Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/200/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201218 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201218.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: E. M., F.. XX.XX.XXXX, Š. H. O. O. S., zastúpený: BURDA LEGAL s.r.o., Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2020/035147-003 zo dňa 24.06.2020, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2020/035147-003 zo dňa 24.06.2020 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 26.08.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2020/035147-003 zo dňa 24.06.2020, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-1246-023/2020-PPC zo dňa 16.03.2020 o zamietnutí žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území slovenskej republiky na účel podnikania zo dňa 17.07.2019 podľa § 34 ods. 12 s poukazom na § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. 2. Žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel podnikania od 26.05.2016 s platnosťou do 31.07.2019. Dňa 17.07.2019 si žalobca podal na správnom orgáne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., nakoľko na území Slovenskej republiky koná ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným Apriori company, s.r.o., IČO: 50 243 501, so sídlom na adrese M. Curie Sklodowskej 13, Bratislava. 3. Žalobca zároveň žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ust. § 185 a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Uviedol, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného môže byť ohrozený výkon jeho podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky, ktorý si vyžaduje žalobcovu osobnú prítomnosť na území Slovenskej republiky, čím mu tak hrozí vznik materiálnej ujmy a zároveň finančnej školy, ale potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca nijako bližšie neodôvodnil. 4. K žalobe samotnej ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 01.10.2020 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam a navrhol žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky by mal byť udelený, resp. obnovený len cudzincovi, ktorého podnika-teľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Správny orgán riadne odôvodnil skutočnosť, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, čo bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcu podľa § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z. z.. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania dôvodov v zmysle § 185 písm. a), b) SSP. 11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak len za splnenia zákonných podmienok, ktoré musí žalobca v podanom návrhu riadne preukázať. 12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody - hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má povinnosť tieto zákonne vymedzené dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapra-viteľný následok alebo závažnú ujmu na životnom prostredí ako aj to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako je treba vyžadovať, aby namietaná ujma nebola nepatrná, ale musí mať závažný dopad priamo na žalobcu a jeho postavenie. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 13. V tejto súvislosti správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, pričom takéto rozhodnutie má mimoriadny význam, pretože súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Správny súd tak každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku musí posudzovať individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žaloby odôvodnil len všeobecne, skutočnosťami uvedenými v odseku 3. tohto uznesenia, pričom tieto hodnoverne a reálne žiadnym spôsobom neosvedčil. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov žalobcu, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. 14. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na skutočnosť, že osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň súd musí zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj rozpor s verejným záujmom. 15. Keďže podľa správneho súdu žalobca žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov nijako nepreukázal, správny súd potom dospel k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto podľa § 188 SSP tento návrh žalobcu zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).