Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/26/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200145 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200145.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dobráklíma, s. r. o., Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 44 454 490, zastúpený: JUDr. Rastislav Posluch, advokát, Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102694359/2019 zo dňa 21.11.2019 a o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako ,,správny súd”) dňa 27.01.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102694359/2019 zo dňa 21.11.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101563477/2019 zo dňa 26.06.2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za zdaňovacie obdobie október 2015 zvýšil vlastnú daňovú povinnosť zo sumy XXX,XX eura na sumu X XXX,XX eura t. j. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X XXX,XX eur. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť. 2. Žalobca zároveň žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a uviedol, že pozastavenie účinkov napadnutých rozhodnutí, pre ktorých vydanie preukázateľne a jednoznačne neboli splnené všetky zákonné podmienky, mu umožní pokračovanie v jeho obchodnej činnosti, ktorú vykonáva viac ako 10 rokov a zamedzí vzniku značnej hospodárskej a finančnej škody na jeho majetku, ako aj vážnemu nenapraviteľnému následku, nakoľko k tomu by mohlo dôjsť v prípade, ak Daňový úrad Bratislava začne s výkonom rozhodnutia. Žalobca uviedol, že celková výška zisteného rozdielu dane Daňovým úradom Bratislava predstavuje celkovo sumu vo výške XXX XXX,XX eura a súvisí s vydanými rozhodnutiami v počte 21, ktoré menovite uviedol v návrhu s tým, že voči týmto rozhodnutiam podal na Krajský súd v Bratislave správne žaloby na ich preskúmanie. Zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že Daňový úrad Bratislava je na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného oprávnený začať okamžitý výkon rozhodnutia (a súčasne aj všetkých ďalších vydaných rozhodnutí na základe vykonanej daňovej kontroly Daňovým úradom Bratislava), čo by malo pre neho likvidačný účinok a spôsobenie nezvratného stavu, t. j. nenapraviteľného následku a za týchto okolností by bol pravdepodobne nútený vstúpiť do konkurzu. Zároveň mal za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom spojeným s preskúmavaným rozhodnutím, keďže bude poskytnutá ochrana doterajšiemu osvedčenému pokojnému a zákonnému stavu. 3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 31.03.2020 a dňa 03.04.2020 doručil správnemu súdu administratívny spis. Žalovaný uviedol, že žaloba je totožná s podaným odvolaním voči prvostupňovému rozhodnutiu a vyjadril sa k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu s tým, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov s uvedením zákonných ustanovení, na základe ktorých dospel k správnemu právnemu názoru. Ďalej uviedol, že žalobca tým, že si odpočítal daň z faktúry od obchodnej spoločnosti, ukrátil štátny rozpočet, v dôsledku čoho mu bol správcom dane vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil, že žalobca, pokiaľ by si plnil svoje daňové povinnosti v súlade s platnou legislatívou, nevystavil by sa riziku uloženia sankcií a následného konkurzu. Zároveň poukázal na to, že žalobca naďalej vykonáva ekonomickú činnosť a vykazuje obraty, t.j. dorubom po daňovej kontrole nebola ohrozená ani jeho podnikateľská činnosť, pretože v nej naďalej pokračuje. Žalovaný považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhol, aby súd žalobu zamietol podľa ustanovenia § 190 SSP. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s jeho priznaním a navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 4. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/26/2020-53 zo dňa 24.04.2020, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý bol navrhnutý v správnej žalobe rozhodol tak, že tento návrh zamietol. 5. Žalobca dňa 22.10.2020 doručil tunajšiemu súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku, v ktorom totožne ako v predchádzajúcom návrhu uviedol, že napadnuté rozhodnutie môže spôsobiť vážny nenapraviteľný následok, nakoľko prípadným výkonom daňovej exekúcie sa žalobca stane absolútne platobne neschopným, čo by malo za následok neschopnosť plniť si záväzky a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom, príslušným sociálnym, zdravotným inštitúciám a taktiež vo vzťahu k svojím obchodným partnerom. Opätovne zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je jedným z 21 rozhodnutí Daňového úradu, vydaných na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalovaného, pričom celková výška zisteného rozdielu dane predstavuje sumu vo výške XXX XXX,XX X.. 6. Ako dôkaz priložil Priebežnú účtovnú závierku zostavenú ku dňu 30.09.2020, z ktorej podľa názoru žalobcu priamo vyplýva, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde k závažnému narušeniu jeho cash-flow, čo by pre žalobcu znamenalo neschopnosť plniť svoje záväzky voči tretím subjektom, dostal by sa do stavu, kedy by jeho prevádzkové zdroje nepokrývali ani jeho prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho by tvoril záporný kapitál a následne dostal do úpadku a bol nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. 7. Žalobca tiež argumentoval aktuálnou situáciou, týkajúcou sa šírenia vírusu SARS-CoV-2 a z nej vyplývajúce obmedzenia prijímané vládou a ostatnými štátnymi orgánmi, v dôsledku ktorých došlo k výraznému obmedzeniu činnosti žalobcu s negatívnym dopadom na jeho ekonomickú situáciu. Žalobca tvrdil, že z dôvodu aktuálnej koronakrízy sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žaloby by žalobcovi dávalo možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť. Má tiež za to, že priznaním odkladného účinku žalobe v danom prípade nedôjde k rozporu s verejným záujmom v porovnaní medzi záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu. 8. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovanému na vyjadrenie, ktorý sa vyjadril podaním zo dňa 12.11.2020. Žalovaný uviedol, že nepovažuje ani opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za opodstatnený, zotrval na svojom stanovisku s tým, že z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Na základe uvedeného navrhol Krajskému súdu v Bratislave opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť. 9. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 10. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 12. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. 13. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu o druhom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, k zmene skutkového alebo právneho stavu veci. 16. Zo znenia ustanovenia § 185 SSP vyplýva, že jednou z nevyhnutných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je existencia hrozby, že v budúcnosti nastane niektorý z tam uvedených následkov. 17. Správny súd zastáva názor, že táto podmienka v danom prípade splnená nebola, nakoľko žalobca v návrhu nepredložil nové dôkazy osvedčujúce splnenie zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto ním tvrdené následky, nemožno vyhodnotiť ako hrozbu závažnej ujmy, či značnej hospodárskej alebo finančnej škody, či nenapraviteľného následku. 18. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 19. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa v svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma spočívajúca v ohrození jeho podnikateľskej činnosti a existencie. Žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladnému účinku doplnil argumentáciu o nové tvrdenia súvisiace so šírením vírusu COVID-19 a prijatými opatreniami na zabránenie jeho šírenia. Tvrdenia súvisiace s ekonomickým poklesom z dôvodu spomalenia chodu ekonomiky žalobca neosvedčil. Žalobca správnemu súdu neosvedčil výšku tržieb, svoje majetkové pomery a neuviedol ani skutočnosti, či mu v súvislosti s prijatými obmedzujúcimi opatreniami v dôsledku šírenia vírusu COVID-19 bola poskytnutá finančná pomoc od štátu na zmiernenie dopadu týchto opatrení, v akej forme a v akej výške bola poskytnutá, prípadne, či žiadosť o takúto pomoc bola žalobcovi zamietnutá alebo, že žalobca nemá nárok na poskytnutie takejto pomoci. 20. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. 21. Vzhľadom na to, že žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom nepreukázal zmenu skutkového a právneho stavu oproti predchádzajúcemu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ani, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s § 188 SSP opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e SSP).