Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/12/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200067 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200067.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., IČO: 35 914 921, so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava, zastúpený advokátskym spoločenstvom: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Bardelčík, PhD., proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného č. 2019/DOZ/POK/R/34 zo dňa 14.11.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.01.2020 (podanej na poštovú prepravu dňa 15.01.2020) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného č. 2019/DOZ/POK/R/34 zo dňa 14.11.2019,a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 17.01.2020 (podanej na poštovú prepravu dňa 15.01.2020) sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2019/DOZ/POK/R/34 zo dňa 14.11.2019, ktorým Rada žalovaného, v správnom konaní č. 0013/OZDP/2012, na základe rozkladu podaného žalobcom proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa - žalovaného Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd č. 2019/DOZ/ POK/2/21 zo dňa 19.07.2019, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zmenila rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd č. 2019/DOZ/POK/2/21 zo dňa 19.07.2019, takto: Bod 1 výroku znie: 1. Konanie podnikateľa Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. so sídlom Drieňová 24 Bratislava, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3496/B, IČO 35 914 921 v období od 03.03.2009 do 31.12.2010 na území Slovenskej republiky spočívajúce v obmedzovaní - predaja a prenájmu elektrických rušňov súkromným železničným nákladným dopravcom pôsobiacim v SR, a to na relevantnom trhu predaja a prenájmu elektrických rušňov schopných prevádzky v Slovenskej republike a - doplňovania paliva do motorových rušňov súkromných železničných nákladných dopravcov pôsobiacich v SR, a to na relevantnom trhu poskytovania služieb doplňovania paliva do motorových rušňov na čerpacích staniciach pre rušne, ktoré bolo súčasťou jednej stratégie zameranej na obmedzenie konkurentov na relevantnom trhu železničnej nákladnej dopravy realizovanej formou ucelených vlakov na území Slovenskej republiky je jedným trvajúcim deliktom a je zneužitím dominantného postavenia podľa čl. 102 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým čl. 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) a podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2011, ktoré je podľa čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2011 zakázané. Bod 2. výroku zostáva nezmenený. Žalovaný Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor zneužívania dominantného postavenia a vertikálnych dohôd rozhodnutím č. 2019/DOZ/POK/2/21 zo dňa 19.07.2019, v správnom konaní č. 0013/ OZDP/2012, rozhodol: 1. tak, že konanie podnikateľa Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Drieňová 24, Bratislava, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3496/ B, IČO 35 914 921 v období od 27.06.2005 do 31.12.2010 na území Slovenskej republiky spočívajúce v obmedzovaní - predaja a prenájmu elektrických rušňov súkromným železničným nákladným dopravcom pôsobiacim v SR, a to na relevantnom trhu predaja a prenájmu elektrických rušňov schopných prevádzky v Slovenskej republike a - doplňovania paliva do motorových rušňov súkromných železničných nákladných dopravcov pôsobiacich v SR, a to na relevantnom trhu poskytovania služieb doplňovania paliva do motorových rušňov na čerpacích staniciach pre rušne, ktoré bolo súčasťou jednej stratégie zameranej na obmedzenie konkurentov na relevantnom trhu železničnej nákladnej dopravy realizovanej formou ucelených vlakov na území Slovenskej republiky je jedným trvajúcim deliktom a je zneužitím dominantného postavenia podľa Čl. 102 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým čl. 