Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/113/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200679 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200679.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s. so sídlom Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava, IČO: 31 321 828, zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, konajúca prostredníctvom Mgr. Martin Magál, LL.M, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, IČO: 00 699 063, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2020/NSI/POK/R/5 zo dňa 12.03.2020 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2020/NSI/POK/R/5 zo dňa 12.03.2020 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.05. 2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave 04.05. 2020 (ďalej len správny súd) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2020/NSI/POK/R/5 zo dňa 12.03.2020, ktorým zmenil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneužívanie dominantného postavenia a vertikálnych dohôd (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 2015/SP/2/1/012 zo dňa 20.04.2015, tak, že rozhodol o uložení pokuty vo výške 822.984 Eur podľa § 38 ods.5 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. 2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac vznikom hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Uviedol, že na strane žalobcu by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia vyvolal značné nepriaznivé následky. Suma 822.984 eur je závratnou aj pre tie najväčšie spoločnosti. Žalobca síce generuje značný obrat, z tohto obratu však musí kontinuálne vyplácať mzdy zamestnancov, faktúry dodávateľov, ako aj iné prevádzkové náklady. Vzhľadom na výšku pokuty by jej uhradenie vážne narušilo finančné toky žalobcu, čo by mohlo ekonomicky ohroziť jeho podnikanie. Žalobca uviedol, že patrí medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku a prípadný výkon napadnutého rozhodnutia môže ohroziť plnenie záväzkov voči zamestnancom, ako aj voči dodávateľom žalobcu. Napokon zhoršenie ekonomického postavenia žalobcu by v konečnom dôsledku pocítili aj spotrebitelia. Táto hrozba je obzvlášť naliehavá v súčasnom núdzovom stave spôsobenom pandémiou nového koronavírusu SARS- CoV-2, kedy je zásobovanie obyvateľstva potravinami absolútnou prioritou. Spoločnosť Tesco vyvíja obrovské úsilie na to, aby zabezpečila plynulé zásobovanie potravinami pre svojich zákazníkov, a zároveň motivovala svojich zamestnancov, ktorí v čase pandémie musia pracovať s väčším nasadením ako kedykoľvek predtým a navyše sú vystavení zvýšenému riziku nákazy. Povinnosť okamžite zaplatiť pokutu vo výške presahujúcej 822-tisíc eur by mohla toto úsilie spoločnosti Tesco vážne narušiť. Ďalej žalobca uviedol, že v dôsledku pandémie už aj v súčasnosti pociťuje mimoriadne negatívne dopady na svoju finančnú situáciu a finančné toky, ktoré by sa zaplatením pokuty vo výške 822.984 eur diametrálne zhoršili. V prvom rade žalobca má v tejto situácií výrazne zvýšené náklady na obsluhu a doplnkové bezpečnostné opatrenia ako sú predovšetkým nákup rúšok, rukavíc, dezinfekčných prostriedkov ako i náklady smerujúce k posilňovaniu hygienických opatrení, medzi ktoré patrí nákup a inštalovanie tzv. dištančných priehradok na kasách a vytváranie označení, aby zákazníci dodržiavali bezpečnú a zdraviu nezávadnú vzdialenosť. Uviedol, že sa mu zvýšili tiež náklady pri absenciách zamestnancov, a to v dôsledku podpory tých kolegov, ktorí sú chorí alebo patria do ohrozených skupín obyvateľstva. Aby sa žalobca dokázal vyrovnať s nápormi zákazníkov a personálne vykrývať absencie chorých a ohrozených kolegov, aktuálne prijal 850 nových pracovníkov. To samozrejme predstavuje ďalšie navýšenie nákladov jednak na ich nábor a jednak na ich zaškolenie a úvodný tréning. Spoločnosť Tesco zároveň vyplatila mimoriadne bonusy viacerým pracovníkom z prevádzok, aby ich motivovala v čase, kedy je potrebné, aby pracovali s ešte vyšším nasadením ako kedykoľvek predtým. Žalobca musel v dôsledku pandémie riešiť aj situáciu menších dodávateľov. Na ich žiadosť došlo k veľmi ústretovému skráteniu splatnosti faktúr zo strany žalobcu. Vyplácanie faktúr v režime skrátenej splatnosti považuje žalobca za dôležité dodržiavať aj za účelom stability trhu s potravinami, kedy sú najmä menší dodávatelia ohrození. Toto však výrazne ovplyvňuje finančné toky žalobcu, pričom zaplatenie pokuty vo výške 822.984 eur by ich mohlo veľmi negatívne zasiahnuť. Žalobca ďalej uvádza, že zvýšenie jeho nákladov sa tiež prejavuje v tom, že nákup nepotravinových a iných ako základných položiek sa utlmil a mnohé vopred plánované podujatia v predajniach boli zrušené alebo prerušené. Zároveň žalobca stratil príjem od krátkodobých nájomníkov nákupných galérií, ktorí boli v rámci protipandemických opatrení nútení zavrieť svoje prevádzky. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne v rámci tohto podania zaujal stanovisko aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že Krajskému súdu v Bratislave navrhuje zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. 9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 10. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odseku 2. tohto uznesenia, pričom však v prípade uhradenia uloženej pokuty žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie v návrhu nijako nepreukázal. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nado všetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach nepreukázal inak ako len svojím tvrdením. V prejednávanej veci správny súd je názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcom uvádzanú závažnú ujmu spočívajúcu v ekonomickom ohrození jeho podnikania ( v dôsledku narušenia finančných tokov) v prípade uhradenia pokuty nijako hodnoverne nepreukázal. Neuviedol a nepreukázal aká je jeho súčasná finančná situácia, aké sú jeho obraty a náklady, aký je jeho majetok. 11. Žalobca uvádza, že v dôsledku pandémie už aj v súčasnosti pociťuje mimoriadne negatívne dopady na svoju finančnú situáciu a finančné toky, ktoré by sa zaplatením pokuty vo výške 822.984 eur diametrálne zhoršili. Avšak ani v tomto prípade súdu nijak nepreukázal okamžitú, reálnu hrozbu, či iný nenapraviteľný následok, ktorý by mohol nastať. Platí to aj v argumentácii o zvýšených nákladoch na zamestnancov, skrátenie lehoty splatnosti faktúr dodávateľom, či stratu nájomcov. 12. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP. 13. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Taktiež nijako nepreukázal, že nemôže uhradiť pokutu, resp. jej uhradenie by znamenalo pre neho tvrdené likvidačné následky na jeho podnikanie. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 14. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe nepreukázal, súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho platobnú neschopnosť, pre ktorú by nemohol zaplatiť uloženú pokutu, prípadne že by sa jej zaplatením mohol do takejto situácie dostať. Preto správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)