Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/170/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201045 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201045.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100825816/2020 zo dňa 29.04.2020 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100825816/2020 zo dňa 29.04.2020 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.07.2020 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100825816/2020 zo dňa 29.04.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 102772718/2019 zo dňa 02.12.2019, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len ,,daňový poriadok“), určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. 2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) Správneho súdneho poriadku pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie a to nasledovne: 1/ poškodzuje dennodenný chod žalobcu a to výkon jeho podnikateľskej činnosti, 2/ poškodzuje výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, nakoľko ohrozuje žalobcu ako zmluvného prepravcu na dôveryhodnosti vo vzťahu k obchodným partnerom, 3/ dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní, 4/ znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti, 5/ v neposlednom rade ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil žalobca doteraz, 6/ spôsobuje žalobcovi nevyčísliteľnú škodu, v prípade výkonu daňovej exekúcie na webovom portáli O..S..sk <Q.:/..S..sk>, 7/ táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu ako takej vo vzťahu k iným subjektom, 8/ zároveň poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si buduje dlhodobo, 9/ žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní, 10/ ak je žalobca vedený ako dlžník k daňovému úradu, nemá možnosť čerpať prostriedky z fondov EÚ, čo priamo ohrozuje existenciu žalobcu, nakoľko v súčasnosti realizuje žalobca investičné projekty v objeme cca XX.XXX.XXX,- eur, pri ktorých sa počíta s úhradou z fondov EÚ vo výške 35% a zvyšok je financovaný z vlastných a úverových zdrojov. Z týchto dôvodov žalobca žiada, aby súd odložil výkon napadnutého rozhodnutia. 4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 19.08.2020. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Navrhol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 10. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. 12. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 13. Krajský súd dospel k záveru, že z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom žalobca konštatuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k vážnemu ohrozeniu jeho celkovej existencie, bez bližšieho zdôvodnenia a preukázania tohto tvrdenia a súvislostí (predložením príslušných listinných dôkazov atď.), hrozba závažnej ujmy, resp. vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, nevyplýva. Podľa názoru súdu, žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Správny súd uvádza, že návrh nemôže byť abstraktný, ale žalobca musí presne konkretizovať vyššie uvedenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe, nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. 14. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie ohľadne skutočnosti, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, ktorá by mala za následok pre neho nenapraviteľné škodlivé následky, a že by tým došlo k výraznému zásahu do práv a oprávnených záujmov a k vážnemu ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti. 15. Správny súd tak dospel k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tak podľa § 188 SSP návrh žalobcu zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).