KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava10. 12. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Sa/113/2020 z 10. 12. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. decembra 2020, sp. zn. 7Sa/113/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1020201657.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/113/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201657
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201657.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu:
J. X., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: G. D. t.č. umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej
pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Regrútska 4,
812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č.p.: PPZ-HCP-BA6-166-008/2020-
AV zo dňa 14.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Predmet konania

1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 30.11.2020 správnu žalobu podanú právnym
zástupcom žalobcu zo dňa 22.10.2020 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-166-008/2020-AV
vydanému dňa 14.10.2020, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm.
c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho
prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Žalobca je žiadateľ o udelenie
o azylu v jednom z členských štátov, konkrétne v Gréckej republike. Oddelenie cudzineckej polície
Policajného zboru Bratislava pod číslom PPZ-HCP-BA6-166-008/2020-AV, podľa § 88 ods. 1 písm.
c) zákona o pobyte cudzincov, vydalo rozhodnutie o zaistení žalobcu dňa 14.10.2020 a následne ho
umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o
pobyte cudzincov zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do
14.12.2020. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe
ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci.

2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené
rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte
cudzincov v súvislosti s konaním vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte
cudzincov. Následnou lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru Eurodac bolo zistené, že
žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v jednom z členských štátov, konkrétne v Gréckej republike. Z



uvedeného dôvodu vzniklo podozrenie, že žalobca naplnil dôvod na postup podľa § 88 ods. 1 písm. c)
zákona o pobyte cudzincov.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 14.10.2020 v čase o 07.36 hod.
bola vyslaná motorizovaná hliadka s volacím znakom F250 preveriť oznámenie - úsek diaľnice D2 smer
Bratislava, kde sa po pravej krajnici vozovky mali pohybovať osoby. Po presune boli spozorované na
úseku D2 km 79.000 smer BA 3 osoby vo veku cca 35-50 rokov. Následným vyťažovaním bolo zistené,
že sa jedná o občanov Líbye, Palestíny a Alžírska bez cestovného dokladu a dokladu oprávňujúceho
zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Osoby sa na územie SR dostali v prepravných priestoroch
neznámeho nákladného motorového vozidla, pričom za hranicami Maďarskej republiky a Slovenskej
republiky vyskočili a vydali sa na cestu do Rakúska. Následne bolo prostredníctvom operačného
strediska DOPZ BA vyrozumené Oddelenie cudzineckej polície Bratislava, ktorého hliadka si osoby
na mieste prevzala. Osoby zo strany hliadky zranené neboli. Na mieste bol prítomný výjazd RZP z
dôvodu, že najstarší z mužov N. O. trpí astmou a žiadal ošetrenie. V prípade žalobcu bola následne
vykonaná kontrola podľa § 75 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom žalobca bol
vyzvaný k preukázaniu totožnosti a oprávnenosti pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobca počas
kontroly nevedel žiadnym spôsobom hodnoverne preukázať svoju totožnosť, nakoľko nedisponoval
žiadnym dokladom totožnosti. Následne bol žalobca vyťažený, pričom uviedol, že sa narodil v Alžírskej
demokratickej a ľudovej republike. Žalobca na záver uviedol, že chce ísť do Rakúskej republiky, kde
chce žiadať o azyl. Z uvedených skutočností vzniklo podozrenie, že cudzinec sa na území Slovenskej
republiky zdržiava v rozpore s článkom 6 Kódexu schengenských hraníc, pričom je preukázané, že
cudzinec naplnil definíciu neoprávneného pobytu podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 404/2011 Z.z.
o pobyte cudzincov. Žalobca nepredložil platný doklad totožnosti ani iný doklad. Žalobca ako štátny
príslušník Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky, môže na územie Slovenskej republiky a členských
štátov vstúpiť a oprávnene sa zdržiavať len s platným cestovným dokladom a platným vízom, ak sa
takéto vízum vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001, počas rozhodného obdobia resp.
s platným povolením na pobyt, ako aj v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
399/2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej
len „Kódex schengenských hraníc“). Žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že nedisponuje
finančnými prostriedkami a nemá zabezpečené žiadne ubytovanie. Takisto nežiada na území SR o
azyl, nakoľko azyl chce získať v Grécku. Žalobca musel vedieť, že sa na území Slovenskej republiky
momentálne zdržiava neoprávnene. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku
ako zaistenia v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov a zistil, že
žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm.
a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88
ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, najviac do 14.12.2020, počas ktorej vykoná všetky úkony smerujúce
k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že
predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach
a základných slobodách.