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) a podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2011, ktoré je podľa čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2011 zakázané. 2. na základe § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2011 tak, že za konanie uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia ukladá podnikateľovi Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom Drieňová 24, Bratislava, zapísanému v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3496/B, IČO 35 914 921 pokutu vo výške 2 990 651 eur, slovom dva milióny deväťstodeväťdesiattisícšestopäťdesiatjeden eur, ktorú je povinný uhradiť na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici IBAN: SK5281800000007000060793, SWIFT: SPSRSKBA, VS.2019221 v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Žalobným návrhom sa domáhajúc zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a náhrady trov konania voči žalovanému, žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody. Argumentoval tým, že správny súd môže správnej žalobe na návrh žalobcu priznať odkladný účinok za súčasného splnenia 2 podmienok: (i) okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok; (ii) priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Zo znenia § 185 písm. a) SSP vyplýva, že dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je už hrozba tam uvedeného následku, nevyžaduje sa jeho bezprostredné naplnenie. Podľa žalobcu sú v jeho prípade obe uvedené podmienky splnené. V dôvodoch svojho návrhu následne uviedol, že pri výkone svojej podnikateľskej činnosti síce stabilne dosahuje vysoké obraty, ktorým však zodpovedajú aj vysoké náklady a zadlženosť. Ako vyplýva z riadnej individuálnej účtovnej závierky žalobcu za rok 2018 (ku dňu podania žaloby individuálna účtovná závierka za rok 2019 zatiaľ nebola zostavená), ziskovosť žalobcu je v pomere k jeho obratu nepatrná a len jeho záväzky dosahujú výšku viac ako 215.000.000 Eur (Ako dôkaz žalobca predložil Výkaz vybraných údajov z individuálnej účtovej závierky žalobcu zostavenej k 31.12.2018). Žalobca v roku 2018 dosiahol zisk iba 121.000 EUR. Pokuta tak predstavuje takmer 25-násobok čistého ročného zisku žalobcu. Ďalej uviedol, že bez ohľadu na výšku zisku, už len výška pokuty sama o sebe indikuje závažnosť hroziacej finančnej ujmy a zásahu do majetkových práv žalobcu. Je zrejmé, že príjmy z výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu na okamžitú úhradu pokuty nepostačujú, a preto by sa musel pokúsiť finančné prostriedky na úhradu pokuty získať prostredníctvom bankového úveru alebo postupným akumulovaním úspor z vlastných zdrojov, čo by sa nevyhnutne prejavilo na jeho každodennej prevádzke. Žalobca by bol nútený šetriť na nákupe tovarov a služieb, dostal by sa do omeškania s plnením svojich záväzkov (vrátane bankových úverov) a nevyhnutne by musel prepustiť aj časť zamestnancov. Tvrdil, že týmto by došlo k hrozbe závažnej ujmy nielen vo sfére žalobcu, ale aj jeho obchodných partnerov a zamestnancov. Ďalej uviedol, že v súčasnosti má uzavretých niekoľko úverových zmlúv s rôznymi bankami (dôkazy - jednotlivé zmluvy - predložil žalobca ako prílohy k správnej žalobe), pričom prehľad týchto úverových zmlúv v stave ku dňu 31.12.2019 pripojil (aj) v podobe Tabuľky - Prehľad financujúcich subjektov k 31.12.2019 ako prílohu k správnej žalobe. Krátkodobé a dlhodobé úvery bánk poskytnuté žalobcovi ku dňu 31.12.2019 dosahujú spolu výšku viac ako 95.000.000 EUR. Podľa žalobcu je len ťažko predstaviteľné, že by akákoľvek banka za tejto situácie poskytla žalobcovi ďalší úver. V dôvodoch návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca následne uviedol, že z textu úverových zmlúv vyplýva aj ďalšia závažná skutočnosť preukazujúca hrozbu závažnej ujmy. Už len samotný okamžitý nútený výkon prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím by znamenal okamžitú splatnosť poskytnutých úverov. Vzhľadom na ich výšku je