Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/41/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200223 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200223.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, za ktoré koná advokát JUDr. Miloš Kvasňovský, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102800432/2019 zo dňa 05.12.2019 a o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len ,,tunajší súd“ alebo ,,správny súd“) dňa 07.02.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102800432/2019 zo dňa 05.12.2019, ktorým žalovaný potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 102196025/2019 zo dňa 19.09.2019, ktorým bolo oznámené daňovou exekučnou výzvou vymáhanie daňového nedoplatku vo výške XXX XXX,X8 EUR v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) voči žalobcovi ako daňovému dlžníkovi, stanoveného na základe exekučného titulu - vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov správcu dane č. 101510062/2019, zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka (žalobcu) ku dňu 19.06.2019. 2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac vznikom hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Uviedol, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane vo vzťahu k svojím zamestnancom a dodávateľom nedôvery-hodným a zároveň absolútne platobne neschopným a nebude schopný plniť si svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom, príslušným sociálnym a zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Žalobca zdôraznil, že má vysoké náklady spojené s plnením si povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky v Banskobystrickom kraji, a poskytuje stabilné pracovné miesta. Krok spočívajúci v exekúcii na jeho majetok by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti jeho spoločnosti. Ďalej uviedol, že jeho terajšia finančná situácia mu dovoľuje ďalej vykonávať jeho podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna, nechystá sa nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. O jeho dlhodobo, v tomto prípade každoročne, sa zlepšujúcej finančnej situácii svedčia práve finančné výsledky, kedy práve za posledný uzavretý finančný rok, a to rok 2018 dosiahol najlepší hospodársky výsledok za posledných šesť rokov. Bol tak názoru, že priaznivý vývoj hospodárskych výsledkov a priaznivá dlhodobá prognóza vývoja tržieb, výnosov a zisku, dáva dostatočnú dlhodobú garanciu, že v prípade splatnosti záväzkov, tieto záväzky bude schopný uhradiť. Žalobca žiadal pri rozhodovaní súdu zohľadniť aj tvorbu účelovej rezervy vo výške cca X,X mil. eur na daňové záväzky v roku 2017 a účelovú rezervu na úhradu daňových záväzkov vo výške X,X mil. eur v účtovnom roku 2018, ako aj splácanie splatných daňových pohľadávok a jeho platobnú disciplínu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a správcovi dane, pričom aj v terajšej mimoriadne zložitej situácii pristupuje k plneniu svojich daňových záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať svoju platobnú disciplínu. Ďalej bol názoru, že hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je objektívne daná, existujúca a preukázaná, nakoľko v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe, bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu všeobecné informácie o účtovnej jednotke žalobcu, účtovnú závierku za rok 2018, rekapituláciu miezd podniku za 11/2019, výpisy z účtov vedených v OTP banke, Prima banke a v ČSOB, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným a zároveň pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek ďalšiu spoluprácu. Poukázal tiež na to, že len jeho náklady spojené s plnením si jeho povinnosti ako zamestnávateľa vo vzťahu k svojím zamestnancom predstavujú sumu cca XXX XXX EUR za kalendárny mesiac, nehovoriac o výrobných nákladoch a nákladov na splátky poskytnutých úverov a mal za to, že nútený výkon rozhodnutia by spôsobil jeho absolútny a nezvratný rozklad v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, ktorý by viedol k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe by podľa jeho názoru nevznikol ani rozpor s verejným záujmom na zabezpečení riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správne žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, v ktorých vystupuje ako žalobca, resp. ako žalobca vystupuje spol. Podtatranská hydina, a.s., v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o vyrubení rozdielu dane, za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorých bol správnym súdom priznaný podaným žalobám odkladný účinok. Rovnako mu tak boli priznané viaceré odkladné účinky pri správnych žalobách vzhľadom na šikanózny postup správcu dane a nezákonný výkon daňových kontrol. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/28/2010 zo dňa 21.06.2011, v ktorom Najvyšší súd SR „zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.“ Záverom uviedol, že akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu mu nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s jeho majetkom ako obchodnej spoločnosti, mal za nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených § 185 písm. a) SSP a hrozí mu tak závažná ujma z dôvodu zablokovania všetkých finančných prostriedkov, pričom je ako zamestnávateľ zdrojom príjmu živiteľov viac ako 500 rodín v dotknutom regióne, ktorých členmi sú aj maloleté, neplnoleté deti, na ktorých bude mať nepochybne zamedzenie jeho činnosti nepriaznivý dopad. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 29.05.2020 a v rámci tohto podania zaujal stanovisko aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že Krajskému súdu v Bratislave, nedoporučuje priznať odkladný účinok predmetnej správnej žalobe. 