Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/337/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899248 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1103899248.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcov: 1/. U. E., P.. XX.XX.XXXX a 2/ D. E., P.. XX.XX.XXXX, A. Y. Y., P.. H. Č.. XX, zastúpených JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 14, proti žalovanému: KOTTON COMPANY, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Nám. č. SNP č. 13, IČO:46 469 133, zastúpenému BUGAN, advokátska kancelária, s. r.o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 25/A, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. mája 2016 č. k. 9C/83/03-599, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobcu v časti, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť podľa zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len bytový zákon) zmluvu o prevode vlastníctva k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. E. domu súp. č. XXX na P.. H. Č.. XX J. Y., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. H. D. a tiež v časti určenia (alternatívne uplatneného), že spoločnosť KFG, a.s. je vlastníkom domu. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné uznesenie. 2. V odôvodnení uviedol, že žaloba je vecne neopodstatnená, keďže na žalovaného sa nevzťahovala kontraktačná povinnosť podľa § 29 ods. 8 bytového zákona, v znení účinnom ku dňu podania žiadosti žalobcov, t. j. v znení do 10.10.1999. Dom bol totiž ako nepeňažný vklad vložený Vodohospodárskou výstavbou, š.p. Bratislava do Slovenskej kreditnej banky, a.s., ktorá následne ako nepeňažný vklad dom vložila do základného imania obchodnej spoločnosti Kredit Financial Group, a.s. (KFG, a.s.). Kontraktačná povinnosť sa podľa záverov súdu vzťahovala výlučne na Slovenskú kreditnú banku, a. s. podľa § 29 ods. 6 bytového zákona, avšak pre nepodanie žiadosti nájomcov o prevod vlastníctva k bytu u tejto spoločnosti, Slovenskej kreditnej banke, a.s., nič nebránilo vložiť dom ako nepeňažný vklad v r. 1998 do základného imania spoločnosti KFG, a.s., na ktorú sa už kontraktačná povinnosť nevzťahovala. Zakladateľom tejto spoločnosti bola popri Slovenskej kreditnej banke, a.s. i spoločnosť MK-Trade, s.r.o. Podľa záverov súdu bytovým zákonom vymedzený okruh povinných osôb v ustanovení § 17 ods. 3 nemožno rozširovať. Na spoločnosť KFG, a.s. sa nevzťahovali ustanovenia bytového zákona, kontraktačná povinnosť neprechádzala ani na jej právnych nástupcov, vrátane žalovaného. 3. V určovacej časti súd žalobu zamietol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 80 písm. c) OSP. Podľa súdu výrok rozsudku musí zodpovedať právnemu stavu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku, avšak spoločnosť KFG, a.s. bola vymazaná z obchodného registra dňa 07.12.2004. Súd nemal preukázané, ako by sa zmenilo právne postavenie žalobcov, ak by v tejto časti žalobe vyhovel. 4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia i odňatia možnosti konať pred súdom žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobe vyhovieť. Nesúhlasili s právnym posúdením veci v otázke existencie kontraktačnej povinnosti žalovaného. Domnievali sa, že kontraktačná povinnosť spoločnosti KFG, a.s. ku dňu 22.10.1999 vyplývala priamo z ustanovenia § 29 ods. 8 v spojení s § 17 ods. 3 písm. c) až f) bytového zákona a vytýkal súdu, že záver o absencii kontraktačnej povinnosti žalovaného dostatočne neodôvodnil. Zastávali názor, že zákon nepoužíva pojem priama alebo nepriama účasť štátu, pre posúdenie povinných subjektov podľa § 17 ods. 3 bytového zákona je rozhodujúcou skutočnosťou druh vlastníctva, z ktorého sa prevádza byt do vlastníctva doterajšieho nájomcu. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba je takýmto subjektom. Tento subjekt založil Slovenskú kreditnú banku, a.s., ktorá je teda obchodnou spoločnosťou podľa § 17 ods. 3, písm. c) a podľa § 29 ods. 8 bytového zákona. V zmysle § 17 ods. 3. písm. e) bytového zákona potom na spoločnosť KFG, a.s. prešla kontraktačná povinnosť a tejto spoločnosti aj žalobcovia doručili žiadosť o prevod vlastníctva k bytu dňa 22.09.1999. Na ďalších vlastníkov stavby potom prešla kontraktačná povinnosť v súlade s ustanovením § 680 ods. 2 OZ. Žalobcovia nepretržite užívajú byt ako nájomcovia od roku 1975. Každý právny nástupca prenajímateľa potom vstupoval do právneho postavenia pôvodného prenajímateľa, aj s povinnosťou uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu podľa bytového zákona. Uvedenú argumentáciu podporil odkazom na ustanovenie § 153 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého na vydražiteľa prechádzajú vecné bremená a nájomné práva. Poukázal tiež na zákaz dražby bytov, ktoré sú predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi. 5. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že vlastníkom budovy je spoločnosť KFG, a.s. Bez určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by nedošlo k naštartovaniu procesu dodatočnej likvidácie novoobjaveného majetku tohto zaniknutého subjektu. Súdom vymenovaný likvidátor by bol subjektom povinným uspokojiť všetky nároky tretích osôb voči spoločnosti KFG, a. s. 6. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na skutočnosť, že nie je povinným subjektom v zmysle § 17 ods. 3 bytového zákona, keď stavbu nadobudol na základe scudzovacej zmluvy za 12.000.000 €. K zmene povinnej osoby pri zmene vlastníka bytového domu môže dôjsť len v taxatívne vymedzených prípadoch, nie na základe ustanovenia § 680 OZ, ktorý sa vzťahuje výlučne na vstup nového vlastníka predmetu nájmu do práv a povinností z nájomného vzťahu. Právo na odkúpenie bytu od vlastníka, ktoré je upravené v inom právnom predpise, podľa jeho názoru nie je súčasťou nájomného vzťahu. Inak by bytový zákon neupravoval situácie podľa § 29 ods. 6 a 7. Žalovaný ani niekoľko jeho predchodcov nikdy neboli subjektami v zmysle § 17 ods. 3, čo žalobcovia ani nespochybňovali. Ustanovenie § 153 ods. 1 Exekučného poriadku na daný prípad nedopadá, spoločnosť KFG, a.s. nebolo spoločnosťou podľa § 17 ods. 3, písm. e). Štát nemal a nemá majetkovú účasť v spoločnosti Slovenská kreditná banka, a.s. Podľa vyjadrenia Ministerstva financií SR zo dňa 14.12.2009 Slovenská republika nebola jej akcionárom. KFG, a.s., ktorú žalobcovia požiadali o odkúpenie bytu, preto nebola založenou obchodnou spoločnosťou s účasťou štátu podľa § 17 ods. 3, písm. c) a f) zákona. Domnievali sa, že žalobcovia sa len účelovo venujú prevodom domu do podania žiadosti, bez zohľadnenia ďalších právnych nástupcov spoločnosti KFG, a.s. Zdôraznil, že došlo k exekučnému vydraženiu domu a ich predchodcovia Sampark, s.r.o. a Audiotek, s.r.o. nehnuteľnosť nadobudli na základe súdom schváleného právoplatného a vykonateľného príklepu. Navrátenie do predošlého stavu je pritom v zmysle § 61 Exekučného poriadku vylúčené, preto ak by aj pri výkone dražby došlo k pochybeniu pre rozpor s § 17 ods. 5 zákona, uznesenie o schválení príklepu založilo platný právny stav, ktorý je nezvratný. Domnievali sa, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení, že vlastníkom domu je spoločnosť KFG, a.s., keďže nie sú subjektom, o určenie práva ktorého sa jedná. 8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380 ods. 1 CSP), na odvolacom pojednávaní, a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 9. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú prevodu vlastníctva k bytu, nachádzajúceho sa v budove bývalého „družstevného domu“, ktorý užívajú na základe dohody o výmene bytov od roku 1975. Ide o trojizbový byt s príslušenstvom vo výmere cca 90 m2, nachádzajúci sa na 6. poschodí domu, ktorý bol vybudovaný v roku 1935. Žalobkyňa s manželom do výmeny bytu užívali dvojizbový byt J. I.. Sporný byt užíval býv. riaditeľ Slovenskej rady družstiev N. H.. Išlo o jeden zo 4 bytov v objekte, v ktorom sa nachádzalo viac než 70 kancelárskych miestností a viac než 100 vedľajších miestností. Dohoda bola rozhodnutím príslušného orgánu schválená, dohodu o prevzatí a užívaní bytu za prenajímateľa uzatváral ako správca budovy š. p. Vodohospodárska výstavba. Uvedený š. p. vložil nehnuteľnosť, charakterizovanú na liste vlastníctva ako iná stavba, do Slovenskej kreditnej banky, a.s., ktorej bol jedným zo spoluzakladateľov. Banka v roku 1998 vložila stavbu ako nepeňažný vklad do spoločnosti KGF, a.s., ktorá následne previedla nehnuteľnosť na ďalšiu obchodnú spoločnosť, po tom, ako žalobcovia požiadali dňa 22.9.1999 o odkúpenie bytu podľa bytového zákona. Podľa vyjadrenia Ministerstva financií SR i podľa zápisu na liste vlastníctva stavba, v ktorej sa byt nachádza, nie je bytovým domom. Na nehnuteľnosť sa tiež nevzťahuje definícia bytového domu podľa § 2 ods. 2 bytového zákona, keď podlahová plocha určená na bývanie v dome nepresahuje polovicu. 10. Podľa vyjadrenia Ministerstva financií SR zo dňa 14.12.2009 Slovenská republika nemala majetkovú účasť v Slovenskej kreditnej banke, a.s. 11. Podľa žalobcov spoločnosť KFG, a.s., ktorú požiadali o odkúpenie bytu, je povinným subjektom podľa § 17 ods. 3, písm. c) a e) bytového zákona. 12. Súd prvej inštancie dospel k opačnému záveru, s ktorým záverom sa stotožňuje i odvolací súd. 13. Ustanovenie § 17 ods. 3 od prijatia zákona v roku 1993 viacerými novelami rozširovalo okruh povinných subjektov, resp. upresňovalo povinné subjekty. Žalobcovia, hoci byt užívali od roku 1975, o prevod vlastníctva k bytu požiadali až po tretej zmene tohto ustanovenia, účinnej odo dňa 16.07.1999. V zmysle uvedenej novely zák. č. 173/1999 Z. z. povinnými subjektmi boli i obchodné spoločnosti s účasťou štátu alebo FNM SR alebo obce (písm. c), ako aj obchodné spoločnosti založené obchodnou spoločnosťou s účasťou štátu (písm. e) alebo ďalších určených subjektov. Obchodné spoločnosti s účasťou štátu a nimi založené obchodné spoločnosti mali kontraktačnú povinnosť podľa bytového zákona už v zmysle jeho novely, uskutočnenej zák. č. 151/1995 Z. z. (§ 17 ods. 3 písm. c) a d). 14. Ministerstvo financií SR (o. i. gestor bytového zákona) vo svojom vyjadrení jednoznačne uviedlo, že už právny predchodca KFG, a.s., Slovenská kreditná banka, a.s., ktorú založil i štátny podnik (Vodohospodárska výstavba), nebola obchodnou spoločnosťou s účasťou štátu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemá žiaden dôvod spochybňovať správnosť uvedeného záveru ministerstva. Ak teda Slovenská kreditná banka, a.s. nebola obchodnou spoločnosťou s účasťou štátu (§ 17 ods. 3 písm. c), ani jej právny nástupca, požiadaný žalobcami o prevod vlastníctva k spornému bytu, nie je povinným subjektom v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 písm. e), t. j. nie je obchodnou spoločnosťou založenou obchodnou spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu alebo s účasťou ďalších relevantných subjektov. Žalobcovia teda o prevod bytu do vlastníctva požiadali osobu rozdielnu od povinných subjektov v zmysle § 17 ods. 3 bytového zákona. Neexistujúca povinnosť Kredit Financial Group, a.s. (KFG, a.s.) následne neprešla na jej právnych nástupcov, vrátane žalovaného. Právne nástupníctvo subjektu s kontraktačnou povinnosťou neupravuje v ustanoveniach o nájme bytu Občiansky zákonník ako lex generalis pre oblasť súkromného práva, ako nesprávne tvrdia žalobcovia, je osobitne upravené v ustanovení § 29 zákona. Žiaden zo zákonodarcom predvídaných prevodov v uvedenom ustanovení nedopadá na predmetný spor, keďže už právny predchodca subjektu, ktorého žalobcovia požiadali o odkúpenie bytu, Slovenská kreditná banka, a.s., je rozdielny od subjektov, v ňom vymenovaných, na ktoré ex lege kontraktačná povinnosť prešla. Spoločnosť Kredit Financial Group, a.s. dom so sporným bytom nenadobudla ani žiadnym zo spôsobov, uvedených v ustanovení § 29 ods. 7 a 8 zákona, t. j. v zmysle poznámky 34, kde sa príkladmo uvádza nadobudnutie nehnuteľnosti v rámci exekúcie (výkonu rozhodnutia) a v konkurznom konaní. Kredit Financial Group, a.s. nadobudol vlastníctvo k domu zásadne odlišným spôsobom (bod 9). 