Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/256/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110224206 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1110224206.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: J., G..M..B.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. X, H., proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, H., o zaplatenie 92,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. septembra 2016 č.k. 4C 169/2010-88 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.07.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca (Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť) sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená dňa 19.05.2010, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 92,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.07.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia mestskej polície odstránil dňa 03.07.2009 motorové vozidlo EČ: S.-XXXAO, ktorého vodičom bol v uvedenom čase žalovaný, a keďže žalovaný mu ani na výzvu nezaplatil náklady vzniknuté s núteným odtiahnutím vozidla, tieto si uplatnil na súde predmetnou žalobou. Pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom zo dňa 14.06.2010, sp. zn. 5Ro 405/2010, ktorý však z dôvodu nemožnosti doručenia žalovanému do vlastných rúk uznesením č.k. 4C 169/2010-36 zo dňa 19.06.2013 zrušil. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uplatnil námietku premlčania, pričom zastával názor, že na žalovanú pokutu sa vzťahuje amnestia prezidenta zo dňa 01.01.2013. Zároveň namietal, že v rozhodujúcom čase už nebol majiteľom dotknutého motorového vozidla. Podľa ust. § 180 C.s.p. konal a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na nariadené pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil aj napriek tomu, že bol naň riadne a včas predvolaný. 3. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca (Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť) ako právnická osoba založená obcou zabezpečoval v zmysle predmetu svojho podnikania, vyplývajúceho z obchodného registra, odstraňovanie vozidiel, ktoré sa považuje za odtiahnutie vykonané obcou. Dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. na mieste M. O. v H. rozhodol príslušník Mestskej polície o odstránení motorového vozidla EČ: S.-XXXAO z dôvodu státia na chodníku bez ponechania voľnej šírky 1,5 m podľa ust. § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho bolo dotknuté motorové vozidlo odvezené odťahovacím vozidlom a zaparkované na odstavnej ploche na H. O. v H. v stredisku odťahovacej služby žalobcu. Na základe žiadosti žalovaného mu žalobca dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. vydal odtiahnuté motorové vozidlo. Žalovanému bolo za priestupok státia vozidla na chodníku bez ponechania voľnej šírky 1,5 m, tvoriaceho prekážku, uložené napomenutie. Faktúrou č. XXXXXX, splatnou dňa 10.07.2009, vyfakturoval žalobca žalovanému za odstránenie motorového vozidla sumu 92,94 eur. 4. Na základe zisteného skutkového stavu a po právnom posúdení veci podľa ust. § 43 ods. 1, 4, 5, § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“), § 106 ods. 1, § 420 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,94 eur s príslušenstvom predstavujúcu náklady žalobcu vynaložené na odtiahnutie vozidla. Konštatoval, že oprávnenie žalobcu odstraňovať vozidlá na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície mal preukázané zakladateľskou listinou žalobcu a výpisom z obchodného registra. Z listinných dôkazov mal za preukázané tiež to, že k odtiahnutiu vozidla došlo v uvedenom čase, a že žalovanému bolo vozidlo vydané. Žalovaný nárok posúdil ako nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a súčasne ako nárok vyplývajúci z ust. § 43 zákona č. 8/2009 Z.z.. Náklady na odťah vozidla špecifikoval ako sumu vynaloženú za uskutočnený odťah pri zohľadnení priamych nákladov na vozidlo, priamych nákladov na zamestnancov obsluhujúcich vozidlo, prevádzkových nákladov na zabezpečenie prevádzky strediska a nákladov na správnu réžiu. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z fotodokumentácie tvoriacej priestupkový spis mal preukázané, že vozidlo tvorilo na špecifikovanom mieste prekážku, keďže na chodníku nebola dodržaná vzdialenosť 1,5 m. Vzhľadom k tomu, že priestupkové konanie bolo ukončené uložením napomenutia, proti ktorému žalovaný opravný prostriedok nepodal, konštatoval, že bola daná jeho priestupková zodpovednosť. Žalovaným uplatnenú námietku premlčania vyhodnotil v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že k odťahu vozidla došlo dňa 03.07.2009 a žaloba bola podaná na súde dňa 19.05.2010, t.j. v zákonnej dvojročnej premlčacej lehote, ako účelovú a nedôvodnú. Za nedôvodnú považoval tiež námietku žalovaného, že v čase odťahu vozidla nebol vlastníkom odtiahnutého motorového vozidlá, a to z dôvodu, že ako vodič motorového vozidla spáchal priestupok tým, že porušil svoju právnu povinnosť, ktorá mu ako vodičovi motorového vozidla vyplývala zo zákona č. 8/2009 Z.z., konkrétne povinnosť nevytvoriť prekážku cestnej premávky a nestáť na chodníku bez ponechania voľnej šírky 1,5 m. Porušením tejto právnej povinnosti spôsobil tak žalobcovi škodu vo výške 92,94 eur spočívajúcu v nákladoch na odťah motorového vozidla. V tejto súvislosti poznamenal, že ani prípadná amnestia prezidenta Slovenskej republiky nemá vplyv na jeho občianskoprávnu zodpovednosť, pretože sa vzťahuje len na trestnoprávnu zodpovednosť. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného dlhu dostal do omeškania, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 11.07.2009, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, až do zaplatenia. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore v plnom rozsahu úspešný, priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že žalobca nevzal späť žalobu aj napriek tomu, že bol oboznámený s tým, že dňa 17.08.2017 bol na jeho majetok Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8OdK 54/2017_S1652 vyhlásený konkurz, pričom za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený I.. C. Q., so sídlom F. XX, H., zapísaný do Obchodného vestníka pod č. 164/2017 dňa 25.08.2017. Vzhľadom k tomu, že do zoznamu veriteľov zapísal aj žalobcu (Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť) s jeho žalovanou pohľadávkou vzniknutou ešte pred vyhlásením konkurzu, mal za to, že voči jeho osobe je táto pohľadávka nevymáhateľná. Pre prípad, že si žalobca nesplnil svoju ohlasovaciu povinnosť v prihláške u správcu konkurznej podstaty, poznamenal, že pôjde o pochybenie žalobcu, nakoľko na jeho osobu (žalovaného) sa hľadí v zmysle § 166e ods. 2, 4 ZKR ako na osobu zbavenú všetkých dlhov. 7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 8. Uznesením č.k. 4Co 256/2019-117 zo dňa 08.01.2020, právoplatným dňa 11.02.2020, rozhodol odvolací súd na základe návrhu žalobcu na pripustenie zmeny subjektu na strane žalobcu o pripustení vstupu spoločnosti J., G..M..B.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. X, H., do konania namiesto pôvodného žalobcu - S. C. H., Z. G.Č., IČO: XX XXX XXX, so sídlom B. X, H.. Spoločnosť J., G..M..B.., sa ako právny nástupca pôvodného žalobcu - S. C. H., Z. G., stala novým žalobcom. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko je v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorú skúma súd z úradnej povinnosti, zmätočný a odvolacím súdom nepreskúmateľný. 10. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 12. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva, v tomto prípade právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Porušením práva na spravodlivý súdny proces je preto aj vydanie arbitrárneho rozhodnutia bez relevantného odôvodnenia. To, že právo sporových strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorej závery si osvojil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (v uznesení sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15.07.2010). Napokon povinnosť riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok súdu ukladá aj ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je porušením práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie, pretože sa jej tým odníma možnosť vnímať rozsudok ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom. Presvedčivosť odôvodnenia rozsudku znamená, že premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd na základe týchto premís dospel, sú pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť pochopiteľné, a zároveň prijateľné, racionálne a spravodlivé. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že jeho odôvodnenie je vzhľadom na právne posúdenie žalovaného nároku podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň aj podľa ust. § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. zmätočné a z tohto dôvodu v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tiež odvolacím súdom nepreskúmateľné, keďže relevantné odôvodnenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného absentuje. 