Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/150/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112204649 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1112204649.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Mazars Tax k.s., so sídlom Europeum Business Center, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 35 951 010, zastúpeného Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: GIROD MEDIAS, akciová spoločnosť podľa francúzskeho práva, so sídlom 894 00 Bellefontaine, Francúzska republika, zapísaná v registri obchodu a spoločností Lons - le - Saunier pod č. B 377 704 580, zastúpeného NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 874 465, o zaplatenie 5.562,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/32/2012-150 zo dňa 17.01.2019 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/32/2012-208 zo dňa 21.03.2019 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/32/2012-150 zo dňa 17.01.2019 o d m i e t a . II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 32Cb/32/2012-208 zo dňa 21.03.2019 mení tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/32/2012-150 zo dňa 17.01.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozhodol dňa 17.01.2019 rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, č. k. 32Cb/32/2012-150, ktorým žalobu, doručenú dňa 13.02.2012 zamietol (výrok I) a žalovanému priznal právo na náhradu 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok II). 2. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 183, § 278 a § 279 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a uviedol, že na pojednávanie, nariadené Okresným súdom Bratislava I na deň 17.01.2019 sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili, hoci naň boli predvolaní elektronicky. Doručenie predvolania na predmetné pojednávanie má súd prvej inštancie preukázané do vlastných rúk s fikciou doručenia. Žalobca bol o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie riadne poučený v poučení, ktoré mu bolo doručené spolu s predvolaním na pojednávanie. Nakoľko žalobca svoju neúčasť na uvedenom pojednávaní neospravedlnil a právny zástupca žalovaného navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie na strane žalobcu, súd postupujúc podľa cit. zákonných ustanovení rozhodol kontumačným rozsudkom. 3. Proti uvedenému rozsudku uplatnil žalobca v zákonnej lehote súbežne oba prostriedky nápravy - odvolanie v zmysle § 356 písm. b) C.s.p., aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 C.s.p.. 4. V odvolaní žalobca uviedol, že neboli splnené podmienky pre vydanie predmetného rozsudku, nakoľko sa na pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie uvedeným spôsobom rozhodol, dostavil len s niekoľkominútovým meškaním, svoju náhodnú neprítomnosť ospravedlnil pred pojednávaním a uvedenú skutočnosť aj relevantným spôsobom preukázal (výpisy hovorov). Splnenie zákonných podmienok, na základe ktorých je možné rozhodnúť kontumačným rozsudkom v zmysle § 278 C.s.p. musí byť kumulatívne, čo v danom prípade podľa žalobcu nenastalo, pričom ani prípadné kumulatívne splnenie zákonných podmienok nie sú dostatočným dôvodom pre takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože žalobou uplatnený nárok je celkom zjavne odôvodnený. Z obsahu žaloby nie je sporné poskytnutie fakturovaných služieb, ale ich suma a aktívna legitimácia žalobcu. Predmetné súdne konanie prebieha 7 rokov a namiesto neodkladného vyriešenia otázky aktívnej legitimácie, absencia ktorej je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd prvej inštancie pre krátke meškanie žalobcu a jeho právneho zástupcu z dôvodu omylu dal prednosť forme nad obsahom, čo znamená popretie ústavných práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 Ústavy a popretie princípov právneho štátu v zmysle čl. 1 Ústavy. Skutočnosť, že žalobca prehliadol novú adresu, kde bolo nariadené pojednávanie, v dôsledku čoho naň meškal a o čom zároveň informoval súd prvej inštancie ihneď po zistení omylu, nie je zákonom aprobovaným dôvodom na vydanie tohto druhu rozhodnutia. Rovnako tak z dôvodu, že z priebehu predmetného pojednávania nebol vyhotovený zvukový záznam, neboli podľa žalobcu splnené všetky