Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/71/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200392 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200392.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: J. G. Fruit, s.r.o., IČO: 45 987 491, so sídlom Žilinská 7028/1, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102869979/2019 zo dňa 12.12.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou zo dňa 20.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 28.02.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102869979/2019 zo dňa 12.12.2019, jeho zrušenia (vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že je právne zastúpený advokátskym spoločenstvom: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., IČO: 35 892 994, so sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Ivan Mojžiš, avšak splnomocnenie preukazujúce túto skutočnosť správnemu súdu nepredložil, hoci v danom prípade nejde o výnimku z povinného právneho zastúpenia žalobcu advokátom v konaní pred správnym súdom podľa § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), a teda žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom po celý čas obligatórne zastúpený advokátom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedoručil správnemu súdu splnomocnenie na zastupovanie, prevedené do elektronickej podoby zaručenou konverziou alebo originál, prípadne úradne overenú fotokópiu splnomocnenia udeleného žalobcom zvolenému advokátovi (resp. advokátskemu spoločenstvu) na podanie správnej žaloby a na zastupovanie žalobcu v predmetnej právnej veci v konaní pred správnym súdom, prípadne potvrdenie, že žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a poverenie pre takého zamestnanca alebo člena žalobcu, dostatočným spôsobom tak správnemu súdu nepreukázal splnenie podmienky podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Z tohto dôvodu, Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/71/2020-12 zo dňa 20.03.2020 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia doplnil svoju žalobu a predložil správnemu súdu splnomocnenie udelené advokátskemu spoločenstvu - Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., IČO: 35 892 994, so sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava na spísanie správnej žaloby a na zastupovanie v konaní pred správnym súdom. V uznesení tunajšieho súdu č. k. 2S/71/2020-12 zo dňa 20.03.2020 bol žalobca zároveň poučený aj o následku neodstránenia tohto nedostatku podmienky konania (resp. tejto vady podania vo veci samej) smerujúcich k odmietnutiu žaloby, a to s poukazom na ust. § 182 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého k správnej žalobe musí byť pripojené splnomocnenie udelené advokátom (ide o obligatórnu náležitosť správnej žaloby), ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 SSP (písm. a/ ), alebo - prípadne - potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1 SSP (písm. b/ ). 3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/71/2020-12 zo dňa 20.03.2020 obsahujúce výzvu na doloženie riadneho splnomocnenia bolo žalobcovi doručené dňa 30.05.2020, čo vyplýva z doručenky na č.l. 13 spisu. Na predmetnú výzvu správneho súdu žalobca v stanovenej lehote, resp. do dátumu vydania tohto rozhodnutia nijako nereagoval. 4. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 5. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správny súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50. 6. Podľa § 49 ods. 1 SSP, žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 7. Podľa § 49 ods. 2 SSP, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1: a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12, b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i), c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. 8. Podľa § 489 SSP, za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo. 9. Podľa § 182 ods. 2 SSP, k správnej žalobe musí byť pripojené a) splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2, b) potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1, c) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom. 10. Súd kedykoľvek v rámci súdneho konania skúma z úradnej povinnosti, či sú splnené predpoklady, za ktorých môže konanie prebehnúť a za ktorých môže súd vydať rozhodnutie vo veci samej. Tieto predpoklady sa označujú ako procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré rozlišujeme na odstrániteľné a neodstrániteľné. Po zistení neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, ktorý bráni súdu pokračovať v konaní, súd konanie zastaví. Nedostatok preukázania plnomocenstva) treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Za účelom odstránenia nedostatku tejto podmienky konania (absencie podstatnej náležitosti správnej