13. Podľa ust. § 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky. 14. Podľa ust. § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z., ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. 15. Podľa ust. § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na účely tohto zákona rozumie prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. 16. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaný nárok na zaplatenie nákladov spojených s odťahom motorového vozidla žalovaného ako dôvodný, a posúdil ho ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súčasne aj ako nárok vyplývajúci z ust. § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. (viď bod 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Prisúdenie uplatneného nároku na základe dvoch rôznych právnych titulov (t.j. z titulu náhrady škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aj z titulu náhrady nákladov odťahu podľa § 43 zákona č. 8/2009 Z.z.) spôsobuje nepochybne zmätočnosť napadnutého rozsudku, a to aj vo vzťahu k otázke vecnej legitimácie, konkrétne v danom prípade - pasívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že právny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku automaticky, implicitne, predpokladá záver o existencii vecnej legitimácie na oboch stranách sporu, t.j. aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v danom spore, ktorých skúmanie predchádza skúmaniu dôvodnosti žalovaného nároku, ku ktorému pristupuje súd až po ustálení, že sporovým stranám prináleží aktívna a pasívna vecná legitimácia. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma vždy aj bez návrhu (ex offo). Odvolací súd ju v tomto odvolacom konaní skúmal preto aj napriek tomu, že ju žiadna zo strán sporu v odvolacom konaní nenamietala. 18. Vzhľadom na posúdenie žalovaného nároku súdom prvej inštancie súčasne v zmysle dvoch zákonných ustanovení upravujúcich odlišné právne nároky (t.j. podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 43 zákona č. 8/2009 Z.z..) považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade posúdenia žalovaného nároku podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné v zmysle tohto ustanovenia posudzovať aj aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán. Aktívna vecná legitimácia prislúcha v zmysle tohto ustanovenia osobe, ktorej bola porušením právnej povinnosti škodcom spôsobená škoda a pasívna vecná legitimácia zase osobe, ktorá škodu porušením svojej právnej povinnosti spôsobila (škodcovi). V prípade posúdenia žalovaného nároku v zmysle ust. § 43 ods. 4 písm. a), ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. ako nároku na úhradu nákladov za odstránenie (odťah) vozidla stojaceho na ceste alebo chodníku, kde tvorí prekážku cestnej premávky, prináleží zase aktívna vecná legitimácia na uplatnenie práva na náhradu nákladov za takéto odstránenie vozidla Policajnému zboru, prípadne správcovi cesty, podľa toho, ktorý z nich uskutočnil odstránenie vozidla stojaceho na ceste vrátane chodníka, kde tvorilo prekážku cestnej premávky; a pasívna vecná legitimácia a z nej vyplývajúca povinnosť nahradiť náklady odstránenia vozidla tvoriaceho takúto prekážku, prevádzkovateľovi vozidla. Za prevádzkovateľa vozidla treba považovať v zmysle legálnej definície podľa ust. § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného z hľadiska aplikácie oboch vyššie uvedených ustanovení nezaoberal. Jeho pasívnu vecnú legitimáciu skúmal iba z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ustálil, že žalovaný sa porušením právnej povinnosti vyplývajúcej mu ako vodičovi zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, t.j. povinnosti nestáť na chodníku bez ponechania voľnej šírky 1,5 m, dopustil priestupku, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške žalovanej sumy spočívajúcej vo vynaložení nákladov na odťah jeho vozidla tvoriaceho na chodníku prekážku, a preto ho zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu. To, prečo zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu 92,94 eur s príslušenstvom súčasne aj v zmysle ust. § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. (podľa ktorého si mohol uplatniť žalovanú náhradu nákladov odťahu len voči prevádzkovateľovi vozidla), keď nemal preukázané (z predloženého spisu nevyplýva), že žalovaný bol v čase odťahu súčasne aj prevádzkovateľom vozidla (nielen vodičom), však odvolaciemu súdu nie je zrejmé. Nakoľko odôvodnenie v tomto smere v napadnutom rozsudku úplne absentuje, odvolací súd nemá možnosť zistiť, na základe akých skutočností a myšlienkových pochodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovanému prislúcha