podmienky na riadne vykonanie pojednávania a jedná sa o takú vadu konania, intenzita ktorej má za následok porušenie práv sporovej strany na poskytnutie súdnej ochrany. Žalobca zároveň zdôraznil, že žalovaná strana sporu mala vedomosť o tom, že sa žalobca vrátane jeho právneho zástupcu predmetného pojednávania zúčastnia, nakoľko pred pojednávaním prebehla medzi sporovými stranami intenzívna komunikácia ohľadom zabezpečenia tlmočníka vzhľadom na cudziu štátnu príslušnosť štatutárneho zástupcu žalobcu - uvedené vyplýva aj zo samotnej zápisnice z pojednávania. Napriek tomu súd prvej inštancie postupoval v rozpore so známymi skutočnosťami a hoci mohol konať aj v neprítomnosti žalobcu a mohol vykonať navrhované dokazovanie a rozhodnúť o sporných otázkach, rozhodol kontumačným rozsudkom. Žalobca zároveň pre neexistenciu zvukového záznamu z uvedeného pojednávania nemôže overiť, či boli reálne splnené všetky formálne podmienky pre takýto spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie postupoval príliš formálne a nevykonal potrebné dokazovanie, kedy by zároveň musel ustáliť, že žalobcova neprítomnosť na pojednávaní je neúmyselná, vopred ospravedlnená telefonicky a náhodná, a že s poukazom na obsah žaloby a doterajší priebeh súdneho konania na vydanie kontumačného rozsudku nie sú dané podmienky. 5. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 6. Žalovaná strana sporu vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti rozsudku pre zmeškanie žalobcu uviedla, že akékoľvek tvrdenia žalobcu, ktoré sa netýkajú splnenia podmienok pre rozhodnutie súdu prvej inštancie kontumačným rozsudkom, sú v danom prípade irelevantné a odvolací súd by sa nimi zaoberať nemal. Žalovaný poukazuje na to, že rozsudok pre zmeškanie je vzhľadom na právnu úpravu možné napadnúť odvolaním len v prípade, ak podmienky pre jeho vydanie splnené neboli. Prvou podmienkou pre takýto spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostavenie sa na pojednávanie, na ktoré je žalobca riadne a včas predvolaný vrátane poučenia o následkoch nedostavenia sa (a tiež možnosti rozhodnutia uvedeným spôsobom). Žalobca bol prostredníctvom právneho zástupcu na uvedené pojednávanie riadne a včas predvolaný dňa 10.12.2018, pričom v predvolaní naň bolo zároveň jasne uvedené, že sa bude konať na adrese Medená 22 v Bratislave, v pojednávacej miestnosti č. 106. K zmene adresy Okresného súdu Bratislava I došlo v dôsledku presťahovania sa obchodného úseku, pričom o predmetnej skutočnosti bola verejnosť informovaná z viacerých dostupných zdrojov. To, že sa žalobca so svojím právnym zástupcom dostavili v deň pojednávania v dôsledku omylu na adresu Záhradnícka 10 v Bratislave, kde sa doposiaľ uskutočnili všetky pojednávania, je pre posúdenie podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku právne irelevantné. Argument žalobcu o meškaní v trvaní „len 7 minút“, pričom uvedenú skutočnosť zároveň ospravedlnil u zamestnankyne súdu prvej inštancie, nie je podľa žalovaného možné považovať za vážnu okolnosť. Navyše, posúdenie vážnosti jednotlivých okolností je v plnom rozsahu v kompetencií konajúceho súdu a malo by sa jednať o okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov, napr. choroba, úraz, úmrtie v rodine a pod., je teda nepochybné, že podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku boli splnené, nakoľko žalobca sa na pojednávanie nedostavil, o možnosti rozhodnutia predmetným spôsobom bol poučený a svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie prejednávanú vec rozhodol v zmysle § 278 C.s.p.. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne a akékoľvek tvrdenia žalobcu mimo splnenia zákonných podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku nie sú relevantné. Je pravdou, že spor bol iniciovaný pred 7 rokmi, a to žalobou zo dňa 13.02.2012, avšak v predmetnej právnej veci bolo nariadených viacero pojednávaní, na ktorých mal súd prvej inštancie záujem vypočuť osoby navrhované žalobcom. Na pojednávaní, nariadenom na deň 15.01.2018 súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorý bol následne zrušený uznesením č. k. 32Cb/32/2012-136 zo dňa 15.05.2018. Žalovaný sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožnil, nakoľko žalobca je zastúpený advokátskou kanceláriou, v ktorej pôsobí viacero advokátov a advokátskych koncipientov, ktorí sa predmetného pojednávania zúčastniť mohli, avšak žalovaný uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektoval. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na deň 17.01.2019, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol kontumačným rozsudkom, nakoľko žalobca a jeho právny zástupca sa opätovne na pojednávanie nedostavili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je tak nepochybné, že vydanie kontumačného rozsudku nebolo prvým krokom, ktorý súd prvej inštancie v prejednávanej veci zvolil. Žalovaný má za to, že efektívne vedenie právnej veci má byť v záujme žalobcu a rovnako, ak má v spore obstáť žalovaný, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Na margo žalobcom namietaného nevyhotovenia zvukového záznamu z predmetného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalobcu, žalovaný uvádza, že objektívna príčina, akou je zlyhanie techniky nemôže viesť k právnemu záveru, že podmienky pre takýto spôsob rozhodnutia neboli splnené. Okrem toho, z pojednávania bola vyhotovená zápisnica, ktorá predstavuje hodnoverný dôkaz o samotnom priebehu pojednávania ako aj o splnení procesných podmienok pre uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie. Zápisnica z pojednávania nestráca vlastnosť zákonného dôkazu a verejnej listiny len tým, že nie je sprevádzaná zvukovým záznamom. 7. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodol podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a napadnutý rozsudok potvrdil. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu proti kontumačnému rozsudku dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť. 9. Podľa § 278 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 10. Podľa 279 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 11. Podľa § 356 písm. b) C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 12. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 13. V danom kontexte odvolací súd uvádza, že žalobca je subjektom obzvlášť dotovaným tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je z povahy veci možné vydať len na nariadenom pojednávaní a len na návrh žalovanej strany sporu. Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako, preto, ak žalobca nerešpektuje súdom uložené povinnosti - v tomto prípade povinnosť účasti na nariadenom pojednávaní, procesnou sankciou za predmetnú pasivitu žalobcu je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. Rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu je pri splnení zákonných predpokladov obligatórne a súd musí takéto rozhodnutie vydať. 14. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/ sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania. 15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu nedospel k záveru, že by neboli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 C.s.p. a zároveň v napadnutom rozsudku nezistil ani iný procesný nedostatok, ktorý by súdu prvej inštancie bránil daným spôsobom rozhodnúť. Predmetná sporová vec bola iniciovaná na základe žalobcom podanej žaloby na plnenie v zmysle § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212> C.s.p., doručenej dňa 13.02.2012, žalobca bol na pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie na deň 17.01.2019 o 11.00 hod. riadne a včas predvolaný - predvolanie, obsahujúce poučenie aj v zmysle § 274 až § 278 C.s.p., bolo žalobcovi doručené dňa 10.12.2018 o 12:21 hod. (č. l. 141 spisu), teda najmenej 5 dní pred konaním nariadeného pojednávania podľa § 178 ods. 2 C.s.p.. Nakoľko sa žalobca pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť v zmysle § 278 písm. b) C.s.p. neospravedlnil, žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Po posúdení splnenia procesných podmienok podľa § 278 C.s.p. v rozhodnom čase súd prvej inštancie návrhu žalovaného vyhovel (bližšie viď ods. 1 odôvodnenia). Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie je pri splnení zákonných predpokladov obligatórne a súd musí takéto rozhodnutie vydať. 