Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/6/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200052 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200052.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: I.. I. C., S., B. X, J., W.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šofrankom, Hraničná 2, Košice - mestská časť Barca, proti žalovanému: C.. I. N., L.. X.X.XXXX, T. XX, J., zastúpenému advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, Studenohorská 42, Bratislava - mestská časť Lamač, o vydanie hnuteľnej veci a o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/113/2016-542, zo dňa 26.8.2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.); zamietol aj návrh žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (výrok II.). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 2.5.2016, doručenou súdu 9.5.2016, po pripustení zmeny žaloby, domáha voči žalovanému vydania hnuteľnej veci - motorového vozidla značky D. E.. X,X N., R.: J. v čiernej farbe, číslo motora C., číslo“ podvozku P. B. (ďalej len „motorové vozidlo Suzuki Vitara“) ako aj náhrady škody 6.697,46 eura s príslušenstvom. Návrhom doručeným súdu 1.8.2019 sa žalovaný domáha voči žalobcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalobcovi nakladať s účtom č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeným v UniCredit Bank, do výšky 20.000 eur a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne sa žalovaný týmto podaním domáha voči žalobcovi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalovaného na motorové vozidlo EČV: J., výrobca: C.-J., P. E.: C. XXX, J. X C., druh vozidla: M16, osobné terénne vozidlo, rok výroby: 2013, farba vozidla: čierna metalíza, VIN číslo: F. XXXXXXXAXXXXXX; alternatívne sa domáhal zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalovaného k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a to k bytu č. XXXXB, nachádzajúcemu sa na XX. poschodí na G. A.. XB E. J., v katastrálnom území L., M. J. - C..Č.. O., okres J. W., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako aj k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstvu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXXXX k celku v bytovom dome postavenom na pozemkoch, parcelách registra „C“: parcelné č. XXXX/XX, o výmere 114 m2, parcelné č. XXXX/XX, o výmere 39 m2, parcelné č. XXXXX/XX, o výmere 130 m2 a parcelné č. /. o výmere 210 m2. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu; skonštatoval, že žalobca najskôr plnomocenstvom z 30.11.2015 splnomocnil žalovaného na používanie motorového vozidla Suzuki Vitara a následne listom z 8.2.2016 predmetné plnomocenstvo odvolal a žiadal o vrátenie vozidla spolu s príslušnými dokladmi. Mal za nesporné, že vlastníkom motorového vozidla Suzuki Vitara je žalobca, a že motorové vozidlo sa nachádza v dispozičnej sfére žalovaného. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že z návrhu nie je zrejmé, o aký druh účtu žalobcu ide (či ide o súkromný účet alebo podnikateľský účet), čo je podstatná skutočnosť pre rozhodovanie súdu o tomto návrhu, ktorým by sa malo žalobcovi obmedziť jeho nakladanie s účtom do určitej výšky. Bez ohľadu na uvedený nedostatok súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebol naplnený predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 3 C.s.p., nakoľko v prejednávanej veci je možné žalovaným sledovaný účel dosiahnuť práve nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v zmysle § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 330 ods. 1 a ods. 2 a § 332 ods. 1 C.s.p., návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 3. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie ozrejmil, že jeho cieľom je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení; zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, a teda v návrhu na jeho nariadenie by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento konkrétny peňažný nárok trvá a je dôvodný. Poukázal na to, že ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie; dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí mať osvedčené, že takáto obava existuje. Zdôraznil, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí byť zohľadnená zásada primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zabezpečovacie opatrenie nariaďuje. 