vylúčené, aby ich žalobca dokázal splatiť. V prípade, ak by v súvislosti s núteným výkonom napadnutého rozhodnutia nastala okamžitá splatnosť ktoréhokoľvek z úverov, malo by to za následok neschopnosť platenia aj zvyšných úverov. Takýto dominový efekt by nevyhnutne viedol k platobnej neschopnosti a následne k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu. Týmto by došlo k vzniku závažnej ujmy majúcej dopad nielen na činnosť žalobcu, ale aj na záujem štátu v sektore nákladnej železničnej dopravy. Žalobca zastával názor, že vyššie uvedenými skutočnosťami dostatočne osvedčil, že dôvody na priznanie odkladného účinku žalobe sú dané a tvrdil, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Argumentoval tým, že v jeho prípade je verejným záujmom ochrana hospodárskej súťaže, postihovanie jej obmedzovania a záujem na vymožení uložených sankcií. Tento verejný záujem priznaním odkladného účinku žalobe nebude vôbec dotknutý. V prípade, ak súd prizná žalobe odkladný účinok a následne jej vyhovie, vzhľadom na žalobné body bude zrejmé, že konanie žalobcu nebolo v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, resp. ho nie je možné postihnúť. Ak by súd priznal žalobe odkladný účinok a následne ju zamietol, verejný záujem bude zachovaný a pokuta bude žalobcom zaplatená po právoplatnom skončení správneho súdneho konania. Priznanie odkladného účinku poskytne žalobcovi, ako podniku s majetkovou účasťou štátu, dostatočný časový priestor na získanie finančných prostriedkov na prípadnú úhradu pokuty. Samotný čas uhradenia sankcie pritom nemá na verejný záujem priamy vplyv. Následky, ktoré môžu nastať, ak by súd návrhu na priznanie odkladného účinku nevyhovel (ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcu, ujma na jeho majetku, prípadne aj vyhlásenie konkurzu), sú výrazne negatívnejšie, ako by bolo posunutie času úhrady pokuty na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ku ktorému by došlo v prípade, ak by súd návrhu vyhovel. Žalobcovi sa priznanie odkladného účinku správnej žalobe javilo ako účelné aj z dôvodu, že ide o obchodnú spoločnosť so 100% majetkovou účasťou Slovenskej republiky, pričom žalobca svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v prospech štátu a je vo verejnom záujme, aby tento výkon nebol bezprostredne ohrozený. Aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca zamestnáva približne 5.500 zamestnancov (skutočnosť ktorá vyplýva z predloženej Tabuľky - Výkazu vybraných údajov z individuálnej účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2018), je podľa názoru žalobcu priznanie odkladného účinku žalobe v súlade s verejným záujmom a nie v rozpore s ním. Žalobca zastával názor, že priznanie odkladného účinku žalobe je dôvodné. Záverom návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe uviedol, že to platí o to viac za situácie, kedy žalovaný celkom zjavne rozhodol o uložení pokuty po uplynutí prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby správny súd jeho návrhu vyhovel a priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok voči napadnutému rozhodnutiu Rady žalovaného č. 2019/DOZ/POK/R/34 zo dňa 14.11.2019, to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 13.03.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.03.2020, v rámci ktorého sa vyjadril i k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to tak, že ho považuje za nedôvodný a navrhol ho zamietnuť. Argumentoval tým, že pokuty, ktoré ukladá úrad za porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže majú mať preventívnu a represívnu funkciu. Úrad určuje pokutu podľa kritérií uvedených v zákone o ochrane hospodárskej súťaže a v Metodickom pokyne tak, aby plnila represívnu funkciu - potrestanie za porušenie zákona a tiež funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Tvrdil, že v predmetnom prípade postupoval pri ukladaní pokuty podľa zákona v znení účinnom v čase, keď došlo k porušovaniu zákona, a podľa Metodického pokynu účinného od 1.9.2018. Správny orgán ukladajúci pokutu za iný správny delikt je povinný prihliadnuť k majetkovým pomerom páchateľa vtedy, pokiaľ je podľa osoby páchateľa a výšky pokuty, ktorú možno uložiť zrejmé, že by pokuta mohla mať likvidačný charakter. Správny orgán vychádza pri zisťovaní majetkových pomerov z údajov doložených samotným účastníkom konania, prípadne z tých, ktoré vyplynuli z priebehu konania, či ktoré si zabezpečí samostatne bez súčinnosti s účastníkom konania. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon o ochrane hospodárskej súťaže okrem toho stanovuje 10% hornú hranicu z celkového obratu, ktorú pri ukladaní pokuty nemožno prekročiť. Účelom predmetnej hornej hranice je zabrániť uloženiu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, že podnikatelia vzhľadom na ich veľkosť determinovanú ich celkovým obratom ich nebudú schopní uhradiť. Ide teda o hranicu jednotne uplatňovanú na všetky subjekty a premenlivú v závislosti od veľkosti každého z nich, ktorá smeruje k vylúčeniu pokuty nadmernej a neprimeranej výšky. Uvedená hranica sa uplatňuje tak na úrovni Európskej komisie, ako aj takmer vo všetkých členských štátoch EÚ, tiež v mnohých krajinách mimo EÚ, pričom vychádza z ekonomických štúdií, nie je to len hranica uplatňovaná v podmienkach SR. Následne žalovaný argumentoval tým, že je zrejmé, že každá uložená pokuta má negatívny vplyv na obchodný majetok podnikateľa, ktorému bola uložená (v súlade so zamýšľaným preventívnym a represívnym účinkom finančnej sankcie). Samotný tento fakt však podľa žalovaného nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že výkonom rozhodnutia by podnikateľovi (resp. žalobcovi) hrozila závažná ujma. Naviac, konečná výška pokuty uložená žalobcovi predstavuje sumu 2 990 651 eur. V roku 2018, teda v poslednom účtovne uzavretom roku pred vydaním rozhodnutia, bol obrat žalobcu 274 847 000 eur, z čoho 10% predstavuje sumu 27 484 700 eur. Úradom uložená pokuta teda nielenže nepresahuje 10% z obratu podnikateľa za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie, ale pohybuje sa v dolnej polovici zákonom ustanovenej sadzby. Z týchto dôvodov nie sú relevantné ani tvrdenia žalobcu, že pokuta predstavuje 25 násobok čistého ročného zisku žalobcu. Podľa žalovaného žalobca neuvádza dostatočné dôvody, ktoré by svedčili o likvidačnom charaktere pokuty a ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe žalobcu. Predovšetkým tvrdenia o existujúcich záväzkoch žalobcu, podľa žalovaného, nič nehovoria o jeho ekonomickej situácii, resp. o jeho schopnosti zaplatiť uloženú pokutu. Samotná existencia záväzkov totiž neosvedčuje neschopnosť okamžitého zaplatenia pokuty. Následne žalovaný poukázal tiež na to, že počas správneho konania žalobca nenamietal likvidačný charakter pokuty a neuvádzal žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že pokuta je vzhľadom na situáciu žalobcu neprimerane vysoká a nie je schopný ju zaplatiť. Ak by žalobca v správnom konaní uvádzal relevantné skutočnosti týkajúce sa možnej neschopnosti zaplatiť uloženú pokutu, žalovaný by sa uvedeným v správnom konaní zaoberal. Záverom vyjadrenia zo dňa 13.03.2020 žalovaný poukázal tiež na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v júli, v roku 2019 a teda minimálne od tohto obdobia si je žalobca vedomý budúcej povinnosti zaplatiť uloženú pokutu. Okrem toho, možnosti, že žalobcovi bude uložená pokuta, si je žalobca vedomý už od roku 2014, keď bolo vydané prvé rozhodnutie Rady žalovaného v predmetnej veci. Oproti rozhodnutiu z roku 2014 bola navyše pokuta uložená žalobcovi napadnutým rozhodnutím žalovaného niekoľkonásobne znížená. 