15. Je bez významu, že dom so sporným bytom vložil do základného imania Slovenskej kreditnej banky, a. s. štátny podnik Vodohospodárska výstavba, keďže k tomu došlo ešte pred prijatím zákona č. 182/1993 Z. z, na základe zakladateľskej zmluvy zo dňa 3.3.1992. 16. Ku privatizácii bytového fondu došlo po r. 1989 s cieľom umožniť nájomcom participovať na bytovom fonde, ktorý vznikol v čase neslobody. Takýto bytový fond bol totiž realizovaný za výraznej štátnej ingerencie, financovanie bolo realizované z celospoločenských zdrojov v netransparentnom a v netrhovom prostredí. 17. V prejednávanom spore však o taký prípad nejde. Sporný byt sa nachádza v dome, ktorý bol ako roľnícky dom zhotovený zo súkromných prostriedkov, pred obdobím neslobody, v polovici tridsiatych rokov. Celkom teda absentuje dôvod, pre ktorý zákonodarca vôbec pristúpil ku privatizácii bytového fondu. Za týchto okolností podľa názoru odvolacieho súdu neprichádza ku žiadnej diskriminácii žalobcov, ak nemôžu participovať na odkúpení nimi užívaného bytu. Nemožno tiež opomenúť, že žalovaný nadobudol budovu za cca 12.000.000 €, pritom žalobcovia by mali nadobudnúť jeden zo štyroch bytov v dome (o výmere cca 90 m2 spolu s podielom na spoločných častiach, na príslušenstve domu a na pozemku v absolútnom centre hlavného mesta) len za navrhovanú sumu cca 3.000 €. Podľa výpočtu žalovaného byt má pri zohľadňovaní zaplatenej kúpnej ceny hodnotu viac než 200.000 €. S ohľadom na nadobudnutie nehnuteľnosti žalovaným za trhovú cenu niet žiaden dôvod na štátnu reguláciu ceny bytu. 18. V spore sa nejedná o vecné bremeno ani o nájomné právo, na ktoré žalobcovia poukazovali v súvislosti s ustanovením § 153 ods. 1 Exekučného poriadku. 19. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že priestor užívaný žalobcami má charakter bytu v zmysle jeho definície v zákone. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutí v tom čase oprávnenej vrchnosti, t. j. notárskeho úradu, ktorý v stavebnom povolení (výmer z 11.5.1934) i v povolení o užívaní stavby (výmer z r. 1935) odkazuje na projektovú dokumentáciu. Z tejto celkom jasne vyplýva, že priestor užívaný žalobcami je súbor miestností oddelený od iných súborov od iného súboru miestností na rovnakom podlaží, ako aj to, že je určený trvale na bývanie, keďže ide o súbor miestností ako hala, kuchyňa, WC, kúpeľňa, tri izby. Súbor miestností má jeden východ do chodby spoločnej so susedným bytom. Judikatúra, na ktorú žalovaný poukazoval sa vzťahuje na nehnuteľnosti, ktoré mali stavebné konanie podľa právnych predpisov podstatne neskoršieho dáta, než nehnuteľnosť, v ktorej sa sporný byt nachádza, ku ktorej stavebné konanie prebehlo pred 2. svetovou vojnou. 20. Spoločnosť Kredit Financial Group, a.s. a ani jej spoluzakladateľ Slovenská kreditná banka, a.s. neboli subjektmi podľa § 17 ods. 3 písm. c) a e), žalobcovia preto nemajú § v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na určení, že už neexistujúci subjekt je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa sporný byt nachádza. 21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 22. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, ktoré za odvolacie konanie nedosahujú výšku, ktorá by mohla byť významná pre sociálne a majetkové pomery žalobcov ako dôchodcov v pomerne vysokom veku. 23. Za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odvolací súd nepovažoval predmet sporu, keď jeho výsledok nemá žiadnu relevanciu ku možnosti žalovaným naďalej užívať sporný byt ako nájomcom a tak realizovať svoje bytové potreby i po roku 1999, kedy požiadali o prevod vlastníctva k spornému bytu. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).