Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/129/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200899 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200899.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave , v právnej veci žalobcu: E.. G. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom G.Á. XXXX/X, XXX XX R., proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, IČO: 00607223, o preskúmanie zákonnosti opatrenia sp. zn.: OLP/3172/2020 Bratislava zo dňa 17.04.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa doručila dňa 25.06.2020 Krajskému súdu v Bratislave podanie označené ako „Podnet na preskúmanie opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR“ v ktorom uviedla, že podáva podnet na preskúmanie zákonnosti Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR sp. zn. OLP/3172/2020 zo dňa 17.04.2020 (ďalej len Opatrenie ÚVZ). V úvodnej časti podania žalobkyňa uvádza, že sa domáha preskúmania Opatrenia ÚVZ podľa ust. § 177 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), podľa ktorého sa možno domáhať ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa v podstate tým, že ÚVZ svojim opatrením zasahuje do základných práv a slobôd celoplošne bez územného a časového obmedzenia, či vymedzenia. Z toho dôvodu sa žalobkyňa domáha preskúmania Opatrenia ÚVZ s ohľadom na to, či uvedené opatrenie je proporcionálne, legálne a legitímne a to nielen z dôvodu spätnej nápravy dotknutých práv subjektov, ale aj do budúcnosti, keď sa situácia závažného ohrozenia zdravia môže opakovať. Žalobkyňa preto v petite žaloby navrhuje, aby súd rozhodol, že Opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR sp. zn. OPL (správne má byť OLP - pozn. súdu) /3172/2020 zo dňa 17.04.2020 a jeho konaním boli porušované základné ľudské práva a slobody, konkrétne právo na slobodu pohybu a slobodu pobytu občanov SR a rozhodol o nezákonnosti tohto opatrenia s účinkami ex tunc. 3. Podľa názoru správneho súdu z obsahu podanej žaloby, ktorá síce nespĺňa formálne náležitosti všeobecnej správnej žaloby upravené v ust. § 182 SSP, je napriek tomu zrejmé, že žalobkyňa napáda zákonnosť Opatrenia ÚVZ pri ohrození verejného zdravia sp. zn. OLP/3172/2020 Bratislava zo dňa 17.04.2020. V úvodnej časti Opatrenia ÚVZ sa uvádza, že opatrenie vydáva ÚVZ ako orgán príslušný podľa ust. § 5 ods. 4 písm. h) zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len zák. č. 355/2007) z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 dňom 12.03.2020 a pandémie ochorenia COVID-19, vyhlásené dňa 19.03.2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie a v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky zo dňa 15.04.2020 podľa ust. § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a ust. § 48 ods. 4 písm. l) zák. č. 355/2007 Z.z. 4. Napadnutým Opatrením ÚVZ sa nariaďuje všetkým osobám, ktoré od 20.4.2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku domáca izolácia v celkovej súrnej dobe 14 dní. Ďalej sa v opatrení uvádza, na ktoré osoby sa nariadenie izolácie v zariadeniach určených štátom nevzťahuje a nariaďuje sa im domáca izolácia. Opatrením sa tiež všetkým osobám, ktoré od 20.4.2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky nariaďuje, aby bezprostredne po návrate do Slovenskej republiky oznámili túto skutočnosť telefonicky alebo elektronicky poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, s ktorým majú uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V ďalších bodoch uvedeného Opatrenia ÚVZ je uvedené nariadenie týkajúce sa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s epidémiou COVIDU-19 a uvádzajú sa tam osoby, na ktoré sa nariadenie o izolácii nevzťahuje. 5. Z obsahu uvedeného Opatrenia ÚVZ podľa správneho súdu vyplýva, že správny orgán týmto opatrením normatívnym spôsobom stanovuje podmienky zákonom určených povinností, ktorou je napr. hlásenie prenosného ochorenia a podozrenia na závažné alebo rýchlo sa šíriace prenosné ochorenia podľa ust. § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 355/2007, čomu v Opatrení ÚVZ zodpovedá nariadenie, podľa ktorého sú vodiči nákladnej cestnej dopravy, posádky lodnej nákladnej dopravy, členovia posádky lietadiel, vodiči a posádky osobnej autobusovej dopravy a iné tam uvedené osoby v prípade akýchkoľvek príznakov respiračného ochorenia povinní bezodkladne oznámiť túto skutočnosť svojmu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tiež zákonnej povinnosti, odber vzoriek biologického materiálu od ľudí, podľa ust. § 12 ods. 2 písm. c) zák. č. 355/2007, ktorej v Opatrení ÚVZ zodpovedá nariadenie na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 pre tam uvedené osoby. Zákonnej povinnosti izolácie v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne v inom určenom zariadení, karanténnym opatreniam podľa ust. § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 355/2007 v Opatrení ÚVZ zodpovedá potom nariadenie izolácie v zariadeniach určených štátom príp. domácej izolácie. 6. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že Opatrenie ÚVZ je výsledkom procesu tvorby práva, lebo ho vydáva ÚVZ v medziach zákona (ust. § 12 a ust. § 48 zák. č. 355/2007 Z.z.) a na základe zákonného splnomocnenia (ust. § 5 ods. 4 písm. h) zák. č. 355/2007 Z.z.), tým je daný aj zákonom obmedzený okruh povinností, ktoré môže bližšie upravovať. Opatrenie ÚVZ nie je konkrétne, nekonkretizuje subjekty, ktorým je určený, čo je v opatrení aj vyjadrené spojením „všetkým osobám“ resp. „všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti“ a ním upravené povinností majú všeobecne platný charakter. 7. Opatrenie ÚVZ má podľa správneho súdu charakteristické znaky normatívneho správneho aktu, ktorým je najmä jeho všeobecnosť a abstraktnosť, ktoré vyjadrujú, že sa nevzťahuje na konkrétne individuálne určené osoby, či situácie, ale naopak okruh jeho adresátov resp. situácií, ktoré upravuje je neurčitý. Normatívne správne akty sú výsledky normotvorného (právotvorného) procesu, ktorý je regulovaný inými všeobecne záväznými predpismi. Má svoju právnu silu, ktorá určuje ich postavenie v hierarchii právnych predpisov. Normotvorne oprávnenie orgánov štátnej správy vyplýva z čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého tieto orgány na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Žalobou napadnuté Opatrenie ÚVZ všetky vyššie uvedené atribúty spĺňa, a preto je podľa správneho súdu všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle čl. 123 Ústavy SR. 8. Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. 9. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. 10. Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Súdny správny poriadok (ďalej len SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov 12. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 13. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, 14. Podľa ust. § 7 písm. c) SSP, správne súdy nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Vychádzajúc z citovaných článkov Ústavy SR a ustanovení Súdneho správneho poriadku, upravujúcich právomoc súdov v správnom súdnictve, môže byť predmetom správneho súdneho preskúmania rozhodnutie orgánov verejnej správy, ktoré vydal orgán verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré je formálne označené ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považované podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Opatrenie orgánu verejnej správy je preskúmateľné správnym súdom, ak ide o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej osoby, a právnickej osoby priamo dotknuté. 17. Ďalšou podmienkou, ktoré musí rozhodnutie, alebo opatrenie spĺňať, aby ho bolo možné podriadiť súdnemu správnemu preskúmaniu je, že musí ísť o také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Pod týmito právami treba vo svetle citovaných ustanovení SSP rozumieť vlastné subjektívne práva, alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je žalobcom. 18. Primárnym účelom správneho súdnictva je poskytovanie ochrany subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. K priamemu dotyku na subjektívnych právach dochádza v zásade len pri individuálnych správnych aktoch, teda takých, ktoré majú konkrétneho adresáta. 19. Z toho dôvodu správne súdnictvo vo všeobecnosti neposkytuje ochranu vo vzťahu k všeobecne záväzným právnym predpisom verejnej správy, keďže ich adresátom je neurčitý počet osôb. Jedinou výnimkou je preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy. 20. Pokiaľ teda zákon v ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP spája administratívne konanie aj s vydávaním normatívnych správnych aktov, je nutne pod týmto rozumieť práve všeobecne záväzné nariadenia obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. 21. Z obsahu žaloby je podľa krajského súdu zrejmé, že žalobkyňa sa v podstate domáha preskúmania súladu Opatrenia ÚVZ ako všeobecne záväzného právneho predpisu, teda podzákonnej právnej normy s Ústavou SR, čo však správnemu súdu neprislúcha a na čo je oprávnený podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) Ústavy SR výlučne len Ústavný súd SR. 22. Keďže žalobou napadnuté Opatrenie ÚVZ je všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré v zmysle ust. § 7 písm. c) SSP nepodlieha súdnemu správnemu preskúmaniu, je podaná žaloba neprípustná a preto krajský súd podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP. 24. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ust. § 440 SSP sa podáva (sťažnostné dôvody) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné dôvody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle ust. § 449 ods. 1 zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje ,ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konanie o správnej žalobe podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.