16. K žalobcom v odvolaní namietanej skutočnosti, že z predmetného pojednávania nebol vyhotovený zvukový záznam, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 98 C.s.p. síce ukladá súdu zaznamenať procesný úkon zvukovým záznamom, je potrebné však uviesť, že hoci v danom prípade došlo k zlyhaniu technického zariadenia, z predmetného pojednávania bola v súlade s § 99 C.s.p. vyhotovená taktiež zápisnica, ktorá je úkonom dostatočne výpovedným a sprostredkúvajúcim všetky podstatné skutočnosti o priebehu predmetného pojednávania. S poukazom na uvedené je preto žalobcom namietaná absencia zvukového záznamu z uvedeného pojednávania pre posúdenie splnenia zákonných podmienok podľa § 278 C.s.p. irelevantná. 17. Nakoľko žalobca ako prostriedok obrany uplatnil zároveň aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, súd prvej inštancie o ňom rozhodol uznesením č. k. 32Cb/32/2012-208 zo dňa 21.03.2019 tak, že návrh zamietol. 18. Predmetné rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žiadny relevantný dôvod zmeškania nariadeného pojednávania neuviedol. Súd prvej inštancie mal, vychádzajúc zo súdneho spisu a všeobecne dostupných informácii za preukázané, že právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom z predmetného predvolania zároveň jasne vyplývajú údaje o tom, v ktorý deň, v akú hodinu a na akom mieste sa koná pojednávanie. Obchodný úsek Okresného súdu Bratislava I sa sťahoval do nových priestorov v mesiacoch október a november 2018, pričom nová budova, sídlo ktorej je na adrese Medená 22 v Bratislave, kde bolo nariadené predmetné pojednávanie, je verejnosti sprístupnená od 17.12.2018. Táto skutočnosť je všeobecne známa, bola zverejnená nielen v médiách, ale aj na stránke MS SR. Súd prvej inštancie preto neznalosť, resp. omyl právneho zástupcu žalobcu nepovažuje za relevantný vo vzťahu k nedostaveniu sa včas na nariadené pojednávanie. Ospravedlniteľným dôvodom možno s poukazom na dôvodovú správu k C.s.p. označiť všetky dôvody, pre ktoré súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných či iných dôvodov, pre ktoré žalobca zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil. Na margo príliš prísneho a formalistického rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na predmetnom pojednávaní postupoval v súlade so zákonom, pričom § 278 C.s.p. jednoznačne ukladá obligatórnu povinnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak sú splnené zákonné podmienky, ktoré v prípade vyhlásenia predmetného rozhodnutia splnené boli. So záverom žalobcu o tom, že pred vyhlásením rozsudku je potrebné skúmať odôvodnenosť nároku žalovaného, sa súd prvej inštancie v zásade stotožňuje, uvádza však, že hoci zákon dáva za určitých okolností možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (§ 273 C.s.p.), toto však nie je aplikovateľné pre § 278 C.s.p., podľa ktorého súd postupoval na pojednávaní, nariadenom na deň 17.01.2019. 19. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 písm. a), b), e) a h) C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 20. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa pridržiava tvrdení uvedených v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie a zároveň dopĺňa, že má za to, že pre vydanie predmetného rozsudku neboli splnené procesné podmienky, nakoľko právny zástupca žalobcu sa spolu so štatutárnym zástupcom žalobcu dostavil dňa 17.01.2019 približne o 10:45 hod. do budovy Okresného súdu Bratislava I na Záhradníckej ulici v Bratislave, kde doposiaľ boli nariadené všetky pojednávania v predmetnej sporovej veci. Právny zástupca žalobcu si z dôvodu omylu nevšimol zmenu adresy, na ktorú bolo predmetné pojednávanie nariadené a akonáhle si tento omyl uvedomil, dvakrát telefonicky dopytoval súd prvej inštancie za účelom oznámenia a ospravedlnenia meškania na nariadené pojednávanie z dôvodu presunu z jednej budovy do druhej. Právny zástupca žalobcu spolu so štatutárnym orgánom žalobcu sa dostavili do budovy súdu na Medenej ulici v Bratislave o 11:07 hod., kde im bolo následne zo strany zákonnej sudkyne oznámené, že bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalobcu. Za predpokladu, že pojednávanie začalo presne o 11:00 hod., súd prvej inštancie dokázal v priebehu 7 minút otvoriť pojednávanie, zistiť prítomnosť sporových