II.
Žaloba

4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci,
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu
zo zaistenia.

5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne
právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné.
Poukázal na to, že uvedená dĺžka doby zaistenia je neprimeraná, nie je náležite odôvodnená. Žalobca
mal za to, že zásah do jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a
nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu
zo zaistenia.



III.
Vyjadrenie žalovaného

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že počas doby zaistenia žalobcu, najviac
do 14.12.2020, bude vykonávať všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia
Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť,
nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalobca nepreukázal, že by mal zabezpečené
ubytovanie na území Slovenskej republiky. Taktiež nevedel preukázať finančné zabezpečenie pobytu
na území Slovenskej republiky, nakoľko nemá pri sebe žiadne peniaze. Ubytovanie nemá, ani si nevie
zabezpečiť prostriedky na vycestovanie. Dĺžku doby zaistenia žalobcu stanovil na čas nevyhnutne
potrebný, najviac do 14.12.2020.

IV.
Posúdenie právnej argumentácie

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo, na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2020,
oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach stanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného
predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Žalobca pred podaním žaloby požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa
osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty
ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal
rozhodnutie žalovaného dňa 14.10.2020, a Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal
o poskytnutie právnej pomoci dňa 22.10.2020, rozhodnutie zo dňa 19.11.2020 o priznaní nároku na



poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2020 a správna žaloba bola podaná na
poštovú prepravu dňa 25.11.2020, teda bola podaná včas.

16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu
dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd
pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v
správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom
podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe, nie sú dôvodné.

17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec
nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný
riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca bol dňa 14.10.2020 kontrolovaný
žalovaným. Počas kontroly žalobca nepredložil žiadny platný doklad totožnosti ani iný doklad. Ďalšou
lustráciou žalovaný zistil, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelené žiadne povolenie
na pobyt. Žalovaný mal za to, že žalobca sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene, na
základe čoho bol žalobca zaistený na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa
osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Následne žalovaný, zaistil žalobcu v zmysle
ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov
stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 14.12.2020. V zápisnici o podaní
vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA6-166-007/2020-AV zo dňa 14.10.2020 žalobca uviedol, že nemá žiadne
financie. Ubytovanie žiadne nemá a nevie si zabezpečiť prostriedky na vycestovanie. Uviedol, že nechce
žiadať o azyl na Slovensku. Zaistenie žalobcu pre účely vyhostenia je zákonným pozbavením slobody,
proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Pre začiatok konania o reálnom
vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o vyhostení z územia Slovenskej
republiky.

18. K žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné a že žalovaný sa
nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca
nemá finančné prostriedky a nemá žiadne ubytovanie na Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že
žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a
b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu a vyhostenie
sa nedotkne jeho rodinného a ani súkromného života. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky
na správnom orgáne nežiada.

19. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia, správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku
doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 14.12.2020 (§ 88 ods. 4 zákona o
pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k
inému štátu Európskej únie, čo trvá určitú dobu (t.j. zaslanie žiadosti, čakanie na odpoveď, zrealizovanie
odovzdania). Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Žalobca sa na území Slovenskej republiky
nachádza bez povolenia na pobyt a odovzdanie žalobcu na územie zodpovedného členského štátu
zo žiadajúceho členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského
štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, ako náhle je to prakticky možné a najneskôr
do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatí alebo prijatí späť
dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní. Podľa § 88 ods. 4 zákona o
pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac
na šesť mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný
skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia.

20. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil, najmä z
pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v
súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa
§ 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v
priebehu správneho konania uviedol.



21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o
pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový
stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné
a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný
viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP
žalobu zamietol.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci
úspešný, žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej
správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

23. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je
od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia,
na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).