4. V replike doručenej správnemu súdu dňa 21.04.2020 sa žalobca vyjadril i k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.03.2020 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to tak, že argumenty žalovaného sú podľa žalobcu nesprávne a žiaden z nich nemôže viesť k tomu, aby tunajší súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zamietol. Úvodom žalobca uviedol, že vo všeobecnej rovine súhlasí s tvrdením žalovaného, že skutočnosť, že žalobca má aj iné existujúce záväzky nemôže sama o sebe viesť k záveru, že nie je schopný uhradiť pokutu v stanovenej lehote, bez toho, aby mu tým vznikla závažná ujma. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku je však potrebné skúmať, či majetkové pomery žalobcu - predovšetkým zisk z jeho podnikateľskej činnosti - umožňujú, aby okamžite uhradil pokutu uloženú žalovaným správnym orgánom bez toho, aby mu tým vznikla závažná ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok). Ak súd po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku a označených dôkazov zistí, že žalobca má (vysoké) záväzky voči tretím osobám, avšak súčasne dosahuje stabilné vysoké zisky, ktoré postačujú na okamžitú úhradu uloženej pokuty, zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku z ekonomických dôvodov na strane žalobcu by zrejme neboli splnené. Tvrdil, že to ale nie je prípad žalobcu. Argumentoval tým, že pri výkone podnikateľskej činnosti síce stabilne dosahuje vysoké obraty, po odpočítaní výdavkov - vrátane vysokých záväzkov voči tretím osobám - mu však nezostával takmer žiaden zisk. V posledných účtovných obdobiach dokonca vykazuje stratu. Aj keď teda žalobca dosahuje obraty rádovo v stovkách miliónov EUR, po odpočítaní všetkých výdavkov sa dostáva do výraznej straty. Zisk (stratu) žalobcu v rokoch 2018 až 2020 možno vyčítať z nasledovnej tabuľky: rok 2018 rok 2019 zmena YoY% rok 1-3/2019 rok 1-3/2020 zmena YoY% objem prepravy {v tis. ton) 34386 29958 -4428 -13% 8 279 6669 -1610 -19% tržby z prepravy (v tis. EUR) XXXXXX XXXXXX -XX XXX -X% XXXXX XXXXX -XXXXX -19% celkové prevádzkové výnosy (v tis. EUR) XXX XXX XXXXXX -XX XXX -X% XXXXX XXXXX -XXXXX -17% zisk (strata) v tis. EUR XXX -XXXX -XXXX -XXXX% -XXX -XXXX -XXXX 712% Už na prvý pohľad je podľa žalobcu zrejmé, že je nemožné, aby v momentálnej situácii uhradil pokutu vo výške X mil.. EUR zo zisku z podnikateľskej činnosti. Žalobca totiž v roku 2018 dosiahol len nepatrný zisk - zisk vo výške XXX XXX. EUR. Recesia v hutníckom priemysle a s tým súvisiaci pokles objednávok (teda aj pokles výkonov žalobcu) dokonca spôsobili, že žalobca v minulom roku (rok 2019) podnikal so stratou vo výške X,X mil. EUR. Recesia v hutníckom priemysle naďalej pretrváva a pridružila sa k nej aj všeobecne známa nepriaznivá ekonomická situácia spojená s opatreniami na zabránenie šírenia vírusu COVID-19. Žalobca preto v prvom kvartáli tohto roku vykázal stratu vo výške takmer X mil. EUR. Ak by teda tunajší súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe, žalobca by bol nútený pokúsiť sa narýchlo získať finančné prostriedky na úhradu pokuty z iných zdrojov - a to konkrétne: (i) postupným akumulovaním úspor, čo by bolo spojené s obmedzením jeho prevádzky; (ii) získaním bankového úveru. Ad. (i): Postupné akumulovanie úspor by znamenalo obmedzenie prevádzky žalobcu, čo by malo negatívny vplyv na tretie osoby. Žalobca by bol nútený šetriť na nákupe tovarov a služieb a dostal by sa do omeškania s plnením svojich záväzkov (vrátane bankových úverov) voči tretím osobám. Nevyhnutne by tiež musel prepustiť časť svojich zamestnancov. Tým by došlo k hrozbe závažnej ujmy nielen vo sfére žalobcu, ale aj vo sfére jeho zamestnancov a obchodných partnerov. Ad. (ii): Žalobca má mizivú šancu, že získa bankový úver na zaplatenie pokuty. Opakovane žalobca poukázal na to, že má uzavretých niekoľko úverových zmlúv s rôznymi bankami, pričom prehľad týchto úverových zmlúv pripojil k žalobe. Krátkodobé a dlhodobé úvery bánk poskytnuté žalobcovi ku dňu 31.12.2019 dosahovali výšku viac ako 95.000.000 EUR - je preto veľmi nepravdepodobné, že by akákoľvek banka poskytla žalobcovi (pri jeho súčasných hospodárskych výsledkoch) ďalší úver. V tejto súvislosti žalobca opakovane