Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/277/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113223875 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113223875.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: C. Š., L.. XX. XX. XXXX, J. G. Č.. X, XXX XX J., štátny občan SR, zast.: JUDr. Andrej Šuba, Palisády č. 4, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ul. 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.mája 2018, č.k. 24C/142/2013-218, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 652,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 652,27 Eur od 21. 02. 2013 do zaplatenia, a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bodu 3., §9 ods.1, ods.2 § zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v spojení s § 71 ods. 2 písm. c), § 72 ods. 1, ods.2, ods.3, § 81 ods.1, ods.2, § 82, § 66 Exekučného poriadku, prednostnými pohľadávkami sú pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec sa v období od 10. 6. 2010 do 3. 4. 2011 dopustil nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v tom, že v exekúcii vedenej pod č. Ex 1511/2010 uviedol nesprávnu výšku zrážok zo mzdy, ktorá sa mala uskutočniť v rámci exekučného konania, keď namiesto 2/3 uviedol 1/3. Z tohto dôvodu dospel k záveru, že Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore. Žalobca tak preukázal existenciu prvého predpokladu pre priznanie nároku na náhradu škody, a to nesprávny úradný postup zo strany súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca. Pokiaľ ide o výšku škody 652,27 Eur a preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a vznikom škody 652,27 Eur, za najdôležitejšiu považoval okolnosť, či zamestnávateľ povinného spoločnosť TOY MIX s. r. o. v období od 10. 06. 2010 (t.j. kedy mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy) do 03. 04. 2011 (t.j. kedy mu bolo doručené upozornenie na prednostné vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca) aj reálne uskutočnil zrážku zo mzdy povinného vo výške 1/3, a či teda zamestnávateľ povinného uskutočnil zrážky na základe chybných údajov, uvedených príkaze na začatie exekúcie a v exekučnom príkaze. Z oznámenia spoločnosti TOY MIX s. r. o. zo dňa 08. 01. 2018 zistil, že ich bývalému zamestnancovi E. B. v čase od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 neboli vykonané žiadne zrážky zo mzdy na základe exekučných príkazov. Keďže zamestnávateľ povinného v rozhodnom období neuskutočnil žiadnu zrážku zo mzdy, nemohol bez pochybností dospieť k záveru, že na strane žalobcu došlo k vzniku škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Dovodil, že v posudzovanom prípade absentovalo súdu preukázanie priamosti pôsobenia príčiny (chybné údaje v príkazoch) na následok (vznik škody vo výške 652,27 Eur). Ak by zamestnávateľ povinného na základe chybného exekučného príkazu uskutočnil zrážku mzdy iba vo výške 1/3 a následne by súdny exekútor zrazené sumy poukázal na účet oprávneného a došlo by k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, nemožno tu hovoriť o existencii kauzálneho nexusu medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nakoľko uspokojenie pohľadávky v plnej výške bráni úvahe o vzniku škody na strane oprávneného. Ak zamestnávateľ povinného na základe chybného exekučného príkazu v čase od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 neuskutočnil žiadnu zrážku zo mzdy povinného, taktiež nemožno hovoriť o existencii kauzálneho nexusu medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nakoľko súdny exekútor nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosť, že zamestnávateľ povinného nevykonával zrážky zo mzdy povinného, hoci mu boli doručené príkazy s chybnými údajmi. Doručenie chybných príkazov, vypracovaných súdnym exekútorom zamestnávateľovi povinného nemá automaticky za následok vznik škody na strane súdneho exekútora. Bolo povinnosťou žalobcu, aby v súvislosti s nesprávnym úradným postupom na strane súdneho exekútora preukázal, že zamestnávateľ povinného v období od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 vykonával zrážky zo mzdy povinného, na základe ktorých došlo k uspokojeniu pohľadávok iných prednostných veriteľov ako žalobcu. Žalobca v tomto konaní nepredložil súdu žiaden dôkaz. Naopak, zamestnávateľ povinného súdu uviedol, že v období od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 nevykonával zrážky zo mzdy povinného, či už na základe exekučných príkazov, vydaných súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom alebo na základe exekučných príkazov, vydaných zo strany iných súdnych exekútorov. Pokiaľ ide o e-mailovú komunikáciu medzi právnym zástupcom žalobcu a zamestnancom Exekútorského úradu JUDr. Ladislava Jakubca zo dňa 30. 