Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/71/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112226891 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1112226891.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8 a 10 , 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 o zaplatenie 1.588.710,60 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/157/2012-169 zo dňa 10.09.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/157/2012-169 zo dňa 10.09.2018 p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vyčíslenú vo výške 1.588.710,60 Eur, o ktorej tvrdil, že mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného postúpiť žalobcovi pohľadávky voči dlžníkom v objeme dohodnutom zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2. Žalobca tvrdil, že časť žalovaným postupovaných pohľadávok v celkovej výške 2.180.432,- Eur zanikla skôr ako prišlo k ich postúpeniu, a preto sa plnenie zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2 v časti, v ktorej boli postúpené neexistujúce pohľadávky, stalo nemožným a žalovaný zodpovedá za škodu tým žalobcovi spôsobenú. Žalobca odvodzoval výšku škody od nárokov na náhradu škody a zmluvnú pokutu, ktoré si voči nemu uplatnila spoločnosť OMIKRON. 3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal, že v dodatku ku zmluve o postúpení pohľadávok č. 2 potvrdili strany vzájomnými podpismi správnosť a spôsobilosť v dodatku vymedzených pohľadávok. Žalovaný ďalej namietal nečinnosť žalobcu pre verifikácii pravosti postúpených pohľadávok, teda porušenie povinnosti žalobcu predchádzať škodám, čo má za následok, že v zmysle § 376 Obchodného zákonníka nemá žalobca nárok na náhradu škody, pretože nesplnenie povinnosti žalovaného bolo spôsobené konaním resp. nedostatkom súčinnosti, na ktorú bol žalobca povinný. Nakoniec žalovaný namietal aj nesplnenie podmienok vzniku nároku na náhradu škody, predovšetkým absenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdeným porušením povinnosti a škodou. 4. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami nebolo sporným, že tieto uzatvorili dňa 13.11.2008 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2, ktorou žalovaný postúpil na žalobcu svoje pohľadávky spolu s príslušenstvom s tým, že objem postupovaných pohľadávok bol v zmysle vzájomnej dohody strán potvrdený dodatkom č. 1 k zmluve vo výške 794.103.119,66 Sk a v dôsledku zníženia objemu postupovaných pohľadávok bola citovaným dodatkom k zmluve znížená o 7,09% aj odplata, ktorú mal žalobca za postúpené pohľadávky zaplatiť. Predmetom postúpenia boli vybrané pohľadávky žalovaného voči právnickým a fyzickým osobám na poistnom s výnimkou pohľadávok na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 a okrem pohľadávok na dávkach. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že okrem nesporného uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2 vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca následnými zmluvami o postúpení pohľadávok uzatvorenými dňa 27.07.2009 a dňa 19.01.2009 postúpil pohľadávky, ktorých veriteľom sa stal podľa zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2 na spoločnosť OMIKRON a na spoločnosť Largo. Predmetné zmluvy vo svojich prílohách konkretizovali postupované pohľadávky. Ďalej súd z vykonaného dokazovania zistil, že rozhodcovským rozsudkom rozhodcovský súd zaznamenal zmier uzatvorený medzi žalobcom a spoločnosťou OMIKRON podľa, ktorého bol žalobca povinný zaplatiť spoločnosti OMIKRON do 31.12.2014 náhradu škody vo výške 1.322.000,- Eur. Táto pohľadávka spoločnosti OMIKRON proti žalobcovi bola postúpená následne na spoločnosť USTIMOU LIMITED a žalobcom v priebehu roku 2015 uhradená. Žalovaný listom z 01.12.2011 potvrdil žalobcovi pohľadávky pobočky Topoľčany vo výške 213.866,- Eur a ďalšie pohľadávky vo výške 238.741,15 Eur ako nespôsobilé postúpenia z dôvodu splnenia podmienok generálneho pardónu, predchádzajúceho zaplatenia alebo absencie právoplatného rozhodnutia. 6. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah strán sporu založený zmluvou o postúpení pohľadávok, ako aj žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v režime Obchodného zákonníka a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je dôvodný. Poukázal na to, že Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a to s poukazom na § 149 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa na zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi žalovaným a treťou osobou vzťahuje Obchodný zákonník a súčasne s poukazom na § 149 ods. 11 zákona o sociálnom poistení , podľa ktorého sa na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona osobitný predpis, t.j. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka nepoužije. 7. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že niektoré žalovaným postupované pohľadávky na dlžnom poistnom a príspevkoch spolu s ich príslušenstvom, v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2, resp. v momente prechodu pohľadávok na žalobcu zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávok, neexistovali. Boli to tie pohľadávky žalovaného voči dlžníkom na neuhradenom penále z poistného alebo príspevkov, na ktoré sa vzťahoval tzv. generálny pardon, teda zanikli v súlade s § 293ap zákona o sociálnom poistení zaplatením dlžného poistného alebo príspevku ako aj pohľadávky, ktoré boli už skôr uhradené a pohľadávky, pri ktorých absentovalo právoplatné rozhodnutie žalovaného. Z obsahu listu žalovaného z 01.12.2011 vyplýva, že za pohľadávky, ktoré v momente postúpenia neexistovali a napriek tomu boli predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení č. 2, považoval samotný žalovaný pohľadávky vo finančnom objeme 213.866,- Eur a 238.741,15 Eur. Tvrdenia žalobcu o pohľadávkach vo finančnom objeme 2.180.432,- Eur, ktoré v momente postúpenia nemali existovať, či už z dôvodu splnenia zákonných podmienok generálneho pardonu, ich predchádzajúceho splnenia alebo zániku dlžníka, nebolo v konaní preukázané. Žalobca poskytol v uvedenom smere len svoje tvrdenia ale neuniesol dôkazné bremeno, keď na tieto svoje tvrdenia žiadne dokazovanie v konaní ani nenavrhol. 8. Skutočnosť, že niektoré žalovaným postupované pohľadávky v čase, keď sa stalo postúpenie účinným (zaplatením odplaty za postúpenie) neexistovali, založilo počiatočnú nemožnosť plnenia a nie dodatočnú nemožnosť plnenia ako dôvodil žalobca. Počiatočná nemožnosť plnenia má základ v § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pretože sa žalovaný zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2 uzatvorenou so žalobcom zaviazal vo vzťahu ku niektorým pohľadávkam, ktoré v čase uzatvorenia resp. účinnosti postúpenia pohľadávky neexistovali, ku nemožnému plneniu, záväzok žalovaného postúpiť pohľadávky v tejto časti nevznikol a zmluvu o postúpení pohľadávok je potrebné považovať v tejto časti za neplatnú. Aplikácia § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka je v prípade zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2 uzatvorenej medzi stranami vylúčená, pretože citované ustanovenie sa uplatní len vtedy, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená v prospech niektorého účastníka zmluvy. Zákonná požiadavka, aby predmetom právneho úkonu bolo len možné plnenie (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie je podľa súdu stanovená len na ochranu jednej strany zmluvy o postúpení pohľadávok, ale ide o požiadavku stanovenú v záujme oboch účastníkov zmluvy, a to vzhľadom ku všeobecnej požiadavke právnej istoty, ktorá patrí k atribútom právneho štátu. Potom je zmluva o postúpení pohľadávok č 2 v časti, v ktorej boli postupované neexistujúce pohľadávky neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nevyžadovalo vznesenie námietky neplatnosti v zmysle § 267 Obchodného zákonníka. 9. Súd prvej inštancie posudzoval žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody podľa § 268 Obchodného zákonníka a § 373 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že neplatnosť postúpenia niektorých pohľadávok, ktoré neexistovali v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. v momente, v ktorom malo podľa zmluvy dôjsť ku postúpeniu pohľadávok (zaplatenie odplaty za postúpenie) spôsobil žalovaný. Bolo podľa súdu nemožné, aby si žalobca, ktorý v rámci verejnej obchodnej súťaže mal záujem o nadobudnutie pohľadávok žalovaného, verifikoval či tieto pohľadávky v momente uzatvorenia zmluvy o postúpení existujú. Vo vzťahu ku tým pohľadávkam, ktoré sám žalovaný označil za neexistujúce v čase postúpenia nebolo podľa názoru súdu možné, aby ich existenciu žalobca ako postupník overil. Žalovaný síce tvrdil a uvedené vyplýva aj z vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže žalovaným, že sumárny zoznam pohľadávok určených na postúpenie bol v elektronickej podobe k dispozícii súťažiteľom na nahliadnutie. Existencia týchto pohľadávok však závisela od tej skutočnosti, či bolo v lehote zaplatené dlžné poistné, o čom by sa však žalobca ako súťažiteľ mohol dozvedieť výlučne z interných účtovných systémov žalovaného, ktoré však prístupné žalobcovi neboli. 