Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/66/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201152 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201152.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou, v právnej veci žalobcu: S. J., narodeného XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, štátneho príslušníka Afganistanu, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, Mlynská 4629/2A, 929 01 Dunajská Streda, v konaní o správnej žalobe žalobcu zo dňa 23.07.2020 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA8-14-008/2020-AV zo dňa 17.06.2020 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave: 1/ z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA8-14-008/2020-AV zo dňa 17.06.2020, ktorým bol žalobca S. J., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, zaistený dňom 17.06.2020 najviac do 17.08.2020. 2/ nariaďuje žalovanému, aby bol žalobca S. J., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Afganistanu, bez dokladu totožnosti prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou, napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA8-14-008/2020-AV zo dňa 17.06.2020, žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil žalobcu dňom 17.06.2020 najviac do 17.8.2020 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov - ÚPZC (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že podľa jeho zistení žalobca požiadal o azyl v Rumunsku, odkiaľ pred skončením konania odišiel, a chce sa dostať do Francúzska, táto skutočnosť svedčí o existencii rizika jeho úteku. Uviedol, že v prípade žalobcu je predpoklad jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“). Dobu zaistenia žalobcu od 17.06.2020 do 17.08.2020, t.j 2 mesiacov, odôvodnil potrebou vykonania úkonov, potrebných na vykonanie samotného odovzdania žalobcu podľa Dublinského nariadenia (akceptácia prevzatia zo strany zodpovedného štátu, materiálne, technické a personálne zabezpečenie prevozu). 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 23.07.2020, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a bezodkladného prepustenia zo zaistenia (ďalej len „žaloba“). Namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil dĺžku zaistenia, z ktorého dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 04.08.2020 k žalobe, žalobu zamietnuť. Zotrval na správnosti a zákonnosti vydania napadnutého rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že v prípade žalobcu existuje reálna hrozba jeho úteku, že nemá zabezpečené ubytovanie, taktiež nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti. 4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného PPZ-HCP-BA8-14/2020-AV súd mal za zistené, že žalobca sa chcel dostať do Francúzska, lebo mu hovorili, že v Rumunsku mu odobrali odtlačky, nakoľko žiadal o azyl, a počul, že z Francúzska, by ho nevrátili do Rumunska. Na území Slovenskej republiky nemá nikoho z rodinných príslušníkov. Nemá pri sebe žiadne doklady totožnosti, pochádza z Afganistanu. Následnými lustráciami žalobcu bolo zistené, že cudzinec má pozitívny hit v systéme Eurodac, podľa, ktorého je cudzinec žiadateľom o azyl na území Rumunska. Z uvedenej skutočnosti je predpoklad naplnenia podmienok jeho prevozu podľa Dublinského dohovoru. Správny orgán následne oznámi Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko“), ktoré je príslušné na začatie konania vo veci prevozu účastníka konania na územie iného štátu podľa Dublinského dohovoru. Po vykonaní príslušných poučení bola za účasti tlmočníka so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia PPZ-HCP- BA8-14/2020-AV zo dňa 17.06.2020. Žalovaný v nej oznámil žalobcovi začatie konania o jeho zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov „na výkon administratívneho vyhostenia“. Žalobca uviedol, že na Slovensku nemá zabezpečené žiadne ubytovanie. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré doručil žalobcovi 17.06.2020. Dňa 04.08.2020 bola žalovanému doručená žaloba voči napadnutému rozhodnutiu, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie určil termín pojednávania v prejednávanej veci na deň 18.08.2020. Pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti účastníkov konania, zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne, a aj žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil písomne dňa 13.08.2020. Po prejednaní veci, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa Článku 24 ods. 1 Dublinského nariadenia: Ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť. Podľa Článku 24 ods. 2 Dublinského nariadenia: Odchylne od článku 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak sa členský štát, na území ktorého sa osoba zdržiava bez povolenia na pobyt, rozhodne vyhľadávať v systéme Eurodac v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, dožiadanie o prijatie späť osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b) alebo c) tohto nariadenia alebo osoby uvedenej v jeho článku 18 ods. 1 písm. d), ktorej žiadosť o medzinárodnú ochranu nebola zamietnutá konečným rozhodnutím, sa podá čo najskôr a v každom prípade do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku porovnávania zo systému Eurodac podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 603/2013. Ak sa dožiadanie o prijatie späť zakladá na inom dôkaze než na údajoch získaných zo systému Eurodac, zašle sa dožiadanému členskému štátu do troch mesiacov odo dňa, kedy žiadajúci členský štát získal vedomosť o tom, že v prípade dotknutej osoby môže byť zodpovedným iný členský štát. Podľa Článku 25 ods. 1 Dublinského nariadenia: Dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne. Podľa § 191 ods. 1 písm. SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 221 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, 6. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách podanej žaloby, ako aj v jeho celosti, včítane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a zistil, že z obsahu administratívneho spisu, žalovaný v informačnom systéme Migra (informačný systém migrácie a medzinárodnej ochrany) zistil pozitívnu lustráciu žalobcu. Teda žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou požiadal v inom členskom štáte o azyl. Dňa 17.06.2020 oznámil žalobcovi začatie konania vo veci jeho zaistenia ako žiadateľa o udelenie azylu na území iného členského štátu, žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať. Súčasne oznámil žalobcovi, že ide o konanie vo veci jeho zaistenia na účel prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca pred vydaním napadnutého rozhodnutia na Slovensku o azyl nepožiadal, že žalovaný sa v priebehu spísania zápisnice o podaní vysvetlenia nedopytoval na dôvod podania žiadosti o azyl, podanej - ako to uviedol sám žalobca - v Rumunsku (žalobca uviedol, že v Afganistane nie je bezpečne, je tam vojna, nechcel tam ostať), pričom v čase spísania tejto zápisnice mal žalovaný vedomosť o existencii pozitívnej lustrácie v informačnom systéme Migra a teda že je pravdepodobné zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oznámil žalobcovi začatie konania o jeho zaistení za účelom zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu. Pritom však žalovaný v predmetnej veci žiadne rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu nevydal. Podľa názoru súdu takýto postup žalovaného sa nedá vyhodnotiť inak ako zmätočný, teda ako porušenie povinností žalovaného v konaní o zaistenie žalobcu, ktoré mu vyplývajú zo správneho poriadku (§ 18 ods. 3). Žalovaný zaistil žalobcu na dobu zaistenia, t.j. 2 mesiacov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu - Dublinského nariadenia, ak existuje značné riziko jeho úteku. Žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia na Slovensku o azyl nepožiadal, na území Slovenska sa zdržiaval neoprávnene, teda pokiaľ bol žalovaným zaistený na účel jeho prevozu späť do Rumunska, na jeho prevoz sa vzťahujú aj Články 24 a 25 Dublinského nariadenia. Pretože iný dôkaz ako lustrácia v príslušných policajných informačných systémoch, resp. ako výpoveď žalobcu (o tom že v Rumunsku požiadal o azyl) vykonaný nebol, žiadajúca strana - Slovenská republika - je povinná požiadať dožiadaný (zodpovedný) štát - Rumunsko - o prijatie späť žalobcu v lehote najneskôr do dvoch mesiacov (Článok 24 ods. 2 Dublinského nariadenia). Dožiadaná strana -Rumunsko- rozhodne o žiadosti v lehote dvoch týždňov - najneskôr však do jedného mesiaca (Článok 25 ods. 1 Dublinského nariadenia). Teda najneskôr do troch mesiacov musí byť rozhodnuté vo veci vrátenia späť žalobcu do Rumunska (ak by nebol zaistený). Z rozhodovacej praxe súdu však vyplýva, že správny orgán príslušný na konanie vo veci Dublinského nariadenia - Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky koná vo veciach tzv. dublinských návratov bezodkladne a pozitívne či negatívne relácie členských štátov sú k dispozícii v priebehu niekoľko málo dní. Aplikuje pritom Článok 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, podľa ktorého v prípade zaistenia cudzinca sa žiadosť o prevzatie späť podáva najneskôr do jedného mesiaca a odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov. Preto ak žalovaný určil dobu zaistenia žalobcu v rozsahu, teda 2 mesiacov (v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), túto lehotu odôvodnil výlučne iba s odkazom na prípravu prevozu žalobcu. Naviac podľa názoru súdu žalovaný mal možnosť kontaktovať Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo veci tohto dublinského konania, čím by dokázal objektivizovať dobu zaistenia v tomto konkrétnom prípade. K vyššie uvedenej argumentácii súd dospel i napriek tomu, že Článok 29 Dublinského nariadenia, stanovujúci podmienky samotného odovzdania do zodpovedného štátu, stanovuje ako maximálnu dobu odovzdania cudzinca v prípadoch uvedených v tomto odseku, dobu šesť mesiacov. Žalovaný odôvodnil samotné zaistenie žalobcu aj existenciou rizika jeho úteku. Toto riziko vzhliadol v tom, že žalobca nezotrval na Rumunskom území, kde požiadal o azyl. Tento fakt (že žalobca odišiel z Rumunska, kde požiadal o azyl) síce zodpovedá vykonanému dokazovaniu, avšak podľa názoru súdu vykonané dokazovanie nezodpovedá takto vyslovenému konštatovaniu o existencii značného rizika úteku. Žalovaný neskúmal (položením otázky žalobcovi), či sa azylové konanie v Rumunsku skončilo, ak áno s akým výsledkom, prečo žalobca (ak z Rumunska odišiel pred jeho skončením) túto krajinu opustil, prípadne ako by sa správal, ak by bol z predvedenia pred žalovaného prepustený. Podľa názoru súdu aj existenciu značného rizika úteku žalovaný neodôvodnil náležitým spôsobom. 7. Pretože žalovaný vo vzťahu k existencii rizika úteku, nedostatočným spôsobom zistil stav veci, vo vzťahu k stanoveniu doby zaistenia žalobcu, túto dobu nedostatočne odôvodnil, pričom žalobcovi oznámil začatie konania vo veci jeho zaistenia zmätočným spôsobom, preto súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná. Za použitia § 230 ods. 1 písm. a) SSP, preto napadnuté rozhodnutie zrušil a súčasne žalovanému nariadil, aby žalobcu bezodkladne prepustil zo zaistenia. 8. O trovách žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP, a za rešpektovania prejavu žalobcu, ktorým si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, mu tieto nepriznal. 9. Žalovaného pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m) a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Doručený rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote. (§ 145 ods. 3 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).