Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/138/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200787 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200787.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Nadácia Viery Gallovej, Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 50 816 179, zastúpená: JUDr. Marína Gallová, Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 42 214 297, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky číslo: KM-OLVS-2020/003929 zo dňa 29.04.2020 a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako ,,správny súd” alebo aj ako „krajský súd“) dňa 27.05.2020 sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky číslo: KM-OLVS-2020/003929 zo dňa 29.04.2020 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol rozklad, podaný proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy č. 203/Na-2002/l 161 zo dňa 18.12.2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len ako „zákon o nadáciách“), žalobkyni uložená pokuta vo výške XXX eur za porušenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 35 ods. 4 zákona o nadáciách, podľa ktorého mala žalobkyňa uložiť výročnú správu za rok 2017 do verejnej časti registra účtovných závierok v lehote najneskôr do 15.07.2018 a ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd napadnuté rozhod-nutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že Nadácia Viery Gallovej, Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 50 816 179 (ďalej len ako „nadácia“), začala svoje pôsobenie v marci roku 2017, pričom počas celého obdobia roku 2017 nevykonávala žiadnu činnosť pre ktorú bola založená, nemala žiadne príjmy a zo zákona jej nevznikla povinnosť registrovať sa na daňovom úrade a mať pridelené daňové identifikačné číslo a teda, ako subjekt neziskového sektora bola oprávnená komunikovať s Finančnou správou Slovenskej republiky - Daňového úradu Žilina, pobočka Martin (ďalej len ako „Finančná správa Slovenskej republiky“), len písomne, alebo osobne (nie elektronicky). Uviedla, že v zmysle ustanovenia § 35 ods. 4 zákona o nadáciách, má stanovenú povinnosť uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15.07. príslušného kalendárneho roka výročnú správu s tým, že ju podala spolu s účtovnou závierkou osobne dňa 16.07.2018 na pobočke Finančnej správy Slovenskej republiky, pričom ju požiadala o jej uloženie a zverejnenie vo verejnej časti registra. Mala za to, že svoju zákonnú povinnosť si splnila včas, t. j. v zákonnej lehote v súlade s ustanovením § 35 ods. 4 zákona o nadáciách, nakoľko 15.07.2018 pripadlo na nedeľu, čo je deň pracovného pokoja, a teda posledným dňom na uloženie výročnej správy bol najbližší pracovný deň, teda pondelok dňa l6.07.2016. Žalobkyňa poukázala na to, že vzhľadom na to, že nemala pridelené DIČ a nemohla elektronicky komunikovať s Finančnou správou Slovenskej republiky, z opatrnosti splnomocnila JUDr. Marínu Gallovú na elektro- nickú komunikáciu s ňou a ktorá týmto spôsobom podala výročnú správu nadácie dňa 13.07.2018. Preto žalobkyňa uviedla, že ak bolo správne konanie, v ktorom bolo rozhodnuté o pokute voči nej vedené pre chybu alebo nedokonalosť elektronického systému štátu, prípadne pre nekompatibilitu hneď niekoľkých právnych noriem, jednalo sa zo strany žalovaného o nesprávne právne posúdenie veci, keď vyvodil záver s odvolaním sa na hmotnoprávnu lehotu, že písomné podanie nadácie zo dňa 16.07.2018 bolo urobené po lehote. Ďalej zdôraznila, že orgán verejnej správy nesprávne vyhodnotil podanie nadácie prostredníctvom splnomocnenej advokátky zo dňa 13.07.2019 a zo dňa 16.07.2019 ako podanie fyzickej osoby a nie ako podanie nadácie. Advokátka v týchto prípadoch robila podanie v mene a na účet nadácie, a preto je nutné vyhodnotiť tieto podania ako podania nadácie, ktorými si splnila povinnosť ustanovenú v ustanovení § 35 ods. 4 zákona o nadáciách. Žalobkyňa namietala, že orgán verejnej správy sa v rozhodnutí riadnym spôsobom nevysporiadal s predloženými tvrdeniami a dôkazmi, čo spôsobuje nepreskúma-teľnosť vydaného rozhodnutia, nakoľko pri zistení skutkového stavu vychádzal len z údajov získaných z verejného registra, pričom sa neoboznámil s obsahom listín predkladaných žalobkyňou do konania, t.j. s podaniami