Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/233/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111213866 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1111213866.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: P. B., D.. X.X.XXXX, F. X, N., zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kozovou, Záhradnícka 7, Bratislava, proti žalovanému: O.. A. A., D.. X.X.XXXX, A. X, H., F., zastúpenému advokátom JUDr. Albínom Kostolanským, Jablonové 323, o vydanie dedičstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C/63/2011-783, zo dňa 23.3.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalovanému a štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, ktorej zmenu pripustil uznesením č. k. 25C/63/2011-694, zo dňa 7.3.2018, domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 205.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 30.4.2011 do zaplatenia; vydať spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. A., obec A., okres N., a to parcela registra "C" KN číslo XXX o výmere 372 m2, druh pozemku: záhrady, vedená na Okresnom úrade Bytča, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX; vydať žalobcovi spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/12 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. A., obec A., okres N., a to parcela registra "E" KN číslo XXX/X o výmere 95 m2, druh pozemku: záhrady, vedená na Okresnom úrade Bytča, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX; vydať žalobcovi spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. O., obec O. - F. okres N., a to: parcela registra "C" KN číslo XXX/X o výmere 1.453 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela registra "C" KN číslo XXX/X o výmere 762 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela registra "E" KN číslo XX o výmere 3.331 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela registra "E" KN číslo XXX o výmere 1.976 m2, druh pozemku: orná pôda, parcela registra "E" KN číslo XXX o výmere 4.003 m2, druh pozemku: orná pôda, vedené na Okresnom úrade Bytča, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX a to titulom vydania dedičstva, ktorý žalovaný zdedil po poručiteľke podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D 697/2007, Dnot 1/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2008. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.11.2007 zomrela sesternica matky žalobcu PhDr. Mgr. W. A., naposledy bytom P. XX, N., ktorá dňa 19.10.2007 zriadila závet spolu s listinou o vydedení, na základe ktorého bol žalobca určený ako výlučný závetný dedič. Matka žalobcu spísanie závetu v jeho prospech zamlčala, čo zdôvodnila tým, že brat poručiteľky sa vyslovil, že ak bude predložený závet, dá vyhlásiť svoju sestru za nesvojprávnu; jeho matka ako advokátka vedela, že je to irelevantné, ale bola dotknutá postojom brata nebohej k nerešpektovaniu jej poslednej vôle a nechcela otvárať túto bolestivú kapitolu, aby nebohú aj po smrti nevystavila zlovôli svojho brata (žalovaného). Existenciu závetu žalobcovi jeho matka prezradila až v máji tohto roku (2011, pozn. odvolacieho súdu). Listom zo dňa 1.6.2010 požiadal žalovaného o vydanie dedičstva, avšak žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Vzhľadom na to, že poručiteľka zanechala platný závet, ktorým ustanovila žalobcu za jediného dediča svojho majetku, prichádzalo do úvahy dedenie zo závetu, pričom nemal vedomosť o tom, že by poručiteľka svoj závet zrušila. Poručiteľka zanechala hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok, a to byt v N. na P. XX spolu so zariadením, dom v W. P. a spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v katastri W.É. P., A. a O.. Pretože žalovaný v mesiacoch november a december 2017 previedol niektoré nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania na základe pôvodne podanej žaloby a jej zmeny na tretie osoby, žiadal žalobca za tieto nehnuteľnosti namiesto ich vydania peňažnú náhradu; konkrétne ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Z. O. (byt na P. ulici v N. spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch), ktoré žalovaný previedol na základe darovacej zmluvy na svoju manželku a za ktoré požaduje peňažnú náhradu vo výške 200.000 eur (podľa prieskumu v realitných kanceláriách) ako aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. W. P. (rodinný dom s pozemkami), ktoré žalovaný previedol kúpnou zmluvou na I. B., za ktoré požaduje peňažnú náhradu vo výške 5.000 eur a to v súlade s cenou týchto nehnuteľností uvedenou v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 2D 697/2007, Dnot 1/2008, zo dňa 29.4.2008. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2D/697/2007 preukázané, že Mgr. PhDr. W. A., D.. XX.X.XXXX, zomrela dňa X.XX.XXXX. Súd dňa 12.12.2007 poveril vykonaním potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke notárku JUDr. Helenu Hrušovskú. Podľa potvrdenia zo dňa 7.1.2008 lustráciou poručiteľky v Notárskom centrálnom registri závetov nebol zistený žiadny závet. Dňa 21.1.2008 vykonala notárka predbežné vyšetrenie, na ktorom bol prítomný brat poručiteľky MUDr. A. A.. Listom zo dňa 19.1.2008 JUDr. S. G. oznámila notárke, že nebohá spísala závet a požiadala o oznámenie termínu dedičského konania, závet k listu nepriložila. Listom zo dňa 10.3.2008 notárka požiadala JUDr. S. G. o urýchlené predloženie predmetného závetu v lehote 10 dní s tým, že v opačnom prípade bude konanie pokračovať so zákonným dedičom, avšak do skončenia dedičského konania závet predložený nebol. Na základe Osvedčenia o dedičstva sp. zn. 2D 697/2007, Dnot 1/2008, zo dňa 29.4.2008, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 29.4.2008, celý majetok po poručiteľke, pozostávajúci z hnuteľných vecí a nehnuteľností, nadobudol žalovaný ako jediný dedič zo zákona v III. skupine. Ďalej mal súd prvej inštancie obsahom spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 31D/787/2007 za preukázané, že Ing. N. A., D.. XX.X.XXXX (matka nebohej PhDr. Mgr. W. A. a žalovaného) zomrela dňa XX.X.XXXX a na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 31D/787/2007, D not 99/2007, zo dňa 8.9.2008, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 8.9.2008, celé dedičstvo po nebohej Ing. N.I. A. pozostávajúce z nehnuteľností nadobudol jej syn - žalovaný (jednak ako dedič zo zákona v I. dedičskej skupine a jednak titulom právneho nástupníctva po nebohej PhDr. Mgr. W. A. ako dedič zo zákona v III. dedičskej skupine). Z listiny označenej ako Závet a listina o vydedení, súdu prvej inštancie vyplynulo, že ju dňa 19.10.2007 spísala a podpísala PhDr. Mgr. W. A., D.. XX.X.XXXX, P. XX, N., v prítomnosti dvoch svedkýň P. N., D.. XX.X.XXXX, F.L. XX, N. a JUDr. O. D., D.. XX.X.XXXX, N. X, N., ktoré svojimi podpismi potvrdili, že dňa 19.10.2007 v N. menovaná pred nimi túto listinu vlastnoručne podpísala a výslovne prejavila, že je to jej posledná vôľa. V obsahu listiny poručiteľka uviedla, že si je vedomá, že smrť každého človeka je istá, len jej čas je neistý, preto sa pripravuje už teraz v plnej bdelosti na túto skutočnosť, zvlášť s poukazom na jej ťažkú chorobu. Poručiteľka vyhlásila, že zo svojho majetku nikomu nič nedarovala. Zdôraznila, že jej poslednú vôľu obsahuje výhradne a jedine táto listina; v závete všetok svoj majetok zanechala P. B., D.. X.X.XXXX, F. X, N., pretože pri nej, tak ako jeho matka, stále stojí a pomáha jej. P. B. je synom sesternice poručiteľky JUDr. S. G., ktorá sa o ňu spolu so svojím synom obetavo stará po všetkých stránkach a to tak v dobe jej ťažkej choroby, ako jej aj pomáhali pri starostlivosti o jej nebohú mamičku a to od roku 2004 až do jej smrti. Na rozdiel od brata poručiteľky, ktorý si svoje povinnosti voči chorým rodičom neplnil, nechal ju na všetko úplne samú; nebral ako lekár do úvahy, že je slabá, môže byť chorá a neustále ju podceňoval a označoval za lenivú a nenormálnu, čím ju znevažoval. Keď mu S. oznámila, že je poručiteľka po prvý raz v nemocnici, ani neprišiel; tento závet je jej účtom, ktorý mu vystavuje. Poručiteľka ďalej uviedla, že výslovne nesúhlasí s tým, aby jej brat A. A. v prípade jej smrti dedil akýkoľvek jej majetok; zároveň určila, že dôsledky vydedenia brata sa vzťahujú aj na jeho potomkov dcéru A. a syna T.. Poručiteľka v závere listiny uviedla, že je to jej posledná vôľa, ktorú prejavila slobodne, vážne a bez donútenia; je jej právom, v rámci zákona, disponovať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia a nepraje si preto, aby jej posledná vôľa bola napadnutá a bola príčinou sporov. 3. Ozrejmil, že ustanovenie § 485 Občianskeho zákonníka upravuje situáciu, keď dedičstvo bolo potvrdené nepravému dedičovi, hoci tu boli dedičia zo závetu alebo zo zákona. V praxi výnimočne dochádza k situácii, keď výsledkom dedičského konania je vydanie dedičstva osobám, ktoré nie sú skutočnými dedičmi poručiteľa. Spravidla nejde o nesprávny úradný postup dedičského súdu, ale o dôsledok toho, že dedičský súd (notár ako súdny komisár) nemal dostatok informácií o tom, kto sú skutoční dediči. V prejednávanej veci bolo výsledkom dedičského konania vydanie dedičstva žalovanému ako jedinému zákonnému dedičovi, keďže v rámci dedičského konania po poručiteľke PhDr. Mgr. W. A. notárka ako súdna komisárka poverená vykonaním potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva lustráciou v Notárskom centrálnom registri závetov nezistila žiadny závet poručiteľky. Matka žalobcu síce v rámci dedičského konania avizovala, že poručiteľka spísala závet, tento však nepredložila ani na výzvu notárky, a preto notárka ukončila dedičské konanie vydaním osvedčenia o dedičstve, ktorým potvrdila nadobudnutie celého dedičstva žalovanému titulom dedenia zo zákona. 4. Žaloba podľa § 485 Občianskeho zákonníka môže byť úspešná, len ak sa žalobcovi pri splnení zákonných predpokladov podarí vyvrátiť právnu domnienku subjektívneho dedičského práva žalovaného ako nepravého dediča tým, že preukáže svoje dedičské právo a vylúči tak, aby nepravý dedič celkom alebo sčasti nadobudol dedičstvo. Žalobca musí teda predovšetkým preukázať, že ku dňu smrti poručiteľa spĺňal predpoklady pre nadobudnutie dedičstva alebo jeho časti (spôsobilosť byť dedičom, dedičský titul) a že to mal byť on, komu sa malo dedičstvo potvrdiť, keby skutočnosti zakladajúce jeho dedičské právo vyšli najavo do doby právoplatného skončenia pôvodného dedičského konania. Žalobca v predmetnom konaní preukazoval svoje dedičské právo predložením Závetu a listiny o vydedení zo dňa 19.10.2007, na základe ktorého ho poručiteľka PhDr. Mgr. W. A. určila za výlučného dediča celého svojho majetku. Žalovaný v priebehu konania namietal neplatnosť predloženého závetu a preto ako predbežnú otázku posudzoval platnosť predmetného závetu, pričom dospel k záveru, že dotknutý závet je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže poručiteľka tento závet urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. 