Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/21/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200349 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200349.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného M. D., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/140/2019 zo dňa 17. 01. 2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. 04. 2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného M. D., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/140/2019 zo dňa 17. 01. 2020 bol obžalovaný M. D., nar. XX. XX. XXXX v E., trvale bytom E., N. trieda č. XX, od 17. 10. 2019 vo väzbe, uznaný vinným zo spáchania prečinu úmyselného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že „dňa 16.10.2019 v čase okolo 23:10 hod. v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí č. 3 v Carlton halí v priestoroch hotela Radisson Blue Carlton po tom, čo pristúpil k tam na stoličke voľne odloženej kabelke čiernej farby, pravou rukou z nej vytiahol peňaženku čiernej farby, pričom sa otočil tak, aby na neho nebolo vidieť a z peňaženky vybral finančnú hotovosť 670,- €, túto finančnú hotovosť si vložil do pravého vrecka a peňaženku späť vrátil do kabelky, pričom uvedeným konaním spôsobil poškodenej P.. M. L. škodu odcudzením vo výške 670,- €“. Za to mu bol podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný M. D., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu osobitným rozsiahlym písomným podaním a uviedol, že trvá na svojej nevine, rozsudok pokladá za nezákonný, nakoľko kamerový záznam bol získaný nezákonným spôsobom, pričom zo spisu vôbec nevyplýva, či ide o pôvodný materiál. Zaoberal sa popritom aj s vykonaním dokazovaním na hlavnom pojednávaní, v závere ktorého už vtedy uviedol, že OČTK nezabezpečili dostatočné množstvo dôkazov na jeho usvedčenie, na rozpoznanie páchateľa nebola vykonaná rekognícia, z kabelky poškodenej neboli odobraté daktyloskopické odtlačky na porovnanie s jeho odtlačkami, na kamerovom zázname nie je jednoznačné vidieť, že by odcudzil sumu, akú uvádza poškodená. Už vtedy predniesol, že je toho názoru, že súd pri rozhodovaní by mal zohľadniť zásadu „in dubio pro reo“ a jeho oslobodiť spod obžaloby. Pokiaľ by ho však súd uznal za vinného navrhol s prihliadnutím na jeho život a prostredie v ktorom žije a pracujue, uložiť mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Uvádza, že jeho odvolanie smeruje tak proti výroku o vine, výroku o treste a výroku o zaradení jeho osoby do ústavu na výkon trestu ale aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, pretože súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vec nesprávne právne vyhodnotil. Keďže podľa rozsudku okresného súdu zo všetkých dôkazov jediným dôkazom, na základe ktorého by ho súd mohol uznať vinným je obrazový záznam na CD nosiči, obsahom ktorého je záznam z bezpečnostnej kamery, pričom tento dôkaz považuje za nezákonný. Kamerový záznam bol do trestného konania získaný tak, že poverený príslušník Policajného zboru, dňa 17.10.2019 o 15.00 hod. vo veci prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 Trestného zákona, vyzval podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Tr.por., pána H. S. - manažéra hotela, na vydanie kamerového záznamu z kamerového systému inštalovaného v priestoroch Radisson Blu Carlton Hotel zo dňa 16.10.2019 v čase od 22:30 hod. do 23:30 hod., nakoľko sa jedná o vec dôležitú o trestné stíhanie. Na základe výzvy bol dobrovoľne na podnet povereného príslušníka PZ v rámci skráteného vyšetrovania vydaný kamerový záznam a vec zaistil dňa 17.10.2019 o 15:10 hod. poverený príslušník Policajného zboru. Tieto údaje sú zachytené v zápisnici o vydaní veci zo dňa 17.10.2019 pod sp. zn.: ČVS: ORP-1088/SMS-B1-2019. Je toho názoru, že tento záznam bol získaný na základe výzvy nepríslušného policajta a bol vydaný nepríslušnému orgánu, pretože vyšetrovanie nemôže vykonávať poverený príslušník PZ, čo je v rozpore s ust. § 119 ods. 2 Tr. por.. Videozáznam bol získaný a vydaný skôr ako bol súhlas vlastníka nehnuteľnosti, bol preto vydaný neoprávnenou osobou. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a trestné stíhanie proti nemu zastavil podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. por. , alebo napadnutý rozsudok zrušil najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ust. § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Prípadne navrhol, aby ho krajský súd podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný a obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrvávali na písomných dôvodoch podaného odvolania, obhajca uviedol zhodné skutočnosti a navrhol, aby krajský súd tomuto odvolaniu vyhovel s tým, aby zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, prípadne a obžalovaného spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhla podané odvolanie obžalovaného zamietnuť, nakoľko okresný súd vo svojom konaní sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami obhajoby a obžalovaného, preto napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Obžalovaný okrem záverečného návrhu obhajcu zotrvával na ním prednesené argumenty na hlavnom pojednávaní s tým, že spochybnil hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, počnúc od zabezpečenia dôkazov v prípravnom konaní, čo považuje v rozpore s ust. § 119 Tr. por. a k tomu ešte dodal, že zo spisového materiálu nevyplýva ani to, kto vyhotovil predmetný kamerový záznam. Taktiež spochybnil, že by na kamerovom zázname bol on, nakoľko v priestoroch hotela on vôbec nebol. K oboznámenému odpisu registra trestov uviedol, že svoje skoršie odsúdenia považuje za zahladené. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tento spáchal obžalovaný M. D.. Na tomto základe potom prvostupňový súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť. Odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Obžalovaný D. D. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uviedol, že popíjal v uvedený deň s priateľmi, vypil asi 4 ginov a bol opitý a na predmetnú situáciu si vôbec nepamätá, ani to, či bol v Hoteli Carlton, je to možné, nepoprel. Mal výpadok pamäte. Uviedol, že niekoľko rokov pracuje v realitnom biznise aj v Bratislave, jeden z jeho klientov si hľadal nejaké nové priestory. Prehlásil, „ja sa neživím krádežami, riadne pracujem, mám riadny príjem. Mesačne si zarobím asi 800,-€ , niekedy aj 2 tisíc- je to od prípadu k prípadu.„ Okresný súd v zápisnici o hlavnom pojednávaní (č.l. 102) konštatoval, že obžalovaný vypovedal takmer zhodne ako v prípravnom konaní. Vtedy ale uviedol aj to: (č.l. 11- 16 ) „vôbec neviem, čo ma to tam napadlo. Výška škody 670,-€ je podľa mňa nedôveryhodná“. Pokiaľ ide o výrok o vine, tak odvolací súd poukazuje na samotnú výpoveď obžalovaného M. D., výpoveď svedkyne poškodenej P.. M. L., na oboznámený obrazový záznam z bezpečnostnej kamery a ďalšie listinné dôkazy zadokumentované v spisovom materiáli. Z opisu kamerového záznamu na č.l. 35 je zistiteľné, že tento zachytáva priestor v hale hotela Carlton na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave zo dňa 16.10.2019 v čase okolo 23.00 hod., pričom tento kamerový záznam bol do vyšetrovacieho spisu dobrovoľne vydaný manažérom hotela v zmysle Zápisnice o vydaní podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku. Na tomto zázname bez časového nadstavenia je vidieť v priestoroch haly, ktorá v tom čase slúžila na odkladanie vecí pri akcii stého výročia spoločnosti KLM, ktorá sa konala priamo v tomto hoteli, že po pravej strane stojí neznámy muž oblečený v bielej košeli, modrých rifliach a čiernych topánkach, cez hlavu mal prevesenú medailu zo stuhou cez krk vo farbách trikolóry, cez ľavú ruku mal prevesenú čiernu bundu, v ruke držal bielu igelitku s červeným pásom a krabicu cigariet. Keď z miestnosti odišla posledná osoba, tento neznámy muž sa presunul z pravej strany miestnosti na ľavú stranu, kde boli na sedačkách odložené veci osôb, ktoré boli v tom čase na celovečernej akcii v hoteli a tento muž si veci, ktoré držala v ruke odložila na voľnú stoličku, pričom bolo vidieť, že na ľavej ruke má hodinky z bieleho kovu. Postavil sa k stoličkám a keďže v tom čase začali prechádzať po miestnosti osoby, ktoré cez uvedenú halu vchádzali priamo do hotela, tak uvedená osoba (muž) zostala stáť pri stoličkách a obzerala si akože, miestnosť, popritom si vybral z ľavého vrecka tubu na okuliare čiernej farby, ktorú si odložil na stoličku, zo stoličky zobral čiernu koženú bundu, keďže už v hale nebola žiadna osoba, prezrel na tejto bunde vrecká a keď sa v nich nič nenachádzalo bundu odložil späť na miesto, odkiaľ ju zobral, pristúpil k ďalšej stoličke na ktorej bola kabelka, túto odkryl a pravou rukou z nej vytiahol peňaženku, túto zobral do rúk otočil sa a cez plece tejto osoby je na chvíľu vidieť ako z peňaženky vyťahuje papierové peniaze a vkladá si ich do pravého