Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/95/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010434 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113010434.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného Q. T. a spol. pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/38/2013 zo dňa 30.01.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. februára 2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaní Q. T., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., P. XX, a O. O., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., B. XX, podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. 3Pv 687/2011 zo dňa 20.05.2013 pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v dobe od 03.03.2011 do 16.05.2011 po predchádzajúcej vzájomnej dohode pravdepodobne na základe rozvodu manželstva Q. T. a X. T., spoločným konaním v úmysle poškodiť na majetkových právach X. T., podpísali fiktívnu zmluvu o pôžičke na sumu 2.900.000,-Sk s dátumom 20.05.2001 s 0% úrokom na dobu splatnosti do 20.05.2008 bez prítomnosti tretej osoby a s touto zmluvou súvisiace uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári zo dňa 20.05.2008, 20.09.2008, 20.05.2010, taktiež bez prítomnosti tretej osoby, ktoré osvedčili v notárskej zápisnici JUDr. Miriam Hrotekovej, notárky so sídlom Račianska 3 v Bratislave pod číslom K., K., K. zo dňa XX.XX.XXXX, následne na tomto základe uviedli do omylu súdneho exekútora, čo viedlo k vydaniu návrhu na vykonanie exekúcie JUDr. Ivanom Lutterom, súdnym exekútorom Exekútorského úradu Pribinova 32 v Bratislave pod číslom EX 1424/2011 zo dňa 24.05.2011 pre vymoženie 96.262,36 Eur od povinného Q. T., čo malo za následok zriadenie plomby vyznačenej na základe G. na nehnuteľnosť - byt číslo X na X. poschodí bytového domu blok E. súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/XX v katastri obce D. F., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX Katastrálneho úradu v Senci, ktorého sú spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/1 manželia Q. T. a X. T., pričom o samotnej pôžičke sa X. T. dozvedela až 15.08.2011 na základe výpisu z predmetného listu vlastníctva, čím poškodenej X. T. vznikla škoda vo výške 1.450.000,-Sk (48.131,18 Eur), nakoľko skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/38/2013 zo dňa 30.01.2019 boli obžalovaní Q. T. a O. O. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. 3Pv 687/11/1101 zo dňa 20.05.2013 podanej pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že skutok nemôže byť trestným činom podvodu, nakoľko údajné podvodné ak oprávnená osoba požaduje vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, nemôže byť súdny exekútor uvedený do omylu, pretože notárska zápisnica ako exekučný titul je pre exekučný orgán záväzný. Nebol ani žiaden dôvod sa domnievať, že by notárska zápisnica bola sfalšovaná. Spôsobenie následku v zmysle tejto skutkovej podstaty nebolo nielen preukázané, ale preň nie sú dané ani len indície. Z tohto dôvodu, ale predovšetkým z dôvodu nepreukázaných rozhodných skutkových okolností sa súd inou právnou kvalifikáciou ani nezaoberal. Pre meritórne rozhodnutie podstatné, či medzi obžalovanými došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o pôžičke, alebo ide o pôžičku fiktívnu, ktorá nezodpovedá skutočnému stavu veci, a ktorou sa obžalovaní iba snažili predstierať existenciu takéhoto zmluvného vzťahu v úmysle uviesť iného do omylu s cieľom, aby došlo k takej majetkovej dispozícii, na základe ktorej by sa obžalovaní (či už obaja alebo iba jeden z nich) alebo niekto iný obohatil a spôsobili by tak inému škodu na majetku. Táto podstatná skutočnosť nebola preukázaná. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení prokurátor odvolanie v neprospech oboch obžalovaných, smerujúce proti výroku o vine (oslobodení spod obžaloby), ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.07.2019. Prokurátor uvádza, že poškodená X. T. aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že v rozhodnom čase peniaze od O. nepotrebovali, pričom konanie obžalovaných malo za následok zriadenie záložných práv na predmetný byt, o ktorý napokon aj prišla. Škoda jej vznikla tým, že pokiaľ by neboli uvedené záložné práva a bola by splácaná hypotéka, nedošlo by k dražbe nehnuteľnosti. S obžalovaným T. bola od roku 1991 a o žiadnom O. nemala absolútne žiadnu vedomosť. Svedok Q. B. na hlavnom pojednávaní potvrdi, že zmluva o pôžičke medzi pánom O. a pánom T. vznikla niekedy v máji 2011, kedy Q. T. zistil, že je