strán a ich právnych zástupcov, overiť ich totožnosť a vykázanie včasného doručenia predvolaní, vypočuť si návrh zúčastnenej strany sporu, posúdiť dôvodnosť žaloby, vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej a ešte všetko zaprotokolovať do zápisnice, nakoľko pre nešpecifikované problémy nebol vyhotovený zvukový záznam z pojednávania. Žalobca poukazuje na to, že približne 7-minutové meškanie, ktoré bolo neúmyselné a vopred ospravedlnené, nemožno považovať za pasivitu žalobcu, a teda zákonom aprobovaný dôvod, pre ktorý by malo byť vydané predmetné rozhodnutie. Napriek uvedenému súd prvej inštancie formálne aplikoval ustanovenie § 278 C.s.p. bez toho, aby sa vysporiadal s dôvodnosťou žaloby, čím došlo k zamietnutiu jasne daného legitímneho nároku žalobcu, o existencii ktorého niet pochýb. Žalobca má za to, že v právnom štáte nemôže forma prevýšiť nad obsahom. Rovnako platí, že formálne správnou aplikáciou zákonného ustanovenia sa súd nemôže dopracovať k neústavnému riešeniu, ktorým je odopretie práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 Ústavy SR. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nedošlo k včasnému ospravedlneniu, čo vylučuje aj výpis telefonických hovorov právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.01.2019, realizovaných pred začiatkom predmetného pojednávania. Súd prvej inštancie v danom prípade vedel vopred, že žalobca vrátane jeho právneho zástupcu majú úmysel zúčastniť sa nariadeného pojednávania, nakoľko s ním žalovaná strana sporu aktívne komunikovala ohľadom zabezpečenia tlmočníka pre štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorého materinským jazykom nie je slovenský jazyk. Túto svoju vedomosť dokonca prezentoval aj súd prvej inštancie v zápisnici z uvedeného pojednávania. Je preto prekvapivé, že súd prvej inštancie jednak neakceptoval včasné ospravedlnenie, ktoré prijal pred začatím nariadeného pojednávania a jednak skutočnosť, že súd prvej inštancie mal snahu čo najskôr ukončiť pojednávanie napriek tomu, že disponoval informáciou, že žalobca má záujem sa naň dostaviť. Súd prvej inštancie nepovažuje omyl právneho zástupcu žalobcu za relevantnú skutočnosť a zároveň sa neopodstatnene domnieva, že medializovaná zmena adresy sídla je dostatočným dôvodom pre to, aby k danému omylu nedošlo. Žalobca má taktiež za to, že nakoľko sa jedná o zjavne odôvodnený nárok uplatnený žalobou, s odvolaním sa na súdnu prax nie je možné ani za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok (hoci tieto v danom prípade splnené neboli) rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Pri takomto spôsobe rozhodovania (s poukazom na komentár k C.s.p.) je potrebné vždy posudzovať aj dôvodnosť žalobného návrhu, avšak v danom prípade v napadnutom rozsudku a aj napadnutom uznesení takéto úvahy súdu prvej inštancie absentujú, hoci na ne v návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku žalobca poukázal. Žalobca taktiež zdôraznil, že predmetné súdne konanie začalo pred 7 rokmi a súd prvej inštancie namiesto neodkladného vyriešenia sporu dal prednosť forme nad obsahom, čo je popretím ústavných práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ako aj popretie princípov právneho štátu. 21. Žalobca má za to, že prehliadnutie novej adresy, kde bolo nariadené pojednávanie, je hoci subjektívnym, avšak ospravedlniteľným dôvodom. Žalobca okamžite po tom, čo si daný omyl uvedomil, telefonicky upovedomil konajúci súd a ospravedlnil svoje meškanie, a to pred začatím samotného pojednávania. Napriek tomu súd prvej inštancie predmetné argumenty vyhodnotil ako nedôvodné, následkom čoho je žalobcova strata sporu. Žalobca sa domnieva, že takéto hodnotenie ospravedlniteľného a riadne a včas ospravedlneného meškania žalobcu vykazuje známky svojvôle a súdom prvej inštancie prijaté závery nemožno subsumovať pod zákonom aprobovaný dôvod na vydanie uvedeného rozsudku. Žalobca je v 7 rokov trvajúcom spore aktívnou stranou a uvedený postup súdu prvej inštancie považuje za odmietnutie poskytnutia súdnej ochrany bez reálneho právneho základu, čo potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť súdnych autorít (napr. nález ÚS ČR, IV. ÚS 3143/15 zo dňa 23.02.2016). Súd