Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/16/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111206491 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1111206491.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v zložení senátu: z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Jurský obytný park, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava (sídlo predtým: Astrová 2/A, 821 01 Bratislava), IČO: 36 654 191, právne zast.: Verita, s.r.o., advokátska kancelária, Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: SIBAMAC, s.r.o., Bojnická 20, 831 04 Bratislava, IČO: 31 321 275, právne zast.: Advokátska kancelária GMH, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava (predtým: Advokátska kancelária Gabriela Hrbáňová, s.r.o., Grösslingova 2503/62, 811 09 Bratislava), o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 3Cbi/22/2011-307 zo dňa 24.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 3Cbi/22/2011-307 zo dňa 24.10.2017 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávky žalobcu, ktoré boli popreté reštrukturalizačným správcom, uplatnené v prihláškach č. l až č. 68 zo dňa 01.12.2010 do reštrukturalizačného konania úpadcu SIBAMAC, a.s., so sídlom Stará Vajnorská 25, 830 00 Bratislava, IČO: 31 321 275, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele Sa, vložka č. 351/B7 na Okresnom súde Bratislava I pod č. 6R/2/2010 v celkovej výške 74.666,80 Eur sú nesporné a súd určí, že tieto pohľadávky vznikli zo Zmluvy o dielo č. 1/BD/2008 zo dňa 13.03.2008. II. výrokom rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podal žalobu oneskorene po zákonnej lehote s tým, že posledným dňom prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie pravosti pohľadávok v zmysle ust. § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZoKR“ ) bol 25.02.2011 a v tomto konaní súd koná o žalobe, ktorá bola podaná osobne do podateľne súdu dňa 28.02.2011 a je datovaná dňa 28.02.2011. Z uvedeného dôvodu, preto nie je možné žalobe vyhovieť a súd ju musí zamietnuť. 3. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že tento podal žalobu aj faxom dňa 25.02.2011, súd prvej inštancie uviedol v zhode so žalobcom, že táto žaloba je obsahom súdneho spisu, avšak ide o žalobu zo dňa 25.02.2011, ktorá nie je obsahovo totožná so žalobou datovanou dňa 28.02.2011, a teda žalobu zo dňa 28.02.2011 nie je možné považovať za originál, resp. doplnenie originálu žaloby podanej dňa 25.02.2011. 4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní žaloby pre nezhodu v texte zaslanom faxom a origináli, tento považuje za nesprávny. Odôvodneniu rozhodnutia vytkol, že súd v ňom nezdôvodnil, v čom spočíva taká zásadná rozdielnosť textov žaloby zaslanej faxom a origináli žaloby, ktorá by dávala dôvod na záver, že žaloba nebola podaná včas, resp. že nedošlo k včasnému zaslaniu originálu. V tomto kontexte odvolateľ uviedol, že súd sa taktiež žiadnym spôsobom nezaoberal, a ani sa nevysporiadal so skutočnosťou začatia plynutia lehoty na podanie žaloby, pričom táto je otázkou pre rozhodnutie zásadného významu, z uvedeného dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné. 5. V odvolacej argumentácii odvolateľ poukázal na tú skutočnosť, že podľa predloženého konečného zoznamu pohľadávok, správca poprel pohľadávky po uplynutí zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok. V zmysle § 124 ods. 2 ZoKR sú uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok, všetky pohľadávky, v rozsahu v akom nedošlo k ich popretiu zistené. Správca v rozpore so ZoKR vyznačil do konečného zoznamu pohľadávok popretie pohľadávok, hoci tieto sa zo zákona uplynutím spomínanej lehoty, stali v celom rozsahu za zistené. Súd prvej inštancie mal na túto skutočnosť prihliadať ex offo, avšak tento sa touto skutočnosťou a nesprávnym postupom správcu vôbec nezaoberal. 6. Odvolateľ ďalej uviedol, že súd v konaní opomenul skúmať popreté pohľadávky a neskúmal ani popierací prejav správcu, ktorý bol napriek rozdielnosti každej uplatnenej pohľadávky (iná vada, iný termín uplatnenia vady, iný výška pohľadávky) rovnaký. S ohľadom na rovnaký dôvod popretia je zrejmé, že správca poprel pohľadávky mechanicky, bez toho, aby hodnotil každú jednu pohľadávku zvlášť a aby vykonal vlastné šetrenie, tak ako mu ukladá zákon v § 124 ods. 1 ZoKR. V zmysle § 124 ods. 1 ZoKR je správca povinný preskúmať pohľadávku v zákonom stanovenom rozsahu, tzn. právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právo a poradie zabezpečovacieho práva. Správca vykoná popretie pohľadávky tak, že rozsah popretia (napr. právny dôvod, výšku, poradie a dôvody popretia) zapíše do zoznamu pohľadávok. Správca však v zozname pohľadávok neuviedol rozsah popretia jednotlivých pohľadávok, popierací prejav správcu je neurčitý, nejasný, nepreskúmateľný, je v rozpore so ZoKR a teda popretie pohľadávok je neplatné a neúčinné. 7. Odvolateľ zastával právny názor, že konanie trpí tzv. inou vadou v zmysle ust § 365 ods. 1 písm. d/ CSP pre nevykonanie navrhovaných dôkazov, čím súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a neopodstatnené. Mal za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Z odôvodnenia Rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov na strane jednej a jeho právnymi závermi na strane druhej. 9. K námietke žalobcu, že v konaní bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces uviedol, že táto nie je dôvodná, túto námietku žalobca uplatnil len vo všeobecnej rovine, podložil ju v podstate len citátmi z judikatúry súdov a netvrdí konkrétne vecné a právne dôvody, na základe ktorých namieta porušenie svojho práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Neobstoja, nie sú ničím podložené a sú len všeobecné a neurčité tvrdenia žalobcu o tom, že z predloženého konečného zoznamu pohľadávok vyplynulo, že správca poprel pohľadávky po uplynutí zákonnej lehoty na popieranie pohľadávky, taktiež, že súd v konaní opomenul skúmať popreté pohľadávky a neskúmal ani popierací prejav správcu. Žalovaný zastával názor, že správca poprel prihlásené pohľadávky žalobcu včas a riadne, že popierací prejav správcu spĺňa všeobecne záväznými právnymi predpismi stanovené obsahové náležitosti a správca ho riadne vyznačil v zozname pohľadávok takým spôsobom, že zo zoznamu pohľadávok je nesporné, v akom rozsahu boli prihlásené pohľadávky žalobcu popreté vrátane všetkých dôvodov, pre ktoré boli v uvedenom rozsahu popreté. V tejto súvislosti poukázal na to, ak súd zistí, že incidenčná žaloba bola podaná oneskorene po uplynutí hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na jej podanie, žalobu zamietne bez toho, aby vykonával dokazovanie o niečom inom, než o skutočnostiach, z ktorých vyplýva záver o oneskorenosti podania incidenčnej žaloby žalobcu. Podľa žalovaného preto napadnutý rozsudok netrpí tzv. inou vadou v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. správne právne posúdil. 10. Žalovaný ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žaloba žalobcu, ktorú súd prvej inštancie rozsudkom zamietol, je svojou povahou incidenčná žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia svojich prihlásených a popretých pohľadávok v reštrukturalizácii žalovaného. Incidenčná žaloba musí byť v zákonom stanovenej lehote doručená na súd, inak právo veriteľa na podanie incidenčnej žaloby zanikne. Ako už uviedol, ak súd v spore o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky v reštrukturalizácii zistí, že žaloba bola podaná oneskorene, žalobu zamietne bez toho, aby vykonával dokazovanie o niečom inom než o skutočnostiach, z ktorých záver o oneskorenosti žaloby vyplýva. V konaní mal za nesporné, že posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej žaloby žalobcu bol 25. február 2011. 11. Tvrdenie žalobcu, že žalobu podal prostredníctvom telefaxu dňa 25.02.2011, ktorú doplnil originálom dňa 28.02.2011, a teda že jeho žaloba bola podaná včas, považoval za nepravdivé. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že rozdiely medzi listinným (papierovým) podaním žalobcu s dátumom 28.02.2011 a telefaxovým podaním žalobcu s dátumom 25.02.2011 sú zrejmé z listín, ktoré ich obsahujú, tieto sú založené v súdnom spise a boli súdom prvej inštancie vykonané ako dôkaz. Incidenčná žaloba žalobcu, keďže bola podaná oneskorene dňa 28.02.2011, je procesne neprípustná a súd prvej inštancie správne rozhodol, keď ju zamietol. 12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod odvolania, sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či nedostatočným skutkovým zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru, nebola súdom prvej inštancie žalobcovi odňatá možnosť pred ním konať (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP). 13. V prejednávanej veci, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, sa aplikuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“). 14. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, žalobca v odvolaní prvoinštančnému súdu vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie žaloby, najmä jej včasnosti podania, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou. 15. Z obsahu podanej žaloby žalobcu vyplýva, že v predmetnej veci ide o incidenčnú žalobu, ktorou sa žalobca ako veriteľ dlžníka, ktorý v reštrukturalizačnom konaní prihlásil svoje pohľadávky prihláškami do reštrukturalizačného konania č. 1-26, ktoré boli správcom reštrukturalizačného konania v celom rozsahu popreté, domáha ich určenia za nesporné a zároveň určenia, že tieto vznikli zo Zmluvy o dielo č. 1/ BD/2008 zo dňa 13.03.2008. 16. Podľa § 124 ods. 2 ZoKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. 17. Podľa § 124 ods. 4 ZoKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. 