5. Konštatoval, že podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Postačuje, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. V každom prípade je teda potrebné skúmať, či je tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom a či práve pre duševnú poruchu bol účastník neschopný urobiť konkrétny právny úkon buď preto, že nedokázal posúdiť následky takého konania alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie; táto skutočnosť je predmetom znaleckého dokazovania. 6. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že poručiteľka v čase spísania závetu trpela na závažné, život ohrozujúce onkologické ochorenie - akútna myeloblastová leukémia, závet podpísala len 19 dní pred smrťou, čiže v konečnom štádiu svojho smrteľného ochorenia; za esenciálny dôkazný podklad pre svoje rozhodnutie vzal predovšetkým znalecký posudok súdom ustanovenej znalkyne z odvetvia psychiatrie MUDr. Eleny Mokrášovej pre jeho komplexnosť a skutočnosť, že ťažisko pre posúdenie znalkyne tvorila najmä zdravotná dokumentácia, pričom mala prístup ku kompletnej zdravotnej dokumentácii poručiteľky; jej posudok považoval za presvedčivý, objektívny, s logicky zrozumiteľnými závermi, keď plne vysvetlila použité metódy a dôvody, ktoré ju doviedli k jej záverom. Z tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplynul záver, že poručiteľka trpela somatogénnou duševnou poruchou v období od diagnostikovania somatickej choroby (12.9.2007) až do jej letálneho vyústenia (8.11.2007). Somatogénna duševná porucha bola u posudzovanej podmienená fyzickým (somatickým) onkologickým ochorením, a to predovšetkým v terminálnom (konečnom) štádiu tejto závažnej telesnej onkologickej choroby, kedy sa do popredia dostala extrémna anémia a febrility s následnou hypoxiou mozgu, stavy chorobného schudnutia, teda malnutrície (nedostatočnosti výživy) a dehydratácie (chýbanie dostatku tekutín v organizme) boli sprevádzané dezorientáciou, bradypsychizmom, inkoherentným, zabiehavým myslením, vzťahovačnosťou až paranoidnými bludmi, extrémnou slabosťou a únavou. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že poručiteľka dňa 19.10.2007 (v deň spísania závetu) nebola schopná vykonávať závažné právne úkony, nebola schopná pochopiť význam a dopad svojho konania z dôvodu uvedenej duševnej poruchy pri závažnom somatickom ochorení. U poručiteľky neprichádzal do úvahy lucídny interval, pretože boli porušené jej psychické funkcie a kognitívne funkcie boli záporné. Jej schopnosť byť v realite a posudzovať realitu bola permanentne narušená. V prípade poručiteľky išlo o ťažkú duševnú poruchu a trvalú absenciu kognitívnych funkcií. Uvedené súviselo s dlhodobou hypoxiou mozgu, v dôsledku ktorej došlo k trvalému organickému poškodeniu mozgu, čo sa prejavovalo v jej myslení, v neschopnosti posúdiť realitu a uvedené malo vplyv aj na jej intelekt. Pokiaľ ide o hlavnú výhradu voči tomuto znaleckému posudku zo strany žalobcu spočívajúcu v tom, že znalecký posudok je neobjektívny, keďže vychádza iba zo svedeckých výpovedí svedkov žalovaného, túto súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú, keďže znalkyňa i na pojednávaní zdôraznila, že ťažisko pre jej posúdenie tvorila zdravotná dokumentácia a nie výpovede svedkov. 7. Uvedené závery ustanovenej znalkyne boli pritom zhodné i so závermi ďalších znalkýň z odvetvia psychiatrie MUDr. Denisy Mészárosovej, MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD. a Prim. Dr. Adelheid Kastner, ktoré vypracovali znalecké posudky na základe objednávky žalovaného a hoci nemohol na uvedené znalecké posudky predložené v konaní žalovaným prihliadať ako na súkromné znalecké posudky v zmysle § 209 C.s.p. (z dôvodu absencie doložky o tom, že znalkyne sú si vedomé následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku), tieto dôkazy hodnotil ako listinné dôkazy a hodnotil ich zároveň v súlade s čl. 15 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 8. Vo vzťahu k súkromnému (na objednávku žalobcu vypracovanému) znaleckému posudku MUDr. Svetozára Drobu, ktorý ako jediný znalec vo veci dospel k odlišným záverom, uviedol, že znalecký posudok ani v spojitosti s výsluchom znalca na pojednávaní nepovažoval za natoľko presvedčivý, aby mohol spochybniť závery súdom ustanovenej znalkyne. V prvom rade súd prvej inštancie nemal jednoznačne preukázané, z akých podkladov znalec pri svojom znaleckom úkone vychádzal, resp. či mal k dispozícii celú dokumentáciu týkajúcu sa veci a to predovšetkým kompletnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 22.1.20018 síce uviedol, že znalcovi poskytol kompletný súdny spis, uvedené je však v rozpore s obsahom znaleckého posudku, kde znalec na druhej strane v časti týkajúcej sa podkladov na vypracovanie znaleckého posudku uvádza len "časť spisového materiálu", bez akejkoľvek bližšej špecifikácie o akú časť sa jedná. Žalobca dňa 19.3.2018 založil do spisu list adresovaný znalcovi, v ktorom sú presne uvedené doklady, ktoré mali byť znalcovi na účely vypracovania znaleckého posudku odstúpené, avšak žalobca tento listinný dôkaz založil do spisu až po opakovaných námietkach žalovaného, navyše bez preukázania aj doručenia tohto listu spolu s dokladovým materiálom znalcovi, pričom aj podľa tohto listu mal byť znalcovi zaslaný kompletný súdny spis. Znalec na pojednávaní uviedol, že nežiadal riaditeľstvo nemocnice o umožnenie nahliadnuť do kompletnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky, zároveň však jednoznačne vyhlásil, že mal k dispozícii presne takú masu zdravotnej dokumentácie poručiteľky ako všetci predchádzajúci znalci. Súd prvej inštancie z obsahu spisu zistil, že znalec nevyužil možnosť v zmysle ustanovenia § 209 ods. 3 C.s.p. a nepožiadal o umožnenie mu nahliadnuť do súdneho spisu. Na základe uvedeného potom nebolo zrejmé, na základe čoho znalec dospel k jednoznačnému záveru, že disponoval presne takou masou zdravotnej dokumentácie ako i súdom ustanovená znalkyňa, ktorá mala okrem iného k dispozícii celý spisový materiál, resp. na základe čoho znalec vyhodnotil a porovnal, že okrem zdravotnej dokumentácie predloženej mu žalobcom, sa v súdnom spise žiadna ďalšia nenachádzala. Podľa názoru súdu prvej inštancie všetky použité podklady na vypracovanie znaleckého posudku musia byť v ňom uvedené tak, aby nebolo pochybností o ich identite; pokiaľ nie sú zároveň priložené k znaleckému posudku, je treba predovšetkým citovať ich presné označenie, dátum a pôvodcu tak, aby bol znalecký posudok preskúmateľný. Z druhej strany znaleckého posudku vyplýva, že znalec bol na základe žiadosti žalobcu požiadaný, aby podal vo veci zdravotného stavu PhDr. Mgr. W. A. znalecký posudok, v ktorom je treba zodpovedať celkovo 3 otázky, obsahovo totožné s otázkami, ktoré boli zadané súdom ustanovenej znalkyni MUDr. Elene Mokrášovej; teda na základe zadania zadávateľa bolo úlohou znalca vypracovanie znaleckého posudku, nie vypracovanie protiposudku, resp. revízneho posudku k znaleckým posudkom už skôr vypracovaným v danej veci. Napriek uvedenému a v rozpore s tým, že znalec je povinný odpovedať na položené otázky, znalec sa na viacerých miestach vo svojom posudku vyjadruje k predchádzajúcim trom posudkom vypracovaným v posudzovanej veci inými znalcami a hodnotí ich závery, bez akéhokoľvek vysvetlenia, prečo tak činí. Znalec v posudku opakovane konštatuje, že poručiteľka v poslednej vôli vyjadrila svoju skutočnú, slobodnú, vážnu a ničím a nikým neovplyvnenú vôľu, čo znalec považuje za bazálnu požiadavku spôsobilosti k určitému konkrétnemu právnemu úkonu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že posúdenie tejto (právnej) otázky, teda či určitý právny úkon (v danom prípade závet) vyjadruje skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu konajúcej osoby prislúcha výhradne súdu, keďže znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky; znalec je povolaný iba k tomu, aby poskytol skutkové zistenia a odpovedal na položené otázky, pričom v zmysle zadania je zrejmé, že úlohou znalca bolo zhodnotiť zdravotný stav poručiteľky a posúdiť jej spôsobilosť na právne úkony výlučne z medicínskeho hľadiska a nie z hľadiska toho, či poručiteľka v závete vyjadrila svoju skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu alebo nie. Znalecký posudok zároveň na mnohých miestach pôsobí zmätočne, keď v ňom znalec cituje nejaké vyžiadané stanoviská nezávislého psychiatria (5. strana posudku) a taktiež uvádza, že má k dispozícii i ďalšie materiály, že psychiatri (bez ich bližšej identifikácie) vyslovili kritické výhrady voči všetkým trom znaleckým posudkom, pričom znalec tieto výhrady stručne zhrnul (6. strana posudku). Zo znaleckého posudku tak nie je jednoznačné, či v ňom znalec prezentuje názory nejakých iných, bližšie neidentifikovaných psychiatrov alebo ide o závery jeho vlastného znaleckého posudzovania. Na pojednávaní znalec opakovane vyhlásil, že znalecký posudok je výlučne jeho dielom a preberá za neho plnú zodpovednosť, zároveň uviedol mená psychiatrov a internistov, s ktorými vec konzultoval. Uvedené však nemalo pre súd prvej inštancie žiadnu relevanciu, keďže nie je preukázané, že závery prezentované znalcom v konaní sú totožné so závermi menovaných odborníkov a taktiež je nepreskúmateľné, v akom rozsahu mali títo možnosť oboznámiť sa s posudzovanou vecou. Z rovnakých dôvodov je bez akejkoľvek relevancie v tejto súvislosti žalobcom predložená emailová komunikácia právnej zástupkyne žalobcu s inými psychiatrami (ktorá mala byť poskytnutá i znalcovi pre účely vypracovania jeho znaleckého posudku), ktorá navyše bola predložená súdu prvej inštancie tak, že nemala podobu emailovej komunikácie, ale išlo len o jej prepis. Pokiaľ ide o samotný obsah znaleckého posudku, súd prvej inštancie mal za to, že znalec v závere dostatočne logicky nezdôvodnil odpoveď na druhú položenú otázku, kde len stručne konštatoval, že poručiteľka i vzhľadom na stanovenú diagnózu akútna myeloblastová leukémia bola v čase spísania závetu schopná posúdiť, rozpoznať a pochopiť význam a následky tohto právneho úkonu, navyše ak ďalej v rámci odpovede na tretiu otázku konštatoval, že zdravotný stav poručiteľky v deň spísania závetu predstavoval akútne život ohrozujúce ochorenie, ktoré nesporne jej psychický stav ovplyvnilo (opätovne bez bližšieho zdôvodnenia). Znalec