prvej inštancie sa, rozhodujúc uvedeným spôsobom, priklonil k prílišnému formalizmu a neprípustnému zjednodušovaniu znenia § 278 C.s.p. v spojení so všetkými relevantnými právnymi normami aplikovateľnými v uvedenom prípade, čo zároveň predstavuje jeho arbitrárnosť. Ďalšou preukázateľnou skutočnosťou je, že z priebehu pojednávania, na ktorom došlo k vydaniu kontumačného rozsudku, nebol urobený zvukový záznam (o čom svedčí úradný záznam zo dňa 28.01.2019 aj dve elektronické správy z rovnakého dátumu), pričom zákon jednoznačne ukladá povinnosť zvukový záznam vyhotoviť vždy, ak ide o procesný úkon, ktorého sa zúčastní aspoň jedna sporová strana. Žalobca má za to, že v danom prípade teda neboli splnené všetky zákonné predpoklady na riadne vykonanie pojednávania, pretože sa jedná o takú vadu konania, intenzita ktorej má za následok porušenie práv v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Pre neexistenciu zvukového záznamu tak žalobca objektívne nemôže skontrolovať splnenie zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a keďže ním absentuje transparentnosť priebehu pojednávania, žalobca má za to, že došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, a to nie pri existujúcom porušení povinností žalobcu, ale porušení zákona zo strany súdu prvej inštancie. Žalobca sa navyše s ohľadom na neexistenciu zvukového záznamu môže len domnievať, či predmetné pojednávanie bolo aj s ohľadom na jeho krátke trvanie realizované v súlade s právnymi predpismi. 22. Navyše, z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou formalistického výkladu právnych predpisov, ktoré súd zvolil v kontumačnom rozsudku. Žalobca poukazuje na to, že v rámci rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva bolo viackrát vyslovené, že súdne rozhodnutia musia byť dostatočne odôvodnené, inak znamenajú porušenie základného práva na spravodlivý proces. V predmetnom konaní bol vydaný kontumačný rozsudok, a to aj napriek nesplneniu zákonných podmienok a zohľadneniu všetkých s tým priamo spojených právnych vzťahov. Súd prvej inštancie následne niekoľkominútové meškanie inak aktívneho žalobcu sankcionuje mimoriadne prísnym postihom, hoci on sám spôsobil závažnú procesnú chybu spočívajúcu v nevyhotovení zvukového záznamu. Žalobca sa preto domnieva, že napadnuté uznesenie bolo vydané účelovo a nie pre reálne splnenie podmienok na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Domnienku žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že napadnuté uznesenie je odôvodnené strohými argumentami, a to údajnou neexistenciou relevantného dôvodu zmeškania pojednávania, subjektívnosťou uvádzaných dôvodov a údajným neskorým ospravedlnením neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie však nezohľadnil kumulatívne splnenie všetkých (nie iba niektorých) aspektov, umožňujúcich rozhodnúť kontumačným rozsudkom, ani dôvodnosť žaloby - ktorá sama o sebe vylučuje aplikovanie § 278 C.s.p., ani dĺžku súdneho sporu a dovtedajšiu aktivitu žalobcu v ňom a ani procesnú vadu konania spôsobenú súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie v oboch rozhodnutiach aplikoval zákonné ustanovenie § 278 C.s.p. izolovane, bez zohľadnenia všetkých relevantných právnych predpisov, súdnej praxe a skutkového stavu. Žalobca má s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax (napr. III. ÚS 311/07, IV ÚS 296/09, I. ÚS 33/2012 a judikatúru ESĽP) za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (a tiež v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie), následkom čoho je absencia dostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie v spojení s napadnutým rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 24. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení poukázal na argumentáciu uvedenú vo svojich doterajších podaniach a doplnil, že žalovaná strana sporu mala vedomosť o tom, že sa žalobca a jeho právny zástupca pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na deň 17.01.2019 mieni zúčastniť a túto skutočnosť žalobca vopred oznámil aj súdu prvej inštancie. Navyše, so žalovanou stranou sporu sa žalobca osobne stretol v dotknutý deň v dotknutej pojednávacej miestnosti, preto považuje tvrdenie žalovaného o tom, že by sa na pojednávanie nedostavil, za nepravdivé. Žalobca má naďalej za to, že v danom prípade bol zo strany súdu prvej inštancie aplikovaný prílišný formalistický postup vedúci k zjavnej nespravodlivosti. Žalobca opakovane poukázal na to, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to jednak vzhľadom na jeho vopred ospravedlnené meškanie na pojednávanie a s tým súvisiacu skutočnosť, že súd prvej inštancie nezohľadnil záujem žalobcu sa pojednávania zúčastniť (čo vyplýva aj zo zápisnice) a taktiež vzhľadom na osobitosti sporovej veci, konanie o ktorej trvá navyše viac ako 7 rokov. 25. Žalovaná strana sporu vo vyjadrení uviedla, že zo strany žalobcu boli uplatnené oba prostriedky procesnej obrany, avšak v danom prípade má žalovaný za to, že boli splnené zákonné podmienky pre vydanie takéhoto druhu rozhodnutia a súd mal zákonnú povinnosť takto rozhodnúť, pretože na akýkoľvek odklon nemal priestor a ani právomoc. Z uvedeného dôvodu je tak akákoľvek argumentácia žalobcu súvisiaca s formalistickým výkladom C.s.p. irelevantná a nemôže založiť pochybnosť o tom, či súd vo veci rozhodol formalisticky alebo nie, nakoľko zákon túto povinnosť stanovuje jasne a bez možnosti odklonu. Súd vydal rozsudok pre zmeškanie na základe jeho povinnosti, žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní včasne neospravedlnil, pretože telefonické ospravedlnenie 5 minút a 1 minútu pred pojednávaním nemôže byť považované za včasné ospravedlnenie, ak sa toto ospravedlnenie nedostalo zákonnému sudcovi pred rozhodnutím vo veci. Na margo neexistencie zvukového záznamu z predmetného pojednávania žalovaný uvádza, že zvukový záznam, ako to vyplýva aj z úradného záznamu zo dňa 28.01.2019, nebol vyhotovený z objektívnych príčin, a to z dôvodu zlyhania techniky - zvukový záznam bol do registra vložený, avšak z neznámych príčin sa v ňom nenachádza. Žalobca aplikuje dvojaký meter formalistického výkladu, pretože na jednej strane svojimi vyjadreniami formalistický výklad odmieta a v prípade otázky zvukového záznamu z pojednávania ho naopak požaduje. Žalovaný má za to, že z predmetného pojednávania bola vyhotovená zápisnica, ktorá je dostatočným a hodnoverným dôkazom o jeho priebehu. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôkazmi uvádzanými žalobcom v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom správne vyslovil záver o neodôvodnenosti zmeškania pojednávania zo strany žalobcu. S poukazom na uvedené tak žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal predmetné odvolanie žalobcu v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s uvádzanými dôvodmi dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je dôvodné. 27. Podľa § 281 ods. 1, 2 C.s.p., ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 28. V prípade, ak bol vydaný kontumačný rozsudok na pojednávaní podľa § 278 C.s.p. (znenie viď ods. 9 odôvodnenia), na ktorom sa nezúčastnil žalobca, môže žalobca za zákonom stanovených podmienok požiadať o zrušenie kontumačného rozsudku. Základným predpokladom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu je, že žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku z ospravedlniteľného dôvodu. Zároveň musí podať návrh na zrušenie rozsudku do 15 dní, od kedy sa o kontumačnom rozsudku dozvedel. O návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa rozhoduje uznesením, ktorým súd buď návrhu vyhovie - rozsudok zruší a nariadi pojednávanie, alebo návrh zamietne. 29. Vzhľadom k tomu, že pojem "ospravedlniteľný dôvod" nie je v zmysle § 281 ods. 1 C.s.p. právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti s ohľadom na konkrétny prípad posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 C.s.p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. 