Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200010 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200010.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Podtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 651 682, zastúpený advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, konajúca prostredníctvom JUDr. Miloša Kvasňovského konateľa a advokáta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102476297/2019 zo dňa 30.10.2019 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102476297/2019 zo dňa 30.10.2019 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.01.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.01.2020 (ďalej len správny súd) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102476297/2019 zo dňa 30.10.2019, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 100875725/2019 zo dňa 12.04.2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014. 2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac vznikom hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia by spočívala v tom, že by sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sú exekučnými titulmi na jeho majetok, pričom exekúciou by sa dostal do objektívnej neschopnosti plniť svoje záväzky, nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale hlavne vo vzťahu k jeho zamestnancom, sociálnym a zdravotným inštitúciám, obchodným partnerom. Žalobca konštatoval, že uvedenú hrozbu je potrebné uvedomiť si o to viac, že v súčasnosti je žalovaný oprávnený realizovať výkon rozhodnutia, ktoré je síce vykonateľné, avšak nie je právoplatné, môže byť ešte zrušené, prípadne zmenené, a teda nie je v prípade predmetného rozhodnutia daná vlastnosť materiálnej a formálnej nezmeniteľnosti. Uviedol, že správny súd súčasne s priznaním odkladného účinku správnej žalobe nevytvorí stav trvalý do momentu právoplatného rozhodnutia o správnej žalobe, ale právny súd, ktorý správnej žalobe priznal odkladný účinok, resp. Unesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. Žalobca dal do pozornosti, že v súčasnosti zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Prešovského kraja v okrese Kežmarok. Len náklady spojené s plnením si povinnosti spoločnosti ako zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu (cena práce) predstavujú sumu vo výške približne XXX.XXX,XX eur za jeden kalendárny mesiac, čo predstavuje len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti, nehovoriac o výrobných nákladoch, nákupe vstupov pravidelných mesačný splátkach poskytnutých úverov a iných položiek. Krok spočívajúci v exekúcii na jeho majetok by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti spoločnosti. Ďalej uviedol, že jeho terajšia finančná situácia mu dovoľuje ďalej vykonávať jeho podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna, nechystá sa nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. O jeho dlhodobo, v tomto prípade každoročne, sa zlepšujúcej finančnej situácii svedčia práve finančné výsledky, kedy práve za posledný uzavretý finančný rok, a to rok 2018 dosiahol druhý hospodársky výsledok za posledných šesť rokov, pričom lepší hospodársky výsledok dosiahol len v roku 2017. Bol tak názoru, že priaznivý vývoj hospodárskych výsledkov a priaznivá dlhodobá prognóza vývoja tržieb, výnosov a zisku dáva dostatočnú dlhodobú garanciu, že v prípade splatnosti záväzkov, tieto záväzky bude schopný uhradiť. Žalobca žiadal pri rozhodovaní súdu zohľadniť aj tvorbu účelovej rezervy vo výške cca X,X F.. eur na daňové záväzky v roku 2018 a účelovú rezervu na úhradu daňových záväzkov vo výške X,X F.. eur v účtovnom roku 2017, ako aj splácanie splatných daňových pohľadávok a jeho platobnú disciplínu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a správcovi dane, pričom aj v terajšej mimoriadne zložitej situácii pristupuje k plneniu svojich daňových záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať svoju platobnú disciplínu. Konštatoval, že jeho zodpovedný prístup ako daňového subjektu k splácaniu svojich budúcich daňových záväzkov vyplýva aj z tvorby fakultatívnych účtovných rezerv v účtovnom roku 2018. Uviedol, že za účelom prevencie si tvorí aj fakultatívne rezervy na prípadné daňové záväzky pre rok 2019, ktoré však bude možné preukázať až v rámci účtovnej závierky za rok 2019, ktorá sa zostaví k 31.12.2019. Ďalej bol názoru, že hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je objektívne daná, existujúca a preukázaná, nakoľko v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe, bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu všeobecné informácie o účtovnej jednotke žalobcu, účtovnú závierku za rok 2018 a rok 2017, rekapituláciu miezd podniku za 11/2019, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že jeho záväzky značne prevyšujú jeho pohľadávky, čo predstavuje komplikácie v rámci financovania jeho prevádzky, a je nútený zdroje na chod a hospodársku réžiu financovať aj z cudzích zdrojov, prijatých formou úveru. Mal za zrejmé, že na jeho strane je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe by podľa jeho názoru nevznikol ani rozpor s verejným záujmom na zabezpečení riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správne žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, v ktorých vystupuje ako žalobca v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o vyrubení rozdielu dane, za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorých bol správnym súdom priznaný podaným žalobám odkladný účinok. Rovnako mu tak boli priznané viaceré odkladné účinky pri správnych žalobách vzhľadom na šikanózny postup správcu dane a nezákonný výkon daňových kontrol. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/28/2010 zo dňa 21.06.2011, v ktorom Najvyšší súd SR „zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.“ Záverom uviedol, že akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu mu nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s jeho majetkom ako obchodnej spoločnosti mal za nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených § 185 písm. a) SSP a hrozí mu tak závažná ujma z dôvodu zablokovania všetkých finančných prostriedkov, pričom je ako zamestnávateľ zdrojom príjmu živiteľov viac ako 500 rodín v dotknutom regióne, ktorých členmi sú aj maloleté, neplnoleté deti, na ktorých bude mať nepochybne zamedzenie jeho činnosti nepriaznivý dopad. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 03.03.2020 a v rámci tohto podania zaujal stanovisko aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že s ním nesúhlasí. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Krajský súd v Bratislave preskúmal návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku a dospel k záveru že je dôvodný. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal na základe tej skutočnosti, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia a že sa žalobca v dôsledku toho stane absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným, čím bude ohrozená jeho ďalšia podnikateľská činnosť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr/28/2010 zo dňa 21.06.2011 a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorými bol žalobám žalobcu v obdobných veciach priznaný odkladný účinok. Spolu so správnou žalobou priložil ako dôkaz aj predmetné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Ďalej v návrhu zdôraznil svoju úlohu zamestnávateľa, ktorý zamestnáva 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Prešovský kraj. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku poukázal aj na torbu účelovej rezervy na daňové záväzky v roku 2017 ako aj na úhradu daňových záväzkov v účtovnom roku 2018. Správnemu súdu predložil aj účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2018 a k 31.12.2017 a argumentoval aj dodržiavaním svojich daňových záväzkov a ich riadnym plnením, ako aj tvrdeniami o svojej objektívnej platobnej neschopnosti, krátkodobej zlej finančnej situácii, pozitívnej prognóze zisku v nasledujúcich daňových obdobiach a plnením daňovej povinnosti na základe napadnutého rozhodnutia s následnou likvidáciou žalobcu. Žalobca žiadal priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok aj z dôvodu zachovania právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu, keďže jeho správnym žalobám v obdobných veciach súdy už priznali odkladný účinok. Podmienku, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom žalobca odôvodnil tak, že takýto rozpor nevzniká, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. K návrhu žalobca priložil okrem účtovných závierok ku dňu 31.12.2018 a ku dňu 31.12.2017 a uznesení Krajského súdu v Prešove, Rekapituláciu miezd za podnik 11/2019 aj mesačnú štatistiku o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie. Správny súd mal po posúdení všetkých vyššie uvedených skutočností za osvedčené, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného závažná finančná ujma, hospodárska škoda ako aj vážny nenapraviteľný následok, spočívajúci v možnej likvidácii spoločnosti žalobcu a ohrození pracovných miest u žalobcu. Správny súd tak návrh na priznanie odkladného účinku považoval za dostatočne odôvodnený a podložený relevantnými skutočnosťami. Priznanie odkladného účinku podľa názoru správneho súdu nebude v rozpore s verejným záujmom, nakoľko ako žalobca tvrdí, nedôjde k zániku pohľadávky správcu dane, ale len k odloženiu jej splnenia do právoplatného rozhodnutia správneho súdu. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, finančnej a hospodárskej škody u žalobcu, prepúšťaniu zamestnancov žalobcu a prípadnému likvidačnému následku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia u žalobcu. 8. Záverom správny súd uvádza, že žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril len tak, že nesúhlasí s jeho priznaním, pričom sa k dôvodom uvedeným žalobcom nijako nevyjadril. Správny súd mal z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za dostatočne preukázané splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a keďže mu nie sú známe dôvody, pre ktoré žalovaný nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe, nemohol tieto vziať pri posudzovaní opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe do úvahy. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto postupoval v súlade s ustanovením § 185 písm. a) SSP a rozhodol o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak, že žalobe priznal odkladný účinok až do právoplatného rozhodnutia súdu. 10. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)