nadácie zo dňa 13.07.2019 a zo dňa 16.07.2019 prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne do elektronického systému Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré preukazujú splnenie predmetnej povinnosti, a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Zároveň namietala, že orgán verejnej správy v rámci zdôvodnenia rozhodnutia neposkytol jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom veci a zastávala názor, že orgán verejnej správy mal ako podstatu pre rozhodovanie o skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k porušeniu povinnosti posúdiť celý skutkový stav v kontexte so všetkými predloženými listinami a následne zhodnotiť, či výročná správa nadácie bola ňou alebo oprávnenou osobou uložená v elektronickom systéme Finančnej správy Slovenskej republiky v zákonom stanovenej lehote, čo však neurobil. 3. Žalobkyňa zároveň žiadala správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a uviedla, že v rámci svojej činnosti sponzoruje malé lokálne kultúrne akcie, prípadne lokálnych umelcov K. vo výške cca XXX eur ročne. Pokuta uložená správnym orgánom vo výške XXX eur zďaleka prevyšuje jej ročný rozpočet a jej úhrada je spôsobilá ohroziť jej ďalšiu činnosť, a preto je nevyhnutné, aby správny súd jej v tomto smere poskytol ochranu a rozhodol o odložení úhrady pokuty až do doby právoplatného rozhodnutia súdu o podanej žalobe. Zdôraznila, že v prípade, ak by sa ocitla v zozname neplatičov, prípadne v exekúcii, mohlo by to výrazným spôsobom zasiahnuť do jej dobrej povesti ako aj do dobrého mena samotnej nositeľky nadácie. Poukázala na to, že najvážnejším dôvodom, pre ktorý žiada odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, je vyššie uvedený skutkový a právny stav, ktorý zakladá dôvodný predpoklad, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nespravodlivé, nakoľko napriek opakovanému splneniu si zákonom stanovenej povinnosti je nadácia v pozícii, že je nútená uhradiť pokutu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak, je vo verejnom záujme, aby nadácia, ktorá zabezpečuje nezištnú pomoc osobám, ktoré to potrebujú, nebola nútená zo svojich príspevkov uhrádzať pokuty, ktorých uloženie je sporné, neodôvodnené a nezákonné. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 27.08.2020, doručeného správnemu súdu dňa 04.09.2020 a v ktorom uviedol, že pri vydaní rozhodnutia o uložení pokuty sa ministerstvo riadne oboznámilo so všetkými predloženými listinami, tvrdeniami a dôkazmi žalobcu a dostatočne spoľahlivo zistilo skutočný stav veci. Vzhľadom na skutočnosť, že z registra, ako aj z predložených podkladov jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa porušila ustanovenie § 35 ods. 4 zákona o nadáciách, navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. K návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný nevyjadril. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. 11. Z dikcie ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyplýva, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by mal správny súd z obsahu administratívneho spisu, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní strán v súdnom konaní preukázanú existenciu takých nespochyb-niteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom. 12. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu určitá závažná ujma hrozí. 13. V danom prípade z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsiahnutého v správnej žalobe nevyplýva, že žalobkyni okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 14. Správny súd zastáva názor, že žalobkyňa mala povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody mala v konaní aj preukázať. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobkyňu povinnosti zaplatenia uloženej pokuty a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by jej okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Pokiaľ žalobkyňa súdu nepreukázala žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP, správny súd dospel k záveru, že neosvedčila, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a preto správny súd nepriznal žalobe odkladný účinok. 15. Na základe uvedených skutočností postupoval správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).