Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/54/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200313 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200313.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ponton City a.s., IČO: 44 802 625, so sídlom Horárska 12, 821 09 Bratislava, zastúpený advokátskym spoločenstvom: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 862 657, so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Richard Guniš, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 05 Bratislava, za účasti: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, IČO: 00 156 752, so sídlom Karloveská 2, P.O.BOX 45, 842 04 Bratislava, zastúpený advokátskym spoločenstvom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného číslo spisu: 16544-9000/2019 zo dňa 15.01.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 17.02.2020 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 17.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) taktiež dňa 17.02.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 16544-9000/2019 zo dňa 15.01.2020, ktorým Rada žalovaného vo veci odvolania záujemcu - žalobcu (navrhovateľa) proti rozhodnutiu žalovaného č. 14406-6000/2019 zo dňa 25.11.2019 vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Služby na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica“, vyhlásenej obstarávateľom - VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK (kontrolovaný, ďalší účastník konania v konaní pred správnym súdom) v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2019/S 118-290664 zo dňa 21.06.2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 125/2019 zo dňa 24.06.2019 pod značkou 14873-MSS, rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie žalovaného č. 14406-6000/2019-OD zo dňa 25.11.2019 potvrdila podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že ak bude obstarávateľ pokračovať vo verejnom obstarávaní, resp. ak verejné obstarávanie ukončí uzavretím zmluvy s úspešným uchádzačom pred právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v tejto právnej veci vo veci samej, príde v prípade následného úspechu žalobcu v tomto konaní na základe žalobcom namietaných porušení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov k vážnemu nenapraviteľnému následku, závažnej ujme, značnej hospodárskej škode a finančnej škode. Vo vzťahu k vážnemu nenapraviteľnému následku uviedol, že ak sa Krajský súd v Bratislave stotožní s argumentáciou žalobcu a tejto správnej žalobe vyhovie, rozhodnutie bude bez priznania odkladného účinku tejto správnej žalobe vydané až v čase, keď bude s najväčšou pravdepodobnosťou dochádzať k plneniu zo zmluvy, ktorá bude výsledkom verejného obstarávania. To znamená, že ak bude obstarávateľ pokračovať vo verejnom obstarávaní, resp. ukončí verejné obstarávanie aj na základe druhostupňového rozhodnutia, príde v prípade úspechu žalobcu v prejednávanej právnej veci k nezvratnému následku, nakoľko ak by aj bol žalovaný na základe právoplatného rozsudku vydaného v prejednávanej právnej veci vo veci samej povinný opätovne o odvolaní, resp. o námietkach rozhodnúť, toto nové rozhodnutie žalovaného by bolo vydané podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. Jednalo by sa teda o rozhodnutie, v ktorom by žalovaný uviedol taxatívny výpočet ustanovení zákona č. 343/2015 Z. z., ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. To znamená, že v prípade nepriznania odkladného účinku tejto správnej žalobe obstarávateľ v ďalšom procese verejného obstarávania, resp. po ukončení verejného obstarávania nebude môcť vykonať nápravu prípadného porušenia zákona č. 343/2015 Z. z. Následne žalobca argumentoval tým, že v takom prípade by formálne síce dosiahol spravodlivosť, avšak reálne bude verejné obstarávanie poznačené žalobcom namietanou nezákonnosťou, a súčasne bude žalobcovi znemožnené získať zákazku, ktorá je predmetom verejného obstarávania, nakoľko s ohľadom na namietaný rozpor súťažných podkladov k verejnému obstarávaniu so zákonom č. 343/2015 Z. z. sa žalobca z dôvodov uvedených v námietkach, odvolaní