vrecka nohavíc. Nato peňaženku ukladá späť do kabelky, zo stoličky si berie tubu na okuliare, ktorú si tam odložil, berie si svoju čiernu bundu, igelitku aj krabicu s cigaretami a odchádza cez stredné dvere v hale von z miestnosti hotela Carlton. Z uvedeného kamerového záznamu boli vyhotovené aj farebné fotografie (č.l. 36, 37, 38), na ktorých inkriminovaná osoba je dobre viditeľná a rozpoznateľná. Na spornej nahrávke bol stotožnený ožalovabný. Podľa názoru odvolacieho súdu je z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nepochybné, že k zabezpečeniu dôkazu do trestného konania došlo zákonným postupom. Krajský súd v názorovej zhode aj s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa konštatuje, že dôkazy boli zabezpečené v súlade s Trestným poriadkom a to ihneď ako príslušné orgány činné v trestnom konaní nadobudli podozrenie o možnom páchaní trestnej činnosti a dôkaz, ktorý bol predmetom tohto podozrenia bol získaný zákonným spôsobom v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obžalovaného, krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale len o opakované tvrdenia v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa dôsledne a v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd považuje obhajobné tvrdenia obžalovaného za účelové, nenáležité a najmä odvracajúce pozornosť od podstaty veci. Nie je žiadny dôvod spochybňovať ani výpoveď poškodenej P.. L. keďže ide o objektívny dôkaz. Táto totiž potvrdila, že svoje veci mala zložené v hale Carltonu, na stoličke mala položenú kabelku, cez ktorú mala prevesenú bundu. Po skončení eventu (podujatia - poznámka predsedu senátu) si vzala svoje veci, skontrolovala si ich, pričom videla svoju peňaženka v kabelke. Po ceste domov do H. T., zastavila sa na benzínovej pumpe, kde po otvorení peňaženky zistila, že táto bola prázdna. Preto sa vrátila späť do hotela, kde kontaktovala manažéra, ktorý mal na starosti toto podujatie, pýtala sa ho, či majú kamerové záznamy, čo jej potvrdil s tým, že tieto sa však dajú prezrieť až na druhý deň ráno. Na druhý deň jej telefonovali z hotela a potvrdili jej, že na zázname z bezpečnostnej kamery je zachytený človek, ktorý si prezeral jej bundu, následne jej otvoril kabelu, vybral z nej peňaženku, následne z nej vybral peniaze a peňaženku vrátil späť do kabelky. Po tomto vo veci podala oznámenie na polícii. Upresnila, že v peňaženke mala finančnú hotovosť 670,- € a išlo o firemné peniaze. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa pri ustaľovaní skutkového stavu veci, t.j. pri svojom rozhodovaní, správne vychádzal ohľadne dôkazov zabezpečených z prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania. Pokiaľ obžalovaný v odvolaní opakovane namietal nezákonný postup pri získaní kamerového záznamu, krajský súd uvádza, že k zabezpečeniu tohto priamo usvedčujúceho dôkazu, ale aj ostatných dôkazov, došlo zákonným postupom, v súlade so zákonom, pričom obranu obžalovaného D. D. bolo potrebné vyhodnotiť ako subjektívnu, tendenčnú a nedôveryhodnú. Pokiaľ obžalovaný raz tvrdil, že si na nič nepamätá, len to, že večer vypil veľké množstvo alkoholu, mal výpadok pamäti, pričom na druhej strane uvádza, že nevie čo ho napadlo, pričom namietal poškodenou uvedenú sumu, svedčí o rozporuplnosti jeho obrany. Taktiež jeho prehlásenie o tom, že v hoteli Carlton vôbec nebol, resp. že na zázname nie je on, bolo úplne vyvrátené. Uvedené obdobne treba vidieť aj v tom, že pokiaľ obžalovaný prehlásil, že sa neživí krádežami, riadne pracuje v realitnom biznise, ako aj to, že má riadny príjem, o jeho osobe svedčí práve opak, čo objektívne vyplýva z odpisu jeho registra trestov. Ani krajský súd nemal žiadny relevantný dôvod na to, aby spochybnil všetky, prípadne istú časť nepriamych, resp. priamych dôkazov, ktoré boli zabezpečené počas vyšetrovania v rámci prípravného konania a ktoré napokon boli aj v súdnom konaní zákonným spôsobom vykonané, prípadne oboznámené. Tieto dôkazy totiž vytvorili priestor pre jednoznačné vyslovenie viny obžalovaného D. D. ohľadom žalovaného skutku. Odvolací krajský súd konštatuje, že okresný súd nepochybil, keď svoj záver o vine obžalovaného založil na dôkazoch, vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré korešpondovali aj navzájom a ktoré v posudzovanom prípade tvorili vo svojom súhrne logickú ničím nenarušenú a uzavretú sústavu takých dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne a spoľahlivo preukazovali všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčovali zo spáchania obžalovaného, a ktoré boli v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich bolo možné dôvodiť iba jeden jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru. Obžalovaný M. D. doposiaľ bol 9-krát súdne trestaný (iba v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol), z toho 8-krát od roku 2014, pričom v šiestich prípadoch išlo o odsúdenie prevažne pre trestné činy krádeže (5-krát v Českej republike a raz v Rakúsku), ostatné dva na Slovensku (Okresný súd Košice 1, resp. Okresný súd Bratislava 1), pričom v každom prípade bol postihnutý nepodmienčnými trestami odňatia slobody, ktoré si aj vykonal tak doma ako aj v zahraničí. Treba pritom spomenúť, že všetky tieto odsúdenia aj v zahraničí s poukazom na § 7b odsek 2 Tr. zák. sa zohľadňujú rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky. Z uvedeného je preto zrejmé, že obžalovaný M. D. má sklony páchať trestné činy majetkovej povahy. Zo spisového materiálu taktiež objektívne vyplýva, že ani jedno z týchto odsúdení zahladené nebolo. Odvolací súd preto konštatuje, že z vykonaného dokazovania mimo akékoľvek rozumné pochybnosti vyplýva, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, t. j., že to bol obžalovaný M. D., ktorý v inkriminovanom čase a mieste odcudzil z odloženej peňaženky finančnú hotovosť 670,-€, peniaze si vložil do pravého vrecka a peňaženku späť vrátil do kabelky, čím naplnil všetky formálne a materiálne znaky objektívnej stránky prečinu krádeže podľa § 212 ods. písm. a/ Tr. zák.. Vo vzťahu k zavineniu aj krajský súd konštatuje, že konanie obžalovaného bolo pokryté jeho úmyselným zavinením vo forme priameho úmyslu (§ 15 písm. a/ Tr. zák.), čomu nasvedčujú všetky vyššie uvedené objektívne skutočnosti vzťahujúce sa na spôsob jeho konania. Krajský súd uzatvára, že po správnom ustálení skutku a správnom právnom posúdení konania obžalovaného je v súlade so zákonom aj výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený napadnutým rozsudokom. Okresný súd správne pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal primárne zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 212 ods. 1 Tr. zák.) v rozpätí až päť rokov. Ani krajský súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, pokiaľ súd prvého stupňa pri rozhodovaní uvažoval o tom, o tom aký druh trestu je nutné obžalovanému uložiť za spáchanú trestnú činnosť, bolo nutné vychádzať predovšetkým zo zákonných zásad pri ukladaní trestu. Podľa zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. (2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. (3) Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. (5) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne písm. a/ u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, písm. b/ u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine, písm. c/ pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. V osobe obžalovaného M. Hricika ide v súčasnosti o 58-ročného rozvedeného muža, podľa vlastného udania bezmajetného, samostatne zárobkovo činnú osobu s čistým mesačným príjmom 800,-€. Doposiaľ bol 9-krát súdne trestaný tak na Slovensku ako aj v zahraničí - ČR 5-krát, Rakúsko 1-krát pre rôznorodé trestné činy, prevažne majetkového charakteru, ale aj pre trestný čin marenia spravodlivosti a krivého obvinenia, posledný krát pre neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru, pričom v každom prípade išlo o odsúdenia nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Taktiež bol 4-krát sankcionovaný (v rokoch 2018 a 2019) pre priestupky na úseku dopravy, resp. raz pre priestupok v obchode, kedy vzal z predajnej plochy rôzne potraviny a konzumoval ich a odmietol to zaplatiť (rok 2014). Pokiaľ okresný súd v súhrne vyššie uvedených okolností a faktorov aj so zreteľom na zásady pri ukladaní trestu dospel k takému záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, tak tento trest z pohľadu krajského súdu treba považovať za skôr mierny aj v nadväznosti na zistenú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (už bol súdne trestaný), nakoľko po zohľadnení predošlých odsúdení dostal trest len na dolnej hranici navýšenej trestnej sadzby, ide však o zákonný trest. Jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa správne opiera o ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Krajský súd je presvedčený, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.