zdôraznil aj to, že z textu úverových zmlúv vyplýva, že ak žalobca nebude schopný dobrovoľne uhradiť pokutu a dôjde k okamžitému nútenému výkonu prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím, banky žalobcovi vyhlásia okamžitú splatnosť poskytnutých úverov. Tvrdil, že vzhľadom na výšku týchto úverov je vylúčené, aby ich dokázal splatiť. Predčasné vyhlásenie splatnosti úverov by teda nevyhnutne viedlo k platobnej neschopnosti a k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu. To by malo dopad nielen na činnosť žalobcu, ale aj na záujem SR v sektore nákladnej železničnej dopravy. Pravdepodobne by tiež došlo k vzniku druhotnej platobnej neschopnosti u niektorých obchodných partnerov žalobcu. To, že pokuta bola uložená v spodnej polovici sadzby stanovenej ZoOHS a výška obratu žalobcu sú pre priznanie odkladného účinku žalobe irelevantné. Argumenty žalovaného, že „(i) Pokuta nielenže nepresiahla maximálnu výšku 10 % z celkového obratu Žalobcu za r. 2018, ale (ii) bola naviac uložená v dolnej polovici sadzby stanovenej ZoOHS. Pokuta je - vzhľadom k zákonom stanovenému rozpätiu pokút a vzhľadom na obrat žalobcu za r. 2018 - nízka, a teda prvá podmienka pre priznanie odkladného účinku nemôže byť splnená.“ považoval žalobca za nesprávne. Z § 38 ods. 1 písm. f) ZoOHS totiž jasne vyplýva, že obrat účastníka konania je relevantný len pre stanovenie hornej hranice pokuty, ktorú správny orgán môže účastníkovi konania uložiť za porušenie ZoOHS. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa však spravuje § 185 písm. a) SSP. Podľa tohto ustanovenia platí, že pre priznanie odkladného účinku žalobe je smerodajné len (i) to, či žalobcovi okamžitým výkonom rozhodnutia správneho orgánu hrozí nenapraviteľný následok a (ii) to, či priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom. To, že pokuta bola uložená v spodnej polovici sadzby stanovenej ZoOHS a výška obratu žalobcu sú podľa žalobcu pre priznanie odkladného účinku irelevantné. V tejto súvislosti argumentoval aj tým, že podmienky pre priznanie odkladného účinku žalobe by totiž boli splnené aj vtedy, ak by žalovaný uložil žalobcovi pokutu v najnižšej možnej výške stanovenej ZoOHS, avšak: (i) Žalobcovi by aj napriek tomu okamžitým výkonom rozhodnutia Úradu hrozila závažná ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok); a (ii) priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom. V replike žalobca ďalej uviedol, že nemal dôvod argumentovať v správnom konaní tým, že pokutu nebude môcť uhradiť naraz bez toho, aby mu tým vznikla závažná ujma. K argumentu žalovaného, že žalobca v správnom konaní nikdy neuviedol, (i) že pokuta je neprimerane vysoká a (ii) že ju nebude môcť uhradiť naraz, bez toho, aby mu tým vznikla závažná ujma, uviedol nasledovné: Žalobca tento argument v správnom konaní neuviedol, lebo na to nemal žiaden dôvod. Od začiatku správneho konania totiž uvádzal argumenty a predkladal dôkazy, z ktorých je podľa neho zrejmé, že nezneužil svoje dominantné postavenie na relevantných trhoch: (i) predaja a prenájmu elektrických rušňov schopných prevádzky v SR; a (ii) poskytovania služieb doplňovania paliva do motorových rušňov na čerpacích staniciach pre rušne. Neskôr poukázal na to, že aj keby Rada žalovaného (hypoteticky) dospela k záveru, že žalobca zneužil svoje dominantné postavenie na relevantných trhoch, lehota na uloženie pokuty už uplynula a zodpovednosť žalobcu za správny delikt, ktorý sa mu kládol za vinu, už zanikla. Žalobca z týchto dôvodov až do vydania napadnutého rozhodnutia veril, že pokuta mu nebude uložená vôbec. Na uloženie pokuty v akejkoľvek výške totiž podľa názoru žalobcu neboli splnené zákonné predpoklady. Z tohto dôvodu žalobca nepovažoval za potrebné argumentovať tým, že výška pokuty je neprimerane vysoká a že ju nebude môcť uhradiť naraz, bez toho, aby mu tým vznikla závažná ujma. Žalobca zastával názor, že priznanie odkladného účinku je vhodné a