KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava30. 3. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/229/2017 z 30. 3. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2020, sp. zn. 8Co/229/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1112213351.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/229/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112213351
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1112213351.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: L.. C. P., O.. XX.XX.XXXX, V. Y.
XX, Z., proti žalovaným: 1/ Tatra banka, a.s., so sídlom: Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686
930, 2/ AGNOS Credit s.r.o., so sídlom Tupolevova 15, Bratislava, IČO: 45 351 783, zastúpený JUDr.
Ľubošom Noskovičom, advokátom, Líščie nivy 7, Bratislava, X/ C. T., O.. XX.XX.XXXX, V. T. XX, C. P.
Y., zastúpený Mgr. Hanou Volšíkovou, advokátkou, Záhradnícka 64, Bratislava, o určenie neplatnosti
dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. júna 2016, č.k.
11C/93/2012-378, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovaným určenia, že dobrovoľná dražba konaná dňa 16.04.2012, predmetom ktorej bol dvojizbový
byt Č.. XX X. Z.R., L.. S. XXXX, K. na G. X. Č.. XXXX pre D., D. R. M..Ú.. Z., je neplatná. Po právnej
stránke vec posúdil podľa § 12 ods. 2, 3, § 16 ods. 1, 2 , 3, 6, 10, § 20 ods. 11, § 21 ods.
2, 6, § 27 ods. 1, § 28 ods. 3, § 32 ods. 1, 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách (ďalej len „ZoDD“) a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobca podal žalobu včas, v trojmesačnej prekluzívnej dobe odo dňa
udelenia príklepu. Zhrnul, že neplatnosť dražby žalobca namietal z troch dôvodov, a to 1. z dôvodu
nesprávneho znaleckého posudku č. 9/2012 zo dňa 20.02.2012 vypracovaného znalcom Ing. Štefanom
Pastierovičom na účely konania dražby nehnuteľností, 2. neodovzdania vydraženého bytu vydražiteľovi
so zápisnicou a 3. nevrátenia zloženej zábezpeky v sume 7.000 eur neúspešným dražiteľom C.. U. Š.
R. C.. I. B.. K prvému žalobcom uplatňovanému dôvodu súd prvej inštancie uviedol, že zo znaleckého
dokazovania nariadeného súdom, ktorého výsledkom je znalecký posudok č. 38/2015 zo dňa 07.06.2015
vypracovaný znalcom Ing. Petrom Mesárošom, vyplýva, že ku dňu konania dražby 16.04.2012 bola
všeobecná hodnota predmetného bytu a nebytových priestorov v sume 35.200 eur. Znalec Ing. Peter
Mesároš vypracoval znalecký posudok po sprístupnení bytu, teda mal reálnu možnosť posúdiť v akom
stave sa byt nachádzal. Naproti tomu, namietaný znalecký posudok Ing. Štefana Pastieroviča č. 9/2012
zo dňa 20.02.2012 určil všeobecnú hodnotu draženého bytu na 31.000 eur s tým, že Ing. Štefan
Pastierovič nemal možnosť byt reálne obhliadnuť, pretože žalobca ho nesprístupnil, čím sám porušil
ustanovenie § 12 ods. 2 ZoDD v znení účinnom v čase ohodnotenia predmetu dražby (ku dňu 20.2.2012).
Znalec Ing. Štefan Pastierovič postupoval v súlade s § 12 ods. 3 ZoDD v znení účinnom v čase



