Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/81/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107222273 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1107222273.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: 1/ F. O., nar. X.X.XXXX, XXX XX O. č. X a žalobcu: 2/ Ľ. O., nar. XX.X.XXXX, XXX XX O. č. X, obaja zast.: Fons iuris, s. r. o., Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 240 318 proti žalovanému: SR - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621 o určenie neplatnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/65/2008-116 zo dňa 10.7.2012 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/65/2008-255 zo dňa 20.4.2020 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/65/2008-116 zo dňa 10.7.2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/65/2008-255 zo dňa 20.4.2020 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi 1/ a 2/ nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd tak, že žiadnemu zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca Farma dobrej nádeje O. - Ľ. O. - SHR, so sídlom Hrašovík 1, 044 42 Hrašovík, okr. Košice - okolie, IČO: 35 549 831 sa žalobou zo dňa 29.6.2007 domáhal voči žalovanému 1/ Ministerstvu pôdohospodárstva SR, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621 a voči žalovanému 2/ Štátnemu podpornému fondu pôdohospodárstva a potravinárstva, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 31 744 672, (Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva bol podľa § 4 zákona č. 553/2001 Z.z. zrušený dňom 1.1.2002) vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o pôžičke z prostriedkov štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva (ďalej len zmluva o pôžičke) č. 1.44/P-00/PBPF a záložných zmlúv č. 1.44/P-00/P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7 uzatvorenými medzi veriteľmi Štátnym podporným fondom pôdohospodárstva a potravinárstva, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 31 744 672 a Ministerstvom pôdohospodárstva SR so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621 a dlžníkom - žiadateľom Farma dobrej nádeje O. - Ľ. O. - SHR, so sídlom Hrašovík 1, 044 42 Hrašovík, okr. Košice - okolie, IČO: 31 297 277. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 4.5.2001 mu žalovaný predložil zmluvu o pôžičke č. 1.44P/00-PBPF za účelom čerpania úveru na zakúpenie obilného kombajnu. Žalobca predložil žalovanému požadované podklady a zároveň ho upozornil, že zrušil podnikateľskú činnosť ku dňu 1.7.1999. Žalobca uviedol, že v tom čase nevedel posúdiť daný stav veci a spoliehal sa na znalosť zákona žalovaného. Žalobca tiež uviedol, že nedodržal záväzok dojednaný v zmluve o pôžičke a pôžičku riadne nesplácal pre druhotnú platobnú neschopnosť. Z tohto dôvodu požiadal žalovaného o zmenu splácania úveru. Žalovaný však nedodržal čl. IX. bod 35 zmluvy a pohľadávku postúpil na vymáhanie exekútorovi. Žalobca mal za to, že zmluvu o pôžičke č. 1.44/P-00/PBPF a záložné zmluvy č. 1.44/P-00/ P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7 z hľadiska subjektov uzavrel dňa 4.5.2001 právne neexistujúci právny subjekt Ľ. O., SHR, Hrašovík 1, 044 42 Hrašovík, IČO: 31 297 277, ktorý podľa živnostenského registra vznikol dňa 1.3.1999 a zanikol dňa 1.7.1999, a teda v čase podpisu zmlúv právne neexistoval. Podľa registra právne začal existovať ako Farma dobrej nádeje - O. až dňa 13.12.2002. Označenie dlžníka v zmluve o pôžičke, v neprospech ktorého bola táto zmluva uzatvorená a záložné zmluvy, nezodpovedalo zápisu v živnostenskom registri, v súlade s ktorými taktiež nekonala oprávnená osoba. Poukázal na § 13 ods. 1 a § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a uviedol, že návrh uvedených zmlúv vyhotovil žalovaný, a preto prejav vôle, ktorý pripúšťa rôzny výklad, treba vykladať na jeho ťarchu. Žalobca uviedol, že nebol oprávnený v danom prípade konať, lebo ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37, § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to od samého začiatku (ex tunc) a to zmluvy o pôžičke č. 1.44/P-00/ PBPF zároveň aj záložných zmlúv č. 1.44/P-00/P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7 (§ 151a, § 151b a § 151d Občianskeho zákonníka). Žalobca preto žiadal, aby súd vyslovil absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o pôžičke č. 1.44/P-00/PBPF a akcesorických právnych úkonov - záložných zmlúv č. 1.44/P-00/P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7. Žalobca uviedol, že na určení neplatnosti uvedených právnych úkonov má naliehavý právny záujem v zmysle 80 písm. c) O.s.p., pretože je voči nemu ako povinnému začaté exekučné konanie, navrhnuté žalovaným. 3. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žiadosť na poskytnutie prostriedkov Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva podal Ľ. O. ako fyzická osoba dňa 1.3.2000. Ďalej mal za preukázané, že Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva SR súhlasil so zabezpečením pôžičky č. 1.44/P-00/PBPF subjektu Ľ. O., SHR - Farma dobrej nádeje, hnuteľným aj nehnuteľným majetkom v štruktúre a hodnote uvedenej v liste Ľ. O. zo dňa 6.4.2001 č. 1982/2001-131. Súd prvej inštancie tiež zistil, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR vydalo dňa 27.7.2004 rozhodnutie č.k. 7718/104/04-420 na fyzickú osobu Ľ. O., ktorý bol povinný odviesť na účet Ministerstva pôdohospodárstva SR nesplatené splátky pôžičky v celkovej sume 4.520.436,59 Sk spolu so zostatkom úrokov v sume 511.641,94 Sk, ako i zvýšených úrokov vo výške 12 % p.a. ku dňu 23.7.2004 v sume 219.118,52 Sk. Ďalej bol povinný uhradiť penále vo výške 0,02 % z dlžnej sumy za každý, aj začatý deň zadržania prostriedkov, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy, a to zo sumy 5.251.197,05 Sk počnúc dňom 24.7.2004, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo zmenené tak, že Ľ. O. je povinný odviesť na účet Ministerstva pôdohospodárstva SR nesplatené splátky pôžičky v celkovej sume 4.520.436,59 Sk spolu s penále vo výške 0,02 % z dlžnej sumy za každý, aj začatý deň omeškania, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy, a to zo sumy 5.251.197,05 Sk počnúc dňom 26.7.2004. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou fyzickou osobou, ktorá je totožná s osobou, ktorá podpísala zmluvu o pôžičke a nie je rozhodujúce, že na zmluve je uvedené iné IČO ako v žalobe, pretože podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, ak sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. V danom prípade žalobca uviedol v zmluve o pôžičke nesprávny údaj o pridelení identifikačného čísla, čo však nemá vplyv na jej platnosť, nakoľko zmluvu podpísal ako fyzická osoba - samostatne hospodáriaci roľník. 5. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom na určení neplatnosti právneho úkonu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Súd ďalej skúmal otázku právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. 6. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní v danej veci nepreukázal naliehavosť právneho záujmu, nakoľko jeho právo nie je ohrozené a jeho postavenie sa tým nestalo neistým. Žalobca zmluvu o pôžičke uzatvoril v roku 2001 a žalobu voči žalovanému podal až v roku 2007, t.j. až po začatí exekúcie voči nemu. Žalobca potvrdil na pojednávaní dňa 10.7.2012, že poskytnutými finančnými prostriedkami žalovaným na základe zmluvy o pôžičke už nedisponuje, avšak je ochotný mu ich vrátiť, avšak nepopiera vedenú exekúciu voči nemu za vzniknutý dlh z pôžičky, preto súd vyhodnotil toto jeho tvrdenie ako účelové. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalobca nedokázal skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. V konaní bolo sporné, či bola zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená určite a zrozumiteľne a či bol právny úkon vykonaný oprávnenou osobou, ktorá mala spôsobilosť na tieto právne úkony podľa zákona. 7. Prvoinštančný súd zo zmluvy o pôžičke č. 1.44/P-00/PBPF zistil, že táto bola uzatvorená medzi veriteľmi Štátnym podporným fondom pôdohospodárstva a potravinárstva, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 31 744 672 a Ministerstvom pôdohospodárstva SR so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621 a dlžníkom - žiadateľom Farma dobrej nádeje O. - Ľ. O. - SHR, so sídlom Hrašovík 1, 044 42 Hrašovík, okr. Košice - okolie, IČO: 35 549 831. Z uvedených skutočností vyplýva, že zmluva o pôžičke bola podpísaná fyzickou osobou, ktorá bola jasne a zrozumiteľne identifikovaná (v zmluve o pôžičke boli uvedené všetky jeho údaje - meno, priezvisko, adresa aj rodné číslo). Súd prvej inštancie vychádzal z § 2 ods. 2 písm. d) a ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého podnikateľom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Súd posudzoval vec podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, ak sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a listinné dôkazy rozhodol prvoinštančný súd tak, že žalobu zamietol. 8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodu podľa písm. d) a f) CSP. V odvolaní namietali, že pôvodný žalobca v dobe podpisu zmluvy nevyhovoval žiadnej z podmienok uvedených v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda nebol zapísaný v obchodnom registri, nepodnikal na základe živnostenského oprávnenia, ani nevykonával poľnohospodársku výrobu a nebol zapísaný do evidencie podľa osobitného predpisu. 