spravodlivé, lebo napadnuté rozhodnutie je nulitné (lebo toto rozhodnutie vydal správny orgán, ktorý na to už nebol oprávnený). Podľa žalobcu priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo vyjadrení zo dňa 13.03.2020 žalovaný tieto tvrdenia ani nepoprel. Žalobca tvrdil, že verejný záujem nebude priznaním odkladného účinku žalobe dotknutý, lebo: (i) ak súd prizná žalobe odkladný účinok a následne jej vyhovie, bude zrejmé, že konanie Žalobcu nebolo v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže (resp. že ho nebolo možné postihnúť); (ii) ak súd prizná žalobe odkladný účinok a následne ju zamietne, verejný záujem bude zachovaný, lebo žalobca pokutu bude musieť uhradiť po právoplatnom skončení konania. Následne uviedol, že priznaním odkladného účinku súd poskytne žalobcovi dostatočný časový priestor na získanie finančných prostriedkov na prípadnú úhradu pokuty. Preventívna a represívna funkcia pokuty, tak nebude dotknutá. Priznanie odkladného účinku Žalobe sa navyše javí ako vhodné, účelné a spravodlivé, lebo: (i) Žalobca je obchodnou spoločnosťou so 100 % majetkovou účasťou SR; (ii) tržby žalobcu vzhľadom k súčasnej nepriaznivej ekonomickej situácii spôsobenej recesiou v hutníckom priemysle a vírusom COVID-19 výrazne poklesli - to spôsobilo, že Žalobca v roku 2019 a v prvom kvartáli 2020 podnikal s výraznou stratou; (iii) Žalobca svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v prospech SR a vo verejnom záujme, pričom v prípade, ak dôjde k okamžitému výkonu napadnutého rozhodnutia, nevyhnutne to povedie k obmedzeniu jeho prevádzky; (iv) Žalobca zamestnáva približne 5.500 zamestnancov, pričom v prípade, ak dôjde k obmedzeniu jeho prevádzky, bude musieť časť z týchto zamestnancov prepustiť. To by bolo v priamom rozpore s verejným záujmom vzhľadom k spomínanej nepriaznivej ekonomickej situácii spojenej s akútnym nedostatkom pracovných miest na pracovnom trhu. Sme preto presvedčení, že aj druhá podmienka pre priznanie odkladného účinku žalobe je splnená. Priznanie odkladného účinku žalobe sa naviac javí ako vhodné, účelné a spravodlivé. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod (zákonný dôvod v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP t.j žalobcom žiadaný zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe) nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu Rady žalovaného č. 2019/DOZ/POK/R/34 zo dňa 14.11.2019. Dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval tunajší súd za opodstatnené a za dôvodné. Skutočnosť, že okamžitý výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by značným spôsobom zasiahol do podnikateľskej činnosti žalobcu a jeho finančnej sféry, považoval tunajší súd zo strany žalobcu za riadne osvedčenú. Správny súd dospel k presvedčeniu, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného orgánu verejnej správy) zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu pokuty za správny delikt - zneužitie dominantného postavenia, hrozí žalobcovi závažná ujma (značná hospodárska i finančná škoda) spočívajúca v ohrození následkom platobnej neschopnosti žalobcu a následného prípadného vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu, čo by reálne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť. Okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného č. 2019/DOZ/POK/ R/34 zo dňa 14.11.2019 by pritom neznamenal „len“ citeľný zásah do majetkovej sféry žalobcu, a teda vážne a nepriaznivé následky „len“ pre žalobcu, ale znamenal by aj citeľný zásah do sféry tretích osôb - mal by reálny dopad i na zamestnancov žalobcu (približne 5 500), ako aj na obchodných partnerov žalobcu, ale i dopad na záujem štátu v sektore nákladnej železničnej dopravy. Záverom správny súd konštatuje, že priznanie odkladného účinku v danom prípade nie je v rozpore s verejným záujmom. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, správny súd rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).