4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 16.067 eur a to z titulu vrátenia kúpnej ceny, ktorú mal žalobcovi zaplatiť za motorové vozidlo Suzuki Vitara, ktorého vydania sa žalobca v tomto spore domáha; keďže žalobca túto skutočnosť v konaní sporuje, dôvodnosť pohľadávky bude predmetom dokazovania vo veci samej, pričom zistenia vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, vyjadrené v uznesení ČVS: SK1S-79/OISZ-V-2016, zo dňa 22.3.2016, nepovažoval za relevantný a dostatočný dôkaz o existencii peňažnej pohľadávky žalovaného z dôvodu, že týmto uznesením bola odmietnutá vec vedená na základe oznámenia žalobcu pre podozrenie z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný ako príslušník Policajného zboru. Dodal, že závermi uvedenými v odôvodnení predmetného uznesenia súd v tomto konaní nie je viazaný s poukazom na § 193 veta tretia C.s.p. Konštatoval, že v prejednávanej veci nebol splnený jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to existencia peňažnej pohľadávky; pohľadávka žalovaného ešte nebola judikovaná a jej dôvodnosť bude posudzovaná až v tomto konaní. Poznamenal, že žalovaný neosvedčil ani obavu z budúceho zmarenia exekúcie a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa žalobca snažil prípadným prevodom dotknutej nehnuteľnosti zbavovať svojho majetku s cieľom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalovaného. Vyslovil názor, že aj keď cena spornej nehnuteľnosti nie je známa, s ohľadom na ceny nehnuteľností v danej lokalite a v danom čase je zrejmé, že prípadná predajná cena dotknutého bytu by bola niekoľkonásobne vyššia ako peňažná pohľadávka 16.067 eur uplatňovaná žalovaným v spore voči žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzájomnou žalobou. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia by vznikol značný nepomer medzi majetkom, na ktorý žalovaný žiadal zriadiť zabezpečovacie opatrenie a výškou svojej tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi ako dlžníkovi, preto podľa § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 a § 344 C.s.p. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 5. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a obidvom návrhom vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) boli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) C.s.p. Vytýkal súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia z dôvodu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia opomenul vysporiadať s ním predloženými dôkazmi a poukázal na rozhodnutie vyšetrovateľa vydané v konaní ČVS: SKIS-79/OISZ-V-2016. Bol názoru, že aj keď súd prvej inštancie nie je týmto rozhodnutím viazaný, jedná sa o podporný dôkaz, a preto mal v odôvodnení napadnutého uznesenia ozrejmiť, prečo tam uvedené zistenia vyšetrovateľa nepovažoval za podstatné. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že on uhradil všetky povinné platby za motorové vozidlo Suzuki Vitara. Upriamil pozornosť aj na výpisy z účtov žalobcu z obdobia kúpy vozidla a žiadosti žalobcu adresované D. B. o poskytnutie pôžičky, pričom mal za to, že tieto osvedčujú, že žalobca nemal vlastné prostriedky na kúpu vozidla. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane nevyhovel návrhu na vydanie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že zabezpečovacie opatrenie má prednosť, avšak na druhej strane nevyhovel ani návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 6. Namietal skutočnosť, že spornosť uplatňovanej pohľadávky v prejednávanej veci nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v každom súdnom konaní je pohľadávka sporná, inak by spor nevznikol. Je viac ako pravdepodobné, že jeho pohľadávka, ktorej zabezpečenie žiadal návrhom, existuje. Pokiaľ sa jedná o existenciu obavy z budúceho marenia exekúcie, uviedol, že táto bola taktiež riadne preukázaná a to jednak nedostatkom finančných prostriedkov na strane žalobcu tým, že žalobca je dlžníkom v Sociálnej poisťovni a tiež poukazom na to, že spôsob podnikania žalobcu je predmetom trestného stíhania. Domnieval sa, že v prejednávanej veci osvedčil, že žalobca sa zbavil a stále sa zbavuje svojho majetku, že predal svoje motorové vozidlá a teda budúci výkon rozhodnutia môže byť ohrozený. Upriamil pozornosť aj na pôžičky, ktoré si mal žalobca vziať od D. B.. 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že žalovaný ako bývalý príslušník policajného zboru si nezákonným spôsobom získal dôkazy, nakoľko jeho vlastníctvo k vozidlám, ako ani výpis z jeho účtov nie sú verejne prístupné. Napriek uvedenému boli motorové vozidlá skutočne predané, avšak nie kvôli fiktívnej pohľadávke žalovaného, ale z dôvodu ich veku, najazdených kilometrov a iných príčin, ktoré nemajú so žalobcom nič spoločné. Uviedol, že po predaji týchto vozidiel žalobca zakúpil už v priebehu konania nové vozidlá, konkrétne sa jedná o vozidlá KIA, rok výroby 2017, nadobudnuté vo februári, v marci a v decembri v roku 2017. Obmenu vozového parku v jeho kancelárii považuje za bežnú súčasť podnikateľskej činnosti; vonkoncom sa to nedá považovať za zbavovanie sa majetku, ako sa o tom snažil žalovaný presvedčiť súd. Správa z komunikácie medzi žalobcom a jeho bývalou priateľkou, na ktorú sa žalovaný snažil poukázať, bola vytrhnutá s kontextu a celú túto komunikáciu pripojil ako dôkaz. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že je dlžníkom Sociálnej poisťovne; pokiaľ sa tam náhodou na chvíľu ocitol, tak sa vždy jednalo o administratívnu chybu a nie o skutočnosť, že by neuhrádzal svoje záväzky. Okrem toho, pokiaľ by bol dlžníkom od roku 2016, už by voči nemu dávno prebiehalo exekučné konanie. Informácie žalovaného považoval za nepresné a účelové. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na to, že sa voči nemu vedie trestné konanie, čím zrejme chcel spochybniť jeho vierohodnosť, lebo iný význam len ťažko predpokladať, poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave 3T0/88/2013, v ktorom sa uvádza, že obvinenie a obžalovanie jeho osoby bolo nezákonné a to z viacerých dôvodov. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vlastníctvo vozidla nie je medzi stranami sporné a ozrejmil, že žalovaný sa protinávrhom domáha zaplatenia nejakej ničím nepreukázanej finančnej čiastky a nie vlastníckeho práva k vozidlu; a pokiaľ by si žalovaný uplatňoval vlastnícke právo k vozidlu v čase jeho kúpy, nepotreboval by súhlas s jeho používaním, avšak by musel preukázať úhradu kúpnej ceny vozidla, teda 19.281,21 eura, čo doteraz nepreukázal, pretože túto sumu uhradil práve žalobca. Považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že za predmet sporu mal údajne uhradiť platby ako zákonné poistenie a havarijné poistenie, pretože o predmetných úhradách nepredložil žiaden doklad. Skutočnosť je však taká, že predmetné úhrady realizoval práve žalobca (zákonné poistenie dňa 15.10.2015 vo výške 104,55 eura k zmluve č. 3539058242, havarijné poistenie dňa 15.10.2015 vo výške 336,13 eura k zmluve č. 2404871567); potvrdenia o úhradách, ako aj úhrade kúpnej ceny vo výške 19.281,21 eura zo strany žalobcu sú súčasťou súdneho spisu. 8. Bol názoru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, ako ani odvolanie žalovaného neobsahujú také skutočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť, pričom považoval za zrejmé, že od začiatku sporu žalobca nielenže vymenil staršie motorové vozidlá za novšie, ale najmä, ako fyzická osoba nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, ktorá niekoľkokrát prevyšuje hodnotu pohľadávky, ktorú si chce uplatňovať žalovaný. Mal teda za jednoznačne preukázané, že od začiatku sporu, nielenže nezmenšil hodnotu svojho majetku, ale práve naopak, jeho hodnotu zvýšil. 9. Odvolací súd preskúmal a prejednal odvolanie žalovaného v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.), preto napadnuté uznesenie potvrdil. 10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia. 16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu, najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia; založených na úvahe, že účel, ktorý žalovaný sledoval nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť zabezpečovacím oparením a tiež, že žalovaný neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky a neposkytol dostatočné dôkazy, ktoré by osvedčili potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu hrozby zmarenia exekúcie, t.j. také konanie žalobcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. 18. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza že v prípade neodkladného opatrenia zákon predpokladá iba dva dôvody uplatnenia tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Neodkladné opatrenie predstavuje dočasný prostriedok súdnej ochrany v čase, kedy ešte neexistuje vo veci konečné rozhodnutie. 19. Aj z uvedeného dôvodu je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené o.i. aj tým, že ním sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C.s.p. 20. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu teda platí, že zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť; pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by aj bolo - vychádzajúc z účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - možné, samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť. To platí aj v prípade, že všetky ostatné zákonom vyžadované podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Je preto žiaduce, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval aj zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Splnenie tejto podmienky musí súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať z úradnej povinnosti. Musí teda primárne identifikovať účel, ktorý žalobca svojím návrhom sleduje a vyhodnotí ho vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacím opatrením môže súd napr. zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Podmienku stanovenú v § 324 ods. 3 C.s.p. tak bude nutné považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, napr. ak žalobca nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, v prípade žaloby na nepeňažné plnenie a pod.), alebo kedy sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ak by dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebolo vylúčené podľa vyššie uvedených kritérií, bude potrebné posúdiť individuálne okolnosti prípadu. 