Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/115/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200697 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200697.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: v 1. rade: D., v 2. rade: D.. X. B., bytom L. XXXXX/ XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Jánom Huňadym, so sídlom Nejedlého 61, 841 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2020/34995-KAZ zo dňa 28.02.2020, a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov v I. a II. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia v I. a II. rade sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 11.05.2020 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2020/34995-KAZ zo dňa 28.02.2020, ktorým v časti zmenil a v časti potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obce Hamuliakovo č. Výst. 110-14-H-15-Kš zo dňa 30.03.2015. 2. Spolu so správnou žalobou žiadali o priznanie odkladného účinku podanej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), dôvodiac tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, nenapraviteľný následok a v konečnom dôsledku aj finančná škoda pre stavebníka, keďže napadnuté rozhodnutie je právoplatné a na jeho podklade môže byť vydané stavebné povolenie pre navrhovanú stavbu. Boli názoru, že v danom prípade nie sú povinní preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastane, ale stačí preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Pokiaľ by teda k odloženiu vykonateľnosti územného rozhodnutia nedošlo, tak stavebník môže pokračovať v stavebnom konaní a po vydaní právoplatného stavebného povolenia môže stavbu začať stavať. Čo v tomto prípade aj reálne hrozí. Ak by aj medzičasom došlo k zrušeniu územného rozhodnutia (ako sa už raz v tomto konaní aj stalo, ale až po niekoľkých rokoch) z dôvodu jeho nezákonnosti, resp. iných dôvodov, tak je potrebné samostatne a teda aj odlišne a nanovo posudzovať stavebné konanie a vydanie stavebného povolenia. Pokiaľ by na základe právoplatného stavebného povolenia stavebník začal stavať stavbu, už by vznikali stavebníkovi ako aj stavebnému úradu povinnosti v súvislosti s existenciou rozostavanej stavby, resp. už dokončenej stavby pokiaľ by došlo k prípadu zrušenia územného rozhodnutia a zrušenia stavebného povolenia. Ďalej uviedli, že v prípade, ak by rozhodovanie o tejto správnej žalobe a v prípade následnej kasačnej sťažnosti na Najvyššom súde SR opäť trvalo niekoľko rokov, tak ako sa to už raz udialo v tomto konaní, tak reálne hrozí, že za ten čas by mohlo byť vydané stavebné povolenie a stavba by mohla by rozostavaná v značnom rozsahu, ak nie úplne dokončená s následkami vzniku povinnosti pre stavebný úrad a pre stavebníka. Tento vážny následok by pre správne orgány, najmä vo vzťahu k prvostupňovému stavebnému úradu Obce Hamuliakovo, mohol skončiť ako procesne veľmi obtiažne až nerealizovateľne, najmä s ohľadom hrozby aplikácie „obyčajového práva“. Ide najmä o potrebu stavebného úradu iniciovať ďalšie konanie s cieľom dosiahnuť odstránenie takejto stavby, čo bez rozhodovacej praxe dotknutého stavebného úradu môže viesť k nenapraviteľným následkom. V konečnom dôsledku nepriznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe bude mať vplyv aj na stavebníka, ktorému bude hroziť značná finančná škoda či už v súvislosti s výstavbou a jej následným odstránením, tak aj s ostatnými vyvolanými nákladmi. Záverom uviedli, že nepriznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe, tak hrozí následok vyvolania značnej množiny neplodných právnych vzťahov a ďalších správnych konaní zaťažujúcich všetkých zúčastnených, vrátane samotných správnych orgánov s dôsledkom hrozby značnej hospodárskej škody. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 08.07.2020, v ktorom sa venoval meritu veci a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa nevyjadril. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP je fakultatívnym inštitútom a je plne ovládané dispozičnou zásadou. Návrh je oprávnený podať výlučne žalobca a je potrebné ho odôvodniť zákonom predpokladanými dôvodmi (ohrozenie základných práv alebo slobôd, hrozba značnej hospodárskej škody, hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku). Správny súd uvádza, že návrh nemôže byť abstraktný, ale žalobca musí presne konkretizovať vyššie uvedenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca, v tomto prípade žalobcovia v I. a II. rade domáhajú priznania odkladného účinku správnej žaloby z dôvodu hrozby závažnej ujmy a nenapraviteľného následku, musia dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, nakoľko od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. 8. Žalobcovia v I. a II. rade v návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe môžu nielen označiť zákonné dôvody v zmysle § 185 SSP, ale majú povinnosť niektorý z týchto dôvodov aj správnemu súdu v dostatočnom rozsahu preukázať, tak aby bolo zrejmé, že priznanie odkladného účinku žalobe je reálne spôsobilé privodiť žalobcom následok - v danom prípade závažnú ujmu - finančnú škodu. Preukázané existencie hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu, čo vyplýva z uznesenie ÚS SR sp.zn. III. ÚS 364/2017 z 30.05.2017. Skutočnosť, že nejde len o hypotetickú možnosť tvrdenej ujmy vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn. 7Sžks/17/2018. 9. Správny súd posudzuje každý návrh individuálne s ohľadom na špecifiká prejednávanej veci. V danom prípade žalobcovia v I. a II. rade odôvodnili svoj návrh v bode 2 tohto uznesenia, avšak týmto nijako nepreukazovali možnosť vzniku ujmy, škody, ktorá by bezprostredne hrozila im, ale takému subjektu - stavebníkovi, tj. nijako nepreukazovali dopad napadnutého rozhodnutia na svoje subjektívne práva a povinnosti, ale na práva a povinnosti niekoho iného. Taktiež zároveň tvrdenú škodu žalobcovia ani nijako nešpecifikovali (finančné nevyjadrili) a nebolo možno ani ju posúdiť vzhľadom na pomery poškodeného - stavebníka. 10. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzoval zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzoval len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP. 11. V prejednávanej veci musí správny súd prijať záver, že žalobcovia v 1. a 2. rade žiaden dôvod na priznanie odkladného účinku žalobe týkajúci sa ich subjektívnych práv a povinnosti nijako nepreukázali. 12. Na základe uvedených skutočností, správny súd dospel tak k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žalobcovia nijako nepreukázali hrobu ujmy, ktorá by im bezprostredne hrozila a tak podľa § 188 SSP ich návrh ž zamietol. 13. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.