Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/59/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113223369 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113223369.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Beaty Trandžíkovej, v právnej veci žalobcu: Arkádia TN, a.s., Pod Sokolice 1/6673, 911 01 Trenčín, IČO: 36 321 699, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: HMG Recovery, k.s., Červeňova 14, 811 03 Bratislava (sídlo predtým: Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava), zn. správcu S 1565, správca úpadcu: DOMUS PETRA, s.r.o. v konkurze, Pod Sokolice 1C/6673, 911 01 Trenčín, IČO: 36 798 461, o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 6Cbi/30/2013-172 zo dňa 15.11.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zamieta. II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 6Cbi/30/2013-172 zo dňa 15.11.2018 potvrdzuje. III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty nachádzajúceho sa v okrese Trenčín, obci V., katastrálne územie V., zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor: - byt č. 29, ktorý sa nachádza na 4. poschodí vo vchode č. 3 bytového domu, súpisné č. 6673, na ulici Pod Sokolice v Trenčíne, pričom bytový dom je postavený na pozemku parc. C č. 1424/3, 1424/22 a 1424/27 - zastavené plochy a nádvoria, v podiele o veľkosti 1/1, - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 137/6056 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 137/6056 na zastavaných pozemkoch, parc. C č. 1424/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1778 m2, parc. C č. 1424/22 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 a parc. C č. 1424/27 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 137/6056 na priľahlých pozemkoch, parc. C č. 1424/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1592 m2, parc. C č. 1424/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 716 m2. Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam mal žalobca nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.01.2013. O trovách konania úspešného žalovaného rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovaný si v konaní tento nárok neuplatnil s dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo sporné právne posúdenie existencie práva žalobcu, ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZKR“). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.02.2012, sp. zn. 3R/8/2011, právoplatným dňa 24.02.2012, bola povolená reštrukturalizácia úpadcu DOMUS PETRA, s.r.o. Rozhodnutím sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 09.01.2013 súd reštrukturalizačné konanie zastavil, začal konkurzné konanie a na majetok úpadcu vyhlásil konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 10/2013 zo dňa 15.01.2013. Účinky konkurzu tak nastali dňom 16.01.2013. Do funkcie správcu bol ustanovený Ing. Bc. Róbert Havlát, ktorý do súpisu oddelenej podstaty úpadcu v prospech zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. zapísal majetok, u ktorého mal za to, že patrí úpadcovi, vrátane nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XXXX a XXXX vedeného Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, nachádzajúci sa v okrese Trenčín, v obci V., v k.ú. V.. Súpis oddelenej podstaty bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 53/2013, K004343 a K004344 zo dňa 15.03.2013. Pôvodný správca bol následne odvolaný a žalovaný bol ustanovený do funkcie správcu úpadcu rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I vydaným dňa 28.05.2013, č.k. 3R/8/2011-642. Z listu vlastníctva č. 9641 vedeného Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, je nesporné, že ako vlastník všetkých nehnuteľností, ktorých vylúčenia zo súpisu podstaty sa žalobca domáhal, je zapísaný úpadca. V konaní mal ďalej preukázané, že dňa 07.01.2013 uzatvoril úpadca v postavení predávajúceho a žalobca v postavení kupujúceho Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností, predmetom ktorej bol odplatný prevod hore uvedených nehnuteľností (ďalej aj „KZ“). Z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor, č.k. V 7255/2015 vyplynulo, že žalobca (kupujúci) inicioval na podklade kúpnej zmluvy konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy. Na základe zisteného skutkového stavu a pri aplikácii ust. § 23 ZKR, § 44 ods. 1, § 45 ods. 3 ZKR, § 47 ods. 1 a § 67 ods. 1 ZKR v spojení s § 132, § 133 OZ a § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 28 ods. 1, 2 a § 29 Katastrálneho zákona dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že existencia kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 07.01.2013, od ktorej žalobca odvodzuje právo na vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu pre úspešnosť žaloby nepostačuje. Aby žalobca mohol od kúpnej zmluvy odvodzovať právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu oddelenej podstaty úpadcu, musel by sa podľa súdu prvej inštancie na jej podklade stať vlastníkom nehnuteľností ešte pred časom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, t.j. do 16.01.2013, k čomu nedošlo. Uviedol, že kúpna zmluva, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, sa vyznačuje obligačnými a vecnými účinkami. Kým obligačné (záväzkové) účinky nastávajú momentom jej platného uzavretia, vecné účinky zmluvy nastávajú až vkladom do katastra nehnuteľností, ktorý má pre vznik vlastníctva konštitutívny účinok. Kúpna zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje právo na vylúčenie veci z oddelenej konkurznej podstaty, bola síce riadne uzavretá a nastali jej obligačné účinky, avšak príslušný okresný úrad v katastrálnom konaní, ktoré žalobca inicioval až po vyhlásení konkurzu, nerozhodol o povolení vkladu v prospech žalobcu, v dôsledku čoho sa žalobca nestal vlastníkom nehnuteľností a vecné účinky kúpnej zmluvy nenastali. Vzhľadom na účinky konkurzu (§ 44 ods. 1, § 47 ods. 1 ZKR) žalobca bez súhlasu správcu pokračovanie v katastrálnom konaní a vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemôže dosiahnuť. Žalobca sa pred vyhlásením konkurzu, ani neskôr, vlastníkom predmetných nehnuteľností nestal a vlastnícke právo k nim podľa listu vlastníctva svedčí úpadcovi. Tvrdenie žalobcu, že vlastnícke právo nadobudol kúpnou zmluvou zo 07.01.2013 preto neobstojí. Konštatoval, že správca (žalovaný) v zmysle § 67 ods. 1 písm. a/ ZKR dôvodne do konkurznej podstaty zapísal majetok úpadcu patriaci mu ku dňu vyhlásenia konkurzu. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že správca v zmysle ustanovení ZKR disponuje oprávneniami potrebnými na dosiahnutie účelu konkurzu. Jedným z týchto oprávnení je aj právo správcu podľa § 45 ZKR ukončiť záväzkový vzťah, i keď to iný právny predpis alebo dohoda neumožňuje. Táto osobitná právna úprava má prednosť pred inou právnou úpravou a dohodou zmluvných strán, jej povaha je kogentná a nemožno sa od nej odchýliť. Nakoľko však na rozhodnutie v spore nie je potrebné posudzovať jednotlivé odstúpenie od zmluvy, súd sa touto otázkou ďalej nezaoberal. 2. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, g/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). V odvolacej argumentácii uviedol, že Okresnému súdu Bratislava I doručil viacero samostatných žalôb o vylúčenie vecí podľa § 78 ZKR, ktorými sa z dôvodu väčšej prehľadnosti konaní domáha vylúčenia každej nehnuteľnosti z uzavretých KZ zvlášť. Namietal, že uznesením č.k. 6Cbi/33/20l3-168 zo dňa 12.11.2018 súd bez dostatočného odôvodnenia zamietol jeho návrh na zmenu žalobcu, hoci žalobca jasne uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých sa žaloba týka, zmluvne previedol na spoločnosť LOXWOOD, s.r.o. a súd má počas celého konania ex offo aktívnu legitimáciu. V odôvodnení uznesenia sa súd obmedzil len na citáciu zákonných ustanovení a konštatovanie, že nakoľko má žalobca v konaní právneho zástupcu, ale návrh na zmenu strany sporu podal sám žalobca, na uvedené podanie neprihliada. Žalobca na výzvu súdu odpovedal, že v konaní je zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., čím spĺňa povinnosť zastúpenia advokátom v zmysle § 90 ods. 1 CSP. Mal za to, že cit. ustanovenie nevylučuje možnosť žalobcu podpisovať podania vo vlastnom mene (po prípadnej konzultácií s ustanoveným advokátom), pričom takéto obmedzenie by znamenalo odopretie práva na prístup k súdu a k spravodlivosti. Navyše pokiaľ súd tvrdí, že na návrh neprihliada, nemôže o ňom ani rozhodnúť (zamietnuť ho). Zjavnú nesprávnosť má aj výrok uznesenia, v ktorom je uvedený pojem „účastník konania na strane žalobcu“, pričom CSP už tento pojem nepozná. S poukazom na § 365 ods. 2 CSP odvolateľ uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vady podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a g/ CSP, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Uvedeným uznesením teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa 11.02.2014, ktoré navrhoval do zodpovedania zásadnej otázky platnosti „Odstúpenia pôvodného správcu od kúpnych zmlúv dňa 08.04.2013“, ktorá je predmetom osobitných žalôb o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv, nakoľko žaloba odstúpenie správcu o KZ považuje za nedôvodné a neúčinné. Mal za to, že nerozhodnutím o návrhu na prerušenie konania v tejto zásadnej otázke, je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a g/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd konanie o odvolaní prerušil až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti právneho úkonu vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 6Cbi/3/2014. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca sa vlastníkom prevádzaných nehnuteľností nemôže stať bez súhlasu správcu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ktorý v rozhodnutí pod sp. zn. 21Cdo 993/2009 zo dňa 24.03.2010, uviedol, že „správca je viazaný prejavom vôle predávajúceho (úpadcu) z kúpnej zmluvy uzavretej pred vyhlásením konkurzu, aj keď bol návrh na povolanie vkladu vlastníckeho práva podaný až potom, čo nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok predávajúceho. V tomto prípade účastníkom konania o povolení vkladu na mieste predávajúceho je správca konkurznej podstaty. ...nie je správny právny názor, podľa ktorého by úpadca nemal po prehlásení konkurzu oprávnenie nakladať s (kúpnou zmluvou) prevádzaným majetkom (predmet právneho úkonu) a podľa ktorého je potrebné k právnemu úkonu úpadcu súhlas správcu konkurznej podstaty.“ Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K výhradám žalobcu voči uzneseniu č.k. 6Cbi/33/2013-166 zo dňa 12.11.2018, ktorým súd zamietol návrh na zmenu žalobcu, žalovaný uviedol, že dôvodnosť návrhu žalobca odvodzoval od prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na spoločnosť LOXWOOD, s.r.o. Návrh žalobca nepodal v zastúpení advokátom a nepripojil k nemu žiadne dôkazy preukazujúce dôvodnosť zmeny strany sporu. Súd správne uviedol, že v zmysle § 80 ods. 2 CSP návrhu vyhovie iba v prípade, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, čo sa v danom prípade nestalo. Žalobca nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností a tieto teda nemohol previesť. Ohľadne povinného zastúpenia žalovaný poukázal na to, že je neobmedzené. Zastúpením musí byť krytý každý úkon sporovej strany až do právoplatného skončenia konania, na ktoré sa povinné zastúpenie vzťahuje. K výhrade žalovaného o nesprávnosti v uznesení použitého pojmu „účastníci konania“ namiesto „strany sporu“ žalovaný uviedol, že táto nesprávnosť nespôsobuje vadu konania a ani odopretie práva na spravodlivý súdny proces. Návrh bol nedôvodný, nespĺňal zákonom stanovené náležitosti a jediným cieľom návrhu sú ďalšie prieťahy v konaní. Žalovaný mal s poukazom na čl. 5 základných princípov CSP za to, že žalobca opakovane zjavne zneužíva právo a v odvolaní neuvádza viaceré skutočnosti, prípadne niektoré uvádzané skutočnosti sa nezakladajú na pravde. K odvolaciemu dôvodu žalobcu namietajúcemu nerozhodnutie o návrhu na prerušenie konania žalovaný uviedol, že v spore neexistuje ani neexistoval dôvod podľa § 164 CSP, pre ktorý by súd mohol a mal konanie prerušiť. Rovnako ani akákoľvek procesná nezrovnalosť súvisiaca s prerušením konania nemala žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nenapĺňa žiadny z odvolacích dôvodov, na ktoré žalobca poukazuje. Zákon v § 164 CSP, ako jediný fakultatívny dôvod prerušenia konania uvádzal dôvod, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Rozhodujúcim faktorom pre fakultatívne prerušenie konania je najmä zásada hospodárnosti konania. Prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Bez ohľadu na to, či súd rozhoduje o obligatórnom alebo fakultatívnou prerušení konania. Pokiaľ návrh na prerušenie konania zamieta, nerozhoduje samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania by malo byť súčasťou meritórneho rozhodnutia. Nie je teda nevyhnutnou podmienkou ďalšieho postupu, vrátane vydania rozhodnutia vo veci samej, aby súd najskôr rozhodol o procesnom návrhu na prerušenie konania. Žalobca sa prerušenia konania domáhal z dôvodu, že rozhodnutie vo veci samej malo závisieť od posúdenia otázky, o ktorej rozhoduje iný súd. Ako sa ukázalo v iných, skutkovo identických súdnych sporoch, návrhy na prerušenie konaní podávané z rovnakého dôvodu boli zamietnuté. V časti označenej ako § 2 Skutkový stav, žalovaný s poukazom na jeho dôležitosť, opätovne sumarizoval okolnosti, za ktorých dňa 07.01.2013 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi úpadcom (predávajúcim) a žalobcom (kupujúcim). Poukázal na to, že vyhláseniu konkurzu na úpadcu bezprostredne predchádzala reštrukturalizácia. Dňa 26.09.2012 schvaľovacia schôdza neschválila reštrukturalizačný plán. Následne Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 22.10.2012, zverejnením v Obchodnom vestníku č. 1/2013 z 02.01.2013, nenahradil súhlas zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. s reštrukturalizačným plánom. A.. H. P. mal vedomosť o tom, že na majetok úpadcu bude vyhlásený konkurz. O zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného konania a zároveň o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu Okresný súd Bratislava I rozhodol uznesením zo dna 09.01.2013. Napriek tomu, že v zmysle ust. § 114 ods. 3 ZKR trvali účinky reštrukturalizačného konania a činnosť dlžníka, možná bez súhlasu správcu, bola obmedzená len na bežné právne úkony (§ 114 ods. 1 písm. a/ ZKR), A.. H. P. ako štatutár úpadcu a žalobcu, uzatvoril dňa 08.01.2013, bez súhlasu správcu a bez súhlasu zabezpečeného veriteľa, celkovo 8 kúpnych zmlúv („KZ“) na 71 nehnuteľností, hodnota ktorých predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka. Na základe predmetných kúpnych zmlúv sa úpadca, ako predávajúci, zaviazal previesť celkovo 71 nehnuteľnosti špecifikovaných v článku I. KZ na rôzne spriaznené subjekty (kupujúcich): a) obchodnú spoločnosť LOXWOOD, s.r.o. (predtým: ZVL PREASS, s.r.o.), so sídlom v Nitre, IČO: 36 394 866, b) obchodnú spoločnosť Arkádia TN, a.s., so sídlom Trenčín, IČO: 36 321 699, ktorých štatutárom je rovnako A.. H. P., c) na fyzickú osobu A.. H. P., trvalo bytom J. R. XXX/X,XXX XX V., d) obchodnú spoločnosť €uronaut, spol. s r.o., so sídlom Trenčín, IČO: 46 361 324 (zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom je Správa nehnuteľného majetku, s.r.o., so sídlom Trenčín, IČO: 46 873 708). Prevod nehnuteľností sa nepovažuje za bežný úkon, navyše v uznesení o povolení reštrukturalizácie dlžníka DOMUS PETRA, s.r.o., zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 38/2012 zo dňa 23.02.2012, súd určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu, medzi inými podľa bodu 3) súhlasu správcu podlieha prevod, prenájom alebo zaťaženie nehnuteľnosti alebo iného majetku, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom. Žalovaný poukázal na to, že KZ boli uzatvorené medzi spriaznenými osobami, v osobe štatutára A.. H. P., ktorý jednotlivé KZ aj podpisoval, pričom vo viacerých prípadoch za obe zmluvné strany. Po obsahovej stránke sú, s výnimkou identifikácie kupujúceho, predmetu prevodu a kúpnej ceny, úplne totožné. Ich predmetom sú byty a nebytové priestory zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, odbor katastra. Všetky nehnuteľnosti boli zapísané do tej istej oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa úpadcu. KZ boli uzatvorené v ten istý deň 08.01.2013, v čase, kedy úpadca, resp. jeho konateľ A.. H. P., vedel o neúspešnej reštrukturalizácií a nutnosti vyhlásenia konkurzu. Platobné podmienky kúpnych cien boli nastavené tak, že nárok na ich zaplatenie vznikne až po odstránení všetkých tiarch zaťažujúcich predmet prevodu, pričom na prevádzanom majetku viazne záložné právo zabezpečeného veriteľa, ktorý sa tohto práva pred zánikom zabezpečenej pohľadávky dobrovoľné nevzdá. V dôsledku uvedeného kúpne ceny neboli doposiaľ ani len čiastočne uhradené. Žalovaný mal za to, že takýmto spôsobom a na úkor veriteľov úpadcu zmluvné strany eliminovali riziko kupujúcich vyplývajúce z ich povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, uvedomujúc si, že uzatvorenie kúpnych zmlúv je v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho prevod vlastníckeho práva z úpadcu ako predávajúceho na kupujúcich bol neistý. K odstúpeniu správcu od kúpnych zmlúv žalovaný uviedol, že v súlade s § 45 ods. 3 ZKR, pôvodný správca od KZ odstúpil písomnými odstúpeniami zo dňa 08.04.2013, a to v celom rozsahu, nakoľko okrem iného zo strany kupujúcich nedošlo k plneniu ich záväzku na zaplatenie kúpnych cien. Na základe žalôb podaných kupujúcimi, prebiehajú na Okresnom súde Bratislava I pod. sp. zn. 9Cbi/5/2014, 9Cbi/6/2014, 8Cbi/3/2014 spory o určenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia. Všetky žaloby v predmetných konaniach boli zo strany prvoinštančného súdu zamietnuté. Súčasný správca opätovne odstúpil od kúpnych zmlúv písomnými odstúpeniami zo dňa 10.10.2016. Všetky nehnuteľnosti sú nepochybne vlastníctvom úpadcu a v súlade s § 76 ZKR boli zapísané do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Vo vzťahu ku vkladovému (katastrálnemu) konaniu k nehnuteľnosti, ktorej vylúčenie je predmetom tohto sporu, žalovaný uviedol, že návrh na vklad, bez vedomia a informovanosti správcu, doručil Okresnému úradu Trenčín, katastrálny odbor žalobca takmer 3 roky po podpise kúpnej zmluvy. V čase podania návrhu na vklad pritom žalobca voči správcovi už viedol viacero súdnych sporov o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu, ktoré boli predmetom návrhu na vklad vlastníckych práv. Žalobu a odvolanie žalobcu označil žalovaný za nedôvodné, sledujúce výlučne blokádu speňažovania majetku úpadcu v konkurznom konaní (§ 78 ods. 6 ZKR). K námietkam žalobcu o neplatnosti odstúpenia správcu od kúpnej zmluvy žalovaný uviedol, že obligačné účinky záväzkových vzťahov sú prelomené účinkom konkurzu. V zmysle § 45 ZKR, ako kogentného ustanovenia, je možné záväzkové vzťahy predčasne ukončiť, za predpokladu, že druhá zmluvná strana ešte neplnila svoj záväzok zo zmluvy. Pôvodný správca v súlade s § 45 ods. 3 ZKR správne odstúpil od kúpnych zmlúv, v dôsledku čoho už úpadca, resp. správca, nie je ďalej viazaný ich obligačnými účinkami. Súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/10/2011 zo dňa 24.11.2001, v ktorom konštatoval, že „Vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu je právnou skutočnosťou, pričom zákon č. 7/2005 Z.z. prenáša niektoré oprávnenia k majetku úpadcu no súdom ustanoveného správcu za účelom zamedzenia alebo predchádzania mareniu účelu konkurzného konania pri nakladaní s konkurznou podstatou. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je sukcesia správcu do procesných práv u povinností úpadcu v konaniach, jedným z takýchto procesných práv úpadcu je aj dispozičné procesné právo úpadcu, ktorý sa môže domnievať, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený on svojich majetkových právach, ktoré sa priamo týkajú alebo by sa mohli týkať majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, lebo je celkom nepochybné, že do majetku úpadcu tieto práva patria.“ 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd po oboznámení sa s vydaným rozhodnutím prvoinštančného súdu, odvolaním žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaného, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi spisu, sa so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie stotožnil v celom rozsahu. 8. Z obsahu spisu a skutkového stavu zisteného a ustáleného súdom prvej inštancie je nesporné, že uznesením sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 14.02.2012 (právoplatné dňa 24.02.2012) bola na dlžníka DOMUS PETRA, s.r.o. povolená reštrukturalizácia. Z dôvodu nesplnenia podmienok pokračovať v reštrukturalizácii (§ 154 ods. 1 písm. c/, ods. 3, v znení účinnom v čase zamietnutia reštrukturalizačného plánu súdom), Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 09.01.2013 zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi DOMUS PETRA, s.r.o., začal konkurzné konanie a na majetok dlžníka/úpadcu vyhlásil konkurz. Do funkcie správcu ustanovil Ing. Bc. Róberta Havláta. V priebehu konkurzného konania došlo k zmene správcu, do funkcie ktorého bola ustanovená spoločnosť HMG Recovery, k.s., Bratislava. 9. Žalobou doručenou súdu dňa 09.07.2013 sa žalobca podľa § 78 zák. č. 7/2005 ZKR domáhal vylúčenia majetku zo súpisu oddelenej konkurznej podstaty zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s., nakoľko mal za to, že správca úpadcu ich do súpisu zapísal nedôvodne. 10. Vzhľadom na dobu začatia konkurzného konania, ako právnej skutočnosti rozhodnej pre určenie režimu ZKR aplikovateľného v konkrétnej konkurznej veci a sporoch ňou vyvolaných, odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci je pre posúdenie podanej vylučovacej žaloby rozhodné ust. § 78 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012. 11. Odvolací súd má preukázané, že súpis oddelenej konkurznej podstaty obsahujúci nehnuteľnosti, ktorých sa spor týka zverejnil pôvodný správca bez zápisu poznámky v Obchodnom vestníku č. 53/2013 zo dňa 15.03.2013. Žalobca si následne listom z 25.03.2013 u pôvodného správcu uplatni, že vec - nehnuteľnosti sa nemali do súpisu zahrnúť. Po uplatnení nároku žalobcu u pôvodného správcu nedošlo v súpise oddelenej podstaty k zápisu poznámky o spornom zápise, ani k výzve na podanie žaloby (§ 78 ods. 3 veta druhá, § 78 ods. 4 veta prvá ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012). Poznámka o spornom zápise bola v súpise oddelenej podstaty zapísaná až po podaní žaloby. K jej zápisu pristúpil žalovaný a bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 34/2016 zo dňa 19.02.2016, vo vzťahu k položke č. 18. Odvolací súd preto žalobu, ktorej podanie nebolo viazané na lehotu určenú súdom, považuje za podanú riadne a včas. Iný výklad by znamenal odňatie práva žalobcu na prístup k súdu. Včasnosť podania žaloby nebola sporná ani medzi stranami sporu. 12. Odvolací súd sa pri preskúmavaní správnosti vydaného rozhodnutia zameral na prieskum dôvodnosti zápisu nehnuteľností do súpisu oddelenej konkurznej podstaty. Podstatnou a právne významnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní, ktorou sa odvolací súd zaoberal bolo či žalobca osvedčil právo na vylúčenie v žalobe označených nehnuteľností z oddelenej konkurznej podstaty a posúdenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie, že takéto právo žalobca nepreukázal. 13. Odvolací súd uvádza, že konkurzná podstata je jedným zo základných pojmov a inštitútov konkurzného práva. Zistenie majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty je jednou zo základných povinností správcu. Vymedzenie konkurznej podstaty spočíva vo vymedzení majetku úpadcu a majetku tretích osôb, ktorý podlieha konkurzu a patrí do konkurznej podstaty. Správca je povinný takýto majetok zapísať do súpisu podstát. Z ustanovenia § 67 ods. 1 ZKR v znení účinnom od 01.01.2012, konkurzu podlieha majetok, ktorý: a) patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) úpadca nadobudol počas konkurzu, c) zabezpečuje úpadcove záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje zákon. 14. Úpadca vyhlásením konkurzu nestráca spôsobilosť na práva a povinnosti ani na spôsobilosť nadobúdať vlastnícke práva (s námietkou žalobcu je preto možné súhlasiť), avšak na tom nič nemení skutočnosť, že oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prechádza na správcu. 15. Podľa § 67 ods. 2 ZKR v cit. znení, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov. 16. Podľa § 69 ZKR v cit. znení, oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených veriteľov právom najskorším (ďalej len „prednostné zabezpečovacie právo“), výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia (§ 70 ods. 2 písm. d/) pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa. 17. Správca po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu § 67 ods. 1 písm. a/ ZKR v cit. znení, dôvodne zapísal v žalobe označené nehnuteľností, vedené na LV č. 9641, ako vlastníctvo úpadcu do oddelenej konkurznej podstaty, v prospech oddeleného veriteľa VÚB, a.s., v prospech ktorého je na týchto nehnuteľnostiach zriadené záložné právo. 18. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom, ktorej svedčali len obligačné účinky nie je právom osvedčujúcim vylúčenie v žalobe označených nehnuteľností z oddelenej konkurznej podstaty úpadcu. 19. S poukazom na zistený skutkový stav nemožno opomenúť okolnosti uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy (založená v spise na č.l. 109). Táto, ako vyplýva z jej obsahu, bola uzavretá dňa 07.01.2013 a podpis predávajúceho na nej bol úradne overený dňa 08.01.2013, čím nastali jej obligačné účinky. Zmluvu za obe zmluvné strany, ako štatutárny zástupca podpísal A.. H. P.. K uzavretiu zmluvy, predmetom ktorej bolo celkom 10 bytov a 4 pozemky došlo v čase reštrukturalizácie predávajúceho bez súhlasu správcu, hoci A.. P., ako štatutár oboch zmluvných strán mal vedomosť, že v zmysle zákona (§ 114 ods. 1 písm. a/ ZKR), ako aj v zmysle uznesenia súdu (zverejneného v Obchodnom vestníku č.38/2012 zo dňa 23.02.2012), podlieha prevod nehnuteľností súhlasu správcu. Štatutárnemu zástupcovi zmluvných strán bolo známe, že reštrukturalizácia sa v čase uzavretia kúpnej zmluvy už nachádzala v štádiu po neschválení reštrukturalizačného plánu súdom, čo má podľa § 154 ods. 3 ZKR (v znení od 01.01.2012) za následok zastavenie reštrukturalizačného konania, začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. K tomuto zákonnému následku aj došlo 09.01.2013, t.j. deň po nadobudnutí obligačných účinkov zmluvy, kedy Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 09.01.2013 reštrukturalizačné konanie zastavil, začal konkurzné konanie a na majetok úpadcu vyhlásil konkurz. Účinky konkurzu nastali 16.01.2013, deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku č. 10/2013. 20. Konanie úpadcu a kúpnu zmluvu, uzavretú na väčší počet nehnuteľností v celkovej hodnote 1.345.000,- Eur (z toho hodnota bytu č. 29 bola 152.000,- Eur), bez súhlasu správcu a v čase neúspešnej reštrukturalizácie dlžníka/úpadcu, bezprostredne pred vyhlásením konkurzu, medzi osobami spriaznenými, nemožno podľa odvolacieho súdu hodnotiť inak, než ako konanie špekulatívne a účelové s možným následkom zmenšenia majetku konkurznej podstaty. 21. Podľa obsahu spisu identickí účastníci (zmluvné strany) uzavreli v rovnakom čase celkovo 4 kúpne zmluvy na rozsiahly počet nehnuteľností, ktoré mali byť takýmto spôsobom vyňaté z konkurznej podstaty. 22. Rovnako katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva z predmetnej KZ, vedené po č.k. V-7255/2015 na Okresnom úrade Trenčín, odbor katastra, začalo až počas konkurzu (č.l. 133 spisu). Návrh na jeho začatie nebol podaný konkurzným správcom, ale žalobcom, bez súhlasu konkurzného správcu, a to dňa 30.12.2005, teda tesne pred uplynutím 3-ročnej lehoty podľa § 47 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ktorej márne uplynutie zakladá zákonnú domnienku, že účastníci od zmluvy odstúpili. Konanie žalobcu pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva rovnako svedčí o snahe dosiahnuť vo svoj prospech (ako spriaznenej osoby) neoprávnené zmenšenie majetku konkurznej podstaty. 23. Je nesporné (ako argumentuje i žalovaný), že v zmysle § 47 ods. 1 ZKR sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Katastrálne konanie nie je v zahrnuté do výnimiek konaní definovaných v § 47 ods. 2, na ktoré vyhlásenie konkurzu nemá vplyv. Katastrálne konanie (patriace pod konania zákonom označené ako „iné“) sa preto vyhlásením konkurzu prerušuje a na jeho pokračovanie sa vyžaduje súhlas správcu. 24. Pokiaľ sa konanie začne po vyhlásení konkurzu (ako je tomu v prejednávanej veci) potom zákonná dikcia § 47 ods. 4 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012 do 31.12.2015, výslovne určovala, že súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie vkladového konania nezačal na návrh správcu, nesmeroval voči správcovi a správca na toto konanie ani neudelil súhlas. Odvolaciu argumentáciu žalobcu viazanosťou zmluvných strán uzavretou kúpnou zmluvou (obligačné účinky), ktorú je správca povinný rešpektovať, nemožno za daných okolností hodnotiť inak ako účelovú obranu. Neobstojí ani argumentácia žalobcu (pre toto konanie nezáväzným) rozhodnutím NS ČR pod sp. zn. 21Cdo 993/2009 zo dňa 24.03.2010, kde žalobcom citovaná veta je len vytrhnutá z celkového kontextu rozhodnutia, pričom právny záver dovolacieho súdu svedčí naopak v prospech argumentácie žalovaného. 25. Odvolací súd mal nesporne preukázané, že zápis vkladu vlastníckeho práva na kupujúceho realizovaný nebol a konštitutívny účinok zápisu nenastal. Vkladové konanie na podklade kúpnej zmluvy zo 07.01.2013, vedené pod č.k. V-7255/2015, predmetom ktorého (čl. 134 posl. ods.) bol aj byt č. 29 a spoluvlastnícke podiely k nemu (nehnuteľnosti definované v petite žaloby) bolo právoplatne skončené zastavením. Rozhodnutie o zastavení konania č.k. V-7255/2015 zo dňa 15.08.2016, nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2016. Vecné účinky zmluvy tak nenastali a v čase vydania napadnutého rozsudku neexistovali ani jej obligačné účinky, keďže správca v zmysle § 45 ods. 3 ZKR od kúpnej zmluvy dôvodne odstúpil. 