ohodnotenia predmetu dražby a dražený byt ohodnotil z údajov dostupných dražobníkovi (žalovanému
2/). Žalobca bol poučený, že ak byt nesprístupní za účelom jeho ohodnotenia, všeobecná hodnota bude
určená odhadom. Porovnaním znaleckých posudkov Ing. Štefana Pastieroviča a Ing. Petra Mesároša a
okolností ich vypracovania (nesprístupnenie bytu znalcovi Ing. Štefanovi Pastierovičovi a sprístupnenie
bytu C.. P. U.) dospel k záveru, že rozdiel v sume 4.200 eur nie je tak významný, že by mal
viesť k neplatnosti dražby. Konštatoval, že priebeh a výsledok dražby nebol v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3 Občianskeho zákonníka). Na draženej nehnuteľnosti boli v čase konania dražby dňa 16.04.2012
zapísané viaceré exekučné záložné práva: upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného
záložného práva č. EX 784/2010, súdna exekútorka JUDr. Soňa Stodolová; upovedomenie o začatí
exekúcie zriadením exekučného záložného práva č. EX 2022/2010, súdna exekútorka JUDr. Soňa
Stodolová; upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva č. EX 1193/11,
súdna exekútorka JUDr. Zuzana Kubešová; upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného
záložného práva č. EX 1194/11, súdna exekútorka JUDr. Zuzana Kubešová; upovedomenie o začatí
exekúcie zriadením exekučného záložného práva č. EX 248/2007, súdny exekútor Mgr. Milan Somík;
oznámenie o začatí výkonu záložného práva na byt v prospech záložného veriteľa (žalovaného 1/).
Vydražené peňažné prostriedky po úhrade pohľadávky žalovaného 3/ (vydražiteľa) slúžili na úhradu
pohľadávok iných veriteľov žalobcu. Tento postup je v súlade s § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka
a nespôsobuje neplatnosť dražby. Ohľadom druhého žalobcom tvrdeného dôvodu neplatnosti dražby
(neodovzdanie vydraženého bytu vydražiteľovi so zápisnicou) vychádzal z toho, že zmarenie odovzdania
bytu žalobcom nemôže spôsobiť neplatnosť už ukončenej dražby. Dražba sa končí udelením príklepu
podľa § 20 ods. 11 ZoDD. Poukázal na to, že dražobník zákonným spôsobom žalobcovi oznámil konanie
dražby, zaslal mu znalecký posudok č. 9/2012 zo dňa 20.02.2012, oznámil mu výsledok dražby, zaslal
mu notársku zápisnicu o priebehu dražby, oznámil mu kto je vydražiteľom a vyzval ho na odovzdanie bytu
vydražiteľovi (žalovanému 3/). Žalobca predmetné listiny prevzal dňa 26.03.2012 a 23.04.2012, avšak
v určenom termíne byt vydražiteľovi neodovzdal, ani neuviedol iný termín, kedy by tak mohol urobiť. Ak
žalobca nepostupoval v súlade s ZoDD a sám byt v určenom termíne neodovzdal a ani netvrdil, kedy
inokedy chcel byt vydražiteľovi odovzdať, prípadne či sa na odovzdaní bytu aj fyzicky zúčastnil, nemôže
sa dovolávať porušenia ZoDD, ku ktorému sám potenciálne prispel. Ani v tomto prípade teda
nejde o dôvod neplatnosti dražby. Námietku žalobcu v rámci jeho tretieho dôvodu neplatnosti dražby
(nevrátenie zloženej zábezpeky v sume 7.000 eur neúspešným dražiteľom C.. U. Š. R. C.. I. B.) súd
prvej inštancie považoval za právne irelevantnú a nespôsobujúcu neplatnosť dražby. Poznamenal, že
nevrátenie zloženej zábezpeky neúspešným dražiteľom nie je predmetom tohto konania. Žalobca nie
je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie práva na vrátenie zloženej zábezpeky za neúspešných
dražiteľov a neúspešní dražitelia nie sú stranami tohto sporu, svoje právo na vydanie zloženej zábezpeky
si neuplatňujú, a preto sa súd prvej inštancie nemal dôvod tým zaoberať. Zároveň konštatoval, že
zmluva o vykonaní dražby uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ obsahuje všetky zákonné náležitosti
vyplývajúce z § 16 ZoDD, teda takáto skutočnosť nevedie k vysloveniu neplatnosti dražby. Keďže súd
prvej inštancie nezistil také skutočnosti, ktoré by mali viesť k vysloveniu neplatnosti dražby nehnuteľností,
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.06.2016).