a v tejto správnej žalobe verejného obstarávania nezúčastní. Naviac by bola zmluva uzavretá na podklade druhostupňového rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, o ktorých zákonnosti možno mať vzhľadom na argumentáciu žalobcu uvedenú v tejto správnej žalobe vážne pochybnosti. Ďalej žalobca uviedol, že špecifikom verejného obstarávania je hlavne to, že smeruje nielen k uzavretiu zmluvy s úspešným uchádzačom, ale aj k zániku aktuálne platnej a účinnej Zmluvy č. 2015/5120/3077, čo znamená, že ak bude obstarávateľ pokračovať vo verejnom obstarávaní a uzavrie zmluvu s úspešným uchádzačom na základe nezákonne vykonaného verejného obstarávania, čo bude podľa žalobcu potvrdené v tomto konaní, vznikne žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, a rovnako aj finančná škoda. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že túto argumentáciu žalobcu je potrebné previazať aj na dĺžku trvania Zmluvy č. 2015/5120/3077 v znení Dodatku (180 mesiacov) a na škodu, ktorá môže vzniknúť, a to s poukazom na cenu plnenia vykonávaného na základe Zmluvy č. 2015/5120/3077 v znení Dodatku a náklady žalobcu spojené s týmto plnením. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalobca za týchto okolností prišiel o plnenie vykonávané na základe Zmluvy č. 2015/5120/3077 v znení Dodatku na základe nezákonne vykonaného verejného obstarávania, ujma a škoda, ktorá žalobcovi vznikne, bude s ohľadom na informácie uvedené v Zázname z PHZ počítaná v miliónoch EUR. Žalobca je naviac presvedčený, že ak nastane uvedený stav, v prípade vyhovujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v tomto konaní by mohlo dôjsť k vzniku škody aj vo vzťahu k obstarávateľovi z dôvodu prípadného nezákonného ukončenia Zmluvy č. 2015/5120/3077, a prípadne aj na strane žalovaného z dôvodu vydania nezákonného druhostupňového rozhodnutia, resp. aj prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 6S/77/2018 zo dňa 18.07.2018, a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 6S/228/2018 zo dňa 06.05.2019, a teda na obdobné prípady ako je jeho a v ktorých bolo návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovené. Vo vzťahu k verejnému záujmu žalobca tvrdil, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe nie je v jeho rozpore, nakoľko to, či bude služby, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, obstarávateľovi poskytovať žalobca na základe Zmluvy č. 2015/5120/3077 v znení Dodatku alebo iný subjekt ako úspešný uchádzač, ktorý uzavrie zmluvu s obstarávateľom ako výsledok verejného obstarávania, je z pohľadu verejného záujmu irelevantné, t.j. zabezpečenie poskytovania dotknutých služieb bude pre obstarávateľa, resp. pre verejnosť zabezpečené v oboch prípadoch. V ďalšom stupni však v tejto veci prevažuje verejný záujem na priznaní odkladného účinku tejto správnej žalobe, nakoľko obstarávateľ pri Verejnom obstarávaní nakladá s verejnými zdrojmi, pričom je nepochybne vo verejnom záujme, aby tieto boli vynakladané v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. žalobca zastával názor, že ak Krajský súd v Bratislave tejto správnej žalobe neprizná odkladný účinok, bude obstarávateľ pokračovať vo verejnom obstarávaní bez žalobcu a ukončí verejné obstarávanie, ktoré je v zmysle argumentácie žalobcu poznačené porušením Zákona č. 343/2015 Z. z. To znamená, že nepriznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe sa vytvorí priestor na ukončenie Zmluvy č. 2015/5120/3077 v znení Dodatku, čo je v rozpore s verejným záujmom, pretože ak túto nahradí zmluva uzatvorená s úspešným uchádzačom ako výsledok verejného obstarávania a Krajský súd v Bratislave následne vyhovie tejto správnej žalobe, platnú a účinnú Zmluvu č. 2015/5120/3077 v znení Dodatku nahradí zmluva, ktorá vzíde z verejného obstarávania, ktoré bude poznačené minimálne žalobcom namietanými porušeniami zákona č. 343/2015 Z. z. Ďalej žalobca uviedol, že nemožno opomenúť ani to, že takáto situácia by mala intenzívny dopad nielen na právnu istotu žalobcu, ale aj na právnu istotu v právnych vzťahoch s obstarávateľom, do ktorých vstupujú a/ alebo