10. Súd prvej inštancie mal za to, že napriek tomu, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi stranami je vo vzťahu ku niektorým postupovaným pohľadávkam neplatná a jej neplatnosť spôsobil žalovaný, táto skutočnosť sama o sebe nie je objektívne spôsobilá založiť vznik zodpovednosti za škodu, pretože absentuje kumulatívne splnenie ďalších podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Poukázal na to, že jedným zo všeobecných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a v prípade zodpovednosti za škodu podľa § 268 Obchodného zákonníka medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody. Vychádzajúc predovšetkým zo skutkových tvrdení žalobcu dospel súd k záveru, že medzi neplatnosťou postúpenia niektorých pohľadávok žalovaným na žalobcu a žalobcom uplatneným nárokom na náhradu škody nie je daná príčinná súvislosť, teda že žalobcom preukázaný úbytok na majetku, ku ktorému prišlo splnením povinnosti žalobcu nahradiť spoločnosti OMIKRON škodu, ktorá povinnosť bola žalobcovi uložená rozhodcovským rozsudkom, nie je dôsledkom neplatného postúpenia niektorých pohľadávok žalovaného na žalobcu, ale je dôsledok porušenia povinnosti žalobcu vo vzťahu ku spoločnosti OMIKRON ako strane osobitne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorej účastníkom nebol žalovaný. Žalobca tvrdil, že v súvislosti s neplatným postúpením niektorých pohľadávok žalovaným mu vznikla skutočná škoda, teda prišlo k úbytku na jeho majetku vo výške 1.322.000,- Eur, keď zaplatil spoločnosti OMIKRON nároky, ktoré si táto spoločnosť voči nemu titulom náhrady škody a zmluvnej pokuty uplatnila. Žalobca preukazoval vznik škody rozhodcovským rozsudkom, ktorým boli schválené podmienky zmieru dohodnuté medzi žalobcom (v rámci rozhodcovského konania v pozícii žalovaného) a spoločnosťou OMIKRON (v rozhodcovskom konaní žalobca), podľa ktorých bol žalobca povinný uhradiť spoločnosti OMIKRON náhradu škody vo výške 1.322.000,- Eur. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným. Žalobca preukázal, že v roku 2015, potom čo bola judikovaná pohľadávka spoločnosťou OMIKRON postúpená na spoločnosť USTIMOU LIMITED, zaplatil postupníkovi sumu vo výške 1. 322.000,- Eur. 11. Poukázal na to, že z obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorý žalobca predložil ako listinný dôkaz vyplýva len tá skutočnosť, že rozhodcovskému súdu boli spolu so žalobou predložené zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.07.2009 a z 01.10.2010 a zoznam pohľadávok nespôsobilých na postúpenie. Teda vznik škody dovodzovala spoločnosť OMIKRON zo zmlúv o postúpení pohľadávok, pričom len zmluva z 27.07.2009 bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou OMIKRON. Žalobca žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizoval svoj nárok, teda z tvrdení žalobcu ani z ním predložených dôkazov, nebolo možné zistiť právny a skutkový základ škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti OMIKRON, a ktorú následne podľa rozhodcovského rozsudku aj nahradil. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé o akej škode rozhodcovský súd rozhodoval a teda o aký právny pomer a skutkový základ oprela svoj nárok na náhradu škody spoločnosť OMIKRON. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu majú relevanciu pre posúdenie jeho nároku na náhradu škody, keďže tento mal vzniknúť práve ako dôsledok uplatnenia nároku na náhradu škody spoločnosťou OMIKRON. 12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bez ohľadu na absenciu uvedených skutkových tvrdení zo strany žalobcu, nie je žalobcom tvrdená škoda a neplatné postúpenie niektorých pohľadávok žalovaným vo vzájomnom pomere príčiny a následku. 13. Podľa konštantnej judikatúry sa vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálnym nexusom) medzi porušením povinnosti, resp. neplatnosťou právneho úkonu a škodou označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite (rozsudok NS SR z 30.06.2010, sp.zn. 5Cdo 126/2009). Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. 14. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávok , predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok žalovaného na dlžnom poistnom. Následne žalobca uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou OMIKRON a jej predmetom urobil pohľadávky nadobudnuté od žalovaného, resp. ich konkrétnu časť. Časť pohľadávok postúpených mu žalovaným postúpil žalobca ďalej na spoločnosť Largo. Medzi pohľadávkami postupovanými žalobcom na spoločnosti OMIKRON a Largo boli aj pohľadávky, ktoré žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou so žalovaným nenadobudol, pretože v čase jej uzatvorenia neexistovali. Žalovaného však nie je možné robiť zodpovedným za skutočnosť, že žalobca postúpil spoločnosti OMIKRON a Largo neexistujúce pohľadávky, pretože zodpovednosť za škodu nie je možné robiť neobmedzene závislou na kauzalite. Žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil čiastočnou neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok teda tým, že sa žalobca nestal veriteľom pohľadávok tvoriacich predmet zmluvy o postúpení, pre ich neexistenciu. Nezodpovedá však za škodu, ktorá vznikla spoločnosti OMIKRON v súvislosti s porušením povinnosti žalobcu podľa zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou OMIKRON. Škodou žalobcu, ktorú by bolo možné v súvislosti s neplatným právnym úkonom pričítať žalovanému, by mohli v tomto prípade predstavovať zbytočne žalobcom vynaložené náklady na vymáhanie pohľadávok, ktoré neexistujú, nie však náklady vynaložené žalobcom v súvislosti s náhradou škody ktorú spôsobil ďalšiemu subjektu. Žalovaný v tomto prípade totiž nezodpovedá za zmluvné záväzky žalobcu dohodnuté v následne uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávok. Zmluvné záväzky žalobcu s tretími subjektmi a ich prípadné porušenie nie sú dôsledkom čiastočnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi stranami tohto sporu, ale sú bezprostredným dôsledkom právneho vzťahu žalobcu so spoločnosťou OMIKRON, resp. spoločnosťou Largo založenými následne uzatvorenými zmluvami o postúpení pohľadávok a prípadným porušením týchto zmlúv žalobcom. Príčinou vzniku škody žalobcu, ktorá spočívala v úbytku majetku žalobcu, ku ktorému prišlo v súvislosti s nahradením škody spoločnosti OMIKRON, bolo teda porušenie povinnosti, ktorá žalobcovi vznikla zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a o spoločnosťou OMIKRON. Výlučne porušenie povinnosti žalobcom, ktorú povinnosť prevzal na seba zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou so spoločnosťou OMIKRON bolo jedinou a samostatnou príčinou, ktorá vyvolala vznik škody žalobcu, bez ohľadu na čiastočnú neplatnosť právneho úkonu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok výlučne postupca zodpovedá postupníkovi za kvalitu a kvantitu touto zmluvou postupovaných pohľadávok, teda výlučne žalobca zodpovedal za prípadné vady ním zmluvne postupovaných pohľadávok. 15. Súd dospel k záveru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať vecnú väzbu (príčinnú súvislosť) medzi čiastočnou neplatnosťou právneho úkonu a vznikom údajnej škody, keď dôkazné bremeno ohľadom naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu zaťažovalo v konaní žalobcu ako poškodeného, a preto žalobu žalobcu zamietol. 16. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Hoci mal žalovaný v spore úspech, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. 17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 18. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne skutkovo vyhodnotil existenciu a výšku škody žalobcu a tiež nesprávne právne posúdil neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a škodou žalobcu. Žalobca vznik škody aj výšku dostatočne preukázal. Škoda vznikla žalobcovi postúpením neexistujúcich pohľadávok na spoločnosť Omikron. Žalobca nemal možnosť preveriť existenciu postupovaných pohľadávok (nemal možnosť preveriť zaplatenie pohľadávok), z dôvodu že tieto údaje mal k dispozícii výlučne žalovaný. Žalovaný preukázateľne zavinil, že spolu s existujúcimi pohľadávkami postupoval aj pohľadávky, ktoré zanikli a ako také neboli spôsobilé na postúpenie. Túto skutočnosť potvrdil aj súd prvej inštancie (bod 26 napadnutého rozsudku), ktorý judikoval, že „neplatnosť postúpenia niektorých pohľadávok...spôsobil žalovaný“. Z dôvodu, že žalobca postúpil zaniknuté pohľadávky, o ktorých zániku ale nemal vedomosť, zodpovedá spoločnosti Omikron za takto vzniknutú škodu. Táto škoda pozostáva zo sumy vrátenej časti uhradenej odplaty a zmluvnej pokuty spoločnosti Largo Consulting Anstalt, ktorá nadobudla postupované pohľadávky od spoločnosti Omikron. Výška škody vyplýva z ustanovení Zmluvy o postúpení pohľadávok z 1.10.2010 (Omikron - Largo) a zároveň zo Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27. 7.2009 (Omikron - žalobca). Škoda žalobcovi vznikla uhradením požadovaného plnenia (1.322.000,00 EUR) podľa rozhodcovského rozsudku - zmieru. 