žaloby) správny súd výzvou č. k. 2S/71/2020-12 zo dňa 20.03.2020, preukázateľne žalobcovi doručenej dňa 30.05.2020, vyzval žalobcu na predloženie splnomocnenia udeleného zvolenému advokátskemu spoločenstvu - Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., IČO: 35 892 994, so sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava na spísanie správnej žaloby a na zastupovanie v konaní pred správnym súdom, a to s poukazom na ust. § 59 ods. 1 - 3 SSP. Procesným dôsledkom neodstránenia nedostatku podmienky konania - nedostatku preukázania plnomocenstva resp. osvedčenia splnenia podmienky povinného právneho zastúpenia v konaní pred správnym súdom o správnej žalobe - je odmietnutie žaloby. Keďže žalobca nedoložil riadne splnomocnenie v intenciách uznesenia tunajšieho súdu č. k. 2S/71/2020-12 zo dňa 20.03.2020, pričom bol na odstránenie tejto vady - nedostatku obligatórnej náležitosti správnej žaloby - tunajším súdom vyzvaný a o následku nesplnenia vo výzve uloženej povinnosti poučený, správny súd postupoval v súlade s § 98 ods. 1 písm. f) SSP a žalobu žalobcu odmietol. 11. Záverom považuje správny súd za potrebné uviesť, že ustálená súdna prax vyžaduje predloženie plnej moci v origináli, resp. vo forme úradne osvedčenej fotokópie, nie však vo forme obyčajnej fotokópie. Táto požiadavka je odôvodnená právnou silou ktorou disponuje originál plnej moci, ktorá spočíva v tom, že jednoznačne preukazuje prejav vôle splnomocniteľa, teda žalobcu. Naopak, súdna prax je jednotná v posudzovaní obyčajnej fotokópie plnej moci na účely súdneho konania, ktorej nepriznáva žiadne právne účinky. Uvedené sa netýka iba súdnych konaní, ktoré možno začať listinným konaním, ale aj elektronickým podaním. V prípade transformácie listinného dokumentu - splnomocnenia podpísaného účastníkom - do elektronickej podoby bez podpisu zaručeným elektronickým podpisom účastníka a vykonania zaručenej konverzie, došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení obyčajnej fotokópie z originálu listinného splnomocnenia. Elektronickú formu oprávnenia konať za inú osobu alebo v jej mene upravuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 23 ods. 5 písm. a) bod 1. uvádza: „Okrem spôsobu podľa odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie, preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia“. Keďže autorizácia právneho úkonu v elektronickej sfére predstavuje vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu ako aj s vykonaním právneho úkonu, aj elektronická forma plnej moci musí spĺňať túto minimálnu požiadavku stanovenú zákonom o e- Governmente. Účastník konania, t. j. žalobca musí opatriť plnú moc v elektronickej podobe (teda aj takú, ktorá vznikla konverziou z listinného originálu) svojím zaručeným elektronickým podpisom. Nakoľko však v praxi splnomocniteľ často nedisponuje možnosťou autorizovať akýkoľvek elektronický dokument (resp. technicky nie je možné autorizovať elektronický dokument dvomi osobami), nemohol by s prihliadnutím na požiadavku stanovenú v § 23 ods. 3 zákona o e-Governmente relevantným spôsobom splnomocniť inú osobu na zastupovanie v súdnych konaniach. Z dôvodu zachovania právnych účinkov plnej moci na zastupovanie v elektronickej podobe, sa teda vyžaduje jej zaručená konverzia podľa § 25 ods. 3 zákona o e-Governmente a to práve s ohľadom na vyššie uvedené. Ak teda plná moc existuje len v listinnej podobe, ako originál resp. jej úradne osvedčená fotokópia, pripojí sa k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Inú podobu plnej moci tunajší súd nemôže akceptovať pre účely predmetného sporového konania. Uvedené vyplýva aj z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 31. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 342/2018 a obdobne aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 13.11.2018, sp. zn. III. ÚS 422/2018. 12. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby. 13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy konania je povinný platiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil, že vznikli. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. 14. Správny súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci žalobca zavinil odmietnutie žaloby tým, že nereagoval na výzvu tunajšieho súdu na odstránenie vád spôsobom špecifikovaným v uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/71/2020-12 zo dňa 20.03.2020, a teda neodstránil nedostatok podmienky konania - nesplnil povinnosť uloženú v danom uznesení. Tým zavinil, že o veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, a preto mu v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Správny súd však žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v konaní pred správnym súdom nevznikli. 15. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.