majú záujem vstúpiť záujemcovia o účasť vo verejnom obstarávaní. Na základe vyššie uvedených dôvodov mal žalobca za to, že okamžitým výkonom druhostupňového rozhodnutia by hrozila značná ujma, hospodárska škoda a finančná škoda, čo podľa jeho názoru preukázal a osvedčil relevantnými tvrdeniami a dôkazmi. Žalobca mal taktiež za to, že preukázal, že uvedená hrozba je reálna a možné dopady (ujmy a škody) nie sú nepatrné. Súčasne mal žalobca za to, že preukázal aj to, že v zmysle vyššie uvedeného hrozí aj nezvratný stav, t.j. nenapraviteľný následok a že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe nie je s ohľadom na vyššie uvedené ani v rozpore s verejným záujmom, resp. je vo verejnom záujme. Tvrdil, že odkladný účinok správnej žaloby zabezpečí efektívnu ochranu zo strany Krajského súdu v Bratislave a splní svoj účel tak, aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale aj materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 24.06.2020, osobne podaným Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.06.2020. Vo vyjadrení k správnej žalobe sa žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bližšie nevyjadril. 4. Podaním zo dňa 29.06.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.06.2020, sa k žalobe žalobcu, ale i k jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadril ďalší účastník konania - VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK (obstarávateľ, kontrolovaný). Popierajúc tvrdenia žalobcu, že ak by obstarávateľ - kontrolovaný pokračoval vo verejnom obstarávaní, resp. ak dôjde k ukončeniu verejného obstarávania uzavretím zmluvy s úspešným uchádzačom pred právoplatným rozhodnutím v tomto konaní o žalobe, v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní o žalobe dôjde k vážnemu nenapraviteľnému následku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škode a finančnej škode, ďalší účastník konania mal za to, že dôvody na priznanie odkladného účinku žalobe, nie sú dané. K tvrdeniam žalobcu o vážnom nenapraviteľnom následku, ktorý by mal nastať v prípade nepriznania odkladného účinku žalobe, keď podľa žalobcu rozhodnutie o žalobe bude bez priznania jej odkladného účinku vydané „až v čase, keď bude s najväčšou pravdepodobnosťou dochádzať k plneniu zo zmluvy, ktorá bude výsledkom verejného obstarávania", ďalší účastník konania uviedol, že dĺžka trvania verejného obstarávania závisí od mnohých skutočností a v súčasnej dobe nemožno jednoznačne predvídať, kedy, a či vôbec dôjde k ukončeniu verejného obstarávania uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb s úspešným uchádzačom. Ďalej uviedol, že nakoľko v zmysle oznámenia ďalšieho účastníka konania zo dňa 8. 6. 2020 v súčasnej dobe prebieha lehota na predkladanie ponúk, nie je vylúčené, že zo strany potenciálnych uchádzačov, resp. záujemcov dôjde k predloženiu žiadosti o nápravu v zmysle ust. § 164 zákona o verejnom obstarávaní, prípadne k predloženiu žiadostí o vysvetlenie súťažných podkladov v zmysle ust. § 48 zákona o verejnom obstarávaní. Podľa ďalšieho účastníka konania uvedené môže mať za následok ďalšie predlžovanie lehoty na predkladanie ponúk. Následne uviedol, že ak by aj verejné obstarávanie nebolo predlžované v dôsledku predloženia žiadosti o nápravu v zmysle ust. § 164 zákona o verejnom obstarávaní, resp. žiadosti o vysvetlenie v zmysle ust. § 48 zákona o verejnom obstarávaní, nemožno vylúčiť, že nastane niektorá zo zákonných podmienok na zrušenie verejného obstarávania v zmysle ust. § 57 zákona o verejnom obstarávaní. Navyše, ak aj boli splnené všetky podmienky na riadne ukončenie verejného obstarávania, nemožno vylúčiť, že nedôjde k uzavretiu zmluvy o poskytovaní služieb s úspešným uchádzačom. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sú podľa ďalšieho účastníka konania tvrdenia žalobcu vo vzťahu k vzniku nenapraviteľného následku, resp. vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody hypotetickými a ničím nepodloženými tvrdeniami. Z tohto dôvodu ďalší účastník konania žiadal, aby správny súd na predmetné tvrdenia žalobcu neprihliadol. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že v prípade nepriznania odkladného účinku žalobe následne nebude možné vykonať nápravu prípadného porušenia zákona o verejnom obstarávaní a že v takom prípade bude žalobcovi znemožnené získať zákazku, ktorá je predmetom verejného obstarávania, ďalší účastník konania uviedol, že ich popiera v celom rozsahu. Nad rámec vyššie uvedenej argumentácie vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa údajného nenapraviteľného následku ďalší účastník konania uviedol, že neexistujú objektívne prekážky, ktoré by bránili žalobcovi predložiť ponuku v rámci verejného obstarávania a uchádzať sa o zákazku, ktorá je predmetom verejného obstarávania. Argumentoval aj tým, že v zmysle jeho oznámenia zo dňa 8. 6. 2020 v súčasnej dobe stále prebieha lehota na predloženie ponúk do verejného obstarávania, a teda žalobcovi nič nebráni v tom, aby v čase po vydaní oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu č. 2, prípadne v čase po vydaní rozhodnutia žalovaného, resp. rozhodnutia Rady žalovaného vypracoval ponuku do verejného obstarávania, a túto predložil spolu s ostatnými uchádzačmi. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutí žalovaného, resp. rozhodnutí Rady žalovaného, nie je objektívnou prekážkou, ktorá by žalobcovi bránila v účasti vo verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti ďalší účastník konania doplnil, že samotné predloženie ponuky nezaručuje žalobcovi úspešnosť vo verejnom obstarávaní a že jeho tvrdenie o údajnom „znemožnení" zisku zákazky, ktorá je predmetom verejného obstarávania je preto čisto účelovým tvrdením. Vo vyjadrení ďalej ďalší účastník konania popieral tvrdenie žalobcu o tom, že ak bude ďalší účastník konania pokračovať vo verejnom obstarávaní a uzavrie zmluvu s úspešným uchádzačom na základe, podľa názoru žalobcu, nezákonne vykonaného verejného obstarávania, žalobcovi vznikne závažná ujma, značná hospodárska škoda a rovnako aj finančná ujma. Rovnako ako v iných častiach žaloby, v rámci ktorých sa žalobca odvoláva na údajný vznik závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, resp. finančnej ujmy, podľa názoru ďalšieho účastníka konania žalobca ani vo vzťahu k týmto tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. Presvedčenie žalobcu o nezákonnosti verejného obstarávania samo o sebe nepostačuje na odôvodnenie údajného vzniku škody, či ujmy na strane žalobcu. Ďalší účastník konania mal za to, že žalobca uvádza v žalobe účelové tvrdenia týkajúce sa údajného vzniku škody, resp. ujmy za účelom oddialenia riadneho ukončenia verejného obstarávania. V prípade riadneho ukončenia verejného obstarávania totiž dôjde k ukončeniu Zmluvy o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalobca v súčasnosti poskytuje ďalšiemu účastníkovi konania rovnaké služby, aké sú predmetom verejného obstarávania. V zmysle Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní služieb žalobca akceptoval, že k ukončeniu Zmluvy o poskytovaní služieb môže dôjsť pred uplynutím doby trvania tejto zmluvy v prípade splnenia ktorejkoľvek z rozväzovacích podmienok účinnosti Zmluvy o poskytovaní služieb vymedzených v čl. II. ods. 2.1 Dodatku č. 1. V zmysle nového znenia čl. 2 ods. 2.5 Zmluvy o poskytovaní služieb v zmysle čl. II. ods. 2.1 Dodatku č. 1 je jednou z rozväzujúcich podmienok účinnosti Zmluvy o poskytovaní služieb nadobudnutie účinnosti zmluvy uzavretej s úspešným uchádzačom nového verejného obstarávania realizovaného na obstaranie zákazky s rovnakým predmetom, aký má Zmluva o poskytovaní služieb. Ukončenie Zmluvy o poskytovaní služieb pred uplynutím doby jej trvania v dôsledku uzavretia zmluvy s úspešným uchádzačom v rámci nového verejného obstarávania z uvedených dôvodov predstavuje zmluvne dohodnutý spôsob ukončenia Zmluvy o poskytovaní služieb. Z uvedených dôvodov riadnym ukončením verejného obstarávania, a s tým súvisiacim ukončením trvania Zmluvy o poskytovaní služieb pred uplynutím doby jej trvania v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky účinnosti podľa čl. 2 ods. 2.5.1.1 Zmluvy o poskytovaní služieb v znení Dodatku č, 