19. K príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a škodou žalobcu uviedol, že súd mal prioritne posúdiť príčinnú súvislosť medzi škodou, ktorá skutočne vznikla žalobcovi (žalobcovi sa reálne znížil majetok uhradením nárokov spoločnosti Omikron) a porušením povinnosti žalovaným. Má za to, že prijatím názoru súdu prvej inštancie v zmysle znenia celého bodu 33 napadnutého rozsudku by sme dospeli k absurdnému záveru, že v prípade, ak by žalobca pohľadávku vymáhal sám, mal by právo žiadať o náhradu škody, ktorá by vznikla pri vymáhaní zaniknutých pohľadávok, ale v prípade postúpenia týchto pohľadávok v rámci bežného obchodného styku by žalobca stratil akúkoľvek možnosť domáhať sa náhrady škody, vzniknutej mu v súvislosti s postúpením zaniknutých pohľadávok voči žalovanému. Súd podľa jeho názoru nevysvetlil z akého dôvodu je práve postúpenie pohľadávky na ďalšieho postupníka tým momentom, ktorý bráni priznať nárok na náhradu škodu žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že minimálne v tejto časti je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a neodôvodnený. Výsledkom rozsudku je povinnosť žalobcu znášať celú zodpovednosť za porušenie povinnosti žalovaným. Žalovaný za svoje porušenie povinností pri postúpení zaniknutých pohľadávok nie je v zmysle rozsudku nijak zodpovedný a zároveň nie je povinný ani sčasti nahradiť náklady žalobcu, ktoré spôsobil. Poukázal na to, že výlučne neplatné postúpenie zaniknutých pohľadávok zo žalovaného na žalobcu bolo dôvodom, že aj následné postúpenie zo žalobcu na spoločnosť Omikron spôsobilo zodpovednostné nároky voči žalobcovi. Žalobca pri nadobudnutí pohľadávok od žalovaného a rovnako pri ich postúpení na ďalšieho veriteľa bol vždy dobromyseľný a žiadnym svojim konaním alebo nekonaním neporušil povinnosti odbornej starostlivosti, resp. povinnosti predchádzať škodám. 20. Žalobca má za to, že označil dôkazy, ktoré preukazujú aké konkrétne pohľadávky boli žalovaným postúpené žalobcovi a ktoré už v čase postúpenia neexistovali. Žalobca pre lepší prehľad prikladá zoznam týchto subjektov a výšku ich pohľadávok. 21. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že v predmetnom prípade neexistujú žiadne ďalšie dôkazy ani skutočnosti, ktoré by žalobca nemal k dispozícii pred rozhodnutím o skončení dokazovania a nemohol by ich bez svojej viny uplatniť v konaní (mal k dispozícii aj odvolaní predložený zoznam). Žalovaný sa napriek plnému úspechu v prvostupňovom konaní nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého „neplatnosť postúpenia niektorých pohľadávok ... spôsobil žalovaný.“ Bez ohľadu na skutočnosť, či bolo možné si overiť existenciu všetkých postupovaných pohľadávok, alebo nie zo strany žalobcu, akceptovaním ustanovenia článku II bodu 7 zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca súhlasil, že za objem a existenciu postupovaných pohľadávok zodpovedajú obe zmluvné strany, teda aj žalovaný aj žalobca. Uvedená skutočnosť je zásadná pre posúdenie zavinenia údajného postúpenia pohľadávok, čo musí súd brať do úvahy. Podľa názoru žalovaného súd svojím záverom neodôvodnene a neoprávnene nahrádza súhlasné prejavy vôle účastníkov predmetnej zmluvy ohľadom obojstrannej zodpovednosti za odsúhlasenie objemu stavu a existencie postupovaných pohľadávok, čo nie je prípustné, nakoľko platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (predovšetkým čl. II ods. 7 zmluvy) nie je predmetom tohto súdneho konania, teda súd v tejto časti prekračuje žalobný návrh svojím názorom a rozhodnutím svojvoľne nahrádza dohodu žalobcu a žalovaného v zmluve o postúpení pohľadávok, čím vytvára právnu neistotu napriek riadne uzatvorenému zmluvnému vzťahu. Postúpenie tak veľkého objemu pohľadávok bolo zmluvou dohodnuté tak, že po podpísaní zmluvy sa uzatvorí dodatok, ktorým sa vzájomne záväzne odsúhlasí výška a objem postupovaných pohľadávok, nakoľko aj vymáhanie pohľadávok je proces, ktorý sa v čase mení, teda v čase postúpenia nemusia byť všetky pohľadávky aktuálne, čoho si boli obe zmluvné strany vedomé a práve vzhľadom na túto skutočnosť si v zmluve o postúpení pohľadávok vzájomne dohodli osobitný režim, ktorým sa vysporiada prípadný nesúlad medzi zmluvne postúpenými pohľadávkami a pohľadávkami, ktoré možno reálne postúpiť. Predmetný spôsob odsúhlasenia výšky a objemu pohľadávok žalobca nikdy nenamietal ani nespochybnil. V čl. II bod 5 zmluvy o postúpení pohľadávok, žalobca podpisom zmluvy zobral na vedomie a akceptoval, že predpísaná suma a počet pohľadávok označených v sumárnom zozname sa môže z iných dôvodov ako sú uvedené v bode 6 rovnakého článku zmluvy znížiť ku dňu prechodu práva nakladať s postúpenými pohľadávkami na postupníka, bez vplyvu na výšku odplaty za príslušný sumárny zoznam postúpených pohľadávok, ktorú žalovaný určil v ním predloženej ponuke. Presne podľa dohodnutého režimu žalovaný postupoval, keď listom zo dňa 1.12.2011 navrhol zníženie odplaty za pohľadávky, ktoré podľa zmluvných ustanovení neprešli na žalobcu, nakoľko v čase postúpenia neexistovali. Žalobca v odvolaní účelovo uvádza nemožnosť overenia existencie všetkých pohľadávok, nakoľko podľa tvrdení žalobcu tieto mali zaniknúť výlučne ich úhradou (napriek údajom uvedeným v doloženej tabuľke). Z uvedenej tabuľky je však zrejmé, že k zániku sporných pohľadávok v žalobcom tvrdenom objeme 2.180.432,- EUR nedošlo ich úhradou, ale vyhlásením konkurzu na dlžníka. Skutočnosť, že dlžník bol v konkurze, alebo likvidácii pritom bola a je verejne dostupnou informáciou (Obchodný register) a žalobca si tieto skutočnosti mohol overiť ešte pred podpisom dodatku ku zmluve, ktorým potvrdil výšku a stav postupovaných pohľadávok v zmysle jeho zmluvnej povinnosti. Na overenie mal navyše dlhší čas, ako bol stanovený zmluvou o postúpení pohľadávok, keď v čl. II ods. 7 bola dohodnutá lehota 60 dní od uzatvorenia zmluvy na podpísanie dodatku, no k jeho podpísaniu došlo až dňa 13.11.2008 (zmluva uzatvorená dňa 18.8.2008). Žalobcom tvrdená suma zaniknutých pohľadávok v objeme 2.180.432,- EUR podľa priloženej tabuľky k odvolaniu navyše neobsahuje zaniknuté pohľadávky v objeme 213.866,- EUR a 238.741,15 EUR, ktoré boli potvrdené listom žalovanej zo dňa 1.12.2011 adresovaným žalobcovi. Je teda otázne, z akého objemu a ktorých sporných pohľadávok si žalobca uplatňuje náhradu škody, resp. z akej hodnoty neplatne postúpených pohľadávok žalobca platil škodu spoločnosti OMIKRON. Podľa preukázaného skutkového stavu to bolo len z hodnoty zaniknutých pohľadávok tvrdenej žalobcom, teda len zo sumy 2.180.432,- EUR a nie aj z hodnoty neplatne postúpených pohľadávok v sume 213.866,- EUR a 238.741,15 EUR, jedine za ktoré má podľa názoru súdu (bod 26 odôvodnenia) niesť zodpovednosť za neplatné postúpenie žalovaná, s čím (ako už uviedla) žalovaná tiež nesúhlasí. Súd rozsudkom nedeklaroval zodpovednosť žalovanej za údajné neplatné postúpenie pohľadávok v objeme tvrdenom žalobcom, teda v objeme 2.180.432,- EUR. Podľa preukázaného skutkového stavu žalobca nepreukázal, že si súdne uplatňoval údajný vznik škody z hodnoty pohľadávok v sume 213.866,- EUR a 238.741,15 EUR, nakoľko žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že spoločnosť OMIKRON si uplatnila škodu v podobe zmluvnej pokuty voči žalobcovi z tejto hodnoty zaniknutých pohľadávok. 23. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu v bode 2. odvolania, že závery súdu ohľadom nepreukázania hodnoty neplatne postúpených pohľadávok v objeme 2.180.432,- EUR sú zmätočné a navzájom si odporujúce, je nepochopením zisteného skutkového stavu veci a odôvodnenia rozsudku, alebo účelovým tvrdením žalobcu, nakoľko z rozsudku je jednoznačne zrejmé, že súd hovoril o neexistujúcich pohľadávkach potvrdených žalovanou, teda pohľadávkach v objeme 213.866,- EUR a 238.741,15 EUR a nie v objeme 2.180.432,- EUR, ktorý tvrdil žalobca. Suma 2.180.432,- EUR je v predmetnom zmluvnom vzťahu, ako aj spore uvádzaná len v liste žalobcu žalovanej zo dňa 11.8.2011 a následne v žalobe a návrhu na zmenu žaloby a to len ako tvrdenie, teda suma bez rozpísania konkrétnych pohľadávok, ktoré majú túto sumu predstavovať a bez preukázania ich existencie. Už v odpovedi žalovanej žalobcovi zo dňa 1.12.2011 žalovaná túto hodnotu neuznáva. Hodnota údajne neoprávnene postúpených pohľadávok 2.180.432,- EUR bola teda žalobcom od počiatku iba tvrdenou hodnotou, ktorú žalovaná neuznala už listom zo dňa 1.12.2011 a ktorú žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a nepreukazoval, ako to správne uvádza súd v bode 24 odôvodnenia napádaného rozsudku, vzhľadom na čo je zrejmé, že túto hodnotu údajne neplatne postúpených pohľadávok nemožno považovať za nespornú. Prvý krát sa snaží žalobca preukazovať predmetnú hodnotu predložením neoverenej účelovo žalobcom vytvorenej tabuľky k odvolaniu, pričom toto tvrdenie bol povinný preukázať žalobca pokiaľ nebolo dokazovanie ukončené. Z rozhodcovského spisu žalobca predložil len rozhodcovský rozsudok, z ktorého skutočná existencia predmetných pohľadávok nevyplýva. Súd nie je povinný (ako uvádza žalobca v odvolaní) overovať si tvrdenia sporových strán, pokiaľ tieto nedokážu uniesť svoje dôkazné bremeno, ale vychádza z preukázaných skutočností. Nemôže nahrádzať povinnosti sporových strán, v opačnom prípade by bol zaujatý. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemôže byť zo strany žalobcu riadne preukázaná ani výška škody, nakoľko nie je zrejmé, z akej hodnoty údajne neplatne postupovaných pohľadávok platil žalobca pokutu spoločnosti OMIKRON, čo judikuje aj súd v bode 30. odôvodnenia napádaného rozsudku. 