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote, domáhajúc sa jeho
zmeny tak, že odvolací súd určí, že predmetná dražba nehnuteľností nie je platná. Odvolanie odôvodnil
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vyhlásené na základe dôkazov - skutkov, ktoré sa nestali,
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ním navrhnuté dôkazy a rozhodnutie je vadné. Žalobca uviedol,
že sudkyňa závažným spôsobom porušila povinnosti sudcu a zneužila svoju právomoc, keď žalobu
zamietla skutkom, ktorý sa nikdy nestal. Vydala rozhodnutie na základe dôkazu, ktorý sa v spise
nenachádza, na pojednávaní strany sporu tento dôkaz nikdy neoznačili. Mal za to, že sa neoboznámila
s obsahom spisu a nepripravila sa na pojednávanie. V tejto súvislosti poukázal na časť odôvodnenia
rozsudku, v ktorej súd prvej inštancie konštatoval, že znalec Ing. Štefan Pastierovič nemal možnosť
byt reálne obhliadnuť, pretože ho žalobca nesprístupnil, čím porušil § 12 ods. 2 ZoDD a znalec
postupoval v súlade s § 12 ods. 3 ZoDD. Namietal, že súčasťou znaleckého posudku č. 9/2012 zo
dňa 20.02.2012 je fotodokumentácia, ktorú znalec nemohol vykonať na inom mieste než pri obhliadke
bytu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súdom ustanovený znalec Ing. Peter Mesároš pri vypracovaní
kontrolného znaleckého posudku č. 38/2015 požiadal sudkyňu o policajnú asistenciu, čím žalovaný 3/
získal výhodu a do sprístupnenia bytu za účasti príslušníkov Policajného zboru byt znehodnotil. Súdu
prvej inštancie tiež vytýkal, že sa nezaoberal skutočnosťou, že pivnica ako súčasť bytu vo výmere 8m2
je stále jeho vlastníctvom, keďže znalci o nej nerozhodovali a jej cena by nie zanedbateľne zvýšila



hodnotu bytu. Uviedol, že v priebehu pojednávania poukázal aj na ďalšie závažné porušenia ZoDD,
na ktoré sa sudkyňa uspokojila s ustanovením, že ide o menej závažné porušenie zákona. Mal za to,
že ak zákon žalovanému 2/ uloží povinnosti, ktoré musí splniť a zákon vyžaduje pre platnosť úkonu
písomnú formu, jej nedodržanie spôsobuje neplatnosť úkonu. Poukázal na to, že povinnú písomnú formu
zákon vyžaduje predovšetkým pri úkonoch, ktorých predmetom je nehnuteľnosť. Pre platnosť písomne
urobeného právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúceho. Z daného dôvodu posúdenie platnosti
dražby len v zmysle § 16 ZoDD je nedostatočné. Z výpovede žalovaného 3/ mal súd prvej inštancie
za preukázané, že odovzdanie bytu sa neuskutočnilo z dôvodu nutnej účasti žalovaného na vojenskom
cvičení. Uviedol, že žalovaní nevedia preukázať, že by on zmaril daný úkon a k takému úkonu bol ku
dňu vyhotovenia odvolania vyzvaný. Doplnil, že z dražobného spisu sú zrejmé ďalšie závažné porušenia
ZoDD, ktorý upravuje postup dražobníka.

3. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s odvolacími tvrdeniami žalobcu o porušení
povinností a zneužití právomoci sudkyne. Sudkyňa podľa neho vykonala všetky dôkazy navrhnuté
žalobcom, vypočula všetky strany sporu, rozsudok riadne odôvodnila a strany sporu poučila, pričom
poukázal na písomné vyhotovenie rozsudku a zápisnicu z pojednávania, na ktorom bol rozsudok
vyhlásený. Poukázal na to, že žalobca popri svojom tvrdení o tom, že rozhodnutie súdu bolo vydané na
základe dôkazu, ktorý sa v spise nenachádza, nešpecifikoval o aký dôkaz ide, ani domnelý skutok, ktorý
sa nestal. Napadnutý rozsudok považuje za presvedčivo a určito odôvodnený, podľa jeho názoru súd
v žiadnom prípade nepoužil svojvôľu alebo neexistujúci dôkaz a pri rozhodnutí vo veci samej správne
zhodnotil skutkové ako aj právne súvislosti s vykonanými dôkazmi, z jeho odôvodnenia je zrejmé, z
akých dôkazov vychádzal a vyčerpávajúco a jednoznačne sa vysporiadal so všetkými námietkami,
ktoré žalobca v konaní namietal. Tvrdenia žalobcu, že z dražobného spisu sú zrejmé ďalšie závažné
porušenia ZoDD, považuje za účelové a nepravdivé. Poukázal na to, že žalobca nekonkretizoval aké
ďalšie porušenia myslí a ide o postup v rozpore § 366 C.s.p. o prípustnosti použitia prostriedkov
procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie. Žalobca nekonkretizoval, v čom vidí nesprávnosť hodnotenia ním navrhnutých dôkazov
zo strany súdu prvej inštancie a poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov a závery ustálenej
judikatúry, že do obsahu práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Taktiež odmietol tvrdenia žalobcu o tom, že mal
znehodnotiť byt pred obhliadkou bytu a vyhotovením druhého znaleckého posudku znalcom Ing. Petrom
Mesárošom, ako aj spochybnenie oboch znaleckých posudkov a zisteného skutkového stavu. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok považoval za správny,
dostatočne odôvodnený a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Odvolanie vníma ako tendenčné
a obštruktívne, keď žalobca len zopakoval niektoré zo svojich predchádzajúcich tvrdení, s ktorými
sa súd prvej inštancie už náležite vysporiadal, a to pokiaľ ide o ohodnotenie predmetu dražby,
platnosť zmluvy o dobrovoľnej dražbe ako aj odovzdanie predmetu nehnuteľnosti. Žalobca podľa neho
nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok na určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2
ZoDD. Poprel akékoľvek porušenie ZoDD a uviedol, že dražbu vykonal v plnom súlade so zákonom
aj napriek obštrukciám zo strany žalobcu. Žalobca si nesplnil zákonné povinnosti, po predchádzajúcej
výzve dražobníka nesprístupnil predmet dražby tak, ako je ustanovené v § 12 ods. 2 ZoDD a po
predchádzajúcej žiadosti dražobníka bez zbytočného odkladu mu neoznámil všetky skutočnosti, ktoré
sú mu známe o stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby
v zmysle § 13a ods. 1 ZoDD. Žalobcova nesúčinnosť pri ohodnocovaní premetu dražby podľa neho
vylučuje, aby sa domáhal určenia neplatnosti dražby z dôvodu nesprávnosti ohodnotenia.

5. Podľa žalovaného 1/ žalobca v odvolaní neuviedol žiadne iné, nové skutočnosti alebo právne
argumenty, ktoré by už nebol uviedol v žalobe, pričom on sa k všetkým vyjadril už v prvostupňovom
konaní. Zotrval preto na svojich doterajších vyjadreniach a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

6. Žalobca v písomnej reakcii na vyjadria žalovaných uviedol, že dôkaz o skutočnosti, že znalcovi
určenému dražobnou spoločnosťou Ing. Pastierovičovi neumožnil vykonať obhliadku bytu sa v spise
do vyhlásenia rozsudku nenachádzal a je pozoruhodné, že hypotéza o nevpustení znalca do bytu sa
objavila až vo vyjadrení k odvolaniu žalovaným 2/.



7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

8. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby;
ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu uskutočnenej žalovaným 2/
dňa 16.04.2012; správne zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré
boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu
spisu vyplynuli najavo, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. čl. 15
C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.) ich náležite vyhodnotil a dospel k správnemu záveru, že zo strany
žalovaného 2/ ako dražobníka nedošlo pri vykonávaní dražby k takému porušeniu ZoDD, v dôsledku
ktorého by bol žalobca dotknutý na svojich právach a dôvody, pre ktoré nepovažoval dražbu za neplatnú
a žalobu zamietol aj dôkladne, v súlade s § 157 § 220 ods. 2 C.s.p., vysvetlil, keď sa v potrebnom
rozsahu vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci
a relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých ich právne a skutkovo
relevantných námietok súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalobcu nie je; z hľadiska ním
uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť
záverov súdu prvej inštancie.

9. Určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu sa žalobca ako jeho predchádzajúci vlastník v konaní
pred súdom prvej inštancie domáhal z dôvodu porušenia ustanovení ZoDD, ku ktorému malo dôjsť
jednak nesprávnym ohodnotením predmetu dražby na základe vykonaného znaleckého dokazovania,
čím mal byť finančne poškodený, ďalej z dôvodu pochybenia pri odovzdaní predmetu dražby, keďže
o tomto úkone nebola spísaná zápisnica v zmysle § 29 ods. 2 ZoDD, ako aj nevrátením dražobnej
zábezpeky neúspešným dražobníkom.

10. K odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa nesprávneho určenia ceny draženej nehnuteľnosti,
odvolací súd konštatuje, že žalovaný 2/ ako dražobník postupoval správne, keď v zmysle § 12 ods.
1 ZoDD zabezpečil riadne ohodnotenie predmetu dražby na základe znaleckého posudku. Dražobník
nemohol sám ohodnocovať predmet dražby alebo z vlastnej iniciatívy prehodnocovať správnosť
ohodnotenia znalcom, zodpovedá za výber znalca, nie však za riadne vypracovanie znaleckého posudku
znalcom. Výsledkom ohodnotenia v rámci dražobného konania bol znalecký posudok č. 9/2012 zo dňa
20.02.2012 vypracovaný Ing. Pastierovičom, ktorý všeobecnú hodnotu draženého bytu určil na 31.000
eur. Na základe žalobcom vznesených námietok o nesprávnosti tohto znaleckého posudku bolo súdom
prvej inštancie nariadené znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bol znalecký posudok č. 38/2015
zo dňa 07.06.2015 vypracovaný znalcom Ing. Mesárošom, ktorý všeobecnú hodnotu bytu stanovil na
35.200 eur. Súd prvej inštancie pri skúmaní existencie predpokladov neplatnosti dobrovoľnej dražby
vychádzal z porovnania všeobecných hodnôt draženej nehnuteľnosti vyčíslených znaleckými posudkami
a dospel k záveru zhodnému s odvolacím súdom, že rozdiel v sume 4.200 eur v danom prípade
nemožno považovať za významný, či vzbudzujúci pochybnosti o správnosti znaleckého ohodnotenia v
rámci dražobného konania. Dôvodnou je však námietka žalobcu, že znalec Ing. Pastierovič v znaleckom
posudku č. 9/2012 všeobecnú hodnotu bytu stanovil po jeho obhliadke, nie, ako tvrdí
súd prvej inštancie, bez možnosti byt reálne obhliadnuť z dôvodu jeho nesprístupnenia žalobcom, ktorý
tým porušil povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 ZoDD. Zo znaleckého posudku č. 9/2012, ktorého kópia
je súčasťou spisu, vyplýva, že znalec Ing. Pastierovič vykonal miestnu obhliadku spojenú s miestnym
šetrením dňa 16.02.2012 za účasti vlastníka bytu a toho dňa vyhotovil fotodokumentáciu domu a bytu,
ktorá je prílohou posudku, ako aj to, že ohodnotenie bytu nebolo vykonané len z dražobníkovi dostupných
údajov v zmysle § 12 ods. 3 ZoDD. Odvolací súd však konštatuje, že toto pochybenie v hodnotení
okolností vypracovania znaleckého posudku č. 9/2012 zo strany súdu prvej inštancie nie je spôsobilé
spochybniť záver o zákonnom postupe dražobníka pri ohodnotení predmetnej nehnuteľnosti, resp. záver
súdu prvej inštancie o tom, že uvedená výška rozdielu všeobecnej hodnoty draženej nehnuteľnosti nemá
vplyv na platnosť dražby.