1, podľa názoru ďalšieho účastníka konania nedôjde k vzniku ujmy, resp. škody na strane žalobcu. Pre úplnosť ďalší účastník konania uviedol, že žalobca v žalobe opakovane poukazuje na vznik závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, ako aj finančnej škody v prípade nepriznania odkladného účinku žalobe. Mal za to, že žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil, v čom má spočívať závažná ujma, aký rozsah má predstavovať „značná" hospodárska škoda, či v čom sa odlišuje hospodárska škoda a finančná škoda, ktoré majú žalobcovi údajne vzniknúť. Žalobca obmedzil svoju argumentáciu výlučne na tvrdenie, v zmysle ktorého „ujma a škoda, ktorá žalobcovi vznikne, bude (...) počítaná v miliónoch EUR" Žalobca však nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik škody, resp. ujmy, ani ich konkrétnu výšku. Rovnako tak podľa názoru ďalšieho účastníka konania žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval ani tie jeho tvrdenia, že v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, mohlo by dôjsť k vzniku škody aj vo vzťahu k obstarávateľovi, a rovnako aj na strane žalovaného. Preto nie je zrejmé, komu mala vzniknúť škoda a v akom rozsahu. Navyše, použitie podmieňovacieho spôsobu {„mohlo by dôjsť k vzniku škody") podľa názoru ďalšieho účastníka konania potvrdzuje, že samotný žalobca nemá vznik škody za preukázaný. V nadväznosti na vyššie uvedené mal ďalší účastník konania za to, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca v rámci žaloby nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom rozhodnutia Rady žalovaného hrozila závažná ujma, hospodárska, či iná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Záverom vyjadrenia ďalší účastník konania správnemu súdu navrhol, aby žalobe odkladný účinok nepriznal. 5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP. 10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou vážneho nenapraviteľného následku, hrozbou závažnej ujmy, hrozbou značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Hrozbu takýchto následkov videl v tom, že ak by obstarávateľ - kontrolovaný pokračoval vo verejnom obstarávaní, resp. že ak dôjde k ukončeniu verejného obstarávania uzavretím zmluvy s úspešným uchádzačom pred právoplatným rozhodnutím v tomto konaní o žalobe. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu a vyjadrením ďalšieho účastníka konania (kontrolovaného, obstarávateľa), nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi vážny nenapraviteľný následok, závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda tunajšiemu súdu nepredložil. Subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho nároku na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia Rady žalovaného, opierajúce sa o žalobcovu prejudikciu rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súdny poriadok v ustanovení § 185 zakotvuje možnosť, a nie povinnosť, správneho súdu uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a to za splnenia podmienok stanovených pod písm. a) prípadne b) daného ustanovenia. Rozhodnutie o tejto otázke, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu. 11. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Podľa tunajšieho súdu žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o hrozbe možných následkov neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 12. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. 13. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku vážneho nenapraviteľného následku, závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. 14. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd pre úplnosť dopĺňa nasledovné: Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov, SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by osvedčovali dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd vo všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu značnej hospodárskej škody a finančnej škody na jeho strane, ktorú žalobca ani len rámcovo nevymedzil. 15. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. 16. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP