Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/47/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113223243 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113223243.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Správa nehnuteľného majetku, s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 391/10, 911 01 Trenčín, IČO: 46 873 708, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: HMG Recovery, k.s., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 46 333 908, (sídlo predtým: Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava), správca úpadcu: DOMUS PETRA, s.r.o., v konkurze, so sídlom Pod Sokolice 1C/6673, 911 01 Trenčín, IČO: 36 798 461, o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 6Cbi/24/2013-136 zo dňa 15.11.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zamieta. II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 6Cbi/24/2013-136 zo dňa 15.11.2018 potvrdzuje. III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty nachádzajúceho sa v okrese Trenčín, obci A., katastrálne územie A., zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor: - pozemok parc č. 1424/38 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, v podiele o veľkosti 1/1. Vlastnícke právo k uvedenému pozemku mal právny predchodca žalobcu nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.01.2013. 1.1. O trovách konania úspešného žalovaného prvoinštančný súd rozhodol tak, že tomuto nárok na ich náhradu nepriznal, keďže žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli. 1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo sporné právne posúdenie existencie práva žalobcu, ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s., podľa § 78 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoKR“). 1.2.1. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 14.02.2012, právoplatným dňa 24.02.2012, bola povolená reštrukturalizácia úpadcu. Rozhodnutím sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 09.01.2013 súd reštrukturalizačné konanie zastavil, začal konkurzné konanie a na majetok úpadcu vyhlásil konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 10/2013 dňa 15.01.2013 a účinky konkurzu tak nastali dňom 16.01.2013. Do funkcie správcu bol ustanovený Ing. Bc. Róbert Havlát, ktorý do súpisu oddelenej podstaty úpadcu v prospech zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s., zapísal majetok, u ktorého mal za to, že patrí úpadcovi, vrátane nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XXXX a XXXX vedeného Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, nachádzajúci sa v okrese Trenčín, v obci A., v k.ú. A.. Súpis oddelenej podstaty bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 53/2013, K004343 a K004344, dňa 15.03.2013. Pôvodný správca bol následne odvolaný a žalovaný bol ustanovený do funkcie správcu úpadcu rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I č.k. 3R/8/2011-642 vydaným dňa 28.05.2013. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, je nesporné, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorej vylúčenia zo súpisu podstaty sa žalobca domáha, je zapísaný úpadca. 1.3. Prvoinštančný súd mal tiež preukázané, že dňa 07.01.2013 (pravosť podpisu konateľa predávajúceho overená 08.01.2013) úpadca v postavení predávajúceho a žalobca v postavení kupujúceho uzatvorili Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností, predmetom ktorej bol tiež odplatný prevod hore uvedenej nehnuteľnosti (ďalej aj „Kúpna zmluva“). Z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor, č. V 7255/2015 vyplynulo, že žalobca (kupujúci) inicioval na podklade Kúpnej zmluvy konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy. 1.4. Na základe zisteného skutkového stavu a aplikáciou ustanovení § 23 ZoKR, § 44 ods. 1, § 45 ods. 3 ZoKR, § 47 ods. 1 a § 67 ods. 1 ZoKR v kontexte s § 132, § 133 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“ a § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 28 ods. 1, 2 a § 29 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 1.4.1. Súd prvej inštancie poukázal na to, že existencia Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 07.01.2013, od ktorej žalobca odvodzuje právo na vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu pre úspešnosť jeho žaloby nepostačuje. Aby žalobca mohol od Kúpnej zmluvy odvodzovať právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu oddelenej podstaty úpadcu, musel by sa podľa súdu prvej inštancie na jej podklade stať vlastníkom nehnuteľnosti, ešte pred časom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, t.j. do 16.01.2013, k čomu nedošlo. 1.4.2. Prvoinštančný súd uviedol, že Kúpna zmluva, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti sa vyznačuje obligačnými a vecnými účinkami. Kým obligačné (záväzkové) účinky nastávajú momentom jej platného uzavretia, vecné účinky nastávajú až vkladom do katastra nehnuteľností, ktorý má pre vznik vlastníctva konštitutívny účinok. Kúpna zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje právo na vylúčenie veci z oddelenej konkurznej podstaty bola síce riadne uzavretá a nastali jej obligačné účinky, avšak príslušný okresný úrad v katastrálnom konaní, ktoré žalobca inicioval až po vyhlásení konkurzu, nerozhodol o povolení vkladu v prospech žalobcu, v dôsledku čoho sa žalobca nestal vlastníkom nehnuteľnosti a vecné účinky Kúpnej zmluvy nenastali. 1.4.3. Prvoinštančný súd konštatoval, že vzhľadom na účinky konkurzu (§ 44 ods. 1, § 47 ods. 1 ZoKR), žalobca bez súhlasu správcu pokračovanie v katastrálnom konaní a vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže dosiahnuť. Žalobca sa pred vyhlásením konkurzu ani neskôr vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nestal a vlastnícke právo k nej podľa listu vlastníctva svedčí úpadcovi, a preto tvrdenie žalobcu, že vlastnícke právo nadobudol Kúpnou zmluvou zo dňa 07.01.2013, neobstojí. Preto správca (žalovaný) v zmysle § 67 ods. 1 písm. a/ ZoKR dôvodne do konkurznej podstaty zapísal majetok úpadcu patriaci mu ku dňu vyhlásenia konkurzu. 1.4.4. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že správca v zmysle ustanovení ZoKR disponuje oprávneniami potrebnými na dosiahnutie účelu konkurzu. Jedným z týchto oprávnení je aj právo správcu podľa § 45 ZoKR ukončiť záväzkový vzťah, i keď to iný právny predpis alebo dohoda neumožňuje. Táto osobitná právna úprava má prednosť pred inou právnou úpravou ako i pred dohodou zmluvných strán, jej povaha je kogentná a nemožno sa od nej odchýliť. Nakoľko však na rozhodnutie v spore nebolo potrebné posudzovať jednotlivé odstúpenia od Kúpnej zmluvy, súd sa touto otázkou bližšie nezaoberal. 2. Tento rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca opierajúc sa o odvolacie dôvody predpokladané v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, g/ a h/ zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“). V odvolacej argumentácii uviedol, že Okresnému súdu Bratislava I doručil viacero samostatných žalôb o vylúčenie vecí podľa § 78 ZoKR, ktorými sa z dôvodu väčšej prehľadnosti konaní, domáha vylúčenia každej nehnuteľnosti z uzavretých Kúpnych zmlúv zvlášť. 2.1. Namietal, že uznesením č.k. 6Cbi/24/20l3-130 zo dňa 12.11.2018 súd bez dostatočného odôvodnenia zamietol jeho návrh na zmenu žalobcu, hoci žalobca jasne uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých sa žaloba týka, zmluvne previedol na spoločnosť LOXWOOD, s.r.o., so sídlom Vašinova 134/16, 949 01 Nitra, IČO: 36 394 866 a táto je nositeľom aktívnej legitimácie. V odôvodnení tohto uznesenia sa súd obmedzil len na citáciu zákonných ustanovení a konštatovanie, že nakoľko má žalobca v konaní právneho zástupcu, ale návrh na zmenu strany sporu podal sám žalobca, na uvedené podanie neprihliada. Žalobca na výzvu súdu odpovedal, že v konaní je zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., čím spĺňa povinnosť zastúpenia advokátom v zmysle § 90 ods. 1 CSP. Mal za to, že toto ustanovenie nevylučuje možnosť žalobcu podpisovať podania vo vlastnom mene (po prípadnej konzultácií s ustanoveným advokátom), pričom takéto obmedzenie by znamenalo odopretie práva na prístup k súdu a k spravodlivosti. Tiež poukazoval na to, že ak súd tvrdí, že na návrh neprihliada, nemal o ňom ani rozhodnúť (zamietnuť ho). Za zjavnú nesprávnosť odvolateľ označil aj výrok uznesenia, v ktorom je uvedený pojem „účastník konania na strane žalobcu“, nakoľko CSP už tento pojem nepozná. S poukazom na § 365 ods. 2 CSP odvolateľ uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vady podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a g/ CSP, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 2.2. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa 11.02.2014, ktoré navrhoval do zodpovedania zásadnej otázky platnosti „Odstúpenia pôvodného správcu od kúpnych zmlúv dňa 08.04.2013“, ktorá je predmetom osobitných žalôb o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv, nakoľko žaloba odstúpenie správcu od Kúpnej zmluvy považuje za nedôvodné a neúčinné. Mal za to, že nerozhodnutím o návrhu na prerušenie konania v tejto zásadnej otázke, je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a g/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd konanie o odvolaní prerušil až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti právneho úkonu vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 6Cbi/3/2014. 2.3. Odvolateľ sa nestotožňoval s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca sa vlastníkom prevádzaných nehnuteľností nemôže stať bez súhlasu správcu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 21Cdo 993/2009 zo dňa 24.03.2010, uviedol, že „správca je viazaný prejavom vôle predávajúceho (úpadcu) z kúpnej zmluvy uzavretej pred vyhlásením konkurzu, aj keď bol návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva podaný až potom, čo nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok predávajúceho. V tomto prípade účastníkom konania o povolení vkladu na mieste predávajúceho je správca konkurznej podstaty. .....nie je správny právny názor, podľa ktorého by úpadca nemal po prehlásení konkurzu oprávnenie nakladať s (kúpnou zmluvou) prevádzaným majetkom (predmet právneho úkonu) a podľa ktorého je potrebné k právnemu úkonu úpadcu súhlas správcu konkurznej podstaty.“ Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K výhradám žalobcu voči uzneseniu, ktorým súd zamietol návrh na zmenu žalobcu, žalovaný uviedol, že dôvodnosť návrhu žalobca odvodzoval od prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na spoločnosť LOXWOOD, s.r.o. Návrh žalobca nepodal v zastúpení advokátom a nepripojil k nemu žiadne dôkazy preukazujúce dôvodnosť zmeny strany sporu. Podľa žalovaného súd správne uviedol, že v zmysle § 80 ods. 2 CSP návrhu vyhovie iba v prípade, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, čo sa v danom prípade nestalo. Žalobca nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností a tieto teda nemohol previesť. 3.1. Ohľadne povinného zastúpenia žalovaný poukázal na to, že je neobmedzené. Zastúpením musí byť krytý každý úkon sporovej strany až do právoplatného skončenia konania, na ktoré sa povinné zastúpenie vzťahuje. 3.2. K výhrade žalobcu ohľadom nesprávnosti v uznesení použitého pojmu „účastníci konania“ namiesto „strany sporu“ žalovaný uviedol, že táto nesprávnosť nespôsobuje vadu konania a ani odopretie práva na spravodlivý súdny proces. Návrh bol nedôvodný, nespĺňal zákonom stanovené náležitosti a jediným cieľom návrhu boli ďalšie prieťahy v konaní. Žalovaný mal s poukazom na čl. 5 základných princípov CSP za to, že žalobca opakovane zjavne zneužíva právo a v odvolaní neuvádza viaceré skutočnosti, prípadne niektoré uvádzané skutočnosti sa nezakladajú na pravde. 3.3. K odvolaciemu dôvodu žalobcu namietajúcemu nerozhodnutie o návrhu na prerušenie konania žalovaný uviedol, že v spore neexistuje ani neexistoval dôvod podľa § 164 CSP, pre ktorý by súd mohol a mal konanie prerušiť. Rovnako ani akákoľvek procesná nezrovnalosť súvisiaca s prerušením konania nemala žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nenapĺňa žiadny z odvolacích dôvodov, na ktoré žalobca poukazuje. CSP v § 164, ako jediný fakultatívny dôvod prerušenia konania uvádzal dôvod, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Rozhodujúcim faktorom pre fakultatívne prerušenie konania je najmä zásada hospodárnosti konania. Prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo, a to bez ohľadu na to, či súd rozhoduje o obligatórnom alebo fakultatívnou prerušení konania. Pokiaľ súd návrh na prerušenie konania zamieta, nemusí rozhodnúť samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania by potom malo tvoriť súčasť meritórneho rozhodnutia. Nie je teda nevyhnutnou podmienkou ďalšieho postupu, vrátane vydania rozhodnutia vo veci samej, aby súd najskôr rozhodol o procesnom návrhu na prerušenie konania. Žalobca sa prerušenia konania domáhal z dôvodu, že rozhodnutie vo veci samej malo závisieť od posúdenia otázky, o ktorej rozhoduje iný súd avšak podľa žalovaného sa v iných, skutkovo identických súdnych sporoch ukázalo, že návrhy na prerušenie konaní podávané z rovnakého dôvodu boli tiež zamietnuté. 3.4. V časti označenej ako § 2 Skutkový stav, žalovaný opätovne sumarizoval okolnosti, za ktorých dňa 07.01.2013 došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy medzi úpadcom (predávajúcim) a žalobcom (kupujúcim). Poukázal na to, že vyhláseniu konkurzu na úpadcu bezprostredne predchádzala reštrukturalizácia. Dňa 26.09.2012 schôdza veriteľov neschválila reštrukturalizačný plán a následne Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 22.10.2012, zverejnením v OV č. 1/2013 z 02.01.2013, nenahradil súhlas zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s., s reštrukturalizačným plánom. Ing. Milan Hargaš ako konateľ úpadcu mal vedomosť o tom, že na majetok úpadcu bude vyhlásený konkurz, čo sa udialo vzápätí dna 09.01.2013. 3.4.1. Napriek tomu, že v zmysle § 114 ods. 3 ZoKR trvali účinky reštrukturalizačného konania a činnosť dlžníka bez súhlasu správcu bola obmedzená len na bežné právne úkony (§ 114 ods. 1 písm. a/ ZoKR), Ing. Milan Hargaš ako štatutár úpadcu a žalobcu, uzatvoril dňa 07.01.2013, bez súhlasu správcu a bez súhlasu zabezpečeného veriteľa, celkovo osem kúpnych zmlúv na 71 nehnuteľností, hodnota ktorých predstavovala významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka. Na základe predmetných kúpnych zmlúv sa úpadca, ako predávajúci, zaviazal previesť celkovo 71 nehnuteľností špecifikovaných v článku I. kúpnych zmlúv na rôzne spriaznené subjekty (kupujúcich): a) LOXWOOD, s.r.o. (predtým: ZVL PREASS, s.r.o.), IČO: 36 394 866, b) Arkádia TN, a.s., IČO: 36 321 699, ktorých štatutárom bol rovnako Ing. Milan Hargaš, c) fyzickú osobu I.. L. W., bytom U. P. XXX/X, XXX XX A., d) €uronaut, s.r.o., IČO: 46 361 324 (zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom je Správa nehnuteľného majetku, s.r.o. - žalobca v tomto konaní). 