pasívna vecná legitimácia v zmysle tohto zákonného ustanovenia, najmä keď takýto záver (a skutočnosť, že žalovaný bol v čase odťahu prevádzkovateľom odtiahnutého vozidla) nemá žiadnu oporu v skutkovom stave vyplývajúcom z príslušného súdneho spisu. Navyše konštatovanie dôvodnosti uplatneného nároku na základe dvoch rôznych právnych titulov je bez riadneho posúdenia otázky pasívnej vecnej legitimácie mätúce a nemôže za žiadnych okolností obstáť. Napadnutý rozsudok bol preto vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie, ako aj pre zmätočné posúdenie žalovaného nároku podľa dvoch právnych titulov odvolacím súdom v otázke pasívnej vecnej legitimácie nepreskúmateľný a z toho dôvodu aj arbitrárny. Keďže k skúmaniu dôvodnosti žalovaného nároku a rozhodovaniu o ňom pristupuje súd až vtedy, keď má jednoznačne preukázané, že obe strany sporu sú vecne legitimované, odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok a v ňom vyslovený právny záver o dôvodnosti žalovaného nároku tiež ako predčasný. 19. Odvolací súd pripomína, že sporové strany majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových a právnych záveroch musia byť riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany sporových strán, ktorým je rozhodnutie určené. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie, pretože sa jej tým odníma možnosť vnímať rozhodnutie ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov, a teda aj možnosť riadne konať pred súdom. Odňatie možnosti strane konať pred súdom je porušením jej práva na spravodlivý súdny proces a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 20. Odvolací súd dospel s poukazom na vyššie uvedené k záveru, že súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom, keď vypracoval rozsudok, z ktorého nevyplýva jednoznačný záver o danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nepreskúmateľnosťou a arbitrárnosťou svojho rozhodnutia v tejto podstatnej otázke porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Toto procesné pochybenie súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť, nakoľko absentujúce odôvodnenie nie je možné preskúmať. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne, avšak jednoznačne (z hľadiska jedného právneho titulu), posúdiť pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, pričom v prípade jej posudzovania v zmysle ust. § 43 ods. 4 písm. a), ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. s prihliadnutím aj na argumentáciu žalovaného na č.l. 81 súdneho spisu, že v čase odťahu nebol majiteľom motorového vozidla, zistiť, či bol v čase uskutočnenia odťahu prevádzkovateľom odtiahnutého vozidla. V prípade prijatia jednoznačného záveru o existencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť žalovaného nároku, a to predovšetkým z hľadiska odvolacej argumentácie žalovaného týkajúcej sa právnych účinkov konkurzu vyhláseného na jeho majetok, teda z hľadiska výsledkov konkurzného konania žalovaného, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8OdK 54/2017. V tejto súvislosti dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti z Obchodného vestníka zistenú skutočnosť, že na majetok žalovaného bol rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8OdK 54/2017 zo dňa 17.08.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 164/2017, vyhlásený konkurz, pričom v zmysle bodu IV. výrokovej časti tohto rozhodnutia bol žalovaný ako dlžník zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ZKR), a to v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. Pri novom rozhodovaní vo veci bude potrebné zohľadniť tiež z oznámenia v Obchodnom vestníku č. 225/2017 vyplývajúcu skutočnosť, že konkurz na majetok žalovaného bol zrušený v zmysle ust. § 167v ods. 1 ZKR z dôvodu, že konkurzná podstata nepostačovala na úhradu nákladov konkurzu. Úlohou súdu prvej inštancie bude tiež všetky prijaté závery (o pasívnej vecnej legitimácii, prípadne i o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku) v novom rozhodnutí riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavku § 220 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že nové rozhodnutie súdu prvej inštancie musí byť zrozumiteľné, presvedčivé a konzistentné, a jeho právne závery jednoznačné, aby naň mohli sporové strany v prípadnom odvolaní reagovať a právne voči nemu argumentovať, a aby bolo v odvolacom konaní preskúmateľné. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (ust. § 391 ods. 2 C.s.p.). 21. O nároku na náhradu trov (aj tohto odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).