Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/228/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110237182 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1110237182.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v spore žalobcu: 1/ D. R., nar. X.X.XXXX, F. XXXX, F., 2/ TESO, spol. s.r.o. v likvidácii, Nezábudková 24, Bratislava, IČO: 31 596 983, obaja žalobcovia zastúpení advokátkou JUDr. Veronikou Nackin, Odborárska 23, Bratislava, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, na odvolanie žalovanej proti rozsudku O. súdu R. I č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, zo dňa XX.X.XXXX, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. mení tak, že žalobu zamieta. II. Výrok o trovách konania vo vzťahu k žalobcovi 2/ mení tak, že žalovanej priznáva proti žalobcovi 2/ plný nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretá medzi žalovanou a žalobcom 2/ je neplatná (výrok I.); vo zvyšku konanie zastavil (výrok II.); žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu X.X.XXXX v znení poslednej zmeny petitu podaním zo dňa XX.X.XXXX, ktorú súd pripustil na pojednávaní XX.X.XXXX, sa žalobcovia domáhali určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzatvorená medzi žalobcom 2/ a žalovanou je neplatná a Zmluva o použití zmenky č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovanou sú od počiatku neplatné, na tom skutkovom základe, že na podklade uznesenia o vznesení obvinenia pre trestný čin podvodu sa žalobca 1/ dozvedel, že mal ako konateľ žalobcu 2/ podpísať úverovú zmluvu so žalovanou a ako fyzická osoba mal za túto úverovú zmluvu ručiť. Upovedomením o začatí Y. zo dňa XX.X.XXXX sa voči žalobcom začala viesť exekúcia na základe zmenkového platobného rozkazu O. súdu R. V zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. M., ktorý údajne žalobcovi nebol nikdy doručený. Žalobca tvrdil, že predmetnú úverovú zmluvu nikdy nepodpísal a táto bola uzatvorená treťou osobou, pričom ku dňu podania žaloby mu ani obsah úverovej zmluvy nie je známy, vie o nej len z príslušných rozhodnutí súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov pokladá zmluvu a ručiteľský záväzok za od počiatku neplatný. Naliehavý právny záujem na určení vidí v tom, že za daného stavu je viazaný právnym úkonom, ktorý žalobcom nebol nikdy vykonaný a je absolútne neplatný. Úverová zmluva bola podpísaná treťou osobou a touto zrejme aj čerpaná, avšak exekučné konanie je vedené proti žalobcovi. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že XX.X.XXXX došlo k podpísaniu úverovej zmluvy č. XXX XXX XXXXX, zmluvy o použití zmenky č. XXX XXX XXXX ako aj vlastnej zmenky, ktorá mala byť vystavená žalobcom 2/, za ktorú mal ručiť žalobca 1/, avšak všetky uvedené písomnosti podpísala tretia osoba, ako to vyplýva aj z rozsudku O. súdu M. G. a znaleckého posudku. Skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Spornou otázkou v konaní bola existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, resp. vôbec procesná prípustnosť podanej žaloby a otázka litispendencie. 3. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že na O. súde R. V je vedené konanie pod sp. zn. XCbZm/XXX/ XXXX a sp. zn. XZm/XXX/XX, ktorého predmetom je plnenie zo zmenky vystavenej v súvislosti s úverovou zmluvou č. XXX XXX XXXXX a nevyhnutne s ňou súvisiacou zmluvou o použití zmenky. V tejto časti bez pochýb prebieha konanie na O. súde R. V a s poukazom na § 159 C.s.p. súd o tejto časti žaloby konať nemôže, preto bolo potrebné konanie v tejto časti zastaviť (výrok II.). 4. Vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania ozrejmil, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa konkrétna osoba zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky čiastku zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Abstraktnosť záväzku pritom znamená, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti než na splnenie formalít, ktoré predpisuje, pričom nie je možné skúmať ani hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku zo zmenky sa prejavuje tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zo zmenky vzniká celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jej vzniku, na rozdiel od záložného práva, ktoré má akcesorický vzťah k hlavnému právnemu vzťahu a samotná existencia záložného práva je podmienená vznikom, existenciou a zánikom hlavného právneho vzťahu. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že rozhodnutie U. súdu SR (z XX.X.XXXX, sp. zn. X V. XXX/XXXX), na ktoré sa žalovaná odvolávala sa na prejednávanú vec nevzťahuje. 5. Skonštatoval, že v priebehu konania došlo aj k zmene procesného predpisu. Pokiaľ ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. umožňovalo (za existencie naliehavého právneho záujmu) domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, ustanovenia § 137 písm. c) a písm. d) C.s.p. ako účinného právneho predpisu ku dňu rozhodnutia súdu, sú už značne striktnejšie. 6. Poukázal na dôvodovú správu k § 137 C.s.p. v ktorej zákonodarca uviedol, že „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. Žaloby na plnenie upravené v písm. a) sú najčastejším druhom civilných žalôb. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, z medzinárodného, európskeho práva, atď. Nemá zmysel špecifikovať v hypotéze právnej normy, z čoho povinnosť vyplýva (ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave). Nóvum spočívajúce v zavedení právnej normy obsiahnutej v písmene b) spočíva v rozlišovaní žalôb na splnenie povinností a žalôb na vyporiadanie práv typu R., podielové spoluvlastníctvo, neoprávnená stavba atď. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.". Z uvedeného vyvodil, že zákonodarca mal v úmysle eliminovať zbytočné spory o určenie platnosti/neplatnosti právnych úkonov a preto procesné možnosti limitoval v písm. c) na určenie existencie priamo práva, ak je na tom naliehavý právny záujem (napr. vlastníckeho práva, namiesto sporu o neplatnosť napríklad kúpnej zmluvy). Pod písm. d) umožnil domáhať sa určenia právnej skutočnosti, avšak iba v prípade, že takéto určenie vyplýva z osobitného prepisu, kde odkazuje napríklad na Zákonník práce. 7. Dôvodil ďalej tým, že podľa striktného výkladu predmetných ustanovení žalobca v prejednávanej veci nemá možnosť odstrániť neistotu svojho postavenia vo vzťahu k úverovej zmluve zo dňa XX.X.XXXX, ktorú preukázateľne neuzavrel, ale musí znášať dôsledky trestnej činnosti tretej osoby; objasnil, že právne úkony v právnej teórii patria medzi právne skutočnosti a teda s poukazom na § 137 ods. d) C.s.p. musí ich určenie umožňovať osobitný prepis. Možnosť určenia neplatnosti úverovej zmluvy v prejednávanej veci však nevplýva zo žiadneho predpisu. Teda zákon by v prejednávanej veci nedával žalobcovi možnosť aktívne sa brániť dôsledkom trestnej činnosti trestnej osoby a je v podstate odkázaný iba na procesnú obranu v konaniach, kde vystupuje na strane žalovanej. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentom, že platnosť úverovej zmluvy sa bude posudzovať v konaní o plnenie zo zmenky ako otázka predbežná. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že konanie vedené O. súdom R. V má svoje špecifiká a je prísne formálnym procesom. Konanie o zmenkovom platobnom rozkaze možno už z povahy zmenky označiť za nezávislé od kauzálneho vzťahu. Preto bez ďalšieho nemožno prijať záver, že otázka platnosti úverovej zmluvy bude prejudiciálne riešená v konaní vedenom O. súdom R. V. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, § 75 zákona č. 191/1951 Zb., § 80 písm. c), § 137 písm. c), písm. d), § 159 C.s.p. rozhodol o neplatnosti úverovej zmluvy, čím odstránil stav neistoty žalobcu 2/ do budúcnosti a to bez ohľadu na prípadný výsledok konania O. súdu R. V. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy ako aj určenia neplatnosti zmluvy o použití zmenky. V časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy boli úspešní, avšak v časti určenia neplatnosti zmluvy o použití zmenky musel súd prvej inštancie konanie zastaviť a to z dôvodu prebiehajúceho konania na O. súde R. V, o ktorom žalobcovia už v čase podania žaloby vedeli, preto zastavanie konanie v tejto časti súd vyhodnotil ako spôsobený žalobcami. Vzhľadom na to skonštatoval úspešnosť žalobcov v jednej polovici a žalovanej rovnako v jednej polovici, preto nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán. 8. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania ako závislému výroku podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a písm. h) C.s.p. a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom súdu prvej inštancie vyčítala, že prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň X.X.XXXX, t.j. po X rokoch od podania žaloby. Na tomto pojednávaní, vrátane druhého pojednávania zo dňa XX.X.XXXX, žalobcovia vágne a tendenčne odôvodňovali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení novými nepreukázanými tvrdeniami (s výnimkou preukázania právoplatne skončeného trestného konania vedeného O. súdom M. G. pod sp. zn. XT/XXX/XXXX; ods. XX napadnutého rozsudku): „Na základe tejto zmluvy (pozn. zmluvy o úvere) je žalobca vedený ako dlžník, čo mu znemožňuje získať akýkoľvek ďalší úver" (str. 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX); „Tiež poukazujeme na to, že na základe predmetnej zmluvy je žalobca vedený ako dlžník, čo ho obmedzuje v ďalších aktivitách. Z uvedeného dôvodu máme za to, že je tu naliehavý právny záujem (...)" (str. X zápisnice o pojednávaní zo dňa XX.X.XXXX). 9. Žalovaná, nad rámec svojej dôkaznej povinnosti, iniciatívne lustrovala verejne prístupný Centrálny register dlžníkov Slovenskej republiky (ďalej len „CRD"), z ktorého pravdivosť citovaných tvrdení žalobcov nevyplýva; žalobcovia v CRD vôbec nie sú evidovaní. Zdôraznila, že žalobcovia nijakým spôsobom nešpecifikovali a nepreukázali, v akom registri a od akého dňa, by mali byť evidovaní ako dlžníci. 10. Poukázala na znenie § 137 písm. d) C.s.p. ako aj tzv. princíp okamžitej aplikability procesných ustanovení C.s.p. (§ 470 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorých bol súd prvej inštancie povinný zaoberať sa pred meritórnym posúdením veci procesnou prípustnosťou podanej žaloby, na čo počas celého konania apeloval. Napriek tomu ale súd prvej inštancie na túto povinnosť rezignoval. Bola názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; s tým, že odôvodnenie predstavuje zákonnú náležitosť rozhodnutia, ktorá okrem iného umožňuje jeho neskoršie preskúmanie v opravnom konaní. Bez ohľadu na to, či súd žalobu zamieta alebo jej vyhovie, musí stranám presvedčivým a najmä preskúmateľným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia uviesť dôvody zvoleného procesného postupu. Inak dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia identifikoval sporné procesné otázky v konaní „existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, resp. vôbec procesná príslušnosť žaloby a otázka litispendencie" (ods. XX), avšak náležite sa vysporiadal iba s namietanou prekážkou litispendencie (O.). Na základe toho súd prvej inštancie konanie v časti určenia neplatnosti zmluvy o použití zmenky zastavil v zmysle § 159 C.s.p. (B.). 11. Pokiaľ ide o odôvodnenie právneho posúdenia zvyšných sporných procesných otázok vo vzťahu k určenej neplatnosti zmluvy o úvere, myšlienkový postup súdu prvej inštancie považovala za nepreskúmateľný. Z napadnutého rozhodnutia totiž nemožno zistiť, či súd prvej inštancie vyhodnotil procesnú prípustnosť podanej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. alebo podľa § 137 písm. d) C.s.p. Paradoxne, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal na účinnosť C.s.p. ku dňu rozhodnutia; znenie dôvodovej správy k § 137 C.s.p.; zákonný predpoklad prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. domáhať sa určenia právnej skutočnosti možno iba v prípade, že takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu, avšak v nasledujúcom odseku odôvodnenia, v príkrom rozpore s princípmi formálnej logiky, ad absurdum vyvodil dva protichodné právne závery 1/ „Právne úkony v právnej teórii patria medzi právne skutočnosti a teda s poukazom na § 137 ods. d) C.s.p. musí ich určenie umožňovať osobitný predpis. Možnosť určenia neplatnosti úverovej zmluvy v prejednávanej veci však nevyplýva zo žiadneho predpisu.", 2/ „Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o neplatnosti úverovej zmluvy tak ako je uvedené vo výroku I, čím odstránil stav neistoty žalobcu 2/ do budúcnosti a to bez ohľadu na prípadný výsledok konania okresného súdu R.." 12. Bola názoru, že ak by aj bolo „skrytým" úmyslom súdu prvej inštancie odôvodniť prípustnosť podanej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p., potom sa mal dôsledne vysporiadať s právnou otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, na čo však rezignoval. Na základe odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je pritom zrejmé, ako sa určením neplatnosti zmluvy o úvere „odstránil stav neistoty žalobcu 2/ do budúcnosti", a to pokiaľ ide o ním namietanú prebiehajúcu exekúciu na základe zmenkového platobného rozkazu (sp. zn. Y.) a jeho údajnú evidenciu v registri dlžníkov. Postavenie žalobcu 2/ sa v tomto ohľade nijako nemení. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani s rozhodnutím U. súdu SR zo dňa X.XX.XXXX, sp. zn. X V. XXX/XXXX (publikovaným v Q. pod č. XX/ XXXX), ktorého právne závery sú plne aplikovateľné aj v tomto konaní: „Ak vyriešenie otázky neznamená definitívne vyriešenie obsahu právneho vzťahu účastníkov konania alebo ich práva, určovacia žaloba nie je opodstatnená". Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku má za následok jeho nepreskúmateľnosť (uznesenie U. súdu SR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. X O. XX/XXXX). Obdobné právne závery vyplývajú aj zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia U. súdu SR, publikovaného pod R X/XXXX, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania. 13. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení síce správne a pomerne rozsiahlo interpretoval znenie a účel § 137 písm. d) C.s.p. (podľa ktorého musí byť v danom prípade posudzovaná prípustnosť podanej žaloby), avšak na zistený skutkový stav túto procesnú normu nesprávne aplikoval. Považoval za zarážajúce, že súd prvej inštancie vopred prihliadal na účinnosť procesných noriem C.s.p. ku dňu rozhodnutia (čím dochádza k vylúčeniu aplikácie § 80 písm. c) O.s.p.), na zrozumiteľne vyjadrený účel § 137 písm. d) C.s.p. prezentovaný v dôvodovej správe, a na nesplnenie zákonného predpokladu prípustnosti podanej žaloby, avšak napokon arbitrárne vyhovel žalobe v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že napadnutým rozhodnutím sa odstráni stav neistoty žalobcu 2/ do budúcnosti. Súd prvej inštancie sa tak svojvoľne zaoberal naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení (hoci z odôvodnenia nevyplýva, že je vo veci daný), pričom bol povinný žalobu de iure zamietnuť [§ 137 písm. d) C.s..p]. Navyše, bol názoru, že súd je oprávnený skúmať naliehavý právny záujem výlučne v konaniach o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) C.s.p. 14. K samotnému posúdeniu prípustnosti žaloby argumentovala tým, že ani právna úprava v O.s.p. neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo žalobu na určenie právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti právneho úkonu). Takáto určovacia žaloba odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má vychádzať pri určení z aktuálneho právneho stavu. Pri určení právnej skutočnosti „hovorí" rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Z opísaných dôvodov nová právna úprava C.s.p. pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný (H., M., W., S., R., J., G., S., R., J., F., M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. V.R., D. XXXX, s. XXX). Možnosť určenia neplatnosti zmluvy o úvere v danom prípade nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, čo napokon potvrdil aj súd prvej inštancie. Žaloba preto mala byť z dôvodu procesnej neprípustnosti podľa § 137 písm. d) C.s.p. zamietnutá v celom rozsahu a to aj s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý súd prvej inštancie neaplikoval. 15. Mala za to, že doktrína procesného práva existenciu tzv. princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov vníma ako samozrejmosť, bez potreby jeho explicitného vyjadrenia v intertemporálnych ustanoveniach. Zdôraznila, že strany sporu nemôžu disponovať verejným subjektívnym právom - právom na súdnu a inú právnu ochranu, vrátane všetkých jeho procesných derivátov, ktoré nemajú vo svojej dispozičnej autonómii. Je nežiaduce, aby súd v „živých" konaniach postupoval podľa zrušeného, neplatného a neúčinného procesného predpisu, čím by vlastne nesprávne uplatňoval starú, spoločenským a právnym vývojom prekonanú právnu úpravu (mutatis mutandis H., M., W., S., R., J., G., S., R., J., F., M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. V.R., D. XXXX, str. XXXX - XXXX.). 16. Vyjadrila presvedčenie, že ak by sa aj odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedenými právnymi závermi a posudzoval by prípustnosť podanej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p., musel by vzhľadom na opísaný skutkový stav (I. a II. časť odvolania) nevyhnutne dospieť k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a neodstránení namietaných sporností žalobcom 2/ (vedenie exekúcie na základe zmenkového platobného rozkazu a výmaz z neidentifikovaného registra dlžníkov), pričom poukázala na rozhodnutie R XX/XXXX v zmysle ktorého „U. právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (§ 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku) nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva." a tiež uznesenie S. súdu SR zo dňa X.XX.XXXX, sp. zn. B. ÚS 590/2017 podľa ktorého, ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. 