3.4.2. Žalovaný poukázal na to, že prevod nehnuteľností nemožno považovať za bežný úkon, navyše v uznesení o povolení reštrukturalizácie dlžníka/úpadcu, zverejnenom v OV č. 38/2012 zo dňa 23.02.2012, súd určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu, medzi inými podľa bodu 3) súhlasu správcu podliehal prevod, prenájom alebo zaťaženie nehnuteľnosti alebo iného majetku, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom. 3.5. Žalovaný poukázal ďalej na to, že kúpne zmluvy boli uzatvorené medzi spriaznenými osobami, v osobe štatutára Ing. Milana Hargaša, ktorý jednotlivé kúpne zmluvy aj podpisoval, pričom vo viacerých prípadoch za obe zmluvné strany. 3.5.1. Po obsahovej stránke sú, s výnimkou identifikácie kupujúceho, predmetu prevodu a kúpnej ceny, kúpne zmluvy úplne totožné. Všetky nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnych zmlúv boli zapísané do tej istej oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa úpadcu a boli uzatvorené v ten istý deň, v čase, kedy úpadca, resp. jeho konateľ Ing. Milan Hargaš, vedel o neúspešnej reštrukturalizácií a nutnosti vyhlásenia konkurzu. 3.5.2. Platobné podmienky v kúpnych zmluvách boli nastavené tak, že nárok na zaplatenie kúpnej ceny vznikne až po odstránení všetkých tiarch zaťažujúcich predmet prevodu, pričom na prevádzanom majetku viazlo záložné právo zabezpečeného veriteľa, ktorý sa tohto práva pred zánikom zabezpečenej pohľadávky dobrovoľné nevzdá. V dôsledku uvedeného kúpne ceny neboli doposiaľ ani len čiastočne uhradené. Žalovaný mal za to, že takýmto spôsobom a na úkor veriteľov úpadcu zmluvné strany eliminovali riziko kupujúcich vyplývajúce z ich povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, uvedomujúc si, že uzatvorenie kúpnych zmlúv je v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho prevod vlastníckeho práva z úpadcu ako predávajúceho na kupujúcich bol neistý. 3.6. K odstúpeniu správcu od kúpnych zmlúv žalovaný uviedol, že v súlade s § 45 ods. 3 ZoKR, pôvodný správca od kúpnych zmlúv odstúpil písomnými odstúpeniami zo dňa 08.04.2013, a to v celom rozsahu, nakoľko okrem iného zo strany kupujúcich nedošlo k plneniu ich záväzku na zaplatenie kúpnych cien. 3.6.1. Podľa žalovaného, na základe žalôb podaných kupujúcimi, prebiehajú na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9Cbi/5/2014, 9Cbi/6/2014, 8Cbi/3/2014 spory o určenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia. Všetky žaloby v predmetných konaniach boli zo strany prvoinštančného súdu zamietnuté. Súčasný správca opätovne odstúpil od kúpnych zmlúv písomnými odstúpeniami zo dňa 10.10.2016. Všetky nehnuteľnosti sú nepochybne vlastníctvom úpadcu a v súlade s § 76 ZoKR boli zapísané do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. 3.7. Vo vzťahu ku vkladovému (katastrálnemu) konaniu k nehnuteľnosti, ktorej vylúčenie je predmetom tohto sporu, žalovaný uviedol, že návrh na vklad, bez vedomia a informovanosti správcu, doručil Okresnému úradu Trenčín, katastrálny odbor, žalobca takmer 3 roky po podpise Kúpnej zmluvy. V čase podania návrhu na vklad pritom žalobca voči správcovi viedol viacero súdnych sporov o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu, ktoré boli predmetom návrhu na vklad vlastníckych práv. Žalobu a odvolanie žalobcu označil žalovaný za nedôvodné, sledujúce výlučne blokádu speňažovania majetku úpadcu v konkurznom konaní. 3.8. K námietkam žalobcu o neplatnosti odstúpenia správcu od kúpnej zmluvy žalovaný uviedol, že obligačné účinky záväzkových vzťahov sú prelomené účinkom konkurzu, nakoľko v zmysle § 45 ZoKR (kogentného ustanovenia), je možné záväzkové vzťahy predčasne ukončiť, za predpokladu, že druhá zmluvná strana ešte neplnila svoj záväzok zo zmluvy. Pôvodný správca v súlade s § 45 ods. 3 ZoKR správne odstúpil od kúpnych zmlúv, v dôsledku čoho už úpadca, resp. správca, nie je ďalej viazaný ich obligačnými účinkami. 3.8.1. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/10/2011 zo dna 24.11.2001, v ktorom bolo konštatované, že „Vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu je právnou skutočnosťou, pričom zákon č. 7/2005 Z.z. prenáša niektoré oprávnenia k majetku úpadcu na súdom ustanoveného správcu za účelom zamedzenia alebo predchádzania mareniu účelu konkurzného konania pri nakladaní s konkurznou podstatou. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je sukcesia správcu do procesných práv a povinností úpadcu v konaniach, jedným z takýchto procesných práv úpadcu je aj dispozičné procesné právo úpadcu, ktorý sa môže domnievať, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich majetkových právach, ktoré sa priamo týkajú alebo by sa mohli týkať majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, lebo je celkom nepochybné, že do majetku úpadcu tieto práva patria.“ 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd, po oboznámení sa s vydaným rozhodnutím prvoinštančného súdu, odvolaním žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaného, s listinnými dôkazmi plynúcich zo súdneho spisu sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil. 6.1. Z obsahu spisu a skutkového stavu zisteného a ustáleného súdom prvej inštancie je nesporné, že uznesením sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 14.02.2012, právoplatným dňa 24.02.2012, bola na dlžníka DOMUS PETRA, s.r.o. povolená reštrukturalizácia. Z dôvodu nesplnenia podmienok pokračovať v reštrukturalizácii (§ 154 ods. 1 písm. c/, ods. 3 ZoKR, v znení účinnom v čase zamietnutia reštrukturalizačného plánu súdom), Okresný súdu Bratislava I uznesením sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 09.01.2013, zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi DOMUS PETRA, s.r.o., začal konkurzné konanie a na majetok dlžníka vyhlásil konkurz. Do funkcie správcu ustanovil Ing. Bc. Róberta Havláta, ktorého osobu v priebehu konkurzného konania zmenil a v ktorej funkcii pôsobí žalovaný. 6.2. Žalobou doručenou súdu dňa 09.07.2013 sa žalobca podľa § 78 ZoKR domáhal vylúčenia majetku zo súpisu oddelenej konkurznej podstaty zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s., nakoľko mal za to, že správca úpadcu ich do súpisu zapísal nedôvodne. 6.3. Vzhľadom na moment začatia konkurzného konania, ako právnej skutočnosti rozhodnej pre určenie režimu ZoKR aplikovateľného v konkrétnej konkurznej veci a sporoch ňou vyvolaných, odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci je pre posúdenie podanej vylučovacej žaloby rozhodné ustanovenie § 78 ZoKR, v znení účinnom od 01.01.2012. 6.4. Odvolací súd mal za preukázané, že súpis oddelenej konkurznej podstaty obsahujúci nehnuteľnosť, ktorej sa spor týka zverejnil pôvodný správca bez zápisu poznámky v OV č. 53/2013 dňa 15.03.2013. Žalobca si následne listom z 25.03.2013 u pôvodného správcu uplatnil, že vec - nehnuteľnosť sa nemala do súpisu zahrnúť. Po uplatnení nároku žalobcu u pôvodného správcu nedošlo v súpise oddelenej podstaty k zápisu poznámky o spornom zápise, ani k výzve na podanie žaloby (§ 78 ods. 3 veta druhá, § 78 ods. 4 veta prvá ZoKR, v znení účinnom od 01.01.2012). Poznámka o spornom zápise bola v súpise oddelenej podstaty zapísaná až po podaní žaloby a jej zápis bol zverejnený v OV č. 34/2016 dňa 19.02.2016. 6.4.1. Odvolací súd preto žalobu, ktorej podanie nebolo viazané na lehotu určenú súdom považuje za podanú riadne a včas, nakoľko akýkoľvek iný výklad by znamenal odňatie práva žalobcu na prístup k súdu. Včasnosť podania žaloby nebola sporná ani medzi stranami sporu. 7. Za podstatnú a právne významnú otázku pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu, ktorou sa odvolací súd primárne zaoberal je otázka, či žalobca osvedčil právo na vylúčenie v žalobe označenej nehnuteľnosti z oddelenej konkurznej podstaty úpadcu a otázka posúdenia správnosti právneho záveru prvoinštančného súdu, že takéto právo žalobca nepreukázal. 7.1. V tomto smere je nutné pripomenúť, že konkurzná podstata je základným inštitútom konkurzného práva a zistenie majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty je preto jednou z prvoradých povinností správcu. Vymedzenie konkurznej podstaty spočíva vo vymedzení majetku úpadcu a majetku tretích osôb, ktorý patrí do konkurznej podstaty a podlieha konkurzu - speňažovaniu za účelom uspokojenia veriteľov. Povinnosťou správcu je majetok vymedzený § 67 ods. 1 ZoKR, v znení účinnom od 01.01.2012, do súpisu podstát zapísať. V tomto smere je potrebné uviesť, že úpadca vyhlásením konkurzu nestráca spôsobilosť na práva a povinnosti ani spôsobilosť nadobúdať vlastnícke práva (s námietkou žalobcu je preto možné súhlasiť), avšak na tom nič nemení skutočnosť, že oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prechádza na správcu. 7.2. Podľa § 67 ods. 2 ZoKR, v znení účinnom od 01.01.2012, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov. Podľa § 69 ZoKR, v znení účinnom od 01.01.2012, oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených veriteľov právom najskorším, výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia (§ 70 ods. 2 písm. d/) pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa. 7.3. Odvolací súd hodnotí, že správca po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (§ 67 ods. 1 písm. a/ ZoKR, v cit. znení), dôvodne zapísal v žalobe označenú nehnuteľnosť, vedenú na LV č. XXXX, ako vlastníctvo úpadcu do oddelenej konkurznej podstaty, v prospech oddeleného veriteľa VÚB, a.s., v prospech ktorého je na tejto nehnuteľnosti zriadené záložné právo. 