18. Podstatnou a právne významnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či konkurzný súd správne a dostatočne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami a úvahami sa zaoberal pri posudzovaní včasnosti podania žaloby v zmysle ust. § 124 ods. 4 ZKR. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávok preukázal naplnenie skutkových predpokladov a podmienok uvedených v § 124 ods. 4 ZKR. V prejednávanej veci to znamená, že úlohou súdu prvej inštancie bolo ustáliť, či žalobca podal žalobu o určenie pravosti pohľadávok v zákonom stanovenej 30- dňovej prekluzívnej lehote, ktorá začína plynúť od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. 19. Túto otázku súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil v prospech žalovaného, ktorý namietal, že žaloba bola podaná oneskorene, nakoľko posledným dňom lehoty na podanie predmetnej žaloby bol 25.02.2011 a v tomto konaní súd koná o žalobe, ktorá bola podaná osobne do podateľne súdu prvej inštancie dňa 28.02.2011 a je datovaná dňa 28.02.2011. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že žalobu podal aj faxom dňa 25.02.2011. Skonštatoval, že v súdnom spise sa nachádza žaloba žalobcu vyhotovené dňa 25.02.2011, avšak táto nie je obsahovo totožná so žalobou datovanou dňa 28.02.2011, a teda nie je možné ju považovať za originál, resp. doplnenie originálu žaloby podanej 25.02.2011. 20. Odvolací súd sa s týmto skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje a považuje ho minimálne za predčasný. 21. Odvolací súd sa po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj podanou žalobou konštatuje, že obsahom spisu nie je žiadny fax, o ktorom sa zmieňuje konkurzný súd v bode č. 27 odôvodnenia. Konkurzný spis na č.l. 1 obsahuje žalobu datovanú dňom 28.02.2011, ktorá je opatrená úradnou pečaťou konkurzného súdu o jej osobnom podaní na konkurzný súd dňa 28.02.2011. Taktiež sa v súdnom spise nachádza na č.l. 11 písomné podanie žalobcu datované dňom 24.03.2011, doručené konkurznému súdu dňa 25.03.2011, označené ako „Doplnenie odôvodnenia žaloby“, s ktorým sa však konkurzný súd vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, neurčil, či ide o zmenu pôvodnej žaloby, alebo len tvrdenia podľa § 118a OSP. Nakoľko sa v súdnom spise nachádza hneď originál žaloby na č.l. 1, tak záver konkurzného súdu o komparácii textov žalôb podanej osobne dňa 28.02.2011 a faxom zo dňa 25.02.2011, ktorá mala byť údajne doplnená originálom, ako aj záver konkurzného súdu o nezhode textov v nich obsiahnutých, je nepreskúmateľný. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalobca v tomto smere zostal nečinný, doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce ním tvrdenú skutočnosť, že podal originál žaloby faxom zo dňa 25.02.2011, hoci bol na to súdom vyzvaný. 22. Zo zisteného skutkového stavu taktiež vyplýva, že žalovaný spochybnil i tú skutočnosť, či správca poprel pohľadávky žalobcu včas a to, či tieto poprel v zákonom stanovenej lehote, ktorú upravuje ust. § 124 ods. 2 ZKR. Konkurzný súd sa s týmto tvrdením žalovaného vôbec nezaoberal, pričom táto otázka má dôležitý význam pre stanovenie začatia plynutia lehoty na podanie žaloby v predmetnej veci, nakoľko jej plynutie od nej priamo závisí. 23. Odvolací súd naviac dodáva, že konkurzný súd sa v bode č. 27 odôvodnenia rozhodnutia zaoberá vecnou stránkou preskúmavanej veci, hoci sa touto stránkou vôbec zaoberať nemal. V prípade ak súd v spore o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky v reštrukturalizácii zistí, že žaloba bola podaná oneskorene, žalobu zamietne bez toho, aby vykonával dokazovanie o niečom inom než o skutočnostiach, z ktorých záver o oneskorenosti žaloby vyplýva. 24. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie nedal spoľahlivú odpoveď na otázku, či žalobca podal incidenčnú žalobu včas. Nedal odpoveď na podstatné skutkové tvrdenia žalovaného, že k popretiu pohľadávok správcom došlo po uplynutí zákonnej lehoty. Podstatné právne úvahy, na ktorých spočíva záväzný výrok, odvolací súd z pohľadu § 220 ods. 2 CSP hodnotí ako nedostatočné a nepresvedčivé. 25. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu SR považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998). 26. Vzhľadom k tomu, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok a neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 27. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom procesnom postupe vo veci bude vysporiadať sa s výhradami odvolacieho súdu uvedenými v ods. 21-22. Za týmto účelom a v zmysle záverov vyslovených odvolacím súdom, súd prvej inštancie vykoná skutkové hodnotenie zistených dôkazov (z ustáleného skutkového stavu), toto opätovne právne posúdi z hľadiska preukázania, či žalobca preukázal podanie žaloby, ktorou sa domáha určenia svojich prihlásených a popretých pohľadávok v reštrukturalizácii žalovaného včas. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 28. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).