podpísaný v ručiteľskom záväzku, predmetom ktorého bol byt v D. F.. Určite v roku 2004 O. do firmy U. W., s.r.o. žiadne peniaze nemohol požičať. V roku 2004 pán T. pre firmu robil len montážne práce a nedisponoval žiadnymi vlastnými peniazmi. V účtovníctve sa môže ukázať, že vkladal alebo vyberal peniaze, ale to neboli jeho vlastné, to boli peniaze, ktoré mu dal V. B., že takúto sumu treba vložiť do banky. Obžalovaný O. O. vypovedal v procesnom postavení, v ktorom mohol uviesť všetky okolnosti potrebné na jeho obhajobu, avšak časť jeho výpovede o pôvode údajnej sumy 150.000 austrálskych dolárov, ktoré mal údajne doviezť v hotovosti z Austrálie na Slovensko vyznieva viac ako nevieryhodne, najmä o uložení sumy 140.000 dolárov do dvoch kufrov, ktoré podliehajú colnej kontrole, pričom vývoz finančnej hotovosti z každej krajiny je limitovaný (s menšími odchýlkami sumou 10.000,-USD). Vyhodnotením uvedených dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku prokurátor dospel k záveru, že konanie obžalovaných spočívajúce v tom, že ako trestnoprávne zodpovedné subjekty spoločným konaním v priamom úmysle predstierali vznik exekučného titulu na základe fiktívnej zmluvy o pôžičke peňazí, čím spôsobili poškodenej škodu vo výške viac ako 26.600 €, naplnilo všetky zákonné znaky žalovaného zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaní ani obhajca nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, ktoré im bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené. Odvolací súd po predložení veci nezistil také vážne procesné nedostatky napadnutého rozsudku či konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, preto nariadil vo veci verejné zasadnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupkyňa krajskej prokuratúry v plnom rozsahu pridržiavala podaného odvolania a zotrvala na jeho dôvodoch. Navrhla krajskému súdu zrušiť prvostupňový rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na opätovné prejednania a rozhodnutie. Obhajca navrhol odvolanie zamietnuť, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny, presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnený a zodpovedná vykonanému dokazovaniu. Ak by aj obžalovaní spáchali skutok uvedený v obžalobe, k čomu ale nedošlo, tak by nenaplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, pretože v prípade obžalovaného T. sa jednalo jeho vlastný majetok, a nie cudzí majetok ako sa uvádza v § 221, pričom nie je naplnený ani kvalifikačný znak vzniku škody. Poškodená X. T. pred odvolacím súdom prehlásila, že to, čo uviedla na hlavnom pojednávaní, to platí. Fiktívnou zmluvou medzi obžalovanými prišla o byt a bolo by spravodlivé, aby boli obžalovaní uznaní vinnými. Obžalovaný Q. T., rovnako ako obžalovaný O. O. sa v konečnom návrhu pridržiavali prednesu obhajcu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=17354767&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=30279&FragmentId1=0&FragmentId2=0>. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci na hlavnom pojednávaní dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, zákonným spôsobom, vyvodil z dôkazov správne skutkové závery, avšak rozhodol vo veci bez toho, aby sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho správne zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil a použil nesprávne ustanovenie zákona. Súd prvého stupňa predovšetkým správne zistil skutkový stav a vyhodnotil ho v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Svoje hodnotiace úvahy týkajúce sa preukázania či nepreukázania skutkových okolností súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia presvedčivo a detailne rozviedol, jeho úvahy sú racionálne a logické, a nie je možné im nič vytknúť. Aj odôvodnenie rozhodnutia z formálneho a obsahového hľadiska zodpovedá požiadavkám uvedeným v § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Na strane druhej však súd prvého stupňa ustálené skutkové závery nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že nebolo dokázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, hoci z vykonaného dokazovania i z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že skutok sa stal, ale nie je trestným činom. Nakoľko sa jedná o pochybenie, ktoré môže byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, bol odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku oprávnený korigovať toto pochybenie, a to v neprospech obžalovaných na podklade odvolania prokurátora podaného v ich neprospech. Z predloženého spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 22.05.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I na príslušný súd na Q. T. a O. O. obžalobu pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaní Q. T. a O. O. na hlavnom pojednávaní každý osobitne zhodne podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásili, že sú nevinní, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaných, svedkov X. T., H.. V. B., H.. Q. B., X.. H. J. a X.. U. S. a prečítal listinné dôkazy podľa § 269 Trestného poriadku. Obhajoba obžalovaných spočívala v tom, že na jar roku 2004 uzavreli medzi sebou zmluvu o pôžičke sumy 2.900.000 Sk, ktorú obžalovaný T. potreboval na účely zariadenia bytu a ako investíciu do firmy. Keďže obžalovaní boli kamaráti, obžalovaný O. mu bezúročne uvedenú sumu požičal na 4 roky, o čom spísali zmluvu stiahnutú z internetu. Následne manželka obžalovaného podala návrh na rozvod. S odstupom času, keďže obžalovaný T. obžalovanému O. pôžičku nesplácal, spísali uznanie dlhu notárskou zápisnicou na podklade právnej rady X.. S.. Na jej podklade došlo k založeniu nehnuteľnosti, v ktorej bývala manželka obžalovaného T. so synom, a obžalovaný O. prisľúbil obžalovanému T., že nehnuteľnosť nebude exekvovať. K exekúcii ale pristúpila banka, nakoľko mali hypotéku, ktorú v tom čase obžalovaný nevedel splácať. O pôžičke manželku neinformoval, ona sa o peniaze nezaujímala. R. O. O. sa vôbec nezaoberal tým, či manželka obžalovaného T. o pôžičke vedela alebo nie, neriešil ani účel pôžičky, pretože s obžalovaným Q. T. boli dlhoroční kamaráti. Požičiavané peniaze zarobil načierno v Austrálii rekonštrukciou vrakov športových áut, sumu 150.000 AUD priniesol v dvoch kufroch domov a v Rakúsku ju zamenil za Slovenské koruny. Ešte v ten mesiac zamenených 120.000 AUD požičal obžalovanému T.. Po siedmich rokoch začal záležitosť riešiť, pretože obžalovaný T. sa dostal do problémov, a dal si poradiť od X.. S.. Súd prvého stupňa správne zameral svoju pozornosť primárne na to, či z vykonaných dôkazov možno vyvodiť neexistenciu pôžičky medzi obžalovanými. Táto okolnosť je kardinálnou skutočnosťou, na ktorej je vystavená skutková veta obžaloby, a z ktorej obžaloba odvodzuje vznik trestnej zodpovednosti. Z dôkazného hľadiska je zrejmé, že obžalovaní uvádzajú konkrétne skutočnosti týkajúce sa dôvodov, spôsobu a iných okolností požičania finančných prostriedkov obžalovaným O. obžalovanému T., a ich tvrdenia podporujú listinné dôkazy - zmluva o pôžičke zo dňa 20.05.2004, uznanie dlhu zo dňa 20.05.2008, 20.05.2009 a 20.05.2010, notárska zápisnica sp.zn K., K. zo dňa 16.05.2011. Na strane druhej poškodená X. T. tvrdí, že pôžička bola fiktívna, čo vyvodzuje z toho, že o nej nevedela, a v danom čase ju ani nepotrebovali. Svedok H.. Q. B., ktorý tiež považoval pôžičku za fiktívnu, ale potvrdil obhajobu v tom smere, že obžalovaný T. do obchodnej spoločnosti U. W., s.r.o. vložil asi 2 milióny slovenských korún, čo preukazujú aj výpisy z účtovných kníh a výpoveď svedka H.. V. B.. Odvolací súd dospel k záveru, že úvahy súdu prvého stupňa smerujúce k tomu, že nebolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že medzi obžalovanými k pôžičke nedošlo, ale túto skutočnosť len predstierali, sú správne a zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Odvolací súd konštatuje, že dokazovanie neexistencie nejakej skutočnosti je podľa teórie dokazovania i v praxi nesmierne náročné, pretože neexistenciu možno dokazovať len nepriamo, resp. objektívne preukázanie neexistencie nie je možné (probatio diabolica). V prípade dokazovania neexistencie je preto potrebné vychádzať z faktov, ktoré s preukazovanou okolnosťou nejakým spôsobom súvisia, a z týchto vyvodiť v prípade vylúčenia všetkých rozumných pochybností náležitý záver o neexistencii. V danom prípade existujú listinné dôkazy - zmluva o pôžičke a uznania dlhu, ktorých autenticitu obžaloba spochybňuje na podklade výpovede poškodenej X. T.. Obžalovaní vysvetlili pôvod požičaných peňazí, formu ich odovzdania a účel ich využitia pochybne, avšak nie takým spôsobom, ktorý by vylučoval možnosť, že k pôžičke skutočne došlo. Pre kardinálny skutkový záver prijatý v trestnom konaní je v zmysle základných pilierov trestného práva nevyhnutné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o danej okolnosti, ktoré sa nepriečia základom logiky alebo faktickej možnosti. Uvedenému zodpovedá vysvetlenie obžalovaného O. o pôvode a spôsobe doručenia austrálskej meny na Slovensko, jej zámena v Rakúsku a hotovostné odovzdanie obžalovanému T., ktoré je síce pochybné, avšak