KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 11. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Sa/101/2020 z 12. 11. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. novembra 2020, sp. zn. 7Sa/101/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1020201541.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/101/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201541
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201541.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: Q.
C., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: Afganistan, t.č. umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom
Račianska 1523/71, Kancelária Bratislava, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ Bratislava, Regrútska 4, 812 72
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č.p.: PPZ-HCP-BA5-94-008/2020-AV zo
dňa 14.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 4.11.2020 správnu žalobu podanú právnym
zástupcom žalobcu zo dňa 03.11.2020 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA5-94-008/2020-AV
vydanému dňa14.09.2020, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c)
zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a
mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu
podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských
štátov dňom vydania rozhodnutia , t.j. 14.09.2020 a následne bol umiestnený v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zároveň
bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 13.11.2020. Žalovaný
spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný
administratívny spis, ktorý sa týka danej veci.

2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené
rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte
cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu podľa nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu



zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej
krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 13.09.2020 bol žalobca
kontrolovaný na území Slovenskej republiky, hliadkou PMJ PZ Bratislava, a následne odovzdaný
hliadke MJ PZ Bratislava. Žalobca nepreukázal svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu na území
Slovenskej republiky, nedisponoval žiadnym dokladom totožnosti. V zápisnici spísanej na Oddelení
cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava pod číslom PPZ-HCP-BA5-94-007/2020-AV žalobca
uviedol, že v Rakúsku požiadal o azyl. Žalovaný lustráciou v Informačných systémoch Policajného
zboru zistil, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp.
schengenského priestoru je žiadateľom o udelenie azylu v Rakúskej republiky. Žalobca svojím konaním
naplnil podmienky jeho prevozu na územie Rakúska podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského
štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej
krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Žalovaný dňa 14.09.2020
oznámil Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dôvod na
začatie konania podľa medzinárodného právneho predpisu, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy
na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej
štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a
taktiež bolo správnym orgánom požiadané o preskúmanie splnenia podmienok konania. Vzhľadom na
uvedené, začal žalovaný konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte
cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.6.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na
určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu podanej štátnym
príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Žalobca
bol zadržaný počas jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobca má právo na
preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu členským štátom schengenského priestoru. Na
preskúmanie žiadosti je príslušné Rakúsko. V prípade, ak sa zistia dôvody na udelenie medzinárodnej
ochrany žalobcu, je potrebné žalobcovi takúto ochranu bezodkladne udeliť a tým žalobcovi umožniť
zdržiavať sa na území Rakúska, prípadne iných územiach schengenského priestoru v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Žalobca v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku, číslo PPZ-
HCP-BA5-94-007/2020-AV zo dňa14.09.2020 uviedol, že sa chce dostať do Rakúska, žiada o udelenie
azylu, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, ani žiadnym ubytovaním, nemá žiadne peniaze.
Nemá cestovný doklad. Žalobca bol zadržaný počas jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej
republiky. Žalobca uviedol, že sa chce dostať do Rakúskej republiky, ktorá je jeho cieľovou krajinou.
Z jeho tvrdenia je preukázané, že existuje značné riziko jeho úteku. Žalovaný uviedol, že žalobca na
území schengenského priestoru nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, čo jednoznačne
preukazuje existenciu značného rizika jeho úteku. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil
v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, do 13.11.2020. Dĺžka zaistenia závisí od množstva
podstatných faktorov medzi, ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej
republiky a zodpovednými členskými štátmi ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí na riadne
dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe krajiny signátormi, prípadne iné
nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval,
že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach
a základných slobodách.

II.

Žaloba

4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci,
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu
zo zaistenia.



5. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí k existencii rizika úteku síce vyjadril,
ale má za to, že ho odôvodnil nedostatočne. V napadnutom rozhodnutí neobjasnil dôvodnú obavu
alebo priamu hrozbu úteku žalobcu, prípadne jeho skrývanie sa. Poukázal len na to, že jeho cieľovou
krajinou bola Rakúska republika. Mal za to, že žalovaný riziko úteku nijakým spôsobom neskúmal a
žalobcovi ohľadne neho nepoložil žiadne otázky, či už ohľadom jeho možného správania po prepustení
zo zaistenia, alebo cieľu jeho cesty. Poukázal na to, že zaistenie žalovaného nie je riadne odôvodnené,
nie je účelné, a preto je nepreskúmateľné. Zásah do základných ľudských práv žalobcu, a to najmä
slobody pohybu, považuje preto za nedôvodný. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca ako právne spôsobilý subjekt je povinný na
území Slovenskej republiky dodržiavať právne predpisy platné na jej území, medzinárodné zmluvy a
dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádzať z nich vo svojom konaní a rešpektovať
ich. V prípade, že nerešpektuje zákony, musí niesť za porušenie zákona, zákonom stanovené opatrenia
a sankcie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zamietnuť.

IV.

Posúdenie právnej argumentácie

7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie,
ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2020,
oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach stanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného
predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.



13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Žalobca pred podaním žaloby požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa
osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty
ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal
rozhodnutie žalovaného dňa 14.09.2020, Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal o
poskytnutie právnej pomoci dňa 17.09.2020, rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej
pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2020 a správna žaloba bola doručená žalovanému dňa
26.10.2020, teda bola podaná včas.

16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu
dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd
pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených
v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom
podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné.

17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec
nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný
riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca vstúpil na územie Slovenskej republiky
neoprávnene a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez cestovného dokladu alebo povolenia na
pobyt. V zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA5-94-007/2020-AV zo dňa 14.09.2020 žalobca
uviedol, že požiadal o azyl. Žalobca uviedol, že na území Slovenskej republiky nežiada o udelenie
azylu. Žalobca na otázku, akou finančnou čiastkou momentálne disponuje, uviedol, že nemá finančné
prostriedky. Nechce sa vrátiť do Rakúska. Nechce ostať na Slovensku. Na otázku, či má zabezpečené
ubytovanie na území Slovenskej republiky uviedol, že nemá žiadne peniaze.

18. K žalobnej námietke, že žalovaný nedostatočne odôvodnil v rozhodnutí značné riziko úteku žalobcu,
súd poukazuje ne to, že existencia značného rizika úteku žalobcu je preukázaná z vyjadrení žalobcu
ako aj samotným konaním žalobcu, ktorý nelegálne vstúpil na územie Slovenskej republiky z dôvodu,
že nemá udelený pobyt. Na podklade uvedených skutočností ako aj doterajšieho konania žalobcu, ktorý
bez oprávnenia vycestoval z iných krajín, existuje značné riziko jeho úteku, nakoľko je predpoklad, že
sa žalobca chce dostať na územie Rakúska, čo aj sám potvrdil. Tieto skutočnosti vedú k predpokladu,
že žalobca ujde, alebo sa bude skrývať, pričom nezaistením žalobcu by hrozilo, že sa bude pokúšať
o útek do iných krajín Európskej únie. Žalobca na území schengenského priestoru nemá udelený azyl
podľa zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na opodstatnenú obavu rizika úteku žalobcu, bolo potrebné
žalobcu zaistiť.

19. K žalobnej námietke, že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že
zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá finančné prostriedky a nemá žiadne ubytovanie na
Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť
uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Slovenská republika je
v prípade žalobcu len tranzitnou krajinou, na území ktorej nechce zotrvať.

20. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby
zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 13.11.2020 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte
cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k inému
štátu Európskej únie, čo trvá určitú dobu (t.j. zaslanie žiadosti, čakanie na odpoveď, zrealizovanie
odovzdania). Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Žalobca sa na území Slovenskej republiky
nachádza bez povolenia na pobyt a odovzdanie žalobcu na územie zodpovedného členského štátu



zo žiadajúceho členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského
štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi ako náhle je to prakticky možné a najneskôr
do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatí alebo prijatí späť
dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní (čl. 29 ods. 1 Dublinského
nariadenia). Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona
o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej
krajiny, či trvá účel jeho zaistenia.

21. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z
pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v
súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa
§ 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v
priebehu správneho konania uviedol.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o
pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový
stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné
a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný
viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP
žalobu zamietol.

23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci
úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej
správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

24. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je
od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia,
na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).