21. S ohľadom na vyššie uvedené právne východiská - s vedomím, že zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť pred neodkladným opatrením v súlade s princípom subsidiarity - musí navrhovateľ, v záujme vlastného procesného úspechu najprv tvrdiť, príp. osvedčiť, že nie sú splnené individuálne podmienky na dosiahnutie účelu sledovaného zabezpečovacím opatrením. V návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nielenže úplne absentuje, ale tým, že žalovaný sa súčasne domáha aj nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, záveru súdu prvej inštancie založenom na tom, že nie je naplnený predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 3 C.s.p. nemožno nič vyčítať. 22. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd uvádza, že žalovaný bol povinný tvrdiť a osvedčiť splnenie predpokladov na jeho nariadenie a to: a) osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, b) skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, c) existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, d) existenciu spôsobilého predmetu záložného práva. 23. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd pripomína, že tak ako v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia si úspech strany vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, t.j. musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí a že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva - tak aj súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať osvedčený nárok, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením (navrhovateľ preukazuje existenciu hmotnoprávneho nároku medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené). 24. V posudzovanej veci sa žalovaný (zatiaľ) iba vlastnými skutkovými tvrdeniami, ktoré majú byť v priebehu konania preukázané svedeckou výpoveďou D. B., snažil osvedčiť existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktoré by mali preukazovať jeho peňažnú pohľadávku voči žalobcovi v sume 16.067 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný však svoje tvrdenia nedoložil žiadnymi relevantnými listinami, pretože dôkazy ním doposiaľ predložené, existenciu tvrdeného právneho vzťahu ničím neosvedčujú. Žalovaný dokonca nepredložil ani také dôkazy, na ktoré sa sám odvolával (napr. doklady o úhrade poistného) a ktoré naopak založil žalobca, preukazujúc nepravdivosť tvrdení žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej, že ani rozhodnutie vyšetrovateľa vydané v konaní ČVS: SKIS-79/OISZ-V-2016 nie je relevantným a dostatočným dôkazom o existencii peňažnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, nakoľko toto sa týka odmietnutia trestného oznámenia žalobcu na žalovaného pre podozrenie z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorým súd nie je viazaný. Odvolací súd tak uzatvára, že v danom štádiu konania žalovaný neosvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku na zaplatenie svojej pohľadávky, čím neosvedčil splnenie prvého a základného predpokladu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 25. Ďalším zákonným predpokladom je osvedčenie existencie (dôvodnej) obavy, že exekúcia bude ohrozená. 26. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. 27. Odvolací súd v plnej miere súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalovaný v návrhu predloženými listinnými dôkazmi neosvedčil, že by sa žalobca zbavoval majetku v jeho vlastníctve a zároveň tým, resp. akýmkoľvek iným konaním ohrozil prípadné exekučné konanie. Žalovaný domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že žalobca sa zbavuje svojho majetku tým, že predal motorové vozidlá, tieto jeho tvrdenia boli vyvrátené dôkazmi predloženými žalobcom o obnove vozového parku; žalovaný žiadnymi inými dôkazmi neosvedčil, že žalobca sa zbavuje majetku v jeho vlastníctve a zároveň tým, resp. akýmkoľvek iným konaním ohrozuje prípadné exekučné konanie. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 28. Samotné tvrdenia žalovaného, ktorými odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak objektívne neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej neodkladnej úpravy, resp. potreby a fakticky nepreukazujú, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. 29. Žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa, ktorý neposkytol súdu dostatočné dôkazy, ktorými by osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu ohrozenia exekúcie podľa § 324 ods. 3 C.s.p., ale ani na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 a nasl. C.s.p. a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).