26. Odvolací súd má zo svojej rozhodovacej činnosti ďalej preukázané, že žalobca sa samostatnými určovacími žalobami podanými v režime § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, domáhal aj určenia neplatnosti odstúpenia správcu od kúpnych zmlúv uzavretých s úpadcom (v danom čase dlžníkom), ktorých sa týka konanie v prejednávanej veci. Žalobca a ani v týchto určovacích sporoch nebol úspešný. 27. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu žiadneho hmotného práva, ktorým by osvedčil danosť žalovaného nároku na vylúčenie veci (nehnuteľností) z oddelenej konkurznej podstaty úpadcu. Iba samotná skutočnosť, že žalobca v čase podania žaloby disponoval kúpnou zmluvou uzavretou s úpadcom nezakladá právo žalobcu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že podľa doterajšej judikatúry ani prípadná existencia vlastníckeho práva (ak by napr. žalobcovi podľa zápisu v LV svedčala) nie je sama o sebe dôvodom na vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu. Konkurzný zákon totiž pozná a predpokladá prípady, kedy je správca oprávnený do konkurznej podstaty zapísať aj majetok tretej osoby, napr. v prípade, ak na ňom viazne záložné právo oddeleného veriteľa, čo je i prípad v prejednávanej veci, čím žalovaný správca v priebehu konania aj argumentoval v rámci svojich vyjadrení. 28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dáva do pozornosti, že z obsahu spisu, vydaného rozhodnutia, ako aj tvrdení strán sporu vyplýva, že v čase vydania odvolaním napadnutého rozsudku neexistovali vecné ani obligačné účinky kúpnej zmluvy, ktorej sa týkajú nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu. Žalobca nepreukázal existenciu práva svedčiaceho v prospech vylúčenia označenej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty. 29. K odvolacej námietke žalobcu o naplnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP v dôsledku zamietnutia jeho návrhu na zmenu žalobcu (sp. zn. 6Cbi/28/2013-120 zo dňa 12.11.2018), ktorému vytýka vady podľa § 365 ods. 1 písm. b/, g/ CSP, dáva odvolací súd do pozornosti, že rozhodnutie o návrhu je v zmysle § 80 CSP výlučne v kompetencii súdu prvej inštancie a odvolanie proti tomuto procesnému rozhodnutiu prípustné nie je (§ 357 CSP). 30. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 31. Odvolací súd uvádza, že vadou podľa § 365 ods. 2 CSP nemožno za žiadnych okolností rozumieť samotné pozitívne alebo negatívne rozhodnutie o procesnom návrhu strany sporu, nakoľko účelom tohto ustanovenia nie je nahradiť neprípustnosť odvolania voči konkrétnemu procesnému uzneseniu (v danom prípade proti uzneseniu o zmene strany sporu) a dosiahnuť tak jeho vecný prieskum v odvolacom konaní. 32. Vadou podľa § 365 ods. 2 CSP, majúcou vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej, je možné rozumieť len takú zásadnú vadu právoplatného procesného rozhodnutia predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci samej, definovanú v § 365 ods. 1 CSP, ktorá následne zásadným spôsobom ovplyvnila skutkový a právny záver rozhodnutia vo veci samej, resp. mala na tento záver priamy vplyv. Na naplnenie tohto odvolacieho dôvodu musí žalobca preukázať. 33. Žalobca existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP vidí v tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil nedostatok povinných náležitostí jeho návrhu na zmenu žalobcu vo vzťahu k § 90 CSP (pre absenciu podpisu právneho zástupcu), ktorý súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že žalobca nie je subjekt oprávnený na jeho podanie. Žalobca namietal, že týmto postupom prvoinštančného súdu mu bola odňaté právo na spravodlivý proces, nakoľko podľa jeho názoru cit. ust. zákona nevylučuje možnosť žalobcu podávať procesné návrhy priamo, bez podpisu právneho zástupcu, avšak po konzultácii s ním. Naplnenie ust. § 90 CSP je podľa žalobcu dané vznikom právneho zastúpenia a nie povinnosťou konať len prostredníctvom právneho zástupcu. Zamietnutím návrhu na zmenu žalobcu nebola akceptovaná žalobcom tvrdená zmena vecnej aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (ktorej sa týka vylúčenie zo súpisu oddelenej podstaty), na spoločnosť LOXWOOD, s.r.o. 34. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia č.k. 6Cbi/30/2013-166 zo dňa 12.11.2018 a procesným postupom súdu prvej inštancie súvisiacim s jeho vydaním, dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP naplnený nie je. Označené rozhodnutie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej (odvolaním napadnutého rozsudku) nemá vadu, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 35. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že žalobca návrhom z 05.02.2018 (č.l.104 spisu) žiadal pripustiť zmenu strany žalobcu z dôvodu, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu, postúpil na spoločnosť LOXWOOD, s.r.o.. Návrh bol podpísaný len žalobcom bez signifikácie jeho právnym zástupcom a bez príloh (dôkazov) preukazujúcich tvrdené postúpenie. Prvoinštančný súd výzvou z 23.02.2018 žalobcu vyzval na oznámenie či trvá jeho právne zastúpenie a s poukazom na § 90 CSP ho poučil o tom, že návrh nespĺňa náležitosti podľa cit. ust. zákona. Výzva bola doručená právnej zástupkyni žalobcu dňa 15.03.2018 (č.l. 131 spisu). Na výzvu súdu reagoval len žalobca listom z 20.04.2018, v ktorým oznámil trvanie právneho zastúpenia a zaujal názor, že ust. § 90 CSP nevylučuje možnosť žalobcu podpisovať podania vo vlastnom mene. Právny zástupca žalobcu, napriek obdržaniu výzvy súdu zostal nečinný a vady podania do vydania namietaného uznesenia (ani neskôr) odstránené neboli. 36. Odvolací súd s poukazom na ust. § 90 CSP konštatuje, že účel a zákonodarcom sledovaný zmysel tohto ustanovenia spočíva v potrebe garancie právne kvalifikovaných podaní a vyjadrení v sporoch vyvolaných konkurzom a iných sporoch, ktoré sú v tomto ustanovení taxatívne vymedzené. Povinnosť právneho zastúpenia nie je možné za žiadnych okolností chápať len ako dodržanie „formálneho predloženia“ plnej moci advokáta na zastupovanie strany sporu. Povinné právne zastúpenie vyplývajúce z ust. § 90 CSP zahŕňa povinnosť konať za stranu sporu pred súdom tak ústne (na nariadených pojednávaniach), ako aj v písomných vyjadreniach a procesných návrhoch, ktoré musia byť učinené priamo právnym zástupcom a nie stranou sporu. Konanie prostredníctvom právneho zástupcu má zabezpečiť kvalifikovanosť (právnu perfektnosť) realizovaných úkonov strany sporu. S tvrdením žalobcu, že ust. § 90 CSP nevylučuje podávanie návrhov priamo stranou sporu, sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ak vyhodnotil, že žalobca sám na podanie tohto návrhu oprávnený nie je a postupoval procesne správne, ak za danej procesnej situácie o tomto návrhu rozhodol. V uvedenom prípade nebol daný dôvod „neprihliadať“ na podanie, nakoľko ako vyplýva z ust. § 90 ods. 2 CSP, na úkony strany súd neprihliada len v prípade, ak si strana napriek výzve súdu, ani v primeranej súdom určenej lehote, nezvolí advokáta. Žalobca v prejednávanej veci podmienku právneho zastúpenia spĺňal, a preto nebol daný dôvod na procesný postup podľa § 90 ods. 2 CSP, t.j. na neprihliadnutie na jeho úkon. Podanie právne zastúpeného žalobcu (návrh na zmenu strany žalobcu) však trpelo nedostatkom povinných náležitostí (podpis právneho zástupcu), ktorý nebol odstránený ani na výzvu súdu a vzhľadom na uvedené bolo dôvodné o tomto návrhu procesne rozhodnúť. Vo vzťahu k výhradám voči nesprávne použitému pojmu „účastník konania“ odvolací súd dopĺňa, že ide o zjavnú nesprávnosť v písaní (ako nakoniec v odvolaní uvádza aj právny zástupca žalobcu), ktorá je kedykoľvek napraviteľná postupom podľa § 224 CSP. 37. K námietke žalobcu o procesnom pochybení súdu prvej inštancie nerozhodnutím o návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že s názorom žalobcu je možné súhlasiť. Súd prvej inštancie pochybil, keď o tomto návrhu nerozhodol. Odvolací súd však po zvážení všetkých okolností vyplývajúcich v § 162 CSP dospel k záveru, že toto procesné pochybenie prvoinštančného súdu nezakladá inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nepoškodzuje žalobcu na jeho právach do takej miery, že by malo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd s poukazom na svoje rozhodnutia v skutkovo obdobných veciach identického úpadcu (3CoKR/62/2015-107, 3CoKR/104/2015-60) dopĺňa, že otázku platnosti/neplatnosti odstúpenia správcu od kúpnych zmlúv, ktorá bola dôvodom navrhovaného prerušenia by bol prvoinštančný súd spôsobilý riešiť sám ako otázku predbežnú, pokiaľ by ju pre rozhodnutie vo veci považoval z rozhodujúcu a právne významnú. Táto skutočnosť tak dôvodnosť prerušenia konania nezakladala. 38. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania, odvolací súd tento návrh žalobcu posúdil podľa § 162 a § 164 CSP a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. 39. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa § 162 ods. 2 CSP, súd konanie preruší aj bez návrhu, v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 40. Odvolací súd dáva do pozornosti, že fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Odvolací súd po zvážení a vyhodnotení dôvodov na postup podľa § 162, § 164 CSP dospel k záveru, že nevzhliadol potrebu prerušiť odvolacie konanie. Pri zvážení všetkých známych skutočností ohľadne konania o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej konkurznej podstaty ako aj po oboznámení sa s konaním o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv hodnotí návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania ako nehospodárny a obchádzajúci účel. Na základe uvedeného návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zamietol ako nedôvodný. 41. S poukazom na uvedené skutočnosti a zistený skutkový stav odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil. 42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a nárok na ich náhradu si ani neuplatňoval. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).