07. 2010 (č. l. 197) o stave vymáhania pohľadávky, z uvedenej komunikácie taktiež výslovne nevyplýva, či zamestnávateľ povinného v období od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 vykonal zrážky zo mzdy povinného. Informácia o tom, že povinný spláca viacero exekúcií ešte neznamená, že v období od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 spoločnosť TOY MIX s. r. o. reálne vykonávala zrážky zo mzdy povinného v prospech iných veriteľov ako žalobcu. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že žalobca tým, že nepredložil súdu dôkaz o tom, že by v čase od 10. 06. 2010 do 03. 04. 2011 došlo k uspokojeniu pohľadávok iných prednostných veriteľov ako žalobcu, neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a vznikom škody. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) C.s.p. Vo vzťahu k zamietnutiu dôkazu uviedol, že nemá právnu silu na získanie dôkazov a ani postupom šetrenia, spoľahnúť sa len na vyjadrenie zamestnávateľa považoval za nedostatočné vo vzťahu k predmetnému súdnemu konaniu. Na preukázanie splácania iných exekúcií predložil email zo dňa 30. 07. 2010 a 28. 02. 2011. Na základe uvedených dôkazov mal za to, že povinný splácal v rozhodnom období iné exekúcie. Okresný súd tak nedostatočne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie trpí vadami v konaní. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nerozhodol o jeho návrhu na zmenu žaloby, čo považuje za porušenie zákona. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je presná konkretizácia odvolacích dôvodov, ktoré žalobca len čisto formálne vymenoval v bode I. svojho odvolania. Zo stručného odôvodnenia obsiahnutého v bode II. odvolania nie je možné určiť, v čom žalobca vidí naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) C.s.p. Žalobca takýmto postupom v podstate presúva svoju procesnú povinnosť upravenú v § 363 C.s.p. na odvolací súd, keď len čisto formálne odkazuje na zákonné znenie takmer všetkých odvolacích dôvodov. Vzhľadom na uvedené odkázal na postup podľa § 386 písm. d) C.s.p. Poukázal na to, že návrh na dokazovanie žalobca predniesol na poslednom pojednávaní konanom dňa 22.05.2018, pričom predmetné konanie začalo v roku 2013. Do tej doby sa žalobca žiadnym spôsobom nesnažil preukázať jeho tvrdenie, že bývalý zamestnávateľ, spoločnosť TOY MIX s. r. o., vykonával akékoľvek zrážky zo mzdy povinného. Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nemá právnu silu na získanie dôkazu. V prvom rade z odvolania nie je možné určiť o aký konkrétny dôkaz sa jedná. Zároveň je potrebné upozorniť na to, že v priebehu celého konania mohol žalobca navrhnúť súdu, aby zaobstaral dôkaz, ktorý žalobca z určitých dôvod sám zaobstarať nevie alebo nemôže. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie posúdil žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody; ktorý mu mal vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktoré žalobca predložil na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj z hľadiska opodstatnenosti prostriedkov procesnej obrany žalovaného, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a prihliadol na všetko ostatné, čo v konaní vyšlo inak najavo, vrátane toho, čo uviedli strany, a zo skutkového stavu ustáleného na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. 6. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil na základe výsledkov vykonaného dokazovania, že zo mzdy povinného neboli vykonávané jeho zamestnávateľom v rozhodujúcom období zrážky zo mzdy na základe iných exekučných príkazov. Uvedenú skutočnosť dostatočne preukazujú priame dôkazy, a to mzdové listy zamestnávateľa povinného, podľa ktorých neboli zo mzdy povinného vykonávané žiadne zrážky zo mzdy na základe exekúcie a uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie zamestnávateľa povinného zo dňa 08.01.2018. Ďalšie žalobcom navrhované vykonanie nepriamych dôkazov - výkazov zo sociálnej, zdravotnej poisťovne a z daňového úradu považoval aj odvolací súd za nadbytočné a nehospodárne. Na verifikáciu v spise doložených mzdových listov rovnako nebolo potrebné ich opätovné vyžiadanie s podpisom konateľa spoločnosti. Súd prvej inštancie tak nepochybil, pokiaľ uznesením rozhodol, že žalobcom navrhované dôkazy nezadováži. Len skutočnosť, že proti povinnému boli vedené viaceré exekúcie neznamenala, že na ich základe aj boli reálne vykonávané zrážky zo mzdy na úkor exekúcie prednostnej pohľadávky žalobcu, ako správne konštatoval i súd prvej inštancie. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že okresný súd nedostatočne zistil skutočný stav veci a že rozhodnutie trpí vadou v konaní tak nemôže obstáť. 7. Odvolací súd považuje za správny aj záver súdu prvej inštancie o nedostatku kauzálneho nexusu medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, keďže žalobca nepreukázal, že ak by k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, bola by celá jeho vymáhaná pohľadávka uspokojená v exekučnom konaní z majetku povinného, a teda nebyť nesprávneho úradného postupu, nevznikla by mu žiadna škoda. 8. Odvolací súd; nad rámec právnych záverov prvoinštančného súdu; dodáva, že pokiaľ si žalobca uplatnil pohľadávku v exekučnom konaní, ktoré ešte prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci exekúcie uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi/povinnému a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko žalobcovi škoda (v podobe nevymožiteľnosti exekvovanej pohľadávky) ešte nevznikla a môže mu vzniknúť až po skončení exekučného konania. V prvom rade si teda žalobca musí vysporiadať svoje nároky so subjektmi zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo žalobcu na plnenie nebolo a už nemôže ani byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním pohľadávky žalobcu voči povinnému v exekučnom konaní. 9. Odvolací súd sa tak stotožnil s obranou žalovaného, že nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, vymáhaný žalobcom v exekučnom konaní priamo proti dlžníkovi, vylučuje zodpovednosť štátu za škodu. Totiž až nevymožiteľnosťou nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky je založený voči štátu nárok na náhradu škody, ktorý vzniká až vtedy, keď právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi sa stalo fakticky nevymáhateľným. Exekučné konanie, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ešte prebieha, a teda môže dôjsť k jej uspokojeniu, a preto žalobcovi škoda, za ktorú má žalovaný niesť zodpovednosť, ešte nevznikla. Uvedené je v súlade s konštantnou judikatúrou, podľa záverov ktorej náhradu škody voči štátu nemožno úspešne uplatniť ak existuje možnosť uplatnenia pohľadávky z bezdôvodného obohatenia, prípadne pohľadávky z iného záväzkoprávneho vzťahu voči priamemu dlžníkovi. 10. Nové prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1, písm.g/ C.s.p. za splnenia podmienok podľa ust. § 366 C.s.p., za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia vo veci samej a v ich dôsledku súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemôže obstáť. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol riadne poučený uplatniť prostriedky procesného útoku najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvej inštancie končí (poučenie na čl. 43). So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom v odvolaní predložené dôkazy (e-mail zo dňa 03.07.2010 a 28.02.2011) sú novými dôkazmi, ktoré ním neboli; napriek poučeniu o zákonnej koncentrácii; riadne a včas uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a za stavu, keď žalobca ani neuviedol žiaden z predpokladov ich prípustnosti v odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p., nie sú spôsobilé založiť odvolací dôvod podľa § 365 ods.1, písm. g/ C.s.p. Odvolací súd preto nemohol na tieto žalobcom oneskorene predložené listinné dôkazy prihliadnuť a v odvolacom konaní preto vychádzal zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie na základe tých vykonaných dôkazov, ktoré boli stranami navrhnuté riadne a včas. 12. Žalobca nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že nerozhodol o jeho návrhu na zmenu žalobného návrhu uplatnenom 17.03.2017. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 18.04.2017 vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením rozhodol, že návrh žalobcu zo dňa 16.03.2017, ktorým žiadal pripustiť zmenu petitu žalobného návrhu, zamietol. 13. Žalobcom uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).