podľa názoru súdu prvej inštancie ďalej dostatočne logicky nezdôvodnil ani svoje tvrdenia uvedené pri výsluchu na pojednávaní, kde na jednej strane uviedol, že pri hodnotení stavu vedomia je potrebné vychádzať z klinického hodnotenia, ktoré má prednosť pred posúdením laboratórnych výsledkov, na druhej strane však bagatelizoval záznamy o paranoidných bludoch u poručiteľky v lekárskych dekurzoch dňa 16. a 17.10.2007. Súd prvej inštancie mal za to, že v prípade dodatočného posúdenia duševného stavu mŕtvej osoby, kedy znalec nemá možnosť posudzovanú osobu klinicky vyšetriť, je odkázaný na jej zdravotnú dokumentáciu z rozhodného obdobia, a teda i na klinické hodnotenie vykonané v tom čase ošetrujúcim lekárom, a preto v prípade, že ošetrujúci lekár pri hospitalizácii poručiteľky vyhodnotil u nej prítomnosť paranoidných bludov, súd prvej inštancie nevidel dôvod pochybovať o tomto závere lekárov. Účel klinického vyšetrenia poručiteľky počas jej hospitalizácie bol pochopiteľne iný ako posúdenie spôsobilosti na právne úkony, a preto je logické, že primárnym cieľom lekárov nebolo popisovať v čom konkrétne spočívali paranoidné bludy u poručiteľky. Uvedené však podľa názoru súdu prvej inštancie neznamená, že by takéto záznamy v zdravotnej dokumentácii boli pre posúdenie duševného stavu poručiteľky v rozhodnom období bez akejkoľvek relevancie tak, ako to prezentoval znalec. Z výpovede znalca na pojednávaní ďalej súdu prvej inštancie vyplynulo, že svoje posúdenie sústredil predovšetkým na deň 17.10.2007, kedy bolo vykonané psychiatrické vyšetrenie poručiteľky a na deň 18.10.2007, kedy poručiteľka podpísala negatívny reverz. V súvislosti s týmto žalobca predložil výňatok z odborného článku spracovaný Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., v zmysle ktorého musí negatívny reverz spĺňať rovnaké kritéria ako akýkoľvek iný právny úkon, a teda okrem iného musí byť udelený osobou spôsobilou na právne úkony, ktorá nekoná v duševnej poruche. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade nepoprel skutočnosť, že negatívny reverz ako právny úkon musí zodpovedať zákonným požiadavkám, napriek tomu sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by samotnú skutočnosť, že poručiteľka deň pred spísaním závetu podpísala negatívny reverz, ktorý bol pracovníkmi nemocnice akceptovaný, bolo možné považovať za dostatočný dôkaz preukazujúci spôsobilosť poručiteľky na spísanie závetu, keďže predovšetkým je zrejmé, že psychiatrické vyšetrenie poručiteľky vykonané dňa 17.10.2007 malo jednoznačne iný účel. V tomto smere opätovne vyhodnotil ako presvedčivejší znalecký posudok súdom ustanovenej znalkyne, ktorá zhodnotila komplexne celý priebeh a charakter somatogénneho ochorenia poručiteľky a jeho dopad na jej duševný stav v rozhodnom období. 9. Napriek tomu, že súd prvej inštancie hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pokiaľ ide o svedecké výpovede, tieto neboli rozhodujúcim podkladom pre jeho rozhodnutie. Výpovede svedkov boli protichodné s ohľadom na to, či išlo o svedkov navrhnutých žalobcom alebo žalovaným, avšak podstatou sporu boli otázky výlučne odborného, medicínskeho charakteru. Podľa záverov súdom ustanovenej znalkyne poručiteľka netrpela celoživotnou duševnou poruchou (chorobou), ktorá by zakladala podnet na konanie vo veci jej spôsobilosti na právne úkony, trpela však somatogénnou duševnou poruchou v období od diagnostikovania závažného onkologického ochorenia až do jeho letálneho vyústenia. Na základe uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie popis a hodnotenie správania poručiteľky v rozhodnom období zo strany svedkov, ktorí nemajú potrebné odborné znalosti, nemožno považovať za relevantné, keďže nie sú schopní posúdiť dopad predmetného závažného somatického ochorenia na duševný stav poručiteľky v zmysle jej schopnosti pochopiť význam a následky svojho konania (vykonanie závažného právneho úkonu). V danom prípade ide ohľadne zdravotného stavu poručiteľky o odbornú otázku a v zmysle judikatúry sa tieto riešia pribratím znalca do konania. Súdom ustanovená znalkyňa a rovnako aj znalec MUDr. Svetozár Droba, navyše absolútne vylúčili možnosť lucídneho intervalu u poručiteľky; z týchto dôvodov nevykonal dokazovanie ani výsluchom svedkov P. N., M.. O. D. a Ľ. W.. Pokiaľ ide o svedkyne P. N. V. M.. O. D., tieto boli v konaní vypočuté k okolnostiam spísania závetu, pričom žalobca navrhoval ich opätovný výsluch k správaniu sa poručiteľky v rozhodnom období, ktorý však vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebný. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebný ani výsluch svedkyne Ľ. W., ktorý žalobca navrhoval z dôvodu, že menovaná sa starala o psa poručiteľky, a teda s ňou bola v kontakte. 10. Na uvedenom základe podľa § 38 ods. 1, ods. 2, § 461 ods. 1, § 476 ods. 1, ods. 2, § 476b, § 485 Občianskeho zákonníka, s ohľadom na absolútnu neplatnosť závetu, ktorým žalobca preukazoval svoje dedičské právo, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcu nie je možné považovať za oprávneného dediča, ktorý by mal nárok voči žalovanému na vydanie dedičstva, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. Keďže súd prvej inštancie zistil dôvod neplatnosti závetu spočívajúci v existencii duševnej poruchy poručiteľky v čase spísania závetu, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, čo bolo samo o sebe dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby, ďalšími námietkami žalovaného, podľa ktorých by malo ísť v prípade predloženého závetu o falzifikát, sa s ohľadom na zásadu procesnej ekonómie nezaoberal; z uvedeného dôvodu nevykonal ani dokazovanie kriminalistickou analýzou závetu tak, ako to navrhoval žalovaný. Pokiaľ ide o ostatné listinné dôkazy predložené v konaní stranami, ktorými strany preukazovali napríklad zabezpečovanie starostlivosti o poručiteľku a jej matku, obstarávanie ich záležitostí, a teda prípadnú motiváciu poručiteľky pre spísanie závetu, a ktorými sa súd prvej inštancie v rozsudku nezaoberal, tieto nepovažoval pre posúdenie sporu a svoje rozhodnutie s ohľadom na vyššie uvedenú odbornú, medicínsku stránku veci a ustálenie, že závet bol spísaný v čase, kedy už poručiteľka v dôsledku duševnej poruchy súvisiacej so závažným somatickým onkologickým ochorením nebola schopná posúdiť následky svojho konania, za rozhodujúce; z tohto dôvodu nevykonal dokazovanie ani vyžiadaním správy z 08.11.2007 z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, Mickiewiczova 13, ktoré navrhoval žalobca za účelom zistenia, kto bol uvedený v nemocnici ako kontaktná osoba vo vzťahu k poručiteľke. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila; je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). 12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a v súlade so zásadou úspechu priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a rovnako priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu i štátu, ktorému vznikli v konaní výdavky v súvislosti so znaleckým dokazovaním vo výške zaplateného znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu, keďže žalobca nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania. 13. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že súd prvej inštancie považoval znalecký posudok MUDr. Eleny Mokrášovej za presvedčivejší ako znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Svetozárom Drobom a napriek tomu, že tieto znalecké posudky boli diametrálne rozdielne, pričom tieto vychádzali z rovnakých podkladov, nerešpektoval jeho návrhy na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku ako aj predvolanie svedkov P. N., M.. O. D.G., Ľ. W. a JUDr. S. G.. Títo svedkovia by svedčili ako poručiteľka žila pred chorobou, počas choroby a hlavne po spísaní svojej vôle a vyjadrili by sa aj k motívu spísania závetu a listiny o vydedení bližšie, pretože mali k poručiteľke blízko, mali ju radi, rešpektovali ju, súcitili s ňou a pomáhali jej v jej ťažkom živote. Nenariadením kontrolného znaleckého dokazovania postupoval súd prvej inštancie zjavne v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej, ak nie je možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou (R 45/1984). Motív spísania poslednej vôle, ktorý je významným aspektom, sa súd prvej inštancie ani nepokúsil zistiť vypočutím navrhovaných svedkov, ale dal prednosť zásadne len znaleckému posudku MUDr. Eleny Mokrášovej, ktorého hodnovernosť a faktografiu spochybnil v podaní zo dňa 23.3.2016, na základe čoho súd prvej inštancie aj nariadil výsluch tejto znalkyne dňa 7.9.2017, ktorá vlastne opakovala chyby uvedené v posudku a práve preto opakovane navrhol súdu nariadenie kontrolného znaleckého posudku ako aj výsluchy uvedených svedkýň. Tým, že súd prvej inštancie nevypočul navrhnuté svedkyne, zásadne procesné pochybil, pretože ich svedectvo by vniesli jasno v otázke duševného stavu poručiteľky, lebo tieto ju osobne poznali. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vytkol znalcovi MUDr. Svetozárovi Drobovi, že nemal kompletnú zdravotnú dokumentáciu, písomne sa obrátil dňa 6.4.2018 na Fakultnú nemocnicu s poliklinikou Bratislava (pracovisko Staré mesto, I. interná klinika; pracovisko Petržalka, Klinika hematológie a transfuziológie; pracovisko Petržalka, Psychiatrické oddelenie); nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie (na hematológii), že žalovaný 4.1.2013 písomne požiadal riaditeľstvo o možnosť vyhotovenia kompletnej zdravotnej dokumentácie z hospitalizácie pacientky PhDr. Mgr. W. A., čo mu bolo umožnené a 21.1.2013 bol žalovaný na tomto oddelení dohľadať chorobopis nebohej, pričom si dal vyhotoviť 40 ks fotokópii, pričom súhlas podpísala MUDr. I. W., teda lekárka, ktorá vydala žalovanému vyjadrenie, ktoré vždy (žalobca) spochybňoval a naďalej spochybňuje. V tento deň sa MUDr. W. dožadoval na hematológii aj informácie, na základe akej požiadavky hematológia žiadala psychiatriu o konziliárne vyšetrenie pacientky; bolo mu ústne odpovedané, že takéto dožiadanie písomné zrejme nebolo, keď to nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie a že vyšetrenie bolo uskutočnené asi len na základe telefonickej požiadavky; z vyšetrenia a psychiatrickom konzíliu dňa 17.10.2007 je zrejmé, že pacientka bola vyšetrená a že žiadna psychická porucha u nej zistená nebola a práve preto sa tento jeden z najdôležitejších dokladov (požiadavka hematológie na psychiatriu) nenachádzal v zdravotnej dokumentácii nebohej pacientky, pretože jej zadanie ako aj odpoveď konzília zásadne vylučuje duševnú poruchu pacientky. Ďalej bolo zistené, že na hematológii, na psychiatrii a ani vo Fakultnej nemocnici na Mickiewiczovej nebolo v zdravotných záznamoch pacientky zaznamenané, že by túto zdravotnú dokumentáciu bol niekto zo znalcov študovať, resp. robiť si odpisy alebo výpisy; preto bol žalobca presvedčený, že podklady na vypracovanie listinných dôkazov menovaným znalkyniam poskytol žalovaný presne tak, ako mu ich poskytla vo fotokópiách pracovníčka hematológie dňa 21.1.2013; teda žalovaný si zabezpečil zdravotnú dokumentáciu dňa 21.1.2013 a v tejto súvislosti sa javí priam neuveriteľná rýchlosť vypracovania jednotlivých, pritom tak závažných listinných dôkazov, keďže Prim. Dr. Adelheid Kastner vypracovala posudok už dňa 31.1.2013, a MUDr. Denisa Meszárosová a MUDr. Ľubomíra Izákova. PhD vypracovala už dňa 4.2.2013, pričom ani jednu z týchto znalkýň nezaujímalo, na základe čoho bolo vykonané konziliárne vyšetrenie pacientky. Napriek výsledkom konziliárneho vyšetrenia, ktoré skonštatovalo neprítomnosť akejkoľvek duševnej poruchy, dospeli tieto znalkyne k úplne inému záveru, že u poručiteľky duševná porucha bola. Nestotožnil sa s výčitkou súdu prvej inštancie, že znalec nevyužil možnosť v zmysle ustanovenia § 209 ods. 3 C.s.p. a nepožiadal o umožnenie nahliadnuť do súdneho spisu, pretože dňa 24.5.2018 spoločne aj s jeho právnou zástupkyňou spis študoval, pričom znalec skonštatoval, že v spise sa nenachádzali žiadne podklady, ktoré by zmenili výsledky jeho znaleckého dokazovania a k odvolaniu priložil stanovisko znalca k odôvodneniu napadnutého rozsudku. 14. Znaleckému posudku č. 58/2015, zo dňa 22.11.2015 vypracovanému MUDr. Elenou Mokrášovou, vytýkal skutočnosť, že znalkyňa sa nevysporiadala s výpoveďami svedkýň, ktoré boli účastné pri závete a listine o vydedení a naopak sa podrobne zaoberala výpoveďami svedkýň žalovaného, pričom svedkyne závetu vypovedali, že poručiteľka si uvedomovala svoje konanie, ovládala toto svoje konanie, vedela čo a prečo robí, naviac, obom svedkyniam povedala aj motív, ktorý ju viedol k jeho spísaniu. Znalkyňa vo svojom rozbore selektívne použila len tie výpovede zo spisu, ktoré pasujú do jej konceptu; taktiež sa nezaoberala motiváciou nebohej k spísaniu závetu, jej vzťahmi s rodinnými príslušníkmi a jej osobnou situáciou v čase pred ochorením, počas ochorenia a hlavne v čase spísania závetu, pričom výpovede pred súdom prvej inštancie obsahujú tieto informácie. Bol presvedčený, že posudok bol vyhotovený predčasne, a práve preto žiadal vypočutie aj svojich svedkov, pretože svedkovia žalovaného s nebohou neboli v kontakte od počiatku jej choroby až do jej smrti, teda neboli ju navštíviť ani raz v nemocnici. V psychiatrickom konziliárnom vyšetrení bolo konštatované, že stav je v úrovni osobnostnej štruktúry, hyperkompenzácia, teda žiadna psychická porucha u poručiteľky zistená nebola; až tretia hospitalizácia, kedy bol už závet spísaný, vykazuje zmeny v psychike poručiteľky, čo už bolo, ale v tom čase a rozsahu jej ochorenia plne pochopiteľné. Samotné ochorenie neurobilo poručiteľku nespôsobilou, pretože pri prepustení dňa 18.10.2007 mala také hodnoty, ktoré oprávňovali lekárov prepustiť ju z nemocnice. Poručiteľka si plne uvedomovala následky svojho rozhodnutia neliečiť sa, inak by ju nikto predsa z nemocnice neprepustil. Bola v realite, pri plnom vedomí, nebola ani zmätená, čoho dôkazom je výsledok psychiatrického konzília ako aj podpísanie reverzu, ako plnohodnotného právneho úkonu, v tento deň. Znalkyňa je nepresná v zistení skutkového stavu, keď tvrdí, že spoznal poručiteľku v roku 2003, 2004, pretože žalobca povedal, že asi v roku 2003 až 2004 začala mať poručiteľka vážne problémy, najmä po finančnej stránke, preto práve v tomto období ju spoznal intenzívnejšie. Taktiež nerozumel, prečo znalkyňa v posudku konštatuje, že nepoznal rodičov žalovaného, keď to nie je pravda a naviac, toto tvrdenie je absolútne irelevantné. Znalkyňa vzala do úvahy znalecký posudok vypracovaný MUDr. Denisou Meszárosovou a MUDr. Ľubomírou Izákovou, ktorý posudok považuje za jednostranný, neobjektívny a hlavne účelový, keďže je vyhotovený na objednávku žalovaného, ktorý sa usiluje o dedičstvo, pretože vlastná sestra výslovne nechcela, aby po nej dedil on, ako aj jeho deti; uvedené platí rovnako aj pre posudok Dr. Kastner z 31.1.2013, ktorá pri jeho vyhotovení vychádzala taktiež len výlučne z informácií žalovaného, pričom sa pri stanovení psychiatrickej diagnózy pohybuje len v rovine pravdepodobnosti schizofrenického ochorenia, ba dokonca podľa nej mala poručiteľka ku koncu trpieť na inú psychickú poruchu na základe poškodenia alebo funkčného narušenia mozgu na báze telesného ochorenia; záverom však tvrdí, že úvahy a rozhodnutia poručiteľky boli poznačené jej chorobným vnímaním a chorobnými predstavami. Znalkyňa MUDr. Mokrášová mylne konštatuje, že už počas prvej hospitalizácie boli u posudzovanej zaevidované tranzitórne stavy kvalitatívnej poruchy vedomia sprevádzané závažnými poruchami správania (o čom Prof. MUDr. F. informovala žalovaného); stav posudzovanej progredoval a 12.10.2007 bola pre výstup telesnej teploty na 39,2 °C privolaná hliadka RPZ; tu sa však pomýlila v dátumoch, pretože žalovaný bol informovaný Prof. MUDr. F. až pri poslednej hospitalizácii poručiteľky, t.j. v čase od 5.11.2007 do 8.11.2007, kedy už bol závet poručiteľkou podpísaný. Tento chybný údaj v posudku je zavádzajúci a má za následok nesprávne posudzovanie správania sa poručiteľky už na začiatku choroby, t. j. od 12.9.2007 a nie až od 5.11.2007. Znalkyňa sa taktiež enormne venuje obdobiu tretej hospitalizácie, ktoré nie je pri posudzovaní poručiteľky obdobím rozhodným, keďže závet už bol poručiteľkou spísaný. Napriek tomu tvrdila, že vychádzala predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky, čo však nie je pravda, pretože ťažiskom jej posudku sú výpovede svedkov žalovaného ako aj jeho samotného, pričom ich výpovede obsiahlo cituje. Znalkyňa sa zaoberala dôkazmi len selektívne a svoju pozornosť nevenovala očitým a priamym svedkom, ktorí boli prítomní pri spísaní závetu, ale naopak, svoju pozornosť smerovala k výpovediam svedkov žalovaného, ktoré s poručiteľkou neboli v kontakte počas celého obdobia jej choroby. Taktiež žalovaný svoju sestru prvý raz navštívil v nemocnici až dňa 16. a 17.10.2007, pričom je zaujímavé, že práve v tieto dni boli u poručiteľky zaznamenané paranoidné bludy bez bližšej špecifikácie, avšak psychiatrické konziliárne vyšetrenie existenciu žiadnych bludov nezaznamenalo. Z výsluchu znalkyne na pojednávaní dňa 7.9.2017 taktiež vyplýva, že poručiteľka už pri prvej hospitalizácii nebola úplne v realite; toto jej tvrdenie sa nevyskytuje ani v prepúšťacej správe, lekárskych dekurzoch ani v sesterských záznamoch. Naopak, poručiteľka sa správala tak pri prijatí, ako aj počas prvej hospitalizácie úplne v poriadku, akurát odmietala počas všetkých hospitalizácií navrhované liečebné postupy lekárov, čo bolo jej plné a nespochybniteľné právo. Znalkyňa dala do pozornosti psychiatrické vyšetrenie poručiteľky, ktoré nie je vyšetrením štandardným; o toto psychiatrické vyšetrenie požiadala hematológiu jeho matka JUDr. S. G. tak, ako to uviedla priamo na pojednávaní dňa 7.9.2017 v snahe, aby poručiteľke bola súdne nariadená, proti jej vôli, liečba, ktorú poručiteľka tak urputne odmietala a ktorému odmietaniu matka žalobcu v tom čase nerozumela (dnes by však konala rovnako ako poručiteľka). Napriek tvrdeniu znalkyne, však konzílium neskonštatovalo žiadnu duševnú poruchu poručiteľky a práve preto, bola na reverz prepustená. 15. Znaleckému posudku vypracovanému Prim. Dr. Adelheid Kastner, ZP, zo dňa 31.1.2013, vyčítal, že znalkyňa pri posudzovaní vychádzala len z podania žalovaného, ktorý svoju sestru popisoval nehoráznym a odsudzujúcim spôsobom, čo si však znalkyňa plne osvojila, pričom vychádzala z dokumentácie ním predloženej. Poručiteľka nežila izolovane, tak ako to podsúval znalkyni žalovaný, táto na rozdiel od svojho brata bola veľmi spoločenská a priateľská. Sám žalovaný bol prekvapený, keď na pohreb poručiteľky prišlo cca 100 ľudí hoci pohreb bol stanovený narýchlo. Aj znalkyňa poukázala na skutočnosť, že poručiteľka mala bludy, keď hovorila bratovi o svojich plánoch v súvislosti so zriadením pamätnej izby ich otcovi prof. MUDr. M. A.; to nebol blud, ale sen poručiteľky, ktorý si chcela splniť a ktorý sa zaviazala dokončiť matka žalobcu spolu s ním. Nebolo mu zrejmé, odkiaľ čerpala znalkyňa údaj o tom, že poručiteľka zomrela v stave úplnej dezorientácie; nie je to pravda, pretože cca do 20:30 hod. bola u nej na izbe matka žalobcu, s ktorou sa rozprávali a až sesterská služba ju vyzvala k odchodu; keď cca o 22:35 hod. jej zatelefonoval Ing. O. O. s informáciou o smrti poručiteľky, matka žalobcu šla ihneď v noci do nemocnice a zostala pri poručiteľke približne dve hodiny. Na druhý deň navštívila spolupacientku poručiteľky s otázkou, aké boli posledné chvíle poručiteľky po jej odchode a tá jej povedala, že po odchode zdravotnej sestry z izby sa obe chvíľu spolu rozprávali, ponúkla poručiteľke cukrík gumového medvedíka, potom si poručiteľka vypýtala ešte jedného medvedíka s poznámkou, aký je dobrý, kyslastý; postupne obe stíchli, na čo spolupacientka počula tichý výdych mysliac si, že poručiteľka zaspala; až zdravotná sestra neskôr zistila, že poručiteľka zomrela; zomrela teda ticho a bez bolestí. 16. Znaleckému posudku vypracovanému MUDr. Denisou Meszárosovou a MUDr. Ľubomírou Izákovou, PhD., zo dňa 4.1.2013, vyčítal, že síce systematicky usporadúva jednotlivé hospitalizácie aj s popisom lekárskych dekurzov a sesterských záznamov, avšak odmietli vyjadrenie MUDr. I. W. zo dňa 27.2.2012. Poukázal aj na konštatovanie znalkýň, že pri psychiatrickom posúdení stavu v priebehu diferenciálno - diagnostického uvažovania veľmi dôležitú úlohu zohráva objektívna anamnéza a informácie od blízkeho človeka, ktoré vypovedajú práve o charakteristikách osobnosti pacienta a umožňujú zistiť zmeny jeho psychického fungovania. Znalkyne konštatovali, že obe psychiatrické vyšetrenia boli realizované bez týchto dôležitých anamnestických údajov. Natíska sa otázka, kde bol brat poručiteľky? Matka žalobcu bola v styku s lekármi a napriek tomu, že bola uvedená ako kontaktná osoba v dokladoch druhej a tretej hospitalizácie ako najbližší príbuzný, lekári ju nekontaktovali, pretože to nebolo potrebné. S lekármi a zdravotnými sestrami bola bežne denne v styku. Bolo mu ľúto, že poručiteľka na tretiu hospitalizáciu bola odvezená RZP dňa 5.11.2007, kedy jeho matka bola v rodnej obci počas sviatku Všetkých svätých na rodičovských hroboch a zostala si odpočinúť na chate. O poručiteľku, ktorá bola v stabilizovanom stave, sa mal za ten čas postarať jej priateľ Ing. O. O., avšak v nedeľu neskoro večer telefonoval matke žalobcu celý vydesený na chatu, že poručiteľka neberie telefón, pričom mu povedala, aby šiel ihneď k poručiteľke domov, čo uposlúchol a našiel poručiteľku vo veľmi zlom stave. Matka žalobcu mu striktne povedala, aby bez ohľadu na poručiteľku okamžite zavolal RZP a aby volal aj žalovaného do F.; teda nebolo pravdou, že "náhodou" volal žalovaný v nedeľu po polnoci poručiteľke. 17. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na lekársku správu Kliniky hematológie a transfuziológie LFUK, SZU a UNB Bratislava, vypracovanú primárkou MUDr. I. W. dňa 27.2.2012, ktorú odmietli obe znalkyne MUDr. Denisa Meszárosová a MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD. Naviac, lekárska správa popiera kompetentnosť lekárov hematologického oddelenia pri prepustení poručiteľky z nemocnice dňa 18.10.2007. Prepustenie bolo podporené psychiatrickým konziliárnym vyšetrením zo dňa 17.10.2007, ktoré odpovedalo na cielenú otázku hematológie (psychická porucha?), na ktorej odpoveď zo psychiatrie bola podkladom pre prepustenie poručiteľky do ambulantnej starostlivosti, pričom bola vylúčená psychická porucha poručiteľky a do úvahy prichádzala paliatívna starostlivosť. MUDr. W. tvrdí, že pacientka bola negativistická, nespolupracujúca, nekritická, občas dezorientovaná, avšak nie je zrejmé, odkiaľ znalkyňa čerpala tieto informácie, pretože v sesterskej prepúšťacej správe je poručiteľka charakterizovaná ako samostatná, bez dekubitov, bez poranení, orientovaná miestom, časom, osobou s kľudnou motorikou, dobrým spánkom, s kritickým postojom k svojmu ochoreniu. Nebolo pravdou, že už v auguste mala poručiteľka febrilné stavy a že akúkoľvek pomoc odmietala; pomoc prijímala rada a vďačne, ale zásadne od ľudí, ktorých mala rada a oni mali radi ju. Febrility sa objavili až po odsťahovaní sa poručiteľky z bratovho bytu koncom augusta 2007, v ktorom byte sa poručiteľka starala o svoju matku v kóme viac ako pol roka a z ktorého bytu ju doslova žalovaný vyhodil deň po pohrebe ich matky s mesačným termínom. Taktiež nebolo pravdou, že pri všetkých hospitalizáciách mala poručiteľka budiť pozornosť svojim správaní, nakoľko o tom nie je žiadna zmienka v jej zdravotnej dokumentácii; poručiteľka len vytrvalo, počas všetkých troch hospitalizácií odmietala navrhnutú liečbu a dávala prednosť alternatívnej liečbe, ktorej verila. Bolo to jej slobodné rozhodnutie a to jej nemožno za žiadnych okolností dávať na ťarchu. 18. Stotožnil sa so znaleckým posudkom č. 4/2018 zo dňa 19.1.2018, vypracovaným MUDr. Svetozárom Drobom, ktorého správnosť zhodnotenia duševného stavu podporuje aj zistenie zmiznutej (odcudzeného, strateného) žiadanky hematológie s otázkou: psychická porucha? Za prepustenie z nemocnice dňa 18.10.2007 zodpovedajú kompetentní lekári, ktorí poručiteľku prepustili na reverz do ambulantnej starostlivosti rešpektujúc pritom jej slobodnú vôľu ako aj výsledky laboratórnych hodnôt. Z dôkazov, ktoré predložil je teda zrejmé, že poručiteľka bola osoba veľmi vzdelaná, ktorá vyštudovala dve vysoké školy a súkromne vyštudovala aj spev; spievala ako zboristka v opere v N., ďalej spievala v košickej opere a v televízii uvádzala Sféry dôverné. Je taktiež nepochybné, že bola osobou nie štandardnou, čo vyplývalo z jej detstva a života rodiny, v ktorej žila. Je taktiež nepochybné, že vzťahy medzi súrodencami neboli najlepšie a veľmi sa zhoršili práve v období, keď sa starala o svoju matku po smrti otca a následne sa postarala aj o matku v kóme. Bolo pravdou, že v starostlivosti s matkou jej pomáhala aj svedkyňa M. S., avšak frekvencia jej návštev nemohla postačovať. Celá ťarcha starostlivosti bola len na poručiteľke, pri ktorej starostlivosti poručiteľke pomáhal žalobca so svojou matkou. Celý spis je veľmi objemný, pretože sa v ňom nachádzajú stanoviská a dôkazy irelevantné k tomuto sporu, čo bolo spôsobené tým, že žalovaný začal produkovať a vymýšľať si tvrdenia, ktorými spochybňoval matku žalobcu a tým sa snažil vytvoriť negatívny obraz ojej osobe. Matka žalobcu sa týmto atakom bránila a predkladala svoje stanoviská, ktoré aj zdokladovala; v konečnom dôsledku však do spisu založila dôkazy o pomoci, ktorú poskytla ona a žalobca poručiteľke; z týchto dokladov je zrejmé, že pomoc bola poskytnutá nezištne a že im obom tak poručiteľka ako aj jej matka absolútne dôverovali. Poručiteľka bola počas všetkých hospitalizácií (s výnimkou prvých dvoch dní tretej hospitalizácie) spôsobilá rozoznať dosah svojho konania, bola orientovaná v čase a priestore, a teda prejavila svoju slobodnú vôľu pre prípad svojej smrtí presne tak ako to učinila v závete. Je nevyvrátiteľné, že dňa 19.10.2007 sama určovala obsah ako i formu závetu a tento sama aj diktovala svedkyni JUDr. O. D., ktorý pred oboma svedkyňami nahlas prečítala a aj vysvetlila, že sa jedná o jej slobodné rozhodnutie. Nakoniec, po podpísaní závetu poručiteľka spolu s uvedenou svedkyňou zostali v rozhovore, pri ktorom jej poručiteľka zdôvodnila aj motív svojho konania, prečo si nepriala, aby po nej dedil jej brat i jeho deti. Považoval za nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý bez bližšieho odôvodnenia bagatelizoval skutočnosť, že poručiteľka bola po predchádzajúcom konziliárnom psychiatrickom vyšetrení prepustená do domácej starostlivosti ani nie 24 hodín pred spísaním závetu. Taktiež sa nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie, keď nepovažoval za potrebné vykonať dôkazy vypočutím svedkýň, ktoré síce nemajú medicínske vzdelanie, čo však neznamená, že človek bez lekárskeho vzdelania nedokáže rozoznať osobu so "zastretým vedomím" existenčne odkázanú na svoje okolie, od osoby psychicky síce chorobou oslabenej, a teda spôsobilej na spísanie závetu. Súd prvej inštancie sa taktiež nevysporiadal so skutkovým stavom vyplývajúcim z písomných svedeckých výpovedí svedkýň; P. N., M.. O. D., Ľ. W.G., M.. S. G. a Ing. Ľ. M., ktorých písomné výpovede doložil a jasne z nich vyplýva, že poručiteľka v období po spísaní závetu až do 05.11.2007 žila sama, navštívila viackrát Ľ. W. predovšetkým preto, lebo potrebovala mať kontakt so svojim milovaným psom, na ktorom jej enormne záležalo. Pod ťarchou týchto dôkazov v spojení so znaleckým posudkom MUDr. Svetozára Drobu sa nemožno uspokojiť s teóriou "zastretého vedomia" poručiteľky. Mal za to, že je nevyhnutné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie a taktiež sa bližšie zaoberať nielen okolnosťami v deň spísania závetu, ale aj životom poručiteľky pred a po jeho spísaní, keďže v tomto období žila s ohľadom na všetky okolnosti do veľkej miery samostatne. Za najdôležitejšie však považoval náhodné získanie dokladu zo psychiatrie dňa 02.05.2018 (Žiadanka na vyšetrenie: PSYCHIATRICKÉ KONZÍLIUM Klinika hematol. a transfuz. zo dňa 17.10.2007), ktorý v spojitosti s výsledkom konziliárneho vyšetrenia z toho istého dňa o záverom: Stav v úrovni osobnostnej štruktúry, hyperkompenzácia svedčí u tom, že poručiteľka netrpela žiadnou psychickou poruchou, ktorá by u nej zakladala čo i len uvažovať o jej nespôsobilosti na právne úkony; tento doklad ho utvrdzuje v tom, že výsledok posúdenia zdravotného stavu znalcom MUDr. Svetozárom Drobom bol správny, keď tvrdil že posudzovaná netrpela v čase spísania závetu a listiny o vydedení žiadnou duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti a že sa u nej jednalo v priebehu celého jej života iba o poruchu osobnosti, ktorá porucha, aj keď sa prehĺbila vplyvom akútneho onkologického ochorenia, neovplyvnila jej spôsobilosť na právne úkony. 19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by popierali opodstatnenosť záverov súdu prvej inštancie; jedná sa o trvalé opakovanie účelovej interpretácie života a okolností vzniku údajného závetu jeho zomrelej sestry, ktoré sú zaznamenané vo výpovediach svedkov žalobcu a v predloženej listinnej dokumentácii zo strany žalobcu. Výpoveďami svedkýň D. a N. sa súd prvej inštancie zaoberal v dostatočnej miere (pojednávania dňa 3.2.2014 a 26.3.2014) a sú súčasťou spisu; laické posudzovanie predpokladov pre právne úkony je neakceptovateľné a preto opodstatnene nepredvolal opatrovateľku psa W. ako svedka pre posúdenie psychického stavu nebohej; okrem toho Dr. G. pravidelne zahlcovala súd prvej inštancie objemnými písomnými "čestnými vyjadreniami", ktorými sa už zapodieval. Ako závažný objav interpretuje získanie "Žiadanky na psychiatrické konzílium" zo dňa 17.10.2007, ktoré v žiadnom prípade neodporuje záverom znaleckých posudkov Dr. Mokrášovej, Dr. Meszárosovej, Dr. Izákovej, Dr. Kastner; pokúša sa ním navodiť krimi atmosféru a snaží sa zvrátiť rozhodnutie irelevantným dokladom, ktorý však nepredstavuje žiadne nové, podstatné skutočnosti v uvedenej kauze, ale práve naopak, uvedená žiadanka rozšírila súbor dôkaznej zdravotnej dokumentácie o klinických príznakoch ochorenia zomrelej. Na základe tejto žiadanky bolo totiž realizované psychiatrické vyšetrenie, ktoré vôbec nie je štandardné vyšetrenie na hemato - onkologickom pracovisku. Obsah a výsledok tohto psychiatrického vyšetrenia je súčasťou zdravotnej dokumentácie a tiež slúžilo ako podklad pri vypracovaní posudku súdom ustanovenou znalkyňou Dr. Mokrášovou. Tento "novoobjavený" dokument nerozporuje závery znalkyne Dr. Mokrašovej, ale práve naopak, tieto závery, ako aj závery ostatných znalkýň a v konečnom dôsledku aj rozhodnutie súdu prvej inštancie absolútne podporuje. Skutočnosti, ktoré sú objektívne dané a merateľné a o ktoré opierali svoj posudok všetky štyri znalkyne - najmä laboratórne vyšetrenia, hodnoty krvného obrazu, febrilné stavy nie sú v posudku Dr. Drobu vôbec uvedené; jeho znalecké argumenty považoval za neakceptovateľné, tak isto aj záver posudku, ktorý je výsledkom selektívnej ignorancie - zásadne odmietol; ani jeho stanovisko, ktoré je súčasťou odvolania, neprináša žiadne nové skutočnosti a ani nové postoje. Je pritom pozoruhodné, že sa znalec so zdravotnou dokumentáciou zoznamoval až po spísaní psychiatrického posudku, ktorý odovzdal. Bolo jasne konštatované a preukázané, že menovaná mala poruchy vedomia počas celého obdobia onkologického ochorenia a je neoprávnené redukovať vplyv somatického ochorenia len na obdobie jedného dňa. V konkrétnom prípade je nevyhnutné nahliadať na celé obdobie vzniku a priebehu hematologického onkologického ochorenia, do ktorého zapadá aj deň podpisu údajného závetu; je preto nevyhnutné posudzovať všetky tri hospitalizácie nebohej. O tom, v akom stave bola prijatá nebohá pri tretej hospitalizácii dňa 5.11.2007 (t.j. cca 2 týždne po spísaní údajného závetu), svedčí jednoznačne