4. Krajský súd uznesením 1S/217/2019-109 zo dňa 03.02.2020 návrh žalobcu zo dňa 07.10.2019 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 5. Žalobca návrhom doručeným krajskému súdu dňa zo dňa 06.08.2020 opätovne t.j. druhýkrát, požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102800432/2019 zo dňa 05.12.2019, podľa ustanovenia § 185 ods.1 písm. a) SSP z dôvodu, že s rozhodnutím o nepriznaní odkladného účinku žalobe zo dňa 5.12.2019 nesúhlasí, ako aj z dôvodu, že proti predmetnému rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok. Opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil rovnakými dôvodmi, ktoré uviedol v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.02.2020 a opätovne poukázal aj na skutočnosť, že nútený výkon rozhodnutí spôsobí absolútny, nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností spoločnosti ako zamestnávateľa, čo bude reálne predstavovať nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, teda úplný zánik spoločnosti. Zopakoval, že na príjmy zamestnancov žalobcu je naviazaných 149 maloletých nezaopatrených detí a nepriznaným odkladného účinku správnej žalobe vznikne priama hrozba hladu a zanedbanie výživy a starostlivosti 149 maloletých detí. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka a ani právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Poukázal taktiež na rozhodnutia rôznych súdov, ktorými bol žalobcovi priznaný odkladný účinok jeho žalôb. Naviac uviedol aj skutočnosť, že opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v súvislosti so zabránením šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID - 19, mimoriadne negatívne zasiahli do príjmovej stránky žalobcu. 8. Súd po oboznámení sa s vecou zistil, že žalobca k návrhu predložil rovnaké účtovné doklady týkajúce sa majetku žalobcu ako pri predošlých návrhoch a to: účtovnú závierku k 31.12.2018, rekapituláciu miezd za podnik za obdobie február 2020, mesačnú štatistiku o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie, rekapituláciu DPH dodatočné vyrubenie za mesiace september 2013, júl 2014, september 2014, september 2017, október 2017. Taktiež predložil rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Bratislave, ktoré priznali jeho žalobám proti rozhodnutiam žalovaného odkladný účinok. 9. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 10. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 12. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. 13. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 14. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca neosvedčil zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP žiadnymi novými relevantnými dôkazmi oproti pôvodne predloženým dôkazom. Naviac je potrebné uviesť, že tieto doklady nepreukazujú žalobcovu aktuálnu ekonomickú situáciu, žalobcom predložená účtovná závierka, na ktorú sa žalobca odvoláva, je vystavená k 31.12.218, mesačná štatistiku o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie, rekapituláciu DPH dodatočné vyrubenie je za mesiace september 2013, júl 2014, september 2014, september 2017, október 2017, čiže neaktuálne a rekapitulácia miezd za podnik za obdobie február 2020 nedáva reálny obraz o ekonomických podmienkach žalobcu. Žalobca taktiež žiadnym spôsobom neosvedčil ako sa ho negatívne dotkli opatrenia vlády Slovenskej republiky v súvislosti so zabránením šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID - 19, nakoľko z hypotetického, no neosvedčeného príjmového stavu žalobcu nemožno vychádzať pri posudzovaní podmienok pre priznanie odkladného účinku žalobe. 15. Zo znenia ustanovenia § 185 SSP vyplýva, že jednou z nevyhnutných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je existencia hrozby, že v budúcnosti nastane niektorý z tam uvedených následkov. Súd zastáva názor, že táto podmienka v danom prípade splnená nebola. Samotný žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný už v súčasnosti realizuje exekučnú činnosť na podklade vykonateľného exekučného titulu. Z tvrdenia žalobcu teda vyplýva, že ujma, ktorej sa obáva žalobca nastala už pred podaním opätovného (tretieho) návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Súd ďalej poznamenáva, že žalobca v návrhu neuviedol nové relevantné skutočnosti ani nepredložil nové dôkazy osvedčujúce splnenie zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto ním tvrdené následky, nemožno vyhodnotiť ako závažnú ujmu, či značnú hospodársku alebo finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. 16. K tvrdeniu žalobcu, že mal legitímne očakávania, že správny súd rozhodne v tejto veci rovnako ako Krajský súd v Prešove a Krajský súd v Bratislave v obdobných prípadoch vo veciach týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného, súd uvádza, že judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06). V tejto rovine doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súd konštatuje, že táto doktrína nie je absolútna a nie všetky očakávania účastníka sa považujú za legitímne. To znamená, že ak iný správny súd vo veci žalobcu priznal správnej žalobe odkladný účinok v obdobných prípadoch, ešte neznamená, že bola porušená zásada legitímneho očakávania, pretože správny súd rozhoduje v každej veci po vyhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy. 17. Priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je nárokovateľným právom žalobcu, nakoľko po splnení podmienok v zmysle ust. § 185 SSP, Správny súdny poriadok neukladá súdu povinnosť priznať správnej žalobe odkladný účinok ale dáva mu možnosť po zvážení všetkých okolností vyhovieť návrhu žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok. 18. Správny súd záverom poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 53/2018-15 zo dňa 07.02.2018 v ktorom je uvedené, že žalobca môže podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, len ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. 19. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní opätovného (druhého) návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 185 písm. a) SSP, a preto rozhodol s poukazom na ustanovenie § 188 SSP tak, že tento návrh zamietol. 20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná. (§ 439 ods. 2 písm. a/ SSP ).