastúpenia účastníkov konania ich blízkou procesne spôsobilou fyzickou osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v odbore právo len zmenou procesnej právnej úpravy v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových procesných kódexov od 01.06.2016, pričom nevzal do úvahy vyššie uvedený názor, vychádzajúci z odbornej literatúry, že ust. § 51 ods. 2 Správneho súdneho poriadku je možné použiť len na konania, v ktorých sa nevyžaduje povinné právne zastúpenie advokátom a neuviedol dôvody, na základe ktorých sa od tohto názoru odklonil. 24. K námietke žalobcov týkajúcej sa doručenia vysokoškolského diplomu žalobcu 1 správny súd uvádza, že napadnuté uznesenie bolo vyhotovené dňa 14.02.2020, odovzdané do spisovej kancelárie na expedovanie dňa 19.02.2020, pričom vysokoškolský diplom žalobcu 1 bol doručený súdu dňa 17.02.2020. Súdny úradník vysokoškolský diplom žalobcu 1 nemal v čase vyhotovovania uznesenia dňa 14.02.2020 k dispozícii, nemohol ho preto vziať do úvahy. Žalobcu 1 na doplnenie diplomu správny súd napadnutým uznesením nevyzýval, nakoľko je v danom prípade potrebné zastúpenie žalobcov advokátom a predloženie vysokoškolského diplomu žalobcom 1 nemá na splnenie tejto povinnosti vplyv. Nepredloženie vysokoškolského diplomu žalobcu 1 o získanom vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa v odbore právo bolo iba skonštatované v odôvodnení napadnutého uznesenia. 25. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je zákonné. Sťažnosť žalobcov na základe vyššie uvedeného vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju podľa § 161 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.