24. Má za to, že v konaní je preukázaná len škoda, ktorá vznikla spoločnosti OMIKRON, ktorú uhradil žalobca zo zmluvného vzťahu s OMIKRONOM, nie je však preukázané, že rovnaká škoda by vznikla, alebo vznikla žalobcovi zo zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalovanou a následkom konania žalovanej, rovnako ako nie je preukázané, na základe čoho konkrétne mala vzniknúť takáto škoda spoločnosti OMIKRON. Žalovaný nemal možnosť ovplyvniť podmienky zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou OMIKRON, teda ani náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia tejto zmluvy. Skutočnosť, že úbytok v majetkovej sfére žalobcu v hodnote 1.544.409,- EUR je údajnou škodou vzniknutou žalobcovi je v predmetnom prípade irelevantná, nakoľko výsledok takto vyčíslenej zmluvnej pokuty sa odvíja od zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a spoločnosťou OMIKRON. Medzi vznikom škody tak, ako ju vyčísľuje žalobca a konaním žalovaného, teda neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Sám žalobca v odvolaní uvádza, že škoda mu vznikla uhradením požadovaného plnenia (1.322.000,- EUR) podľa rozhodcovského rozsudku - zmieru (konanie sp. zn. AHC/0413/0004) a doplatením sumy 266.710,60 EUR, ktorú uhradil spoločnosti OMIKRON, teda škoda mu vznikla zaplatením škody, ktorá vznikla spoločnosti OMIKRON zo zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalobcom. Na strane žalobcu došlo k preneseniu zodpovednosti a to uzatvorením zmluvy so spoločnosťou OMIKRON, teda vzťah príčiny a následku medzi konaním žalovaného a následkom u žalobcu je v predmetnom prípade prerušený a nepriamy a to práve uzatvorením následných zmlúv o ďalšom postúpení pohľadávok žalobcom, v ktorých prevzal zodpovednosť za ich postúpenie na seba. V prípade postúpenia pohľadávok na ďalšieho postupníka teda žalobca nemá právo uplatňovať si náhradu škody zo zmluvného vzťahu so žalovaným, keď škoda mu vznikla z právneho vzťahu uzatvoreného so spoločnosťou OMIKRON. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 07.05.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 26. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 27. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 18 až 36 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné: 28. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2 uzatvorenou medzi žalovaným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom podľa § 149 ods. 1 až 11 zákona o sociálnom poistení a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 13.11.2008 postúpil žalovaný žalobcovi pohľadávky v celkovej výške 985.237.856,97 Sk za odplatu v celkovej výške 29.000.713,- Sk (čl. III zmluvy) (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok č. 2“). Sumárny zoznam pohľadávok, na ktoré sa postúpenie vzťahovalo bol uvedený v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 2. Žalobca v zmysle čl. II ods. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2 nadobudol postúpené pohľadávky spolu s právami s nimi spojenými a stal sa ich veriteľom voči dlžníkom dňom uhradenia odplaty v plnej výške. 29. Podľa čl. II ods. 5 zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2 zobral žalobca na vedomie a akceptoval, že predpísaná suma a počet pohľadávok označených v sumárnom zozname sa môže z iných dôvodov ako tých, ktoré sú uvedené v ods. 6 článku znížiť ku dňu prechodu práva nakladať s postúpenými pohľadávkami na postupníka bez vplyvu na výšku odplaty za príslušný sumárny zoznam postúpených pohľadávok. 30. Podľa čl. II ods. 6 zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2 v prípade zániku pohľadávky, ako aj v prípadoch, ak na majetok konkrétneho dlžníka bude ku dňu prechodu práva nakladať s postúpenými pohľadávkami na postupníka vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia alebo dlžník vstúpi do likvidácie, nebudú pohľadávky postúpené v rámci tejto súťaže a nebudú predmetom zmluvy. Ak suma takto vyradených pohľadávok presiahne 5% objemu účtovnej hodnoty postúpených pohľadávok v sumárnom zozname, má postupník právo na pomerné zníženie odplaty, pričom nemá nárok na náhradu nákladov ani na náhradu škody. 31. V čl. II ods. 7 zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2 sa zmluvné strany zaviazali, že v lehote najneskôr do 60 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy uzavrú dodatok k tejto zmluve, v ktorom záväzne potvrdia výšky postúpených pohľadávok a ostatné údaje o pohľadávkach podľa ods. 6 tohto článku, ku dňu prechodu práva nakladať s postúpenými pohľadávkami na postupníka. Strany sporu uzatvorili dňa 13.11.2008 Dodatok č. 1 k zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2 a to v súlade s článkom II ods. 7 zmluvy, predmetom ktorého bolo potvrdenie výšky postúpených pohľadávok ako aj ostaných číselných údajov o postúpených pohľadávkach dňu účinnosti postúpenia pohľadávok na žalobcu v sume 794.103.119,66 Sk (ďalej len dodatok). 