Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/120/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201699 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201699.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: C. U., D.. XX.XX.XXXX, Š. A. V. W. Ľ. F., bez dokladu totožnosti, aktuálne miestom pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Centrom právnej pomoci so sídlom Račianska 71, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky so sídlom Bitúnkova 8, 940 02 Nové Zámky, v konaní o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 24.11.2020 proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-BA12-49-012/2020-AV zo dňa 07. októbra 2020 takto r o z h o d o l : I. Žalobu o d m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou zo dňa 24.11.2020, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 SSP, doručenou dňa 09.12.2020 (§ 71 ods. 2 SSP) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), žalobca domáhal bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Svoje sťažnostné dôvody právne založil na porušení ust. § 88 ods. 4 a 89 ods. 1 zák.č. 404/2011 Z.z. Zákon o pobyte cudzincov (ďalej aj „ZoPC“). 2. Žalobu odôvodnil potrebou zdôvodnenia práve stanovenej dĺžky zaistenia, čo podporil judikatúrou všeobecných súdov, vyplývajúc z ktorej „Lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie zákona, že cudzinec môže byť zaistený „na čas nevyhnutne potrebný,“ je tiež potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť tiež náležíte odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Žalovaný je povinný odôvodniť dĺžku doby zaistenia, najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia“ (Mestský súd v Prahe sp. zn. 7AA/50/2011 zo dňa 14.03.2011)...“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sza/4/2012). „Akékoľvek zaistenie cudzinca musí trvať čo najkratšiu dobu, a to iba dovtedy, pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou účinné úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu). Ak sa však v konaní preukáže, že reálny podklad pre vyhostenie alebo vrátenie prestal z právnych alebo iných dôvodov existovať, po prípade sa cudzinec už nemieni skrývať alebo iným závažným spôsobom nemarí proces vyhostenia (návratu), je celkom logické, že samotné zaistenie stráca svoje odôvodnenie a dotyčná osoba musí byť bezodkladne prepustená. “ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. lSZa/4/2015) 3. Žalobca tiež poukázal na ust. § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého má žalovaný povinnosť po celý čas zaistenia skúmať či trvá účel zaistenia. Dodal, že odôvodnenie dĺžky doby zaistenia nemožno považovať za náležité a postačujúce, pretože žalovaný neuviedol, prečo ju stanovil práve do 07.12.2020, a to najmä s poukazom na administratívne úkony, ktoré bude potrebné za účelom jeho vyhostenia vykonať. Strohé odôvodnenie spočívajúce len vo výpočte eventuálnych skutočností, pre ktoré bol použitý inštitút zaistenia, nepovažoval za správne a postačujúce, nakoľko stanovenú dĺžku doby zaistenia je potrebné náležite odôvodniť existujúcimi skutočnosťami konkrétneho prípadu. Absencia náležitého odôvodnenia dĺžky doby zaistenia predstavuje v zmysle rozhodnutí všeobecných súdov podstatnú vadu rozhodnutia, ovplyvňujúcu zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Žalovanému vytkol, že sa odvolal na smernicu EP a Rady 2008/115/ES a uviedol, že jeho zaistenie je v súlade s právnym poriadkom, nakoľko má predstavovať riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, pričom neuviedol konkrétne dôvody rizika vyplývajúceho z jeho nezaistenia a predpoklady, ktoré túto prezumpciu založili. Náležité neodôvodnenie dĺžky doby zaistenia označil za vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, vyvolávajúcu zásah do jeho základných ľudských práv, najmä slobody pohybu. Tiež poukázal na to, že v rozhodnutí sa žalovaný vôbec nevenoval potrebe uloženia miernejšieho donucovacieho prostriedku, pričom preukázanie nemožnosti uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení patrí medzi obligatórne náležitosti rozhodnutia, nakoľko k zaisteniu možno prikročiť až vtedy, keď v konkrétnom prípade nemôžu byť uplatnené iné dostatočne účinné ale miernejšie opatrenia. II. 4. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žalobcu zaistil na účel výkonu vyhostenia z územia Slovenskej republiky, na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, vedeného pod č.: PPZ-HCP-BA12-49-008/2020-AV, ktoré bolo žalobcovi dňa 07.10.2020 pretlmočené a aj doručené. Z uvedeného je jasne preukázané, že jeho zaistením žalovaný smeruje k naplneniu účelu zaistenia. V prípade určenia lehoty zaistenia do 07.12.2020 ide o hraničný termín doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný. Podotkol, že žalobca chce svojimi vyjadreniami zrejme docieliť, aby v prípade zaistenia vydával väčšie množstvo rozhodnutí s určením kratšej doby zaistenia. Takéto konanie by však viedlo k nadmernému zaťažovaniu správnych orgánov a súdov, rozhodujúcich v danej veci. Tiež poznamenal, že ak sa podarí zabezpečiť náhradný cestovný doklad, resp. nastanú iné dôvodné skutočnosti, bude zaistenie ukončené, bez ohľadu na dátum lehoty zaistenia. III. 5. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 07.10.2020, č.p. PPZ-HCP-BA12-49-012/2020-AV, žalovaný na účel administratívneho vyhostenia zaistil žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, s dĺžkou doby zaistenia najviac do 07.12.2020. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 88 ods. 1 písm. b/ a ods. 4, § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 404/2011 Z.z. a v skutkových dôvodoch uviedol, že dňa 07.10.2020 v čase o 10.45 hod. žalobca pri kontrole hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Tlmače, nevedel preukázať svoju totožnosť. Správny orgán ho podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, dňom 07.10.2020 zaistil, a to po vydaní vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení č.: PPZ-HCP-BA12-49-008/2020- AV zo dňa 07.10.2020, ktorým bol žalobca z územia SR podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený a podľa ods. 3 písm. b/ citovaného ustanovenia mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu jedného roka. Uviedol, že na základe vyjadrení žalobcu je nepochybné, že mu nemôže uložiť povinnosť v zmysle ust. § 89 odsek l písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko by ju nevedel reálne splniť, resp. vykonať, keďže nevie preukázať existenciu ubytovania a nespĺňa ani podmienku finančného zabezpečenia. Podľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov.“ Správny orgán konštatoval, že dĺžku zaistenia najviac do 07.12.2020 určil v súlade s týmto ustanovením, takto určená je potrebná a nevyhnutná. Môže sa skrátiť, avšak presná doba zaistenia sa nedá presne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov a počas nej bude správny orgán v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, vykonávať všetky potrebné úkony, smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Dôležitým faktorom, od ktorého sa bude odvíjať dĺžka jeho zaistenia, je jeho spolupráca pri overovaní skutočnej totožnosti a štátnej príslušnosti. Pracovníkmi útvaru teda budú vykonávané lustrácie smerujúce k zisteniu skutočnej totožnosti žalobcu a v prípade, ak sa ju podarí zistiť, zašle na príslušný zastupiteľský úrad žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu, potrebného na realizáciu vyhostenia. Predpokladaná doba potrebná na realizáciu administratívneho vyhostenia žalobcu je až šesť mesiacov. Správny orgán poznamenal, že bude tiež zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie, materiálne a personálne zabezpečenie prepravy žalobcu a že doba zaistenia je z jeho pohľadu priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. IV. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy SSP, v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. § 228 SSP, do siedmich pracovných dní nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 SSP) dospel bez vypočutia zástupcu žalobcu, ktorý sa z pojednávania písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti k záveru, že správna žaloba, ktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. § 206 ods. 3 SSP) nebola podaná v lehote a podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d/ ju odmietol. 7. Podľa ust. § 84 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. 8. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 9. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 10. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat, nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 11. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 12. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/, b/ a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. O uložení povinnosti podľa odseku 1 písm. b/ môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. 13. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 14. Podľa článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní. 15. Podľa článku 5 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. 16. Podľa § 206 ods. 3, 4, 5 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 17. Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 19. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 225 ods. 1, 2 SSP, správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. Správna žaloba podľa § 221 ods. 2 môže byť podaná kedykoľvek počas trvania zaistenia a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby, možno ďalšiu správnu žalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť. 21. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 22. Podľa § 230 ods. 1 pís. a/ SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 23. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zák. č. 162/2015 Z.z., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 24. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená Chartou základných práv a slobôd. Je tiež nástrojom slúžiacim výkonu administratívneho vyhostenia, pre začatie ktorého je nevyhnutná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Táto podmienka je u žalobcu splnená vydaním takéhoto rozhodnutia dňa 07.10.2020, vedeného pod číslom PPZ-HCP-BA12-49-008/2020-AV, v ktorom mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu jedného roka. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane poukázal na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred jej zákonmi a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu stanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Najvyšší a aj Ústavný súd SR viackrát vo svojich rozhodnutiach akcentovali, že medzi zaistením a jeho účelom (t.j. konaním o odsune, vyhostení, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/31/2014, 1SZa/7/2016, 9Sža/23/2010, 10Sža/35/2014, 1SZa/6/2016 1Sza/8/2015, 10SZa/2/2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013). 26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, musí mať žalovaný ustálený predmet konania, s prehľadom v aplikácii konkrétneho ustanovenia zákona, naviac ak potrebu zaistenia žalobcu odôvodnil jeho neoprávneným pobytom na území SR, bez dispozície akýmkoľvek dokladom totožnosti, víza či povolenia na pobyt. Ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich, nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca. 27. Žalobou sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia podľa ods. 2 ust. § 221 SSP. Žiaden osobitný predpis v súlade s dispozíciou tohto ustanovenia neoznačil a neoznačil ani dôvody, ktoré by mali súd viesť k vyneseniu rozsudku, ktorým by jeho prepustenie nariadil. Jeho žalobná argumentácia smerovala výlučne k nepreskúmateľnosti rozhodnutia ktorým bol zaistený, žalovanému vytkol nepodloženie doby zaistenia konkrétnymi dôvodmi a skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a svoju argumentáciu podporil odkazmi na judikačnú prax Najvyššieho súdu SR, v ktorej je vyjadrená povinnosť presne a výstižne odôvodniť lehotu zaistenia a aj zásah do základných ľudských práv a slobôd zaisteného cudzinca. Rozhodnutie však zrušiť nežiadal a neuviedol ani žiaden relevantný, resp. akýkoľvek argument, pre ktorý by súd mal nariadiť jeho prepustenie, bez povinnosti preskúmavať rozhodnutie, ktorým bol zaistený. 28. Predpokladom vyhovenia žalobe podanej podľa ust. § 221 ods. 2 SSP je skutočnosť, že počas zaistenia žalobcu nastala okolnosť, ktorá by vytvorila spôsobilý dôvod na jeho prepustenie zo zaistenia, prípadne na nahradenie zaistenia miernejšími donucovacími prostriedkami. Z odôvodnenia samotnej žaloby, ale aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že od zaistenia žalobcu, dňa 07.10.2020, nenastala žiadna takáto okolnosť osvedčujúca zmenu pomerov v jeho zaistení, prípadne v jeho právnom postavení, nedošlo teda k žiadnej zmene pomerov, ktorá by svedčila v prospech vyhovenia žalobe. Naviac takáto skutočnosť nebola prezentovaná ani v samotnej žalobe, a z ničoho nevyplýva, že by akákoľvek situácia, ktorá by mala mať za následok prepustenie žalobcu nastala. Objektívne teda v statuse žalobcu a ani v konaní pred súdom nebol preukázaný žiaden fakt, osvedčujúci zmenu okolností zaistenia, svedčiaci v prospech vyhovenia podanej žalobe a prepustenia žalobcu zo zaistenia. 29. Žalobca teda svoju žalobu odôvodňoval výlučne poukazom na údajný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia o jeho zaistení. S poukazom na túto argumentáciu súd poznamenáva, že rozhodnutie o zaistení je právoplatným rozhodnutím, ktoré žalobca postupom podľa ust. § 221 ods. 1 SSP žalobou nenapadol. Pokiaľ sa teda podanou žalobou domáha v podstate faktického zrušenia rozhodnutia o zaistení (i keď sa domáha svojho prepustenia zo zaistenia, poukazujúc na údajné vady rozhodnutia o zaistení), tak takýto postup považuje súd za neprípustný. Takýmto postupom by de facto došlo k nezákonnému predĺženiu lehoty na podanie žaloby voči rozhodnutiu o zaistení zo dňa 07.10.2020, ktoré žalobca toho istého dňa prevzal, ale lehotu na podanie žaloby zmeškal, pretože žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podal až dňa 19.10.2020, teda päť dní po uplynutí lehoty na podanie žaloby na súd. 30. O právach, týkajúcich sa zastupovania v zmysle ust. § 77 ods. 7, 8, 9 zákona o pobyte cudzincov, § 10 ods. 1 zák.č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 8/2005 (ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“), bol žalobca riadne poučený. Po vykonaní nutných procesných úkonov a oznámenia o začatí konania vo veci jeho zaistenia, vydal žalovaný dňa 07.10.2020 rozhodnutie o zaistení, ktoré žalobca toho istého dňa aj prevzal,. Napadnuté rozhodnutie obsahovalo správne poučenie o možnosti podať proti nemu správnu žalobu v lehote sedem dní od jeho doručenia a podať ju žalovanému. Žalobca dňa 19.10.2020 doručil Centru právnej pomoci žiadosť zo dňa 19.10.2020, o poskytnutie právnej pomoci v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. Centrum právnej pomoci mu rozhodnutím číslo spisu: KaBA/24255/2020, ČRZ: 121767/2020 zo dňa 02.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2020, priznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Následne, dňa 27.11.2020, bola na poštovú prepravu podaná žaloba. 31. Lehota na podanie správnej žaloby uplynula dňa 14.10.2020 a jej zmeškanie sa potom bez naplnenia hmotnoprávnych podmienok ust. § 221 ods. 2 SSP snažil žalobca obísť prostredníctvom žaloby podanej podľa tohto ustanovenia. V podanej žalobe však žiadnu zmenu pomerov vo vzťahu k jeho zaisteniu nepreukázal a ani neuviedol, takáto zmena pomerov, ktorá by bola dôvodom pre vyhovenie žalobe, nevyplynula ani z obsahu pripojeného administratívneho spisu, čo súd viedlo k odmietnutiu žaloby podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d/ SSP. Dospel totiž k záveru, že využitie ust. § 221 ods. 2 SSP, bolo len nástrojom na obídenie zmeškanej lehoty na podanie žaloby podľa ust. § 221 ods. 1 SSP, ktorou by žalobca mohol žiadať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takéhoto rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 32. Nakoľko teda argumentácia žalobcu v podanej žalobe bola zameraná na dôvody práve podľa tohto ustanovenia, t.j. ust. § 221 ods. 1 SSP, avšak žalobný návrh bol formulovaný na znenie odseku 2 tohto ustanovenia, podľa ktorého bola žaloba aj podaná a keďže bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie, súd rozhodol podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d/ SSP a žalobu odmietol. 33. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 S.s.p., s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný. 34. Žalobcu pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem dní od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).