11. Za irelevantné považuje odvolací súd tvrdenie žalobcu (obdobne prezentované i v konaní pred
súdom prvej inštancie), že zabezpečením účasti príslušníkov Policajného zboru pri vykonaní obhliadky
bytu znalcom Ing. Mesárošom (pri vypracovaní posudku č. 38/2015) získal žalovaný 3/ (vydražiteľ)
výhodu a byt znehodnotil. Okrem toho, že žalobca túto svoju domnienku o zámernom znehodnocovaní
bytu jeho vtedajším vlastníkom nijako relevantne a logicky nepodložil, podstatnou je skutočnosť, že
znalecký posudok č. 38/2015 všeobecnú hodnotu bytu určil ku dňu konania dražby, ako je v ňom výslovne
uvedené a vyplýva tiež z povahy súdom nariadeného znaleckého posudku na návrh samotného žalobcu,
preto toto tvrdenie žalobcu nemôže obstáť.

12. Žalobca v rámci jeho námietok o nesprávnosti ohodnotenia predmetu dražby (v odvolaní
ako i v rámci konania pred súdom prvej inštancie) argumentoval aj tým, že znalci pri ohodnotení bytu
nebrali do úvahy pivnicu, ktorá je súčasťou bytu a jej cena by nie zanedbateľne zvýšila jeho hodnotu.
Túto námietku však odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Pivnici ako prípadnému príslušenstvu bytu,
vplývajúcemu na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu, sa preukázateľne prinajmenšom venoval znalec
Ing. Mesároš v rámci svojho znaleckého posudku č. 38/2015. Uviedol, že predmetom ohodnotenia nie
podlahová plocha pivnice, nakoľko pivnica nie je súčasťou bytu, ale patrí pod spoločné časti domu a na
jej užívanie sa nevzťahuje vlastnícke právo k bytu, ale spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti. Doplnil, že
u posudzovanej nehnuteľnosti nebola doložená Zmluva o prevode vlastníctva bytu, v spise sa nachádza
len neúplná zmluva, vlastníctvo identifikoval z dokladu zo spisu od správcu domu z Evidenčného listu
k nehnuteľnosti, kde plocha pivnice nie je uvádzaná ako súčasť podlahovej plochy patriacej k bytu. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Príslušenstvom bytu
sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.), rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 22. septembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 156/2008, v zmysle ktorého vedľajšie priestory
(príslušenstvo bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia, napr. pivnica, sklad mimo bytu) možno
využiť pre ktorýkoľvek byt podľa dohody a len vtedy sú príslušenstvom daného bytu, ak boli výslovne
v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uvedené, ako aj na § 2 ods. 7 zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (Podlahovou plochou bytu
sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria
príslušenstvo bytu.).

13. Odvolací súd dopĺňa, že žalobca v rámci samotného dražobného konania všeobecnú hodnotu bytu
stanovenú znaleckým posudkom č. 9/2012 na 31.000 eur nenamietal, pričom nebolo sporné, že tento
mu bol riadne doručený v súlade s § 12 ods. 4 ZoDD.

14. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že porovnávanými znaleckými posudkami bola stanovená
všeobecná hodnota bytu, ktorá je odhadom a vyjadruje určitú mieru pravdepodobnosti akú cenu by
daná nehnuteľnosť mohla dosiahnuť na voľnom trhu a neznamená, že takto určená
hodnota sa za každých okolností aj dosiahne na dražbe. Dosiahnutie reálnej trhovej ceny predmetu
dražby majú zabezpečiť predovšetkým tie ustanovenia zákona, ktorými sa sleduje transparentnosť
dražby, zabezpečenie verejnosti a informovania o dražbe a jej predmete, ktoré slúžia na to, aby účasť
záujemcov na dražbe bola čo najvyššia. Dražba je miestom, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov
o predmet dražby a jej výsledkom je určenie najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby v čase jej
konania možné predať. Cena dosiahnutá dražbou tak nie je priamo závislá od všeobecnej hodnoty
určenej znaleckým posudkom. Tomu v preskúmavanej veci priamo zodpovedá aj notárskou zápisnicou
popisovaný priebeh predmetnej dobrovoľnej dražby, kedy nedošlo k vydraženiu bytu za prvé najnižšie
podanie zodpovedajúce odhadovanej hodnote podľa znaleckého posudku č. 9/2012 vo výške 31.000
eur, avšak toto sa postupne znižovalo na sumu 27.900 eur a na základe následných ponúk účastníkov
dražby bol byt vydražený žalovaným 3/ za sumu 30.000 eur. Uvedené prisvedčuje správnosti záveru,
že znaleckým posudkom č. 9/2012 odhadovaná všeobecná hodnota bytu, ako ani rozdiel
všeobecnej hodnoty v rámci vyššie uvedených znaleckých posudkov, nemôžu samy o sebe spôsobiť
neplatnosť dražby, ani finančne poškodiť žalobu. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na záver
vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 z 3.októbra 2013 o tom, že určenie
výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka aj nesprávnosť jeho záverov o ďalších
ním tvrdených dôvodoch neplatnosti dobrovoľnej dražby (pochybenie pri odovzdaní predmetu dražby,
nevrátenie dražobnej zábezpeky neúspešným dražobníkom) či nedostatočnosť ich odôvodnenia v
týchto častiach, odvolací súd konštatuje, že v rámci odvolania neuviedol, ktoré jeho závery a z akých



dôvodov považuje za nesprávne, resp. akých konkrétnych pochybení v odôvodnení sa mal súd prvej
inštancie dopustiť. Jeho tvrdenie, že súd prvej inštancie sa pri ním prezentovaných ďalších závažných
pochybení uspokojil len s tvrdením, že ide o menej závažné porušenie zákona, nekorešponduje s
obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku a aj jeho ďalšie odvolacie námietky nachádzajú odpoveď
v záveroch súdu prvej inštancie, popri ktorých nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie správne dovodil, že
okolnosti týkajúce sa (ne)odovzdania vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi nie sú spôsobilé založiť
dôvod neplatnosti dražby a že pri riešenej otázke platnosti dražby nemajú okolnosti vrátenia dražobnej
zábezpeky neúspešným dražiteľom žiadnu relevanciu. Odvolací súd má teda za to, že rovnako ako
námietkam žalobcu ohľadom nesprávneho ohodnotenia bytu sa súd prvej inštancie v dostatočnej
miere venoval aj ďalším uplatneným dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby, svoje závery riadne a
presvedčivo vysvetlil v súlade s požiadavkami na odôvodnenie rozsudku (§ 220 ods. 2 C.s.p.), odvolací
súd na ne odkazuje a odvolacie námietky žalobcu, tak ako ich vymedzil, na ich správnosť nemajú vplyv.

16. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa zásady úspechu. Žalovaným 2/ a 3/, ktorí mali v odvolacom
konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Keďže taktiež
úspešnému žalovanému 1/ podľa obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi mu nepriznal, v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p.
zakotvujúcim procesnú ekonómiu a prevládajúcou judikatúrou (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.
februára 2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR č. 8/2018).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1112213351

  1. 20. 6. 2016Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 11C/93/2012 z 20. 6. 2016potvrdené
  2. 30. 3. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/229/2017 z 30. 3. 2020 (toto rozhodnutie)
  3. 31. 3. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/229/2017 z 31. 3. 2020