Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/143/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200836 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200836.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: SHARKAM V.I.P. CATERING, s. r. o. „v likvidácií", so sídlom Veternicová 33, 841 05 Bratislava, IČO: 44 466 200, zastúpený: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50 164 988, konajúca prostredníctvom JUDr. Jána Ferenciho, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100777358/2020 zo dňa 16.04.2020 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100777358/2020 zo dňa 16.04.2020 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.06.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave 05.06.2020 (ďalej len správny súd) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100777358/2020 vydaného dňa 16.04.2020, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Bratislava (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 102946293/2019 zo dňa 20.12.2019, ktorým bol určený rozdiel v sume XXX.XXX,XX eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015. 2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac, že sú splnené všetky zákonné predpoklady. Tieto predpoklady vidí v tom, že je vysoko pravdepodobné, že správnej žalobe bude vyhovené vzhľadom na flagrantné porušenie zákona pri vykonávaní dokazovania a hodnotení dôkazov v rámci daňového konania. Ďalším predpokladom je podľa žalobcu existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú skutočnosť, že výkonom rozhodnutia by došlo k nenapraviteľnému následku, keďže žalobca je v likvidácii a nedisponuje likviditou schopnou na zaplatenie daňového dorubu, a teda exekúcia na majetok žalobcu by znamenala podanie návrhu na vydanie konkurzu na majetok žalobcu, čím by došlo k nezvratnému následku, ktorý by už nebolo možné v budúcnosti zhojiť a napraviť. 3. Žiadne ďalšie dôvody, ani podrobnosti žalobca neuvádza. 4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne a v rámci tohto podania žiadal žalobu zamietnuť. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezaujal stanovisko. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. 10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 11. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odseku 2. tohto uznesenia, pričom však v prípade uhradenia vymáhaného daňového nedoplatku žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie v návrhu nijako nepreukázal. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nado všetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach nepreukázal inak ako len svojím tvrdením. V prejednávanej veci správny súd je teda názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcom uvádzanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú skutočnosť, že výkonom rozhodnutia by došlo k nenapraviteľnému následku, keďže žalobca je v likvidácii a nedisponuje likviditou schopnou na zaplatenie daňového dorubu, a teda exekúcia na majetok žalobcu by znamenala podanie návrhu na vydanie konkurzu na majetok žalobcu, čím by došlo k nezvratnému následku, ktorý by už nebolo možné v budúcnosti zhojiť a napraviť, nijako hodnoverne nepreukázal. 12. K dôvodu o nezákonnom postupe správcu dane správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP. 13. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Taktiež nijako nepreukázal, že nemôže uhradiť vymáhaný daňový nedoplatok, resp. jeho uhradenie by znamenalo pre neho tvrdený zánik podnikania, resp. vyhlásenie konkurzu. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 14. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe nepreukázal, súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho finančnú situáciu, prípadnú platobnú neschopnosť. Preto správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)