32. Odvolací súd ďalej zistil, že žalobca zmluvami o postúpení pohľadávok uzatvorenými dňa 27.07.2009 a dňa 19.01.2009 postúpil pohľadávky, ktorých veriteľom sa stal podľa zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2, na spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom na Panenských ostrovoch ( ďalej len OMIKRON) a na spoločnosť Largo Consulting Anstalt so sídlom v Lichtenštajnsku (ďalej le Largo). Predmetné zmluvy vo svojich prílohách konkretizovali postupované pohľadávky. Rozhodcovským rozsudkom o dohodnutých podmienkach zmieru vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. dňa 12.11.2014 sp.zn. AH-C/0413/0004 zaznamenal rozhodcovský súd zmier uzavretý medzi spoločnosťou OMIKRON TRADING LIMITED v procesnej pozícii žalobcu a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. v procesnej pozícii žalovaného, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi z titulu náhrady škody sumu vo výške 1.322.000,- Eur do 31.12.2014 a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Škodu odvodzoval žalobca od požadovaného plnenia (1.322.000,00 EUR) podľa rozhodcovského rozsudku - zmieru (konanie sp. Zn. AHC/0413/0004) a doplatenia sumy 266.710,60 EUR v prospech OMIKRON. 33. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol pre neprekázanie kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov nároku na náhradu škody podľa § 373 Obch.zák. a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a nepreukázanie samotnej škody. 34. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že uhradenie celej žalovanej sumy (ktorá je predmetom sporu) v prospech OMIKRON predstavuje preukázateľne vznik škody, za ktorý zodpovedá žalovaný. Škoda má predstavovať sumu vrátenej časti uhradenej odplaty a zmluvnej pokuty spoločnosti Largo Consulting Anstalt, ktorá nadobudla postupované pohľadávky od spoločnosti OMIKRON. Skutočnosť, že žalobca uhradil škodu spoločnosti OMIKRON, za ktorú podľa svojho tvrdenia zodpovedá, automaticky neznamená, že je preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť vo vzťahu k žalovanému. Škoda podľa zákona síce predstavuje majetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch, spočívajúcu v zmenšení majetku pred škodnou udalosťou, zodpovednosť je však daná len vtedy, ak je daný kauzálny nexus. Nie každé porušenie je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom porušenia povinnosti. 35. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaného nie je možné robiť zodpovedným za skutočnosť, že žalobca postúpil spoločnosti OMIKRON a Largo neexistujúce pohľadávky, pretože zodpovednosť za škodu nie je možné robiť neobmedzene závislou na kauzalite, vzťah medzi príčinou a následkom musí byť priamy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vychádzal z judikatúry, podľa ktorej sa vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálnym nexusom) medzi porušením povinnosti, resp. neplatnosťou právneho úkonu a škodou označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/126/2009: “Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.” 36. Príčinou vzniku škody žalobcu, ktorá spočívala v úbytku majetku žalobcu, ku ktorému prišlo v súvislosti s nahradením škody spoločnosti OMIKRON, bolo teda porušenie povinnosti, ktorá žalobcovi vznikla zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou OMIKRON, resp. LARGO. Príčinou škody nie je čiastočná neplatnosť postúpenia pohľadávok žalovaného žalobcovi, ale do tohto vzťahu vstúpili zmluvy uzavreté s tretími subjektami, prostredníctvom ktorých došlo ku škode u žalobcu. Možno teda povedať, že ak by žalobca neuzatvoril zmluvy o postúpení, škoda, ktorú vymáha, by nevznikla. Vznik škody je priamym následkom zmluvného vzťahu so spoločnosťou OMIKRON, vo vzťahu k žalovanému je vzťah príčiny a následku iba sprostredkovaným. 37. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie nevysvetlil, z akého dôvodu je práve postúpenie pohľadávky tým momentom, ktorý bráni priznať nárok na náhradu škody žalobcovi. Súd prvej inštancie v odseku 33 napadnutého rozhodnutia dal zrozumiteľnú odpoveď na túto otázku, keď vysvetlil, že žalovaný nenesie zodpovednosť za zmluvné záväzky žalobcu dohodnuté v následne uzavretej zmluve o postúpení. Škoda totiž nebola následkom porušenia povinností žalovaným, resp. príčinou škody nebolo konanie žalovaného, ale príčinou bolo porušenie povinnosti žalobcom, ktorú povinnosť prevzal na seba zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou so spoločnosťou OMIKRON. 38. Na záver odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania bolo prejednať odvolanie v rozsahu a dôvodoch podaného odvolania, preto nereagoval na obsiahle vyjadrenie žalovaného, ktoré sa týkalo okrem reakcie na odvolacie námietky aj jeho názoru na právne posúdenie porušenia povinností žalovaným. 39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu trovy konania nevznikli. 41. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).