7.3.1. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že uzavretie Kúpnej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom, ktorej svedčali len obligačné účinky nie je právom osvedčujúcim vylúčenie v žalobe označenej nehnuteľnosti z oddelenej konkurznej podstaty úpadcu. 7.4. S poukazom na zistený skutkový stav nemožno opomenúť okolnosti uzavretia predmetnej Kúpnej zmluvy (čl. 292). Táto, ako vyplýva z jej obsahu, nesie dátum 07.01.2013, pravosť podpisu predávajúceho bola overená 08.01.2013, čím nastali jej obligačné účinky. Kúpnu zmluvu za obe zmluvné strany, ako štatutárny zástupca podpísal Ing. Milan Hargaš. K uzavretiu Kúpnej zmluvy došlo v čase reštrukturalizácie predávajúceho bez súhlasu správcu, hoci Ing. Hargaš, ako štatutár oboch zmluvných strán mal vedomosť, že v zmysle § 114 ods. 1 písm. a/ ZoKR, ako aj v zmysle uznesenia súdu zverejneného v OV pod č. 38/2012 zo dňa 23.02.2012, podlieha prevod nehnuteľností dlžníka súhlasu správcu. Štatutárnemu zástupcovi zmluvných strán bolo známe, že reštrukturalizácia sa v čase uzavretia kúpnej zmluvy už nachádzala v štádiu po neschválení reštrukturalizačného plánu súdom, čo má podľa § 154 ods. 3 ZoKR, v znení účinnom od 01.01.2012, za následok zastavenie reštrukturalizačného konania, začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. K tomuto zákonnému následku došlo dňa 09.01.2013, t.j. dňom bezprostredne nasledujúcim po nadobudnutí obligačných účinkov Kúpnej zmluvy, kedy Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3R/8/2011 dňa 09.01.2013, reštrukturalizačné konanie zastavil, začal konkurzné konanie a na majetok úpadcu vyhlásil konkurz. Účinky vyhláseného konkurzu nastali 16.01.2013, deň po zverejnení uznesenia v OV č. 10/2013. 7.5. Konanie úpadcu a Kúpnu zmluvu, uzavretú na väčší počet nehnuteľností v celkovej hodnote 1.345.000 Eur (z toho hodnota pozemku parcely č. 1424/38 bola dohodnutá vo výške 2.000 Eur), bez súhlasu správcu a v čase neúspešnej reštrukturalizácie dlžníka/úpadcu, bezprostredne pred vyhlásením konkurzu, medzi osobami spriaznenými, nemožno podľa odvolacieho súdu hodnotiť inak, než ako konanie špekulatívne a účelové s možným následkom zmenšenia majetku konkurznej podstaty. 7.5.1. V tomto kontexte je nutné pripomenúť, že podľa obsahu spisu identickí účastníci Kúpnej zmluvy uzavreli v rovnakom čase celkovo štyri kúpne zmluvy na rozsiahly počet nehnuteľností, ktoré mali byť takýmto spôsobom vyňaté z konkurznej podstaty. 7.6. Rovnako v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva z predmetnej Kúpnej zmluvy, vedené po č.k. V 21/16 na Okresnom úrade Trenčín, odbor katastra, začalo až počas konkurzu (č.l. 369 spisu). Návrh na jeho začatie nebol podaný konkurzným správcom, ale žalobcom, bez súhlasu konkurzného správcu, a to dňa 04.01.2016, teda tesne pred uplynutím 3-ročnej lehoty podľa § 47 ods. 2 OZ, ktorej márne uplynutie zakladá zákonnú domnienku, že účastníci od zmluvy odstúpili. Konanie žalobcu pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva rovnako svedčí o snahe dosiahnuť vo svoj prospech (ako spriaznenej osoby) neoprávnené zmenšenie majetku konkurznej podstaty. 7.6.1. Je, totožne s argumentáciou žalovaného, nutné konštatovať, že v zmysle § 47 ods. 1 ZoKR sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Katastrálne konanie nie je zahrnuté medzi výnimky tých typov konaní, ktoré sú vymedzené v § 47 ods. 2 ZoKR, na ktoré vyhlásenie konkurzu vplyv nemá. Katastrálne konanie (patriace pod konania zákonom označené ako „iné“) sa preto vyhlásením konkurzu prerušuje a na jeho pokračovanie sa vyžaduje súhlas správcu. Tento súhlas je vyjadrený tým, že proti úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať konanie len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie vkladového konania nezačal na návrh správcu, nesmeroval voči správcovi a správca na toto konanie ani neudelil súhlas. Odvolaciu argumentáciu žalobcu spočívajúcu na viazanosti zmluvných strán uzavretou kúpnou zmluvou (obligačné účinky), ktorú je správca povinný rešpektovať, nemožno za daných okolností hodnotiť inak ako účelovú. Neobstojí ani argumentácia žalobcu (pre toto konanie nezáväzným) rozhodnutím NS ČR pod sp. zn. 21Cdo 993/2009 zo dňa 24.03.2010, kde žalobcom citovaná veta je len vytrhnutá z celkového kontextu tohto rozhodnutia, pričom právny záver dovolacieho súdu svedčí naopak v prospech argumentácie žalovaného. 