9. V dobe podpisu napadnutej zmluvy bol žalobca obyčajný občan a nie osoba, ktorá podniká. Žalobca opätovne získal „Osvedčenie o zápise do evidencie samostatného hospodáriaceho roľníka” až 13.12.2002 a bolo mu v ten istý deň pridelené IČO: 35 549 831. Nové uvedené IČO potreboval po obdržaní peňazí z fondu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný uzatvoril zmluvu o pôžičke a poskytol pôžičku právne neexistujúcemu subjektu a tým porušil zákon č. 40/1994 Z.z. Spracovateľom zmluvy bol žalovaný, a preto je zodpovedný za spracovanie a vierohodnosť údajov uvádzaných v zmluve. 10. K nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že je pravdou, že zmluva o pôžičke sa uzatvorila dňa 4.5.2001 a žalobu na súd podal až 4.7.2007, ale medzi tým upozorňoval na odstránenie vád z úverovej zmluvy, a to dňa 15.1.2003, 20.2.2004, 13.5.2005 a naposledy dňa 29.5.2006. Z toho je zrejme, že žalobca od uzatvorenia zmluvy o pôžičke po podanie žaloby na súd vo veci konal. Podľa názoru žalobcu bola tu splnená podmienka uvedená v § 80 písm. c) OSP (účinného do 30.6.2016). 11. Na základe uvedených skutočností žalobcovia navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14.11.2012 uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa so všetkými listinnými dôkazmi, oboznámil sa s celým pripojeným spisovým materiálom a vyvodil správny právny záver. Ďalej uviedol, že žalobca ani v odvolaní neuviedol nové právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 14. Žalobcovia vo svojej replike zo dňa 29.6.2017 uviedli, že na podanom odvolaní trvajú. 15. Podaním zo dňa 5.9.2017 žalobcovia upravili žalobu tak, že žiadali, aby súd určil, že Zmluva o pôžičke z prostriedkov štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva č. 1.44/ P-00/PBPF, uzatvorená dna 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 812 66 Bratislava ICO 31744672, Slovenskou republikou, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje - O. Ľ. - SHR, 044 42 Hrašovík, č. 1, IČO: 31 297 277, je neplatná; aby určil, že Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 1.44/P-00/PBPF uzatvorená dňa 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 81266 Bratislava IČO 31744672, Slovenskou republikou, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje - O. Ľ. - SHR, 044 42 Hrašovík, č. 1, IČO: 31 297 277, je neplatná a aby určil, že Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnej veci č. 1.44/P- 00/PBPF- 1 až 8 uzatvorené dňa 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 812 66 Bratislava IČO: 31 744 672, Slovenskou republikou, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje - O. Ľ. - SHR, 044 42 Hrašovík, č. 1, IČO: 31 297 277, sú neplatné. 16. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 19. Predmetom konania je určenie neplatnosti právnych úkonov - zmluvy o pôžičke č. 1.44/P-00/ PBPF a akcesorických právnych úkonov - záložných zmlúv č. 1.44/P-00/P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7 z dôvodu, že zmluvu o pôžičke č. 1.44/P-00/PBPF a záložné zmluvy č. 1.44/P-00/P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7 uzatvoril dňa 4.5.2001 právne neexistujúci subjekt Ľ.Í. O., SHR, Hrašovík 1, 044 42 Hrašovík, IČO: 31 297 277, ktorý podľa živnostenského registra vznikol dňa 1.3.1999 a zanikol dňa 1.7.1999, a teda v čase podpisu zmlúv úverovej a záložných právne neexistoval a subjekt Farma dobrej nádeje - O., IČO: 35 549 831 vznikol až dňa 13.12.2002. Označenie dlžníka v zmluve o pôžičke, v neprospech ktorého bola táto zmluva uzatvorená a záložné zmluvy, nezodpovedalo zápisu v živnostenskom registri, v súlade s ktorými taktiež nekonala oprávnená osoba. 20. Podaním zo dňa 5.9.2017 žalobcovia upravili žalobu tak, že žiadali, aby súd určil, že Zmluva o pôžičke z prostriedkov štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva č. 1.44/ P-00/PBPF, uzatvorená dna 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 812 66 Bratislava IČO: 31 744 672, Slovenskou republikou, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje - O. Ľ. - SHR, 044 42 Hrašovík, č. 1, IČO: 31 297 277, je neplatná; aby určil, že Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 1.44/P-00/PBPF uzatvorená dňa 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 81266 Bratislava IČO: 31 744 672, Slovenskou republikou, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje - O. Ľ. - SHR, 044 42 Hrašovík, č. 1, IČO: 31 297 277, je neplatná a aby určil, že Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnej veci č. 1.44/P- 00/PBPF- 1 až 8 uzatvorené dňa 24.5.2001 medzi veriteľmi Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, so sídlom Dobrovičova ul. 12, 812 66 Bratislava IČO: 31744672, Slovenskou republikou, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, a dlžníkom Farma dobrej nádeje - O. Ľ. - SHR, 044 42 Hrašovík, č. 1, IČO: 31 297 277, sú neplatné. 21. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. 22. S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd na podanie žalobcov zo dňa 5.9.2017 neprihliadal a posudzoval predmet konania vymedzený v žalobe, a to určenie neplatnosti právnych úkonov - zmluvy o pôžičke č. 1.44/P-00/PBPF a akcesorických právnych úkonov - záložných zmlúv č. 1.44/P-00/P BPF a č. 1.44/P-00/PBPF-1 až 7. 23. Žalobcovia dôvodili, že citované zmluvy sú neplatné, pretože ich uzatvoril právne neexistujúci subjekt - Ľ. O., SHR, Hrašovík 1, 044 42 Hrašovík, IČO: 31 297 277. Tento subjekt v čase podpisu zmlúv (4.5.2001) právne neexistoval, keďže podľa živnostenského registra vznikol až dňa 1.3.1999 a zanikol dňa 1.7.1999. Ďalej uviedli, že subjekt Farma dobrej nádeje - O., IČO: 35 549 831 vznikol až dňa 13.12.2002. Označenie dlžníka v zmluve o pôžičke, v neprospech ktorého bola táto zmluva uzatvorená a záložné zmluvy, nezodpovedalo zápisu v živnostenskom registri, v súlade s ktorými taktiež nekonala oprávnená osoba. 24. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že skutočnosť, že dotknuté zmluvy podpísala fyzická osoba podnikateľ, ktorá však v tom čase podnikateľom nebola, nespôsobuje neplatnosť predmetných zmlúv. V danom prípade zmluvy podpísala fyzická osoba Ľ. O., ktorú nie je možné oddeliť od subjektu fyzickej osoby podnikateľa. Posudzované zmluvy tak nepodpísal neexitujúci subjekt, ale subjekt Ľ. O. - fyzická osoba. 25. Ďalej odvolací súd poukazuje na § 80 O.s.p. v znení účinnom ku dňu začatia konania, podľa ktorého možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení otcovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 26. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 28. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 29. V predmetnom konaní bolo rozhodnou otázkou ustálenie, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Krajský súd uvádza, že povinnosť žalobcov preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýval z § 80 písm. c) O.s.p. Naliehavý právny záujem je vo všeobecnosti daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 49/2003 je naliehavý právny záujem daný len vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva a spravidla tak nie je opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto prostriedkom právnej ochrany žaloba na plnenie. Určovacia žaloba však má miesto v prípadoch, kedy je určovacou žalobou vytvorený pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie. Preukázanie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení je v zmysle ustálenej judikatúry prvou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí preukázať žalobca a ak túto dôkaznú povinnosť nesplní, jej dôsledkom je zamietajúce rozhodnutie súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 112/2004), pričom ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, aby sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Cdo 7/2004). 30. V posudzovanom prípade žalobcovia nepreukázali, že požadované určenie ovplyvní ich právne postavenie vo vzťahu k žalovanému, či už v podobe odstránenia spornosti alebo neistoty ich právneho postavenia alebo že takéto určenie založí prípadnú možnosť uplatnenia akéhokoľvek práva žalobcov voči žalovanému (uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 56/2009). 31. Vo vzťahu k uplatneným námietkam ohľadom neúplne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a z tohto plynúcich zistení súdom prvej inštancie, uvádza krajský súd, že v konaní pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie tejto sporovej veci, z ktorého krajský súd vychádzal, a to v zmysle § 383 CSP. Dokazovanie predstavuje procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/256/2012). Súd pritom nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu konania a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp.zn. IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu súdu prvej inštancie poukazuje krajský súd na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“. 32. Odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP časti potvrdil. 33. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp.zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva). 34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).