zápis pozorovania chorého sestrou: "pacientka špinavá, pomočená, dezorientovaná, vykrikuje, chce odísť, neschopná podpisu, nájdená aj na zemi, vyprázdňuje sa do umývadla, strháva si plienku...". To sú citácie zadekurzované ošetrujúcou sestrou a ktoré Dr. G. ani Dr. W. pri "podrobnom štúdiu dokumentácie" v rámci odvolania neuviedli; pritom sa popiera relevantnosť kvantitatívnych a kvalitatívnych porúch vedomia počas všetkých hospitalizácií a lekármi zadekurzované paranoidné bludy, ktoré sú prejavom porúch myslenia počas druhej hospitalizácie zo dňa 16. a 17.10.2007 (2 dni pred spísaním závetu!) znalec Dr. W. bagatelizuje, lebo sú "bez bližšej špecifikácie". Pojem zastreté vedomie pri výpovedi považoval znalec za kvantitatívnu poruchu vedomia... S "nezištnosťou" Dr. G. má jeho rodina dlhodobé skúsenosti, keď v rámci reštitúcií sa pokúsila pripraviť jeho mamu (svoju krstnú matku) o majetkový podiel; viedol sa dlhoročný súdny spor, ktorý ju absolútne eliminoval z ich rodinného kruhu; mamu psychicky terorizoval tento spor niekoľko rokov a až v záverečnej fáze života rodičov a jeho sestry, keď sa u nich prejavili psychické zmeny vyplývajúce z veku a ochorení a keď mama bola už psychicky v takom stave, že sa nepamätala, že vôbec nejaký spor v rodine bol, začala sa opäť objavovať (počas jeho neprítomnosti) v ich rodine. Aj tento spor má zo strany Dr. G. obdobný charakter; pomocou lží, poloprávd a fabulácií sa snaží presvedčiť súd o existenčnej závislosti nebohej sestry od nej a jej syna. Dr. G. sa snaží účelovo poukazovať na jeho údajnú emočnú autentickosť vo vzťahu k sestre, pritom zneužila skutočnosť, že s rodinou žije mimo republiku a ako plne zamestnaný neurochirurg na Univerzitnej klinike v F. s nemalým stupňom zaťaženia a zodpovednosti (vo vzdialenosti cca 300 km) znamenala pre neho osobná prítomnosť v N. minimálne dvakrát do mesiaca značnú organizačnú záťaž, ktorú však rád absolvoval; okrem denného telefonického kontaktu v rámci možností, pravidelných návštev a ekonomickej podpory zabezpečil aj pomoc zapojením rodiny a známych žijúcich v N.. Tiež bol v spojení s lekármi počas všetkých troch hospitalizácií (a nie ako uvádza klamlivo Dr. G. až počas tretej, záverečnej). Závet považuje za podvod, pre vznik ktorého boli vytvorené podmienky tragickými okolnosťami života zosnulej sestry v terminálnej fáze jej smrteľného ochorenia (údajný podpis závetu 19.10.2007 pri poruchách vedomia a pri smrteľnom ochorení); tieto okolnosti Dr. G., aj v prípade formálnej vierohodnosti závetu, účelovo zneužila. 20. Žalobca v odvolacej replike sa nestotožnil so znižovaním významu "Žiadanky na vyšetrenie PSYCHIATRICKÉ KONZÍLIUM" zo dňa 17.10.2007, pretože je základom pre konziliárne vyšetrenie poručiteľky. V žiadnom prípade nepokúša navodiť nejakú krimi atmosféru, len sa pozastavil na tom, že v zdravotnej dokumentácii na hematológii sa tento závažný doklad nenachádzal. Odpoveď psychiatrického konzília je v celosti prevzatá a je súčasťou prepúšťacej správy zo dňa 18.10.2007; ako uviedol v odvolaní, iniciátorkou výkonu psychiatrického konziliárneho vyšetrenia bola práve jeho matka. Znova vyvstáva otázka, prečo práve žalovaný ako brat pri návštevách dňa 16. a 17.10.2007 presvedčený o tom, že jeho sestra bola v rozhodnom čase duševne chorá, nežiadal o konziliárne vyšetrenie? Pretože vedel, že bola duševne zdravá a pevne rozhodnutá neliečiť sa. Žalovaný si ďalej neuvedomuje, že znalec Dr. Droba potvrdil pri svojej výpovedi, že dostal kompletný spis od žalobcu, vrátane všetkých znaleckých posudkov (listinných dôkazov, ako i posudok MUDr. Eleny Mokrášovej). Nebolo mu známe, odkiaľ žalovaný čerpal informácie, že poručiteľka mala poruchy vedomia počas celého obdobia hospitalizácie, pretože takéto informácie sa v zdravotnej dokumentácii z prvých dvoch hospitalizácií nenachádzajú; tak ako aj znalkyňa MUDr. Elena Mokrášová, tak aj žalovaný neadekvátne upriamuje pozornosť na tretiu, poslednú, avšak už irelevantnú hospitalizáciu. V konečnom štádiu, u lôžka poručiteľky sa v deň smrti stretli žalovaný s manželkou a matkou žalobcu. Podrobnosti o tomto stretnutí podrobne opisuje jeho matka; poručiteľka bola zorientovaná v čase a v priestore, len k bratovi a ku švagrinej sa správala veľmi odmerane. Je zarážajúce, ako žalovaný podrobne popisuje, v akom stave sa nachádzala jeho nebohá sestra pri nástupe na poslednú, irelevantnú, hospitalizáciu, a to bez kúska úcty k nej. Zdôraznil, že v tieto dni mal poručiteľku na starosti jej priateľ Ing. O. O., pretože matka žalobcu bola na hroboch vo svojej rodnej obci. Matka žalobcu zanechala poručiteľku čistú, v dobrej kondícii, zásobenú jedlom a pokojnú, pričom si denne niekoľkokrát telefonovali; ten náhly zlom bol neuveriteľne nepredvídateľne rýchly a prekvapivý. Nerozumel, prečo žalovaný neustále tvrdí, že matku žalobcu rodina A. eliminovala, lebo to nie je pravda, avšak je pravdou, že istý čas neboli dobré vzťahy medzi rodinou A. a matkou žalobcu, ale všetko sa dalo časom do poriadku v rámci mimosúdnej dohody a žalobca s matkou obnovili návštevy, ktoré boli sporadické. Vzťahy sa zintenzívnili po smrti otca žalovaného v auguste 2004, keď zostali matka a dcéra (poručiteľka) bezmocné a osamelé; obe boli v tom čase zdravé, zomreli v roku 2007. Matka žalobcu nikdy netvrdila a nepresviedčala súd prvej inštancie, že ako jediná mala k poručiteľke pozitívny vzťah; naopak, ešte aj priamo na pohrebe matka žalobcu poďakovala menovite ľuďom, ktorí pomáhali poručiteľke, no brat poručiteľky v tomto výpočte menovaný nebol. Je aj pravdou, že žalovaný navštevoval matku, o ktorú sa starala poručiteľka, raz za 2 až 3 týždne a často, skoro denne, telefonoval. Vždy však spával v O., kde žil jeho svokor a kde chodili ako rodina na víkendy. Taktiež je pravdou, že žalovaný bol v kontakte so svojou rodinou z otcovej strany, ktorá pomáhala poručiteľke a jej matke. Zásadný obrat nastal po smrti matky žalovaného, keď žalovaný na druhý deň po pohrebe doslova vyhodil z bytu svoju sestru s mesačnou lehotou a deň pred pohrebom jej odpojil telefón; tento deň po pohrebe bol aj posledným dňom, kedy sa súrodenci videli a počuli a to až do 16.10.2007. Žalovaný, hoci vedel, že sestra je v nemocnici od noci 05.11.2007, prišiel až tesne pred smrťou. Pokiaľ by žalovaný počas choroby svojej sestre venoval toľko dní, koľko strávil doteraz na pojednávaniach (a to zásadne v pracovných dňoch), tento spor by neexistoval. Dodnes spolu so svojou matkou nepochopili, prečo ich žalovaný neoslovil, nepožiadal o pomoc a spoločne nespolupracovali tak, aby poručiteľka mohla odísť v pokoji; svedčí to iba o jednom, že nemal záujem. Bol presvedčený, že práve návšteva žalovaného v dňoch 16. až 17.10.2007 v nemocnici, kedy ju naposledy znevažoval, bola definitívnym dôvodom k tomu, že poručiteľka sa rozhodla urobiť poriadok vo svojich majetkových veciach zmierená s tým, že sa liečiť nedá. Dodatočne predložený doklad "Žiadanka na vyšetrenie: PSYCHIATRICKÉ KONZÍLIUM" zo dňa 17.10.2007 a následná odpoveď na otázku: psychická porucha? je dokladom významným, ktorý vrhá jasné svetlo na duševné zdravie poručiteľky a ani sa len neuvažuje o nejakom "zastretom vedomí" alebo o zastretom vedomí. 21. Žalovaný v odvolacej duplike konštatoval, že žalobca neustále opakuje tú istú zmes poloprávd, lží a fabulácií; najnovšie indikujú psychiatrické vyšetrenia nie lekári na oddeleniach nemocníc, ale návštevníci pacientov, resp. lekári konajú na základe doporučení návštev pacientov. Je pozoruhodné, že Dr. G. aj so žalobcom presne vedia, čo vedel alebo nevedel alebo čo mal urobiť. Ako brat a lekár, ktorý sa 40 rokov zaoberá posudzovaním stavu vedomia na profesionálnej úrovni, mal vyzývať lekárov k realizácii psychiatrického vyšetrenia, ktorého význam vzhľadom na ochorenie nebohej bol irelevantný. Lekári sami indikujú vyšetrenie a nepotrebujú k tomu Dr. G., žalobcu a dokonca ani neho. Nepredpokladal, že Univerzitná nemocnica zamestnáva lekárov, ktorí potrebujú poradiť od Dr. G.. Znalci z odboru psychiatrie (súdom ustanovená Dr. Mokrášová, ale aj Dr. Kastner, prednostka Forenzného psychiatrického oddelenia Keplerovej univerzity v Linzi, znalkyňa z Psychiatrickej kliniky UK v Bratislave Dr. lzáková, ako aj znalkyňa Dr. Mészárosová) prehodnocovali aj dôkaznú hodnotu psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17.10.2007 a došli k záverom, ktoré rešpektoval súd prvej inštancie v svojich dôsledkoch aj v napadnutom rozsudku. Žiadanka na vyšetrenie len dopĺňa chorobné príznaky, pričom nenadradzuje písomný dokument o psychiatrickom vyšetrení. Chápal, že Dr. G. aj žalobca chcú prísť s niečím novým, aby odôvodnili opodstatnenosť; novoobjavená žiadanka je však z hľadiska uvedeného absolútne irelevantná. Podstatná na nej je však skutočnosť, že bola vôbec vystavená (prečo asi...) a cieľom vyšetrenia nebolo posúdenie k spôsobilosti na právne úkony, čo je zásadne iná kategória posudzovania. Existencia žiadanky nič nemení na psychiatrických záveroch, ktoré už súd prvej inštancie prehodnocoval. Trvalé zdôrazňovanie irelevantnosti tretej hospitalizácie (čo je neakceptovateľné, nakoľko nasledovala cca 2 týždne po druhej hospitalizácii a pritom nebohá nebola vôbec kauzálne liečená), nemôže ovplyvniť záver znalkýň z odboru psychiatrie a ani znaleckého posudku Dr. Mokrášovej (súdom ustanovenej), o ktorý sa predovšetkým opiera napadnutý rozsudok; veď nielen počas tretej, ale aj počas druhej hospitalizácie sú jasne zaznamenané kvantitatívne a kvalitatívne poruchy vedomia. A že záznamy sú prítomné, na to je potrebné mať základné znalosti z psychopatológie porúch vedomia; keď Dr. W. považuje zastreté vedomie ako údaj o kvantitatívnej poruche vedomia a zadekurzované paranoidné bludy (výraz porúch myslenia) ako irelevantný, je náročné vôbec diskutovať na tejto úrovni o relevancii záznamov v zdravotnej dokumentácii; a to sa pritom pohybujeme len v rovine psychiatrie a nie v rovine hematoonkologickej, ktorú nemožno ignorovať a ktorá má priamu súvislosť s psychickými zmenami. Tieto skutočnosti Dr. G. a žalobca asi nedokážu alebo nechcú chápať. Súdom prvej inštancie ustanovená znalkyňa Dr. Mokrášová jasne konštatovala, že nebohá trpela somatogénnou duševnou poruchou v období od diagnostikovania somatickej choroby (12.9. 2007) až do jej letálneho vyústenia dňa 8.11.2007. Akcentoval, že Dr. G. spolu so žalobcom vystupujú v úlohe arbitrov morálky; Dr. G. vstúpila ako charakteropat do ich rodiny v období reštitúcií, keď sa pokúsila obrať matku (svoju krstnú matku) o majetok. Mal pochopenie, že žalobca nerozumie, prečo vlastne bola jeho matka ich rodinou eliminovaná, nakoľko podobné praktiky uplatňuje teraz on a zo aj za asistencie svojej pani matky. 