7.6.2. Odvolací súd zohľadnil v tejto veci i to, že vklad vlastníckeho práva na kupujúceho realizovaný nebol a konštitutívny účinok vkladu vlastníckeho práva kupujúceho nenastal. Vkladové konanie na podklade Kúpnej zmluvy vedené po č.k. V 21/16, predmetom ktorého bol aj pozemok C KN parcela č. 1424/38 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, bolo právoplatne skončené zastavením. Rozhodnutie o zastavení konania č.k. V 21/16 zo dňa 11.08.2016, nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2016. Vecné účinky zmluvy tak nenastali a v čase vydania napadnutého rozsudku neexistovali ani jej obligačné účinky, keďže správca v zmysle § 45 ods. 3 ZoKR od kúpnej zmluvy odstúpil. 8. Odvolací súd mal tiež preukázané, že žalobca sa samostatnými určovacími žalobami podanými v režime § 80 písm. c/ zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, domáhal tiež určenia neplatnosti odstúpenia správcu od kúpnych zmlúv uzavretých s úpadcom (v danom čase dlžníkom), ktorých sa týka konanie v prejednávanej veci. Ani v týchto určovacích sporoch žalobca úspešný nebol. 9. Záverom je potrebné konštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu žiadneho hmotného práva, ktorým by osvedčil danosť žalovaného nároku na vylúčenie veci (nehnuteľností) z oddelenej konkurznej podstaty úpadcu. Iba samotná skutočnosť, že žalobca v čase podania žaloby disponoval kúpnou zmluvou uzavretou s úpadcom nezakladá právo žalobcu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Pre úplnosť je potrebné doplniť, že podľa doterajšej judikatúry ani prípadná existencia vlastníckeho práva (ak by napr. žalobcovi podľa zápisu v LV svedčala) nie je sama o sebe dôvodom na vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu. Konkurzný zákon totiž pozná a predpokladá prípady, kedy je správca oprávnený do konkurznej podstaty zapísať aj majetok tretej osoby, napr. v prípade, ak na ňom viazne záložné právo oddeleného veriteľa, čo je i prípad v prejednávanej veci, čím žalovaný správca v priebehu konania aj argumentoval v rámci svojich vyjadrení. 10. K odvolacej námietke žalobcu o naplnení odvolacieho dôvodu, podľa § 365 ods. 2 CSP, v dôsledku zamietnutia jeho návrhu na zmenu žalobcu, ktorému vytýka vady podľa § 365 ods. 1 písm. b/, g/ CSP, dáva odvolací súd do pozornosti, že rozhodnutie o návrhu je v zmysle § 80 CSP výlučne v kompetencii súdu prvej inštancie a odvolanie proti takémuto procesnému rozhodnutiu prípustné nie je (§ 355 ods. 2 vo vzťahu k § 357 CSP). 10.1. V tomto smere je nutné uviesť, že vadou podľa § 365 ods. 2 CSP nemožno za žiadnych okolností rozumieť samotné pozitívne alebo negatívne rozhodnutie o procesnom návrhu strany sporu, nakoľko účelom tohto ustanovenia nie je nahradiť neprípustnosť odvolania voči konkrétnemu procesnému uzneseniu (v danom prípade proti uzneseniu o zmene strany sporu) a dosiahnuť tak jeho vecný prieskum v odvolacom konaní. Vadou podľa § 365 ods. 2 CSP, majúcou vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej, je treba rozumieť len takú zásadnú vadu právoplatného procesného rozhodnutia predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci samej, ktorá následne zásadným spôsobom ovplyvnila skutkový a právny záver rozhodnutia vo veci samej, resp. mala na tento záver priamy vplyv. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu mal však žalobca preukázať. 10.2. Žalobca existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP vidí v tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil nedostatok povinných náležitostí jeho návrhu na zmenu žalobcu vo vzťahu k § 90 CSP (pre absenciu podpisu právneho zástupcu), ktorý súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že žalobca nie je subjekt oprávnený na jeho podanie. Žalobca namietal, že týmto postupom prvoinštančného súdu mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, nakoľko podľa jeho názoru zákon nevylučuje možnosť žalobcu podávať procesné návrhy priamo, bez podpisu právneho zástupcu, hoci po konzultácii s ním. Naplnenie § 90 CSP je podľa žalobcu dané vznikom právneho zastúpenia a nie povinnosťou konať len prostredníctvom právneho zástupcu. Zamietnutím návrhu na zmenu žalobcu nebola akceptovaná žalobcom tvrdená zmena vecnej aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (ktorej sa týka vylúčenie zo súpisu oddelenej podstaty), na spoločnosť LOXWOOD, s.r.o. 10.3. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom uznesenia č.k. 6Cbi/24/20l3-130 zo dňa 12.11.2018 a s procesným postupom súdu prvej inštancie súvisiacim s jeho vydaním, dospel k záveru, že odvolací dôvod predpokladaný § 365 ods. 2 CSP naplnený nie je. Označené rozhodnutie, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku nemá vadu, ktorá by mala vplyv na tento rozsudok. 10.3.1. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca návrhom zo dňa 26.01.2018 (č.l. 87 spisu) žiadal pripustiť zmenu strany žalobcu z dôvodu, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu, postúpil na spoločnosť LOXWOOD, s.r.o.. Návrh bol podpísaný len žalobcom bez signatúry jeho právnym zástupcom, tiež bez príloh (dôkazov) preukazujúcich tvrdené postúpenie. Prvoinštančný súd výzvou zo dňa 23.02.2018 žalobcu vyzval na oznámenie, či trvá jeho právne zastúpenie a v zmysle § 90 CSP ho poučil o tom, že návrh nespĺňa podmienky vyžadované týmto zákonným ustanovením. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 06.04.2018 (č.l. 92 spisu). Na výzvu súdu reagoval žalobca listom zo dňa 20.04.2018, ktorým oznámil trvanie právneho zastúpenia a zastal názor, že § 90 CSP nevylučuje možnosť žalobcu podpisovať podania vo vlastnom mene. Vady podania do vydania namietaného uznesenia (ani neskôr) odstránené neboli. 10.4. Odvolací súd s poukazom na § 90 CSP konštatuje, že účel a zákonodarcom sledovaný zmysel tohto ustanovenia spočíva v potrebe garancie právne kvalifikovaných podaní a vyjadrení v sporoch vyvolaných konkurzom a iných sporoch, ktoré sú v tomto ustanovení taxatívne vymedzené. Povinnosť právneho zastúpenia nie je možné za žiadnych okolností chápať len ako dodržanie „formálneho predloženia“ plnej moci advokáta na zastupovanie strany sporu. Povinné právne zastúpenie vyplývajúce priamo z § 90 CSP, ktoré zahŕňa povinnosť konať za stranu sporu pred súdom, a to nielen ústne (na nariadených pojednávaniach), ale i v písomných vyjadreniach a procesných návrhoch, ktoré musia byť učinené priamo právnym zástupcom a nie stranou sporu. Konanie prostredníctvom právneho zástupcu - advokáta má zabezpečiť kvalifikovanosť (právnu perfektnosť) realizovaných úkonov strany sporu. S tvrdením žalobcu, že § 90 CSP nevylučuje podávanie návrhov i priamo stranou sporu, odvolací súd nesúhlasí. 10.4.1. Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd postupoval správne ak vyhodnotil, že žalobca sám na podanie tohto návrhu oprávnený nie je a ak za danej procesnej situácie o tomto návrhu i rozhodol. V uvedenom prípade nebol daný dôvod „neprihliadať“ na priame podanie žalobcu, nakoľko ako vyplýva z § 90 ods. 2 CSP, na úkony strany súd neprihliada len v prípade, ak si strana napriek výzve súdu, ani v primeranej, súdom určenej lehote, nezvolí advokáta. Žalobca v prejednávanej veci podmienku právneho zastúpenia spĺňal, a preto nebol daný dôvod na neprihliadnutie na jeho úkon. Totožne je nutné hodnotiť podanie inak právne zastúpeného žalobcu (návrh na zmenu strany žalobcu), ako podanie trpiace nedostatkom povinnej náležitosti (podpis právneho zástupcu podávateľa), ktorý nebol odstránený ani na výzvu súdu a vzhľadom na čo bolo dôvodné o tomto návrhu procesne rozhodnúť. 11. Vo vzťahu k výhradám voči nesprávne použitému pojmu „účastník konania“ odvolací súd dopĺňa, že ide o zjavnú nesprávnosť v písaní (ako nakoniec v odvolaní uvádza aj právny zástupca žalobcu), ktorá je kedykoľvek napraviteľná postupom podľa § 224 CSP. 12. K námietke žalobcu o procesnom pochybení súdu prvej inštancie nerozhodnutím o návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že s názorom žalobcu je možné súhlasiť. Odvolací súd však po zvážení všetkých okolností vyplývajúcich z § 162 CSP dospel k záveru, že toto procesné pochybenie prvoinštančného súdu nezakladá inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nepoškodzuje žalobcu na jeho právach do takej miery, že by nerozhodnutie o prerušení konania malo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 12.1. Odvolací súd s poukazom na svoje rozhodnutia v skutkovo obdobných veciach identického úpadcu (3CoKR/62/2015-107, 3CoKR/104/2015-60) dopĺňa, že otázku platnosti, či neplatnosti odstúpenia správcu od kúpnych zmlúv, ktorá bola dôvodom pre návrh na prerušenie konania by bol prvoinštančný súd spôsobilý riešiť sám, ako otázku predbežnú, pokiaľ by ju pre rozhodnutie vo veci považoval za rozhodujúcu a právne významnú. 13. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania, odvolací súd tento návrh žalobcu posúdil podľa § 162 a § 164 CSP a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. 13.1. Podľa § 162 ods. 1 písm. a), 2, 3 CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Súd konanie preruší aj bez návrhu, v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 13.2. Odvolací súd dáva do pozornosti, že fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, a preto po zvážení a vyhodnotení dôvodov na postup podľa § 162, § 164 CSP dospel k záveru, že potreba prerušiť odvolacie konanie nie je dôvodná. Pri zvážení všetkých známych skutočností ohľadne konania o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej konkurznej podstaty, ako aj po oboznámení sa s konaním o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv hodnotí návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania ako nehospodárny a obchádzajúci svoj účel a nedôvodný. 14. S poukazom na uvedené skutočnosti a zistený skutkový stav odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a nárok na ich náhradu si neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).