Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/36/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200217 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200217.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dobráklíma, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 44 454 490, právne zastúpený: JUDr. Rastislav Posluch, advokát, Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102782170/2019 zo dňa 03.12.2019, v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.10.2020 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 06.02.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102782170/2019 zo dňa 03.12.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101567561/2019 zo dňa 26.06.2019, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie september 2016 znížil nadmerný odpočet zo sumy 10.369,30 eur na sumu 5.649,30 eur, t.j. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.720,- eur žalobcovi ako daňovému subjektu. 2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava zrušiť. 3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol (ďalej aj „prvý návrh“), aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia umožní žalobcovi pokračovanie v jeho obchodnej činnosti, ktorú vykonáva už viac ako 10 rokov a zamedzí vzniku značnej hospodárskej a finančnej škody na majetku žalobcu, ako aj vážnemu nenapraviteľnému následku. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie je exekučným titulom s možnosťou okamžitého výkonu rozhodnutia. Povinnosť zaplatiť rozdiel dane žalobca nie je v súčasnej dobe schopný splniť, a to najmä z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je jedným z 21 rozhodnutí Daňového úradu Bratislava, vydaných na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalovaného za zdaňovacie obdobia august 2015 až december 2015, január 2016 až december 2016 a január 2017 až august 2017, potvrdených v odvolacom konaní žalovaným. Uviedol, že celková výška daňovým úradom zisteného rozdielu dane predstavuje sumu vo výške 142.538,72 eur. Okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia a súčasne aj ďalších rozhodnutí žalovaného, ktoré tiež žalobca napáda správnou žalobou, je podľa žalobcu pre neho likvidačný a takýto stav nezvratný, nakoľko by vstúpil do konkurzu. Ďalej uviedol, že má za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže bude poskytnutá ochrana doterajšiemu osvedčenému pokojnému a zákonnému stavu. 4. Správny súd uznesením č. k. 5S/36/2020-50 zo dňa 09.06.2020 zamietol návrh žalobcu zo dňa 05.02.2020 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Dôvodom zamietnutia návrhu na priznanie odkladného účinku bolo, že žalobca neosvedčil svoje tvrdenia o vzniku závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku v podobe ohrozenia jeho podnikateľskej činnosti a existencie, uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa 05.02.2020. Žalobca v návrhu nepreukázal svoju majetkovú situáciu a rovnako ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. 5. Žalobca dňa 22.10.2020 doručil správnemu súdu ďalší návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej aj „druhý návrh“). Návrh odôvodnil tak, že ďalší návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podáva z dôvodu zmeny pomerov, ktoré nastali po vydaní uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/36/2020-50 zo dňa 09.06.2020, ktorým zamietol prvý návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca vidí hrozbu závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody a finančnej škody v tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia pred rozhodnutím súdu o jeho zákonnosti, by sa žalobca dostal do stavu predĺženia. Poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je jedným z 21 rozhodnutí daňového úradu, vydaných na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalovaného, pričom celková výška Daňovým úradom Bratislava zisteného rozdielu dane predstavuje sumu vo výške 142.538,72 Eur. Žalobca uviedol, že prípadným výkonom daňovej exekúcie na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného, sa žalobca stane absolútne platobne neschopným, čo má za následok, že nebude schopný si plniť svoje záväzky a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojím zamestnancom, ktorých aktuálne eviduje v trvalom pracovnom pomere 19, príslušným sociálnym, zdravotným inštitúciám a taktiež vo vzťahu k svojím obchodným partnerom. Ďalej žalobca poukázal na priebežnú účtovnú závierku zostavenú ku dňu 30.09.2020, z ktorej vyplýva, že po zaúčtovaní daňovej povinnosti v riadku 20 výkazu ziskov a strát, str. 10 účtovnej závierky by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia viedol k závažnému narušeniu cash- flow žalobcu, ktoré by priamo a bezprostredne znamenalo neschopnosť žalobcu plniť svoje záväzky voči tretím subjektom. Tým by sa žalobca dostal do stavu, kedy by jeho prevádzkové zdroje nepokrývali ani jeho prevádzkové záväzky a dostal by sa do úpadku v dôsledku čoho by bol nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Za ďalší dôvod priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca uviedol aktuálnu ekonomickú krízu spôsobenú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorá na jeho strane mala spôsobiť značný ekonomický pokles, najmä z dôvodu spomalenia chodu ekonomiky a taktiež z dôvodu riadneho a včasného neplnenia záväzkov ostatných subjektov. K rozporu s verejným záujmom v súvislosti s priznaným odkladným účinkom správnej žaloby žalobca uviedol, že v danom prípade pri porovnaní medzi záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu a príslušným verejným záujmom nedochádza k rozporu. Priznaním odkladného účinku správnej žaloby, by sa bez rozporu s verejným záujmom zabránilo nenapraviteľným následkom pre žalobcu. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, kde súd v obdobných prípadoch rozhodol tak, že priznal odkladný účinok správnej žaloby, a to na uznesenie sp. zn. 1S/2/2020 zo dňa 07.05.2020, uznesenie sp. zn. 1S/87/2020 zo dňa 08.06.2020, uznesenie sp. zn. 5S/37/2020 zo dňa 19.06.2020. K návrhu na priznanie odkladného účinku priložil priebežnú účtovnú závierku zostavenú ku dňu 30.09.2020. 6. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vyjadril podaním zo dňa 03.11.2020 a bol toho názoru, že žalobca svoje tvrdenie o likvidačnom dopade úhrady dlžnej sumy nijako nekonkretizoval, ani bližšie nezdôvodnil. Nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce finančnú situáciu žalobcu, z čoho by bolo možné posúdiť jeho hospodárske a finančné pomery. Predložená priebežná účtovná závierka zo dňa 30.09.2020 bez podkladov, z ktorých žalobca vychádzal, nemá podľa žalovaného žiadnu vypovedaciu schopnosť o závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, finančnej škode, či prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Preukázaním hroziacej ujmy, ako to vyžaduje zákon, nie je všeobecné tvrdenie o likvidačnom dopade na žalobcu. Žalovaný je toho názoru, že zo strany žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a navrhol správnemu súdu návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť. 7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 9. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 11. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 13. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 15. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. 16. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe k zmene skutkového alebo právneho stavu veci. 17. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Žalobca druhým návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma, značná hospodárska, finančná škoda, príp. iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca však podľa názoru správneho súdu neosvedčil zmenu skutkových a právnych pomerov. Žalobca neosvedčil ani zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP žiadnymi novými relevantnými dôkazmi oproti pôvodne predloženým dôkazom. Žalobca síce predložil priebežnú účtovnú závierku zostavenú ku dňu 30.09.2020, ktorú však bez ďalších dokladov nemožno považovať za dôkaz preukazujúci, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k závažnej ujme, škode, resp. inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Správny súd neprihliadal na žalobcom uvedené rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, pretože tieto sa týkajú skutkovo úplne iných vecí, a preto vo vzťahu k tejto veci nemajú žiadnu právnu relevanciu. 18. Žalobca v druhom návrhu na priznanie odkladnému účinku doplnil svoju argumentáciu o nové tvrdenia súvisiace so šírením vírusu COVID-19 a prijatými opatreniami na zabránenie jeho šírenia. Tieto tvrdenia, súvisiace s ekonomickým dopadom na žalobcu z dôvodu spomalenia chodu ekonomiky, žalobca správnemu súdu neosvedčil žiadnymi dôkazmi. Žalobca správnemu súdu neosvedčil výšku tržieb, svoje majetkové pomery a neuviedol ani skutočnosti, či v súvislosti s prijatými obmedzujúcimi opatreniami v dôsledku šírenia vírusu COVID-19 požiadal o poskytnutie dočasnej ochrany podľa zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, či mu bola dočasná ochrana priznaná, dokedy trvala alebo či bola jeho žiadosť zamietnutá, príp. či mu bola poskytnutá finančná pomoc od štátu na zmiernenie dopadu týchto opatrení, v akej forme a v akej výške bola poskytnutá, prípadne, či žiadosť o takúto pomoc bola žalobcovi zamietnutá alebo že žalobca nemá nárok na poskytnutie takejto pomoci. 19. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Sám poukázal na skutočnosť, že je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia zo strany žalobcu bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Podľa názoru správneho súdu je možné vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Súd preto vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe jeho rozpor s verejným záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane. Žalobca druhým návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe hodnoverne nepreukázal zmenu skutkového ani právneho stavu, nakoľko svoj návrh odôvodnil takmer rovnakými tvrdeniami, ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.02.2020. 20. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom nepreukázal zmenu skutkového a právneho stavu oproti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 05.02.2020 a nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Správny súd preto v súlade s ust. § 188 SSP druhý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).