30. Odvolací súd sa po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu nestotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, keď návrh na zrušenie predmetného kontumačného rozsudku zamietol s odôvodnením, že omyl právneho zástupcu žalobcu spočívajúci v dostavení sa do nesprávnej budovy súdu prvej inštancie na Záhradníckej ulici v Bratislave, a tým následne spôsobené meškanie na nariadené pojednávanie v budove súdu prvej inštancie na Medenej ulici 22 v Bratislave nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalobcu podľa § 278 C.s.p.. Odvolací súd má za to, že žalobca zmeškal pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie na deň 17.01.2019, z ospravedlniteľného dôvodu, ktorým je v danom prípade ľudský omyl spočívajúci v tom, že žalobca sa spolu so svojím právnym zástupcom dostavili do budovy súdu prvej inštancie nachádzajúcej sa na adrese Záhradnícka 10 v Bratislave, kde (ako vyplýva aj z obsahu spisu súdu prvej inštancie), boli v predmetnej sporovej veci doposiaľ nariaďované pojednávania. Už na základe uvedenej skutočnosti je tak možné vyhodnotiť záujem žalobcu zúčastniť sa daného pojednávania, pričom takto prijatý záver zároveň potvrdzuje aj to, že právny zástupca žalobcu ihneď po tom, čo zistil, že sa spolu so žalobcom nachádzajú v inej budove súdu prvej inštancie než v tej, v ktorej sa malo konať pojednávanie, opakovane realizoval telefonické hovory na súd, a to v čase o 10:55 hod. a o 10:59 hod., čo preukazuje aj žalobcom predložený listinný dôkaz - výpis hovorov (č. l. 163 spisu), kedy súdu prvej inštancie oznámil dôvod vzniknutého meškania žalobcu na pojednávanie a zároveň požiadal o ospravedlnenie meškania s tým, že sa so žalobcom presúva do budovy súdu prvej inštancie nachádzajúcej sa na Medenej ulici 22 v Bratislave. 31. Odvolací súd poukazuje taktiež na skutočnosť, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.12.2018 v dostatočnom predstihu písomne požiadal o zabezpečenie tlmočníka práve na predmetné pojednávanie, na ktorom malo dôjsť k výsluchu štatutára žalobcu, ktorý je občanom Francúzskej republiky (č. l. 142 spisu) a následne e-mailovým podaním zo dňa 14.01.2019 súdu prvej inštancie oznámil, že zabezpečí prekladateľa do jazyka anglického v podobe advokáta, nakoľko svedok bude na predmetnom pojednávaní vypovedať v anglickom jazyku, pričom žalovaná strana sporu bola s uvedenou skutočnosťou oboznámená a súhlasila s ňou. Predmetné konanie žalobcu je zároveň potvrdené aj v zápisnici z uvedeného pojednávania (č. l. 144 spisu). Odvolací súd tak dospel k záveru, že aj s poukazom na trvanie predmetnej sporovej veci, ktorej sa žalobca aktívne zúčastňoval, žalobca zmeškal pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie na deň 17.01.2019 v dôsledku ľudského omylu, spočívajúceho v dostavení sa do nesprávnej budovy súdu prvej inštancie a následnom presune na správnu adresu, ktorý možno v zmysle ustanovenia § 281 ods. 1 C.s.p. považovať za ospravedlniteľný. Odvolací súd má za to, že hoci v kontexte ustanovenia § 278 C.s.p. súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie na ktoromkoľvek pojednávaní, nad textom zákona musí prevládnuť vyšší princíp spravodlivej ochrany práv strán sporu a sudca dodržujúci tento princíp nemusí návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť. 32. Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 4. 6. 2019, v ktorom ústavný súd v bode 43. konštatoval: "Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne ako je citované zo sťažnosti v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 C.s.p., a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie "žalobe vyhovie", skutočne nie je žiadúci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 C.s.p. posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 C.s.p. by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podľa riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)". Predmetné závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky možno aplikovať aj pri vydaní kontumačného rozsudku v neprospech žalobcu podľa § 278 - § 281 C.s.p.. 33. Vzhľadom na to, že existencia ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní je dôvodom využitia samostatného prostriedku procesnej obrany - návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, pričom odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca relevantným spôsobom preukázal jeho existenciu, preto postupujúc podľa § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 32Cb/32/2012-150 zo dňa 17.01.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 C.s.p. aj o trovách odvolacieho konania. 34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).