22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len "C.s.p."), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 23. V posudzovanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania dedičstva, ktoré nadobudol ako dedič poručiteľky PhDr. Mgr. W. A. (jeho sestry), zomrelej 8.11.2007 na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D/697/2007, Dnot 1/2008, zo dňa 29.4.2008, právoplatným dňa 29.4.2008, vydaným v konaní pred notárkou JUDr. Helenou Hrušovskou, ako aj dedičstva nadobudnutého po poručiteľke Ing. N. A. (jeho matke), zomrelej dňa 27.7.2007, na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 31D/787/2007, Dnot 99/2007, zo dňa 8.9.2008, právoplatným dňa 8.9.2008. 24. Existenciu dedičského titulu osvedčoval žalobca závetom a listinou o vydedení, ktoré zriadila pre prípad svojej smrti poručiteľka PhDr. Mgr. W. A. dňa 19.10.2007 (originál na č.l. 170 spisu); jedná sa o alografný závet, pretože ho poručiteľka nenapísala vlastnoručne, ale je napísaný na stroji (počítači); tento je vlastnoručne podpísaný poručiteľkou pred dvomi svedkyňami P. N., nar. 17.5.1930 a JUDr. O. D., nar. XX.X.XXXX, ktoré súčasne prehlásili, že poručiteľka pred nimi túto listinu vlastnoručne podpísala a výslovne prejavila, že je to jej posledná vôľa. 25. Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti (mortis causa). Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom. Pre výklad prejavu vôle platí aj pri závete pravidlo vyjadrené v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Závet musí poručiteľ urobiť osobne, jeho zastúpenie, či už zákonným zástupcom alebo splnomocnencom, je pri tomto právnom úkone vylúčené. Pre platnosť závetu sa vyžaduje splnenie podmienok § 37, § 38, § 40 ods. 1, ako aj špecifických podmienok podľa ustanovenia § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka. 26. Neplatnosť právnych úkonov je upravená v ustanovení § 37 a 38 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje nepochybné zistenie, že účastník tohto právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo nedokáže svoje konanie ovládnuť, alebo že takýto právny úkon bol urobený v duševnej poruche, ktorá robí osobu na tento právny úkon neschopnou, pričom stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Absolútne neplatný je teda aj právny úkon ktorý urobila osoba v duševnej poruche (dokonca iba prechodnej) ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) tejto osoby na urobenie právneho úkonu. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť aj dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osnova nespôsobilá len na práve urobený právny úkon V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, psychiatrie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche. So zreteľom na to, že stačí aj prechodná duševná choroba, pozornosť treba venovať aj tomu, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla). Nedostatok spôsobilosti na právne úkony (judikovanej alebo faktickej) v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. 27. Pretože žalovaný od počiatku sporu namietal absolútnu neplatnosť poručiteľkou zriadeného závetu a listiny o vydedení, súd prvej inštancie nariadil na posúdenie otázky zásadnej pre rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti tohto právneho úkonu - a to na zistenie, či 1/ poručiteľka trpela v období spísania závetu dňa 19.10.2007 nejakou duševnou poruchou, prípadne inou poruchou, ktorá by z medicínskeho hľadiska mala vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony, konkrétne spísanie závetu a listiny o vydedení dňa 19.10.2007 a 2/ vzhľadom na stanovenú medicínsku diagnózu akútna myeloblastová leukémia bola poručiteľka schopná dňa 19.10.2007 posúdiť a rozpoznať (pochopiť) význam a následky svojich právnych úkonov, konkrétne spočívajúce v disponovaní so svojim majetkom pre prípad smrti v závete a listine o vydedení, znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (§ 127 O.s.p. účinného do 30.6.2016); uznesením č.k. 25C/63/2011-324, zo dňa 6.7.2015 v spojení s uznesením č.k. 25C/63/2011-332, zo dňa 27.8.2015, poveril vykonaním znaleckého posúdenia znalkyňu MUDr. Elenu Mokrášovú. 28. Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanej veci mal súd prvej inštancie urobiť záver o nespôsobilosti poručiteľky zriadiť závet pre duševnú poruchu a táto osoba nemôže predstúpiť pred súd a nemôže sama brániť svoje právo, resp. vyjadriť sa k prejavu svojej vôle, a nemôže byť už vyšetrená znalcami, je nevyhnutné, aby znalecký posudok nebol jediným dôkazom, na ktorom súd prvej inštancie postaví uvedený záver; rešpektujúc ochranu základného práva zaručeného článkom 14 Ústavy SR nemožno v zásade len na základe znaleckého posudku dospieť k presvedčivému záveru o nespôsobilosti poručiteľky zriadiť závet. Závery znaleckého posudku konštatujúceho duševnú poruchu poručiteľa, pre ktorú nebol schopný zriadiť závet, t.j. rozpoznať následky tohto právneho úkonu a zodpovednosť za ne, totiž musia vychádzať aj z posúdenia ďalších skutkových zistení; ide najmä o zistenia, ako sa poručiteľ v čase zriadenia závetu skutočne choval a ako sa prejavoval v styku s ľuďmi. 29. Uvedeným postupom sa dôsledne riadil aj súd prvej inštancie, ktorý v konaní najskôr vypočul žalobcu (na 1. pojednávaní dňa 20.5.2013), žalovaného (na 2. pojednávaní dňa 9.9.2013), a potom svedkyňu JUDr. S. G. (na 3. pojednávaní dňa 3.2.2014), JUDr. O. D. a P. N. (na 4. pojednávaní dňa 26.3.2014), Ing. O. O. V. M. S. (na 5. pojednávaní dňa 29.9.2014) a až následne na základe návrhu žalobcu prednesenom už na pojednávaní dňa 9.9.2013, odročil v poradí 5. pojednávanie na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania; v spise sa ku dňu nariadenia znaleckého dokazovania nachádzali aj čestné prehlásenia Ing. R. Y., CSc. (č.l. 131 spisu) a M. S. (č.l. 136 spisu). Z obsahu zápisníc o týchto pojednávaniach vyplýva, že (okrem žalobcu, ktorý o okolnostiach spísania závetu nemal vedomosť, nakoľko o závete a listine o vydedení sa dozvedel až od jeho matky v roku 2010) k osobe poručiteľky, jej životu ako aj okolnostiam spísania záveru a listiny o vydedení sa konkrétne vyjadrovali svedkyne navrhnuté žalobcom a to JUDr. S. G., JUDr. O. D., P. N. (aj v samostatnom písomnom svedectve); žalovaný, Ing. O. O. a M. S. (navrhnuté žalovaným) sa vyjadrovali iba k osobe poručiteľky a jej životu, nakoľko o spísaní závetu a listiny o vydedení nemali vedomosť. 30. Nebolo možné sa stotožniť s úvodnou námietkou žalobcu v odvolaní, že opätovným nevypočutím svedkov P. N., M.. O. D.G., Ľ. W. a JUDr. S. G. a nevysporiadaním sa s písomnými svedeckými výpoveďami svedkýň P. N., M.. O. D., Ľ. W., M.. S. G.ozovej a Ing. Ľ. M., súd prvej inštancie nedostatočne nezistil skutkový stav veci; ako už odvolací súd vyššie uviedol, zistenie rozhodujúcich skutkových okolností týkajúcich sa platnosti či neplatnosti právneho úkonu nachádza svoje ťažisko v znaleckom dokazovaní, nakoľko ide o posúdenie skutočností, na ktoré sa vyžadujú odborné znalosti a preto znalec má mať k dispozícii dostatočné penzum informácií o skutočnostiach, ktoré nemožno zistiť výlučne zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, avšak môžu mať význam pre celkové znalecké posúdenie. Bolo preto na žalobcovi, aby do okamihu nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré sám navrhoval už 9.9.2013, spis obsahoval všetky potrebné svedectvá osôb (ktoré v tom čase nesporne poznal) z okolia poručiteľky, o ktorých súd prvej inštancie ani znalec prirodzene nemôžu mať vedomosť; žalobca na pojednávaní dňa 29.9.2014, ktoré súd prvej inštancie odročil na neurčito ani nenavrhoval vypočutie ďalších svedkov. Nedôvodnou je preto aj jeho námietka, že znalecké dokazovanie nariadené súdom prvej inštancie bolo predčasné, keďže z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že svedkyne prítomné pri spísaní závetu a listiny o vydedení, t.j. svedkovia, ktorých žalobca do času nariadenia znaleckého dokazovanie považoval za potrebné vypočuť, aj boli súdom prvej inštancie riadne vypočutí. 31. Napriek tomu, že žalobca disponoval znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. Mokrášovou od 11.1.2016, ktorého správnosť primárne aj v spojitosti so svedeckými výpoveďami ním navrhnutých svedkov namieta, tak až 7.9.2017 (teda po viac ako 1,5 roku) doručil súdu prvej inštancie písomné svedectvo jeho matky JUDr. S. G. (ktorá toho času už bola opäť jeho právnou zástupkyňou) a až po ukončení výsluchu znalkyne MUDr. Mokrášovej na pojednávaní dňa 7.9.2017 navrhla táto právna zástupkyňa žalobcu opätovné vypočutie svedkýň D., N. a vypočutie svedkyne W. (ktorá sa starala o psa poručiteľky a mala ju poručiteľka po 19.10.2007 dvakrát navštíviť); dodatočné písomné svedectvá P. N. V. M.. O. D. (obe zo dňa 29.3.2017), Ľ. W. (zo dňa 3.1.2018), Ing. Ľ. M. (zo dňa 4.4.2017) boli súdu prvej inštancie predložené až dňa 11.1.2018 (po dvoch rokoch od doručenia žalobcovi znaleckého posudku MUDr. Mokrášovej). Naviac písomné svedectvo Ľ. W. v prevažnej miere hodnotí osobu žalovaného a právnej zástupkyne žalobcu JUDr. G. a písomné svedectvo Ing. Ľ.X. M. neobsahuje bližšie informácie o živote a osobe poručiteľky. 32. Postup žalobcu ako strany sporu, ktorý až po vypočutí znalkyne MUDr. Mokrášovej, navrhol opätovne vypočuť už v konaní vypočutých svedkov alebo vypočutie nových svedkov a nevykonanie týchto dôkazov namieta v spojitosti s úplnosťou skutkových zistení, tak možno hodnotiť ako účelový, pričom je potrebné súčasne a opätovne zdôrazniť, že tieto dôkazy mohli byť v konečnom dôsledku iba podpornými k znaleckých zisteniam majúcich pre celkové zistenie skutočného (fyzického a psychického) stavu poručiteľky rozhodujúci význam; ich vykonanie (po znaleckom dokazovaní) by nesporne nemohlo vniesť do duševného stavu poručiteľky jasno, ako to tvrdí žalobca v odvolaní, keďže by šlo vždy o laické výpovede a znalkyňa MUDr. Mokrášová (ako už bolo uvedené vyššie) disponovala v čase podania znaleckého úkonu, ako aj pri následnej výpovedi na pojednávaní 7.9.2017, podstatnou masou svedeckých výpovedí osôb navrhnutých žalobcom, ktoré boli pri podpise závetu a listiny o vydedení, ako aj mali vedomosti o osobe a živote poručiteľky. 33. Hodno v súvislosti týchto námietok žalobcu v odvolaní upriamiť pozornosť na výpoveď znalkyne MUDr. Mokrášovej na pojednávaní dňa 7.9.2017, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 58/2015 mala k dispozícii dokumentáciu súdneho spisu a zdravotnú dokumentáciu poručiteľky; súdny spis bol obsiahly, mal niekoľko 100 strán a nebolo možné do znaleckého posudku rešeršovať všetky skutočnosti a výpovede, ktoré boli súčasťou spisu a preto sa v znaleckom posudku obmedzila iba na tie výpovede, ktoré boli pre posúdenie podstatné. Konštatovala, že posudzovať duševný stav mŕtvej osoby je problematické a to najmä preto, že svedecké výpovede sú často protichodné, málo hodnoverné a obsažné pre znalca k posúdeniu duševného stavu; ťažiskom pre posúdenie poručiteľky preto bola zdravotná dokumentácia. Taktiež sa znalkyňa vyjadrila ku dňu 19.10.2007, kedy sa mala poručiteľka osobne dostaviť do kancelárie právnej zástupkyne žalobcu, čo vysvetlila tým, že poručiteľka bola do 18.10.2007 liečená v nemocnici, boli jej podávané antibiotiká a ďalšia adekvátna liečba, tak ju "postavili na nohy" a je možné, že v takomto stave bola schopná sa dostaviť do jej kancelárie; pokiaľ však ide o úsudok, tento ju absolútne diskvalifikoval na právne úkony, dokázala vykonávať len základné funkcie spojené s hygienou, oblečením a podobne; v takomto stave je človek labilný a náchylný k aktivitám, ktoré by predtým nevykonal; poručiteľka bola schopná bežne fungovať, avšak nedokázala uskutočniť zložitejšie posúdenie, pretože v tomto čase porucha jej duševného stavu bola trvalá v dôsledku poškodenia mozgu. 34. Prejednávaná vec vyžadovala vykonanie dokazovania za účelom poznania skutočností, ku ktorých zisteniu sú nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti; odbornými znalosťami sa rozumejú iné znalosti, než znalosti práva a iné znalosti a skúsenosti, než ktoré sudcovi dáva všeobecná skúsenosť. Aj takýto znalecký dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 191 C.s.p. Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel, pretože pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov, okrem znaleckého, môže súd hodnotiť ich obsah preto, že ich obsah je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom dôkaze hodnotí súd vierohodnosť osoby znalca a logickosť správ, ktoré súdu podáva. Pri iných dôkazných prostriedkoch hodnotí súd tieto priamo, bezprostredne, ale zo znaleckého posudku súd hodnotí dôkaz len napriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho odôvodnenie je logické a či znalec prihliada na všetko, čo mu bolo na posúdenie predostrené. Nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takého hodnotenie mu chýbajú potrebné a náležité preukázané odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom teda môže spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný a či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádza zo zistených skutočností; ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca. 35. Žalobca v odvolaní vyslovuje voči znaleckému posudku MUDr. Eleny Mokrášovej námietky práve z hľadiska odboru, pre ktorý bola znalkyňa ustanovená, keď spochybňuje závery ňou vypracovaného znaleckého posudku o tom, že poručiteľka dňa 19.10.2007 nebola schopná vykonávať závažné právne úkony, nebola schopná pochopiť význam a dopad svojho konania (závažné právne úkony), tvrdiac, že psychiatrické konziliárne vyšetrenie dňa 17.10.2007 konštatovalo, že stav poručiteľky je v úrovni osobnostnej štruktúry, hyper-kompenzácia, teda žiadna psychická porucha u poručiteľky zistená nebola; až tretia hospitalizácia, kedy bol už závet spísaný, vykazuje zmeny v psychike poručiteľky, čo už bolo, ale v tom čase a rozsahu jej ochorenia plne pochopiteľné; samotné ochorenie neurobilo poručiteľku nespôsobilou, pretože pri prepustení dňa 18.10.2007 mala také hodnoty, ktoré oprávňovali lekárov prepustiť ju z nemocnice; poručiteľka si plne uvedomovala následky svojho rozhodnutia neliečiť sa, inak by ju nikto predsa z nemocnice neprepustil; poručiteľka bola v realite, pri plnom vedomí, nebola ani zmätená, čoho dôkazom je výsledok psychiatrického konzília ako aj podpísanie reverzu, ako plnohodnotného právneho úkonu, v tento deň. Nesporne tu ide o neprípustné hodnotenie znaleckého posudku MUDr. Eleny Mokrášovej po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bola ako znalkyňa ustanovená; pre takéto hodnotenie však nemá strana sporu ani súd potrebné odborné znalosti, a preto ani v tomto smere znalecký posudok nepodlieha hodnoteniu súdom. 36. Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie nenariadil v spore kontrolné znalecké dokazovanie napriek odlišným záverom znaleckých posudkov vypracovaných MUDr. Mokrášovou a MUDr. Drobom, odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok upravuje v § 207 ods. 3 C.s.p., že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Vypracovanie revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy najmä tam, kde súd bude mať pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku; tieto pochybnosti môžu byť určite vyvolané aj predložením listinného dôkazu - posudku znalca, vypracovaného mimo konania, avšak vždy bude záležať na konkrétnej situácii a na úvahe súdu, či (spravidla po vypočutí ustanoveného znalca) bude mať pochybnosti za odstránené. Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie za účelom odstránenia vytýkaných rozporov v znaleckých posudkoch MUDr. Mokrášovej a MUDr. Drobu, ktorých závery sú odlišné, dôsledne, nakoľko na pojednávaní dňa 7.9.2017 vypočul znalkyňu MUDr. Mokrášovú a dňa 16.2.2018 MUDr. Drobu; zároveň sa detailne venoval tým nedostatkom, ktoré môžu oslabovať vierohodnosť a úplnosť znaleckého skúmania týchto znalcov a ktoré v napadnutom rozsudku podrobne vysvetľuje. Správne konštatoval, že znalecký posudok MUDr. Drobu z formálnej stránky nie je súkromným znaleckým posudkom v zmysle 209 C.s.p. a preto ho hodnotil ako listinný dôkaz, ktorému dôvodne vytýkal, že z neho bez pochybností nevyplýva, aké podklady tvorili základ jeho znaleckého skúmania a tým aj autentickosť dielčích odborných tvrdení v znaleckom posudku, nakoľko v ich súvislosti znalec odkazoval na nemenovaných odborníkov, s ktorými vec konzultoval, pričom tieto nedostatky neboli odstránené ani výsluchom znalca na pojednávaní. 37. Práve komplexnosť znaleckého posúdenia a logické odôvodnenie znaleckých záverov svedčia v prospech posudku vypracovaného v konaní MUDr. Mokrášovou, teda, že poručiteľka trpela somatogénnou duševnou poruchou v období od diagnostikovania somatickej choroby dňa 12.9.2007 až do jej letálneho vyústenia dňa 8.11.2007; somatogénna duševná porucha bola u poručiteľky podmienená fyzickým (somatickým) onkologickým ochorením, a to predovšetkým v terminálnom (konečnom) štádiu tejto závažnej telesnej onkologickej choroby, kedy sa do popredia dostala extrémna anémia a febrility s následnou hypoxiou mozgu, stavy chorobného schudnutia, teda malnutrície (nedostatočnosti výživy) a dehydratácie (chýbanie dostatku tekutín v organizme) boli sprevádzané dezorientáciou, bradypsychizmom, inkoherentným, zabiehavým myslením, vzťahovačnosťou až paranoidnými bludmi, extrémnou slabosťou a únavou. Poručiteľka v deň podpísania závetu a listiny o vydedení 19.10.2007 nebola schopná vykonávať závažné právne úkony, nebola schopná pochopiť význam a dopad svojho konania z dôvodu uvedenej duševnej poruchy pri závažnom somatickom ochorení, pričom u poručiteľky neprichádzal do úvahy lucídny interval, pretože boli porušené jej psychické funkcie a kognitívne funkcie boli záporné. Schopnosť poručiteľky byť v realite a posudzovať realitu bola permanentne narušená; išlo o ťažkú duševnú poruchu a trvalú absenciu kognitívnych funkcií, čo súviselo s dlhodobou hypoxiou mozgu, v dôsledku ktorej došlo k trvalému organickému poškodeniu mozgu, čo sa prejavovalo v jej myslení, v neschopnosti posúdiť realitu a uvedené malo vplyv aj na jej intelekt. Odvolací súd je tiež názoru, že skúmanie duševného stavu poručiteľky má svoje opodstatnenie iba z hľadiska celého obdobia od prvej hospitalizácie poručiteľky dňa 12.9.2007 až do jej smrti dňa 8.11.2007 a nie izolovane prisudzovať väčší význam jej prepusteniu na negatívny reverz z druhej hospitalizácie dňa 18.10.2007, teda, že ak bola spôsobilá podpísať reverz, musela byť právne spôsobilá aj na zriadenie závetu dňa 19.10.2007, pričom zdôvodnenie znalkyne MUDr. Mokrášovej k jej prepusteniu z hospitalizácie tým, že pacientka dlhodobo odmietala liečbu, avšak nebola psychotická a neohrozovala svoje okolie, je vskutku logické, pričom v zdravotnej dokumentácii uvedenú prítomnosť paraniodných bludov poručiteľky v dňoch 16. a 17.10.2007 konštatoval aj znalec MUDr. Droba, ktorý im však neprisudzoval význam, nakoľko boli bez bližšieho vysvetlenia; výsledky konziliárneho vyšetrenia zo dňa 17.10.2007, ktoré síce nekonštatovalo duševnú poruchu poručiteľky (hoci s takým predpokladom bolo nariadené), je potrebné vnímať v súvislosti s akceptáciou prepustenia z hospitalizácie na negatívny reverz, ktorého sa opakovane dožadovala. 38. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu vychádzajúcej zo skutočnosti, že znalec MUDr. Droba dňa 6.4.2018 (t.j. až po vyhlásení napadnutého rozsudku) nahliadol do zdravotnej dokumentácie poručiteľky v zdravotníckom zariadení, a ktorá sa odvoláva na pripojené vyjadrenie znalca k napadnutému rozsudku a získanie listiny zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky "Žiadanka na vyšetrenie "Psychiatrické konzílium" zo dňa 17.10.2007, cielená otázka: psychická porucha?", odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o uplatnenie novôt v odvolacom konaní. Odvolací súd poznamenáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku (§ 149 C.s.p.), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti. Žalobca však v podanom odvolaní však nekonkretizuje dôvod uplatnenia novoty v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p. a tiež neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré tento dôkaz a prostriedky procesnej obrany nemohol použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny. Odvolací súd tak na uvádzanie nových skutočností a predkladanie nových dôkazov neprihliadol. 39. S ohľadom na právnu argumentáciu a dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že úvahy súdu prvej inštancie v prejednávanej veci neboli ľubovoľné, ale vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedali skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenie a závery súdu prvej inštancie neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, a ani v rozpore s formálnou logikou. S poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k posúdeniu nespôsobilosti poručiteľky PhDr. Mgr. W. A. na vykonanie právneho úkonu spísania závetu a listiny o vydedení dňa 19.10.2007 neboli žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech žalobcu. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalobca poukazoval vo svojom odvolaní a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).