17. Oponovala aj tým, že v danom prípade sa rozhodnutím súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o úvere - zmenka - na základe ktorej bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, vzhľadom na abstraktnosť zmenkových záväzkov, nestane neplatnou a nedôjde ani k zrušeniu exekučného titulu. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovanej (resp. žalovanej) zo zmenky existuje, mení sa a vyvíja v zásade bez väzby na kauzálne záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri jeho vzniku (L., K.: Q. směnečný a šekový. Komentár. 3. vydanie. V.R., R. XXXX, str. X). Súdny exekútor teda naďalej bude oprávnený viesť exekúciu na majetok žalobcu 2/. Zároveň na základe vydania určovacieho (deklaratórneho) rozsudku nebude nikomu uložená povinnosť výmazu žalobcu 2/ z evidencie „neznámeho" registra dlžníkov. To v konečnom dôsledku s vysokou pravdepodobnosťou spôsobí iniciovanie ďalšieho sporu. Vo výsledku tak dôjde k zbytočnému zahlcovaniu všeobecných súdov, čomu sa snažil zákonodarca zabrániť, keď zásadne prepracoval pôvodné znenie § 80 písm. c) O.s.p. do ustanovení § 137 písm. c) a d) C.s.p. Z prezentovaných skutočnosti evidentne vyplýva, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný. Podaná určovacia žaloba preto vôbec neodstraňuje spornosť vzťahov, ktorú žalobca 2/ namieta. Ak vyriešenie otázky neznamená definitívne vyriešenie obsahu právneho vzťahu strán konania alebo ich práva, určovacia žaloba nie je opodstatnená (rozsudok U. súdu SR zo dňa X.XX.XXXX, sp. zn. X V. XXX/XXXX, publikovaný v Q. pod č. XX/XXXX). Posudzovanie platnosti zmluvy o úvere v samostatnom konaní je zjavne neúčelné a nadbytočné, keďže súd by sa touto otázkou ako prejudiciálnou nevyhnutne zaoberal v konaní o žalobe na plnenie, ku ktorej podaniu zo strany žalobcov doposiaľ nedošlo. 18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa XX.X.XXXX (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 19. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/ > Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.") platného do XX.X.XXXX, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 20. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 21. V súdenej veci bola predmetom konania (okrem iného) žaloba žalobcu 2/ o určenie neplatnosti právneho úkonu uzavretého medzi žalobcom 2/ a žalovanou; žaloba bola podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Možno súhlasiť so žalovanou, že predmetná žaloba nie je procesne prípustná podľa právnej úpravy Civilného sporového poriadku, keďže podľa § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ako to vyplýva z osobitného predpisu a zo žiadnych ustanovení hmotného práva nevyplýva oprávnenie účastníka úverovej zmluvy (s výnimkou spotrebiteľa) domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy. Podmienku procesnej prípustnosti podanej žaloby bolo však potrebné v predmetnej veci posudzovať podľa § 80 písm. c) O.s.p., a to nielen s poukazom na § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., ale aj s ohľadom na právny princíp vyjadrujúci tzv. ochranu legitímnych očakávaní. Bolo preto namieste skúmať, či na podanej určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem (podobne pozri rozhodnutia U. súdu SR zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. X V. XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X V. XX/XXXX, zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. X O. XX/XXXX). 22. Na vysvetlenie samotnej právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že zaisťovacia (zabezpečovacia) zmenka má zaisťovaciu funkciu vo vzťahu ku kauzálnemu záväzku. Účelom zaisťovacej zmenky je zaistiť do budúcnosti splnenie kauzálnej pohľadávky veriteľa. Veriteľovi, ktorý je zároveň aj majiteľom zmenky, vzniká právo domáhať sa plnenia zo zmenky iba v prípade, ak nedôjde k včasnému splneniu kauzálneho (zaisteného) záväzku. Ak dlžník riadne a včas splní kauzálny (zaistený) záväzok, nie je dôvod plniť z titulu zmenky. Zmenkový záväzok je zaisťovací prostriedok. Zmenkový záväzok nie je možné označovať ako zaisťovací záväzok, pretože zánikom kauzálneho (zaisteného) záväzku nedochádza ex lege k zániku zmenkového záväzku. Zmenka má totiž svoj samostatný právny dôvod vzniku, ktorým je jej emisia, čím si žije svojím vlastným režimom nezávislým od kauzálneho záväzku. Dlžník je však oprávnený v rámci kauzálnych námietok uplatniť svoju obranu voči plateniu zmenky. Vydanie rozhodnutia na plnenie na podklade zmenky, tak nezakladá pre neskôr podanú žalobu o