Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/5/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200016 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200016.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BaF TRADING s.r.o., IČO: 45 378 771, so sídlom Tomášikova 13, 821 01 Bratislava, zastúpený advokátskym spoločenstvom: GHS Legal, s.r.o., IČO: 47 232 544, so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Horňák, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102465376/2019 zo dňa 29.10.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.01.2020 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 07.01.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 08.01.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102465376/2019 zo dňa 29.10.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č. 101729278/2019 zo dňa 15.07.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume 736.047,48 eura. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím hrozí žalobcovi závažná a nenávratná ujma. Priznanie odkladného účinku správnej žaloby žiada s ohľadom na žalobcovu súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu. Tvrdil, že k 30.11.2019 disponoval peňažnými prostriedkami iba vo výške -137,19 eur (pokladňa: 0,00 EUR + bankové účty -137,19 eur) a rozhodnutiami vyrubená suma DPH je v súčasnosti pre žalobcu likvidačná. Argumentoval tým, že nedisponuje potrebnými finančnými zdrojmi na úhradu údajného rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 736 047,48 eur. Ďalej uviedol, že vykonateľnosť oboch rozhodnutí bude pre žalobcu znamenať reálnu hrozbu začatia konkurzného konania a následného výmazu žalobcu z Obchodného registra pre nedostatok majetku. Priznanie odkladného účinku žaloby žiadal aj s ohľadom na potrebu zachovania prevádzkovania podniku žalobcu, výkonu ďalšej podnikateľskej činnosti a možnosti plniť povinnosti vyplývajúce z uzatvorených dodávateľsko-odberateľských vzťahov s tým, že výkonom napadnutých rozhodnutí dôjde k reálnemu ohrozeniu chodu podniku žalobcu a zániku žalobcu a tým teda k vzniku nenapraviteľnému následku. Následne argumentoval tým, že priznanie odkladného účinku žaloby žiada aj s ohľadom na to, že správca dane flagrantne porušil základnú zásadu správy daní podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, podľa ktorej správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. O priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal aj z toho dôvodu, že podal podnet na príslušnú prokuratúru v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre s tým, aby príslušný prokurátor podal protest proti rozhodnutiu žalovaného, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu Správcu dane z dôvodu porušenia zákona a v zmysle § 77 ods. 1 Daňového poriadku podnet na Ministerstvo financií SR, aby preskúmalo rozhodnutie žalovaného mimo odvolacieho konania. Priznanie odkladného účinku žaloby žalobca žiadal aj s ohľadom na to, že správca dane vedie voči žalobcovi daňové konanie týkajúce sa iných zdaňovacích období, kde sa žalobca bráni a preukazuje skutočnosť, že jeho právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých dodávok pohonných látok vzniklo. Záverom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca tvrdil, že bez priznania odkladného účinku tejto správnej žalobe môže správca dane cez podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu dosiahnuť výmaz žalobcu z obchodného registra, čím žalobcovi definitívne zmarí možnosť obhájiť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období jún 2017, ako aj v ostatných zdaňovacích obdobiach. Zároveň všetky prebiehajúce konania o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch budú zastavené bez zistenia materiálnej pravdy. Nie je vylúčené, že správca dane a Žalovaný sa napádanými rozhodnutiami snažia na úkor Žalobcu získať chýbajúcu DPH, ktorú neodviedol dodávateľ na inom stupni obchodno-distribučného reťazca (tj. TRANSOIL, s.r.o. je nekontaktná, GAT CORPORATION, s.r.o. zanikla zlúčením, EU Trucker s.r.o. je bez konateľa). Každopádne napádané rozhodnutia nepreukázali, že v obchodno-distribučnom reťazci došlo k podvodu a ani to, že žalobca o takomto podvode vedel alebo mohol vedieť. Žalobca mal za to, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa žalobcu dostatok finančných prostriedkov alebo iného majetku na uspokojenie daňovej pohľadávky správcu dane a žalovaného v daňovej exekúcii, nemá, pričom uvedené (podľa tvrdenia žalobcu) preukazuje „Hlavná kniha žalobcu k 30.11.2019“. Verejný záujem preto nebude ukrátený odkladom vykonateľnosti napádaných rozhodnutí, pretože predmetná daňová pohľadávka ostane neuhradená i tak. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 18.03.2020, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.03.2020. Vo vyjadrení k správnej žalobe sa žalovaný vyjadril i k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to tak, že súčasťou návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a jeho tvrdenie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, neobsahuje žiadne relevantné dôkazy, pretože odvolávanie sa žalobcu na zostatky finančných zdrojov v pokladni a na bežnom účte z pohľadu účtovníctva, vzhľadom na vysoké toky fakturovaného tovaru v reťazci obchodných spoločností v rokoch 2015, 2016 a 2017, nie je možné považovať za relevantné. Žalovaný na základe skutočností, ktoré boli zistené správcom dane, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 736.047,48 eura v rozpore s ustanovením § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a tým si optimalizoval daň z pridanej hodnoty na výstupe v neprospech štátneho rozpočtu, t. j. v neprospech verejného záujmu Slovenskej republiky, žalovaný navrhol, aby správny súd podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel a uznesením ho zamietol (viď uznesenie Krajského súdu v Bratislave 1/62/2019 - 277 zo dňa 27.06.2019 v prílohe sprievodného listu č. 100700846/2020). Podľa žalovaného právnu ochranu môže mať len poctivé podnikanie a relevantné fakturované prijaté a dodané zdaniteľné obchody v rámci obchodných vzťahov, čo sa v danom prípade v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepotvrdilo. Zistenia správcu dane potvrdzujú aj zistenia OČTK, v rámci ktorých boli zistené závažné skutočnosti u obchodných spoločností v reťazci, z ktorých vyplýva, že osoby, ktoré konali za uvedené obchodné spoločnosti v reťazci, vedome, každá svojim dielom a zároveň dielom spoločným, vytvorili fakturačné reťazce, ktoré sú podrobne rozanalyzované vo vydanom Uznesení ČVS:PPZ-1065/NKA-FP-ZA-2017 zo dňa 09.04.2019. 4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP a ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP. 10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že aj čiastočná úhrada dane, by mohla mať pre žalobcu likvidačné dôsledky. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Podľa tunajšieho súdu žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o závažnej ujme a hrozbe likvidačných dôsledkov neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. 12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako aj argumentácie žalovaného obsiahnutej vo vyjadrení k tomuto návrhu žalobcu, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. 13. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť presvedčenie žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy, ktorú žalobca ani len rámcovo nevymedzil. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. 14. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. 15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.