takúto možnosť nemožno vylúčiť. Obdobné platí o obhajobe obžalovaného T., u ktorého je dokonca preukázané, že v inkriminovanom čase do obchodnej spoločnosti skutočne vložil nemalé sumy peňazí. Odvolací súd teda v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že nebola preukázaná fiktívnosť zmluvy špecifikovanej v skutkovej vete obžaloby. Odvolací súd teda sumarizuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi obžalovanými došlo dňa 20.05.2004 k uzavretiu zmluvy o pôžičke, následne obžalovaný T. použil prostriedky z pôžičky na vklad do obchodnej spoločnosti a na zariadenie novonadobudnutého holobytu, v dňoch 20.05.2008, 20.09.2008 a 20.05.2010 uznal svoj dlh voči obžalovanému O., ktorý následne osvedčil v notárskej zápisnici, a táto sa stala exekučným titulom. Po návrhu oprávneného z pôžičky - obžalovaného O. z iniciatívy exekútora došlo k návrhu oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva. Na nehnuteľnosť bola zriadená plomba. Všetky tieto skutočnosti, ktoré treba považovať za preukázané, tvoria skutkovú vetu obžaloby a identifikujú skutok, a preto nemožno súhlasiť so súdom prvého stupňa, že nebolo preukázané, že skutok sa stal. Preto odvolací súd vyhodnotil postup súdu prvého stupňa v zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku ako nesprávny a zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Keďže súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a zákonným spôsobom, a správne zistil skutkový stav, bolo v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku možné a potrebné, aby odvolací súd rozhodol vo veci sám. Pristúpil teda k právnemu posúdeniu skutku uvedeného v obžalobe z toho hľadiska, či napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Citované ustanovenie základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu vyžaduje, aby došlo k podvodnému konaniu, t.j. ku konaniu ktorým niekto predstiera stav, ktorý v skutočnosti neexistuje, alebo alternatívne, aby využil nevedomosť niekoho o skutočnom stave veci, v dôsledku čoho (omylu) dôjde ku škode alebo neoprávnenému obohateniu. Nie je pritom striktne určené, že osoba v omyle musí byť zároveň poškodeným. Môže ísť o dva subjekty, z ktorých jeden koná v omyle vyvolanom alebo využitom páchateľom, a druhej v dôsledku uvedeného omylu vznikne škoda. Zároveň musí páchateľ konať v úmysle spôsobiť poškodenému škodu. Podľa skutkovej vety obžaloby mal byť do omylu uvedený súdny exekútor a škoda mala vzniknúť X. T.. Skutková veta obžaloby však neobsahuje spôsob alebo opis konania, ktoré priamo viedlo ku škode vo výške 1.450.000 Sk. V tomto smere súd prvého stupňa napriek nesprávnemu právnemu záveru rozviedol svoje úvahy správne a odvolací súd sa s nimi stotožnil. Odvolací súd pripomína, že nie je možné uviesť súdneho exekútora do omylu predložením pravých podkladov k exekúcii. Vo veci nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že notárska zápisnica bola skutočne spísaná pred notárskym úradom osobami, ktoré sú v nej uvedené, a s daným obsahom. Predloženie takéhoto exekučného titulu (bez ohľadu na pravdivosť notársky osvedčených skutočností) s návrhom na začatie exekúcie nemôže vyvolať omyl exekútora v exekučnom konaní, pretože pravdivosť notársky osvedčenej skutočnosti exekútor nemôže skúmať. Nemôže teda dôjsť k situácii, že by exekútor vykonal dispozíciu s majetkom povinného v omyle, keďže exekučný titul je pre exekútora záväzný. Omyl exekútora sa môže týkať napr. sfalšovaného exekučného titulu, alebo sfalšovaného návrhu na začatie exekúcie, k tomu ale v danej veci nedošlo. Okrem nepreukázania existencie omylu súdneho exekútora nebol preukázaný ani úmysel obžalovaných spôsobiť X. T. škodu, keďže z návrhu na začatie exekúcie podaného obžalovaným O. prostredníctvom advokátskej kancelárie nevyplýva spôsob vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť v O.. K určeniu tohto spôsobu exekúcie došlo až na podklade iniciatívy súdneho exekútora. Odvolací súd dospel k záveru, že konanie uvedené v skutkovej vete, ktoré bolo preukázané, nemožno subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona a ani inú skutkovú podstatu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona, pretože tento skutok nie je trestným činom. Nebola totiž naplnená predovšetkým objektívna stránka trestného činu, a to konanie v omyle, a ani na takýto omyl nadväzujúca majetková dispozícia spôsobujúca poškodenej škodu. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým obžalovaných Q. T. a O. O. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.