určenie neplatnosti kauzálneho vzťahu prekážku konania v zmysle § 159 C.s.p. resp. § 230 C.s.p. 23. Odvolací súd sa však nemohol stotožniť so súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o jeho záver, že žalobca 2/ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 2/ existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení založil iba na všeobecnom tvrdení, že je viazaný právnym úkonom, ktorý ním nebol nikdy vykonaný a je absolútne neplatný; úverová zmluva bola podpísaná treťou osobou a touto zrejme aj čerpaná, avšak exekučné konanie je vedené proti žalobcovi; naliehavý právny záujem na požadovanom určení videl najmä v neistote v exekučnom konaní, v tom, že rozhodnutie o zmenke nevylučuje, že žalovaná sa bude domáhať plnenia zo zmluvy a tiež v tom, že úverová zmluva priamo zasahuje do jeho života, pretože na jej základe je vedený v bankovom registri ako dlžník, čo mu znemožňuje získať akýkoľvek úver. 24. Na tomto mieste hodno pripomenúť, že návrh na určenie práva (právneho vzťahu) bol vždy, aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym, u ktorého sa viac než u návrhov (žalôb) na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu a prísne sa selektovala jeho prípustnosť. Naliehavým právnym záujmom na určení práva alebo právneho vzťahu podľa § 80 písm. c) O.s.p. sa rozumie právny záujem žalobcu, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku o žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi a to: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení musí existovať v ktoromkoľvek štádiu konania a súd naň musí prihliadať z úradnej povinnosti. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 217, § 378 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>). je pritom notorietou, že ak vyriešenie určitej otázky neznamená definitívne vyriešenie obsahu právneho vzťahu účastníkov konania (strán) alebo ich práva, určovacia žaloba nie je opodstatnená. Naliehavý právny záujem žalobcu o požadované určenie treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia; nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. 25. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.) vyplýva, že žalovaná disponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím na plnenie - zmenkovým platobným rozkazom vydaným Okresným súdom R. V č.k. XZm/XXX/XX-XX, zo dňa XX.X.XXXX, na podklade ktorého je žalobca 2/ povinný zaplatiť žalovanej XX.XXX,XX eura. spolu s príslušenstvom, čo predstavuje pohľadávku žalovanej voči žalobcovi 2/ z kauzálnej zmluvy zabezpečenej zmenkou. Za daného skutkového a právneho stavu určenie neplatnosti samotnej zmluvy nijako neodstráni neistotu v právnom postavení žalobcu 2/; žaloba o určenie neplatnosti zmluvy v tomto prípade neplní žiadnu preventívnu funkciu, keďže žalovaná z dôvodu, že nedošlo k včasnému splneniu kauzálneho (zaisteného) záväzku, už dosiahla exekučný titul na plnenie voči žalobcovi 2/. Žalobca 2/ súčasne ničím nevysvetlil, akým spôsobom výrok súdu o určení neplatnosti zmluvy odstráni jeho neistotu v exekučnom konaní prebiehajúcom na podklade tohto zmenkového platobného rozkazu, keď - ako už bolo uvedené vyššie - zánikom kauzálneho (zaisteného) záväzku, nedochádza ex lege (aj) k zániku zmenkového záväzku. Pokiaľ v priebehu konania žalobca 2/ tvrdil, že „nejde to tu ani o ten zmenkový platobný rozkaz", ale o to, že je vedený v bankovom registri ako dlžník, čo mu znemožňuje získať akýkoľvek úver, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie nielenže ničím nepreukázal, ale samo-osebe ani neodôvodňuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože účelom určovacích žalôb nie je riešenie faktického stavu sporovej strany, ale odstránenie aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu. 26. K otázke naliehavého právneho záujmu preto odvolací súd uzatvára, že ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby. Pri nepreukázaní existencie naliehavého právneho záujmu preto nie je potrebné zaoberať sa vecnou podstatou žaloby (rozhodnutie U. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, rozhodnutie U. súdu SR zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. 1Cdo/91/2006). 27. Na uvedenom základe, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalovanej v odvolaní a s ohľadom na podrobnú právnu argumentáciu odvolacieho súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu zamietol; vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov X:X.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).